Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010072
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118010072.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému A. S., nar. XX.XX.XXXX v L. I., okres D., L.
republika, trvale bytom O. XXX, L. republika, t. č. bytom D., P. XXX, L. republika a na slobode, pre trestný
čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 10. januára 2019

prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 07. februára 2018 pod sp. zn. 0T/13/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. februára 2018 pod sp. zn. 0T/13/2018 bol obžalovaný
A. S. podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Trenčín zo dňa 15. januára 2018 pod č. k. 1Pv 46/18/3309-9, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný
čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 13.01.2018
približne o 23.00 h v byte č. XX na adrese prechodného bydliska J., ul. XX. F. č. XX, po tom, ako
zavolal poškodenú B. Z.ú do obývačky, ju bez predchádzajúcej príčiny chytil za ramená a hodil na zem,
v dôsledku čoho poškodená spadla na chrbát, na čo sa na ňu obžalovaný zohol a asi tri krát ju udrel

päsťou do ľavej časti líca, pričom v priebehu útoku poškodenej povedal, že ju radšej zabije ako by
mala mať niekoho iného, pričom po slovách poškodenej, nech ju nechá, lebo zavolá policajtov, s útokom
prestal a následne z bytu odišiel, čím sa obžalovaný poškodenej chránenej osobe, svojej družke B. Z.
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom jej
spôsobil podliatinu a opuch tváre, ktoré zranenia si vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie vo Fakultnej
nemocnici v Trenčíne,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok prvostupňového súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho
vyhlásení, včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť
výroku o oslobodení obžalovaného A. S., t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor

v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že prvostupňový súd rozhodol na základe
nesprávneho posúdenia skutkových zistení a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku posúdil skutkový stav výlučne
v prospech obžalovaného, pričom v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, boli preukázané
skutočnosti, ktoré pri správnom právnom posúdení dostatočne preukazujú vinu obžalovaného A. S.
v rozsahu, ako je mu kladené za vinu podanou obžalobou. Poškodená na hlavnom pojednávaní

uvádzala skutočnosti ohľadom incidentu, ktorý sa mal stať v ich domácnosti dňa 13. januára 2018 a
potvrdila, že obžalovaný jej dal facku, ale nie je si istá, či sa jej aj vyhrážal. Ďalej uviedol, že pretovzhľadom na obsah trestného oznámenia poškodenej a jej výpovede v prípravnom konaní navrhol
prečítať časť výpovede poškodenej z prípravného konania, týkajúcu sa najrelevantnejších skutkových
okolností a v kladení otázok chcel pokračovať v zmysle ustanovenia § 264 Trestného poriadku tak, aby

sa poškodená vyjadrila k vlastnej skoršej výpovedi a potom aj k svojmu trestnému oznámeniu v miere
nevyhnutnej pre zistenie skutkového stavu veci a jej rozhodnutie. Zvlášť, keď v trestnom oznámení
uvádzala skutočnosti bezpochyby preukazujúce naplnenie znakov stíhaného trestného činu, od ktorých
sa odchyľovala iba minimálne. Poškodená ako obzvlášť zraniteľná obeť na hlavnom pojednávaní v
prítomnosti obžalovaného nevypovedala o tom, že sa jej obžalovaný vyhrážal, ale uviedla, že si nie je

istá, či sa jej vyhrážal. Uvedené tvrdenie po uplynutí doby niekoľkých týždňov od spáchania skutku v
prítomnosti obžalovaného, s ktorým medzitým opätovne žije v spoločnej domácnosti, bez prítomnosti
psychológanebolovzhľadomnazásahsudcupreprípravnékonaniemožnéďalejobjektivizovať,pýtaťsa
poškodenej prečo potom volala políciu, prečo ihneď po skutku uvádzala, že sa jej obžalovaný vyhrážal,
či v tom čase mala obavu z jeho správania a vyjadrení a podobne. Až takýmto podrobným vypočutím
poškodenej by bolo možné vo veci zistiť skutkový stav veci v miere nevyhnutnej pre rozhodnutie o

obžalobe. Navyše v prípravnom konaní vypočutá obzvlášť zraniteľná obeť v súlade s novelizovanými
ustanoveniami Trestného poriadku ako i zákona č. 274/2017 Z. z. bola opätovne vypočúvaná súdom
v rozpore s viacerými ustanoveniami Trestného poriadku (§262a, §30a, § 134 odsek 4). Okrem toho aj
objektívnosť výpovede poškodenej po tom, ako po prepustení obžalovaného s ním bola v každodennom
kontakte bolo potrebné vziať do úvahy, citlivo pristúpiť k jej výsluchu a práve túto skutočnosť vziať

prioritne do úvahy. Pri trestných činoch domáceho násilia je zmena výpovede poškodenej osoby celkom
bežným javom a je potrebné k nim pristupovať obzvlášť ohľaduplne. Prokurátor ďalej poukázal na
to, že prvostupňový súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby bez toho, aby vyhodnotil, či žalovaný
skutok nevykazuje znaky priestupku. To, že k nejakému konaniu došlo v inkriminovanom čase medzi
obžalovaným a poškodenou bolo preukázané s jedinou spornou skutočnosťou, spočívajúcou v tom, či

došlo k hrozbe zabitia. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku rozhodol o vrátení
veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo za splnenia zákonných podmienok vykonané v neprítomnosti

obžalovaného.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s písomným
odôvodneným odvolania navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý
rozsudok zrušil a aby podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 31. mája 2018, na verejnom zasadnutí dňa 10. januára 2019, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1

Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne a v súlade so zásadou „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach
v prospech obžalovaného“ vyplývajúcou z § 2 ods. 4 Tr. poriadku vyhodnotil jednotlivo a v ich
súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku a dospel

ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový súd v súlade s ustanovením §
168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o
ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je
založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie
§ 2 odsek 12 Tr. poriadku. Úvahy a závery prvostupňového súdu založené na zásadách logického

konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Aj odvolací súd sa plne
stotožňuje s tým, že výpoveď poškodenej ako svedka z prípravného konania na hlavnom pojednávaní
nebolo možné použiť, keďže tento výsluch poškodenej ako svedka nebol vykonaný celkom v súlade
s ustanoveniami § 131 až 139 Tr. poriadku. Poverený príslušník PZ v rámci realizovaného jedinéhovýsluchu poškodenej v prípravnom konaní v rozpore s ustanovením § 132 odsek 2 Tr. poriadku
položil sugestívnu otázku poškodenej, v ktorej bolo obsiahnuté, ako na túto otázku odpovedať. Teda
hoci poškodená bezprostredne predtým uviedla, že sa jej obžalovaný verbálne nevyhrážal, bola jej

povereným príslušníkom PZ následne položená otázka, či sa jej vyhrážal pri útoku slovami, že ju
radšej zabije ako keby mala byť niekoho iného. Prvostupňový súd teda správne dospel k záveru, že za
takéhoto procesného stavu neexistuje žiaden priamy dôkaz a ani relevantný nepriamy dôkaz, ktorý by
bez akýchkoľvek rozumových pochybností a nezvratne preukazoval, že sa žalovaný skutok stal tak a ako
bolpopísanývskutkovejčastipodanejobžalobyprokurátoraaktorýbolfaktickyopretýibaojedinýdôkaz,

a to výpoveď poškodenej ako svedka, ktorá však na hlavnom pojednávaní vôbec nepotvrdila relevantné
skutkové okolnosti, ktoré potom správne viedli prvostupňový súd k oslobodeniu obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa žalovaný skutok, pre ktorý
bol obžalovaný stíhaný, stal. Za takéhoto stavu preto nemohol prichádzať do úvahy ani procesný postup,
na ktorý poukazoval prokurátor v rámci odvolacích námietok, teda vec postúpiť príslušnému orgánu ako
priestupok na jeho prejednanie a meritórne rozhodnutie. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacími

námietkami prokurátora v tom smere, že prvostupňový súd konal v rozpore s Trestným poriadkom, keď
poškodenú, ako obzvlášť zraniteľnú obeť osobne vypočúval ako svedka. Jednak je takáto odvolacia
námietka v rozpore so samotným návrhom prokurátora na vykonanie dôkazov v podanej obžalobe, kde
on sám navrhoval osobný výsluch poškodenej ako svedka a jednak zo žiadnych ustanovení Trestného
poriadku, upravujúcich výsluch svedka i v postavení obzvlášť zraniteľnej obete, nevyplýva expressis

verbis zákaz opätovného výsluchu takéhoto poškodeného ako svedka na hlavnom pojednávaní tak,
ako na to poukazoval prokurátor v písomných dôvodoch odvolania. Odvolací súd pre úplnosť dodáva,
že pokiaľ aj prokurátor v písomných dôvodoch odvolania zdôrazňoval, že poškodená po prepustení
obžalovaného zo zadržania na slobodu v prípravnom konaní žije opätovne s obžalovaným v spoločnej
domácnosti a môže to na ňu opätovne negatívne ako na obeť trestnej činnosti vplývať, opak je pravdou.

Odvolací súd v rámci preverovania aktuálneho pobytu obžalovaného práve u poškodenej zistil, že s
obžalovaným už nezdieľa spoločnú domácnosť a navyše poškodená má už nového priateľa.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a

vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol
vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného
konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto

vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na
základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento
záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie.
Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku sa
starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa

zásad uvedených v ustanovení § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade
so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto
ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.