Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. marec 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201271
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416201271.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany, so sídlom Pri Šajbách 12, 831 06 Bratislava, IČO:
34 000 666, proti žalovanému O. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. M. Z. XXXX/XX, XXX XX N. Š., štátny
občan SR, o zaplatenie sumy 1.268,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.268,54 Eur spolu s poplatkom z omeškania
vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania,
zo sumy 1.268,54 Eur od 06.01.2016 Eur do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.268,54 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania zo žalovanej
sumy od 06.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.04.1997
uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol byt č.X vo vchode
XX v bytovom dome súpisné č.XXXX na ul. J. Z. S. N. Š., ktorého vlastníkom je Slovenská republika
a žalobca je správcom tohto bytu. Podľa evidenčného listu pre výpočet úhrady za používanie bytu

platného od 01.01.2009 bol žalovaný povinný uhrádzať nájomné a zálohy za služby vo výške 152,62
Eur a od 01.01.2015 vo výške 143,93 Eur. Žalobca eviduje za obdobie od 01.03.2014 do 31.12.2015
dlh žalovaného v celkovej výške 1.268,54 Eur, ktorý pozostáva z neuhradeného mesačného predpisu
za mesiac 12/2014 v celkovej výške 119,38 Eur a z neuhradených mesačných predpisov za obdobie
05 až 12/2015 v celkovej výške 1.149,16 Eur. Žalovaný bol upomienkou zo dňa 17.08.2015 vyzvaný na
úhradu dlhu, avšak dlžnú sumu neuhradil.

2. Dňa 28.04.2016 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 18C/35/2016-15, ktorý sa nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd uznesením sp.zn. 18C/35/2016-26 zo dňa 26.07.2016 podľa
§ 266 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zrušil
v plnom rozsahu.

3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,

474 CSP).

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.5. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Uznesením zo dňa 28.02.2017 súd v súlade s § 167 ods. 2 CSP, vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k
žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu s uznesením súd opakovane doručoval
žalovanému žalobu s prílohami, ktorú sa však žalovanému nepodarilo doručiť, nakoľko žalovaný sa na

adrese trvalého pobytu nezdržiava a skutočný pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť.

7.Podľa§116ods.2CSP,aksasúdunepodarížalobudoručiťnaadresuzistenúpostupompodľaodseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

8. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu
žalovaného, a to ani prostredníctvom polície, súd podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil
dňa 04.04.2017 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom
na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa

adresát o tom nedozvie.

9. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 23.03.2018, na ktoré sa žalovaný nedostavil.
Doručenie predvolania mal vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Keďže dôvody na
odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní

v neprítomnosti žalovaného a podanú žalobu prejednal za osobnej účasti žalobcu.

10. Súd vykonal dokazovanie a po oboznámení s obsahom žaloby, vyjadrením žalobcu, pripojenými
listinnými dôkazmi rozhodol na základe skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov založených v
súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

11. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že strany sporu dňa 02.04.1997 uzavreli podľa §
685 a nasl. Občianskeho zákonníka nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom bytu č.X na 3.
poschodí vo vchode č.XX bytového domu na ulici M.. Z. S. N. Š.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a
to počas trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu, ktorým bol žalovaný, v rezorte obrany

s účinnosťou odo dňa podpisu. Podľa článku IV zmluvy sa nájomca zaviazal platiť nájomné, vrátane
preddavkov cien za služby spojené s užívaním bytu.

12. Zo zálohových predpisov na výpočet úhrady za používanie bytu súd zistil, že mesačné zálohy podľa
evidenčného listu platného od 01.01.2009 boli vo výške 152,62 Eur a od 01.01.2013 a od 01.01.2015

vo výške 143,93 Eur.

13. Z listu vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie N. Š. súd zistil, že vlastníkom bytu je Slovenská
republika, zastúpená žalobcom.

14. Zo zriaďovacej listiny Ministerstva obrany SR zo dňa 30.06.1993 súd zistil, že s účinnosťou od
01.07.1993 bola zriadená Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany ako príspevková organizácia,
predmetom ktorej je nákup celých bytových domov a jednotlivých bytov a zabezpečovanie spravovania
a rozvoja bytového fondu Armády SR.

15. Upomienkou zo dňa 17.08.2015 vyzval žalobca žalovaného na uhradenie dlžného nájomného v
celkovej výške 548,89 Eur za omeškané nájomné do 31.07.2015.

16. Z výpisu z konta žalovaného zo dňa 27.01.2016 súd zistil, že neuhradený dlh na nájomnom
predstavuje sumu 1.268,54 Eur.

17. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:Podľa § 685 ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájom bytu vzniká
nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na
dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva

a opis stavu bytu.

Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa § 4 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, je poplatok z omeškania za každý deň omeškania 0,5 ‰ dlžnej sumy, najmenej však 0,83
Eur za každý i začatý mesiac omeškania.

18. Právny vzťah medzi stranami sporu založený nájomnou zmluvou súd posúdil ako občianskoprávny
záväzkový vzťah, na ktorý aplikoval ustanovenia zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka o nájme

bytu.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému
je dôvodná v celom rozsahu, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy spolu s príslušenstvom.

20. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 02.04.1997
uzavretá platná nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanému za dohodnuté nájomné
prenajal byt č. X vo vchode č.XX na 3. poschodí bytového domu na ulici M.. Z. Z. Č. XXXX S. N. Š..
Žalobca je príspevkovou organizáciou Ministerstva obrany SR, ktorý vykonáva správu predmetného

bytu vo vlastníctve Slovenskej republiky, čo mal súd preukázané z predloženej zriaďovacej listiny
a príslušného listu vlastníctva. Z uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca je v konaní
aktívne vecne legitimovaný. Žalobca žalovanému na základe uzavretej zmluvy vyúčtoval dohodnuté
nájomné v zmysle predložených evidenčných listov, ktoré žalovaný za obdobie 12/2014 vo výške 119,38
Eur a za obdobie 05/2015 až 12/2015 vo výške 1.149,16 Eur neuhradil. Celkový dlh na nájomnom

predstavuje sumu 1.268,54 Eur, čo mal súd preukázané z výpisu z konta žalovaného. Z výpovede
žalobcu mal súd preukázané, že nájomný vzťah stále trvá, pričom žalovaný po podaní žaloby neuhradil
žiadnu sumu. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, ktorého obsahom bola povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi nájomné podľa
uzavretej zmluvy. Súčet dlžných súm nájomného predstavoval 1.268,54 Eur, t.j. žalovanú sumu, ktorú

súd žalobcovi priznal v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, uznajúc ju za dôvodnú. Súdu nebol v
priebehukonaniapredloženýžiadendôkazsvedčiaciotom,žebyžalovanýuhradilžalobcovičoilenčasť
žalovanej sumy, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci
o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť nájomné zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.

21. Keďže s platením nájomného sa žalovaný dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj poplatok z
omeškania vo výške 0,5 ‰ dlžnej sumy, najmenej však 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania, s
úhradou ktorého sa žalovaný dostal do omeškania. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 tohto vládneho
nariadenia je poplatok z omeškania za každý deň omeškania 0,5 ‰ dlžnej sumy, najmenej však 0,83
Eur za každý i začatý mesiac omeškania. Podľa § 216 CSP súd je viazaný rozsahom podanej žaloby,

preto súd priznal žalobcovi právo na poplatok z omeškania vo výške 0,5 ‰ dlžnej sumy za každý deň
omeškania, počnúc dňom 06.01.2016 až do jeho zaplatenia.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).