Rozsudok – Reštrukturalizácia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 8, 2018

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoKR/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116206804
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116206804.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko, LL.M., Paulínska
24, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu Slovak Sport, s. r. o. v konkurze, Piaristická
2, 949 01 Nitra, IČO: 36 358 037, proti žalovanému: Arena TV, s. r. o., Dlhá 96, 949 01 Nitra, IČO:
45 513 953, zastúpený: Mgr. Roman Nagy, advokát, Akademická 4, 949 01 Nitra, IČO: 43 704 701, o
odporovanie právnym úkonom, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 23Cbi/21/2016-235 zo dňa 24. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/21/2016-235 zo dňa 24. 05. 2017 v napadnutej
časti II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti určenia neúčinnosti právnych
úkonov, kúpnych zmlúv, darovacích zmlúv, ktorými mal úpadca previesť na žalovaného vlastnícke právo
k hnuteľným veciam uvedených vo faktúrach spoločnosti CENTRON Slovakia s. r. o. č. 12500803, č.
13500308, (Teranex 2D Procesor, BMD TERANEX2S422), č. 14500267, č. 14500385, č. 13500253, č.
12500737, č. 12500840, k hnuteľným veciam uvedených vo faktúre spoločnosti SUNTEQ spol. s r. o. č.
1310639, k hnuteľným veciam uvedených vo faktúrach spoločnosti VENRON, s. r. o. č. VF-20130336, č.
VF-20130323, č. VF-20130435 a hnuteľným veciam zapísaných v súpise všeobecnej podstaty úpadcu
zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 16. 02. 2016, č. 31/2016, pod položkami č. 8 a 10, ako aj
povinnosti žalovaného zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 40 000,80 eura (I. výrok). Vo
zvyšku súd žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.
výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1, ods. 4, § 58 ods. 1, §
60 ods. 1, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 256 ods.
1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 15. 03. 2016 sa žalobca domáhal vyhlásenia
rozsudku, ktorým by súd určil, že právne úkony úpadcu, ktorými previedol hnuteľné veci nadobudnuté
od spoločnosti CENTRON Slovakia s. r. o. kúpnymi zmluvami, sú v konkurze voči veriteľom úpadcu
neúčinné. Zároveň sa domáhal neúčinnosti právnych úkonov, ktorými úpadca previedol hnuteľné veci
nadobudnuté od spoločnosti SUNTEQ spol. s r. o., ASBIS SK spol. s r. o., VENRON s. r. o. na

žalovaného. Žalobca sa ďalším výrokom domáhal neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorou
úpadca previedol na žalovaného hnuteľné veci zapísané v súpise všeobecnej podstaty úpadcu pod
položkami č. 8 a 10 v Obchodnom vestníku, zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
do konkurznej podstaty sumu 76 387 eur. V prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že hnuteľné
veci boli na žalovaného prevedené bezodplatne, domáhal sa určenia neúčinnosti darovacích zmlúv,
prípadne neúčinnosti právnych úkonov, ktorými úpadca bez právneho dôvodu previedol hnuteľné veci na
žalovaného. V ďalšej časti žaloby správca uviedol, že úpadca dňa 02. 02. 2015 zo svojho účtu č. B XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v W. banke, a. s. v čase úpadku úpadcu bezhotovostne previedol
žalovanému ako osobe spriaznenej s úpadcom na jeho účet vedený v W. banke, a. s., č. účtu: B XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 10 500 eur, pričom pri detailoch platby sa nenachádzal žiaden variabilný
symbol, alebo odkaz na konkrétnu faktúru. Správcovi sa javilo, že išlo o ukracujúci právny úkon úpadcu,
a preto navrhol, aby súd určil, že právny úkon úpadcu, ktorým bezhotovostne previedol uvedenú sumu
na žalovaného bez právneho dôvodu, je voči veriteľom v konkurze neúčinný. Eventuálnymi petitmi sa
domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu zmluvy o pôžičke, kúpnej zmluvy a zaplatenia sumy 10
500 eur do konkurznej podstaty úpadcu.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k.
32R/2/2015-1465 zo dňa 18. 06. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 26. 06.
2015, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie na dlžníka, začaté konkurzné konanie a vyhlásený
konkurz na dlžníka. Za správcu bol ustanovený JUDr. Ladislav Barát. Uznesením Okresného súdu Nitra
č. k. 32K/47/2015-238 zo dňa 22. 10. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 31. 10.
2015, bol odvolaný správca JUDr. Ladislav Barát a ustanovený bol správca JUDr. Peter Sopko, žalobca.
Úkon úpadcu, ktorý je podanou žalobou napádaný, sa uskutočnil dňa 02. 02. 2015 (prevod finančných
prostriedkov) alebo v presne neurčenom čase (kúpne zmluvy, darovacie zmluvy). Od roku 2012 sú
jedinými spoločníkmi a konateľmi úpadcu Q. Q. a T. X.. T. X. bol zároveň spoločníkom a konateľom
žalovaného. Úpadca previedol dňa 02. 02. 2015 zo svojho účtu vedeného v W. banke, a. s., č. účtu: B
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, sumu 10 500 eur na účet v W. banke a. s. č. účtu: B XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX ako platba za služby, príjemca: TV CENTRAL, s. r. o., predchádzajúce obchodné meno
žalovaného. Žalovaný dňa 14. 03. 2015 zaplatil do pokladne úpadcu sumu 10 500 eur ako vratku pôžičky,
čo potvrdzuje výdavkový pokladničný doklad žalovaného č. V-0001 zo dňa 14. 03. 2015 a príjmový
pokladničný doklad úpadcu č. 18 zo dňa 14. 03. 2015. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu iných
obchodných vzťahov medzi úpadcom a žalovaným a taktiež nepreukázal, že hnuteľné veci uvedené v
žalobe sa dostali do dispozície úpadcu, a to ani kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, iným právnym
úkonom alebo bez právneho dôvodu, respektíve, že žalovaný tieto hnuteľné veci užíval. Súd konanie
vo veci zastavil v časti, v ktorej došlo k jej späťvzatiu. Pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím
pojednávania, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že odporovateľnosť právnych
úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov v konkurze. Osobitnými predpokladmi
odporovateľnosti v konkurze sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,
c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku. Odporovať možno len právnemu
úkonu dlžníka, ktorý je stranou právneho úkonu. Odporovať možno iba právnym úkonom, ktoré sú platné.
Teda právny úkon musí existovať a musí byť platný. Ďalšou podmienkou je, aby došlo právnym úkonom
dlžníka k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Preukázanie tejto skutočnosti je vecou dôkazného bremena
žalobcu. Úspešnosť žaloby závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom
rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky
v konkurze prihlásili. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu
dlžníka. Pri uplatnení odporovateľnosti musí byť právny úkon dlžníka určený druhovo (napr. kúpna
zmluva), účastníkmi tohto právneho úkonu, predmetom plnenia, dátumom vykonania tohto právneho
úkonu tak, aby sa dal odlíšiť od iných právnych úkonov dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v tomto
konaní podal žalobu nedôvodne, neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že boli splnené základné
predpoklady pre odporovateľnosť právnych úkonov v konkurze. Žalobca v konaní vôbec nepreukázal,
že úpadca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, prípadne iný typ zmluvy, na základe ktorej by žalovaný
nadobudol hnuteľné veci uvedené v petite žaloby. Tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vykonanie právneho úkonu medzi úpadcom a žalovaným, súd ani nemohol posúdiť, či je tento úkon
platný, t. j. či mu možno odporovať. Žalobca taktiež nešpecifikoval, či malo ísť o jednu kúpnu zmluvu,
darovaciu zmluvu alebo ich malo byť viac. Nie je možné odporovať právnemu úkonu, ktorého existencia
nebola preukázaná. Sám žalobca právne úkony, ktorým odporuje v žalobe dostatočným spôsobom

neidentifikoval, neuviedol dátum, kedy boli uskutočnené, neuviedol kúpnu cenu, za ktorú mali byť
hnuteľné veci žalovanému predané, respektíve za akých okolností mu mali byť darované alebo dané do
užívania. Žalobca však vôbec nepreukázal, že hnuteľné veci uvedené v žalobe žalovaný niekedy užíval
alebo sa u neho nachádzali. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že i v prípade
preukázania existencie odporovateľných právnych úkonov žalobca nepreukázal, že týmito právnymi
úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov v konkurze. Žalobca nepreukázal výšku kúpnej ceny, ktorá mala
byť v zmluvách dohodnutá, respektíve hodnotu týchto vecí, t. j. či došlo k zmenšeniu majetku úpadcu.
Keďže dátum uskutočnenia právnych úkonov súdu nebol známy, nebolo možné zistiť a ani preukázať,
či v čase ich uskutočnenia mal úpadca veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v konkurze, v akej výške
a aký majetok zostal úpadcovi na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Bez označenia dátumu právneho
úkonu súd nemohol posúdiť, či bola zachovaná lehota na odporovanie právnemu úkonu podľa § 58
ods. 3 alebo § 60 ods. 3 ZoKR. Súd žalobu zamietol aj v časti určenia neúčinnosti právneho úkonu
zmluvy o pôžičke respektíve, na základe ktorej previedol úpadca zo svojho účtu na účet žalovaného dňa
02. 02. 2015 sumu 10 500 eur, pretože žalobca nepreukázal, o aký právny úkon malo ísť a ukrátenie
pohľadávok veriteľov v konkurze. Žalovaný tvrdil vo svojej obrane, že úpadca a žalovaný uzatvorili
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola uvedená suma pripísaná na účet žalovaného, žalovaný dňa 14.
03. 2015 vrátil do pokladne úpadcu požičanú sumu. Ak žalobca obrane žalovaného neveril, mal súdu
predložiť alebo označiť hodnoverné dôkazy, ktoré by tvrdenia žalovaného vyvrátili alebo spochybnili.
Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu na základe dôkazov predložených alebo
označených stranami sporu. V konaní nebolo preukázané, že zmluvou o pôžičke došlo k ukráteniu
veriteľov v konkurze, pretože žalovaný celú pôžičku vrátil. Poznámky na interných účtovných dokladoch
podnikateľov, napríklad poznámky pre prijímateľa platby, majú informatívny charakter, nie sú právne
záväzné a žalobca okrem toho, že neuveril tvrdeniu žalovaného, nepreukázal žiadnu inú skutočnosť.
V prípade, že správca konkurznej podstaty dospel k záveru, že prijatím platby došlo k bezdôvodnému
obohateniu, mal podať žalobu proti žalovanému o zaplatenie sumy 10 500 eur a nie sa domáhať
neúčinnosti právneho úkonu. Keďže žalobca neosvedčil základné predpoklady pre úspešné odporovanie
právnemu úkonu v konkurze, súd žalobu vo zvyšku, v ktorom nedošlo k späťvzatiu žaloby, zamietol.
Žalobca nielenže nepreukázal existenciu právneho úkonu úpadcu, ale nepreukázal ani to, že žalovaný
mal hnuteľné veci, ktoré mali byť predmetom právneho úkonu v držbe alebo ich užíval. Súd opakovane
upozornil žalobcu, že správca konkurznej podstaty je stranou sporu v incidenčnom konaní. Súd nemôže
nahrádzať jeho činnosť, ktorá mu v konkurze prináleží zo zákona, nešetrí za neho pomery úpadcu,
nepreberá jeho dôkazné bremeno. Súd je nestranný, nezávislý, nezaujatý. Súd nemôže v konaní
napomáhať správcovi konkurznej podstaty a nie je ani vyšetrovací orgán. Uvedený záver platí aj pre
ďalšie súdne konania vyvolané žalobcom na rovnakom skutkovom základe.

6. O trovách konania rozhodol súd v zastavujúcej časti podľa § 256 ods. 1 CSP a v zamietajúcej časti
podľa § 255 ods. 1 CSP. Zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu v časti späť nie pre
správanie žalovaného, ktorý by napríklad dodatočne uznal pohľadávku žalobcu alebo by po podaní
žaloby žalobcovi plnil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, a preto priznal žalovanému,
ktorý mal v konaní plný úspech, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti vydanému rozsudku v časti II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a e) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie bol oboznámený s tým, že
žalobca v rozsahu hnuteľných vecí, ktorých sa týka II. výrok rozsudku, podával trestné oznámenie,
a že bolo začaté vyšetrovanie pre viacero trestných činov, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo
skončené. Nakoľko výsledky vyšetrovania môžu mať podstatný vplyv na priebeh konania a môžu slúžiť
ako dôkazný prostriedok aj v tomto konaní, žalobca počas konania navrhol, aby súd pojednávanie odročil
na neurčito do skončenia vyšetrovania, avšak návrhu žalobcu nebolo vyhovené. Keďže k zamietnutiu
žaloby došlo bez toho, aby bol náležite zistený skutkový stav, ktorý bude zrejmý len z výsledku
vyšetrovania ako podkladu spôsobilého byť dôkazným prostriedkom aj v tomto konaní, konanie má takú
vadu, pre ktorú je potrebné rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že ho považuje za neopodstatnené a
nedôvodné. Z podanej žaloby zo dňa 11. 03. 2016, z písomného podania žalobcu označeného ako
„doplnenie žaloby“ zo dňa 20. 01. 2017, zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11. 01. 2017, 12. 04. 2017
a 24. 05. 2017 a ani z podania žalobcu označeného ako „súhrnné vyjadrenia“ zo dňa 21. 04. 2017
nevyplýva, že by žalobca v tomto konkrétnom konaní podal návrh na odročenie pojednávania na neurčito

v dôsledku prebiehajúceho trestného konania. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť žalovaný má za to,
že aj v prípade, ak by žalobca navrhol odročiť pojednávanie na neurčito v dôsledku prebiehajúceho
trestného konania, uvedená skutočnosť by nemala žiaden vplyv na správnosť a zákonnosť procesného
postupu súdu prvej inštancie a ani na vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Dôvody na odročenie
pojednávania sú upravené najmä v § 183 CSP, pričom žiaden z týchto dôvodov nebol daný. Zo žiadneho
ustanovenia CSP nevyplýva povinnosť súdu odročiť pojednávanie v civilnom sporovom konaní z dôvodu
prebiehajúceho trestného konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že podanou žalobou
zo dňa 11. 03. 2016 žalobca v spore vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Cbi/21/2016
uplatnil tzv. odporovacie právo, ktorého právnym dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu úpadcu.
Účelom trestného konania je verejný záujem na zistení trestných činov a spravodlivom potrestaní
ich páchateľov a nie zisťovanie právnych úkonov a posudzovanie ich odporovateľnosti. Skutočnosti
a dôkazy podstatné a právne relevantné pre rozhodnutie súdu o odporovateľnosti právneho úkonu
súd môže na návrh strany sporu vykonať v rámci civilného sporového konania sám. Nejde o otázky,
ktoré by súd prvej inštancie nebol oprávnený riešiť v tomto konaní, resp. otázky, pri ktorých by súd
bol viazaný rozhodnutím iných orgánov podľa § 193 CSP. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu,
že k zamietnutiu žaloby došlo bez toho, aby bol náležite zistený skutkový stav, ktorý bude zrejmý
len z výsledku vyšetrovania. V prípade, ak by predpokladom náležitého zistenia skutkového stavu
mali byť len výsledky vyšetrovania, v takom prípade by sa každé civilné sporové konania muselo
obligatórne odročiť (ak prebieha zároveň trestné konanie), čo je absurdné, nakoľko dokazovanie v
civilnom sporovom konaní by stratilo svoj zmysel a význam. V civilnom sporovom konaní je primárnou
povinnosťou žalobcu uniesť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy ohľadom žalobou uplatneného práva (nároku), ako aj dôkazné bremeno. Ak žalobca
neunesie bremeno tvrdenia, potom spravidla nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť. Uvedený právny
názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/285/2008 zo dňa 24. 02. 2010. Žalobca
počas celého konania pred súdom prvej inštancie neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom existencie
právneho úkonu úpadcu, neúčinnosti ktorého sa podanou žalobou domáha. Práve naopak. Súd prvej
inštancie vykonal navrhnuté dôkazy, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že hnuteľné
veci, ktorých neúčinnosti prevodu sa žalobca domáha, na žalovaného prevedené neboli a žalovaný
týmito hnuteľnými vecami ani nedisponuje. Uvedenú skutočnosť potvrdil okrem iného aj svedok T. X.,
ktorý vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 12. 04. 2017 uviedol, že hnuteľné veci žalovaný
nikdy nemal, nikdy ich neužíval a ani ich nikdy nenadobudol a tieto hnuteľné veci u neho neboli ani
odložené. Napokon, strany sporu (teda aj žalobca) na pojednávaní dňa 12. 04. 2017 zhodne uviedli,
že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Preto tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie náležite
nezistil skutkový stav veci, je účelové a nedôvodné. Úlohou súdu v spore nie je nahrádzať činnosť
strán sporu, príp. odstraňovať absenciu skutkových tvrdení žalobcu. Bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné
bremeno ohľadom existencie právneho úkonu v danom spore zaťažuje žalobcu. Žalovaný má za to, že k
zamietnutiu žaloby II. výrokom rozsudku nedošlo v dôsledku procesného postupu súdu prvej inštancie,
ale práve v dôsledku nedôvodnosti žaloby a neuneseniu dôkazného bremena. Je neprípustné, aby
žalobca podal žalobu, počas celého konania neuniesol bremeno tvrdenia a následne podával trestné
oznámenie, aby žiadal o odročenie pojednávania a tým vystavoval žalovaného bez akéhokoľvek dôvodu
neprimerane dlhému súdnemu sporu.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom proti II. a III. výroku napadnutého
rozsudku (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie
aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného rozsudku
v napadnutej časti II. a III. výroku, a preto sa s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti vydaného rozsudku v napadnutých
častiach odvolací súd poznamenáva, že podanie trestného oznámenia týkajúceho sa prejednávanej
veci by ani v prípade podania návrhu na odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu nebránilo súdu
prvej inštancie meritórne vo veci rozhodnúť. Žalobca totiž v priebehu konania neuniesol bremeno
tvrdenia a ani dôkazné bremeno existencie právneho úkonu úpadcu, neúčinnosti ktorého sa podanou
žalobou domáhal, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď v dôsledku absencie základných
predpokladov pre odporovateľnosť právnych úkonov v konkurze podanú žalobu v časti, v ktorej nebola
vzatá späť, zamietol a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100 %.

13. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti II. a súvisiaceho III. výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich
náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Oct 15, 2019. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.