Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 3, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/15/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407200789
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4407200789.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: E. cirkev V.

O., so sídlom O. L. P. II. č. 7, O., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený: P. & partners s.r.o., so sídlom M.
XX, O., C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: G. F. republiky, štátny podnik, so sídlom O. F. 8, V. V., C.: XX
XXX XXX, právne zastúpený: B. G., s.r.o., so sídlom I. XX, V., C.: XX XXX XXX, o vydanie nehnuteľných
vecí a navrátenie vlastníctva k nim, takto

r o z h o d o l :

I. K. je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k
nehnuteľnostiam :
-parcela č. 3815, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5507 m2

-parcela č. 3816, druh pozemku lesné pozemky o výmere 533847 m2,
-parcela č. 3817, druh pozemku lesné pozemky o výmere 1246492 m 2,
-parcela č. 3818, druh pozemku lesné pozemky o výmere 264023 m2,
-parcela č. 3819, druh pozemku lesné pozemky o výmere 253104 m2,
-parcela č. 3820, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3327 m2,
-parcela č. 3821, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5345 m2,
-parcela č. 3822, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 8542 m2,

-parcela č. 3823, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 461 m2, zapísané na LV
č. 1135, pre kat. územie Kamenín, Obec Kamenín, okres Nové Zámky, vedené Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálnym odborom ako parcely registra „C“, a to spolu s nasledovnou dokumentáciou:
plán starostlivosti o lesy, všeobecnú časť plánu starostlivosti o lesy, opis porastov, plán hospodárskych
opatrení, plochovú tabuľku, prehľadové tabuľky, obrysovú a porastovú mapu, ťažbovú mapu, evidenčnú
časť programu starostlivosti o lesy, prieskum a plán lesnej dopravnej siete, prieskum a plán zahrádzania
bystrín v lesoch, plán lesno-technických meliorácií, ekonomický prieskum vrátane vyčíslenia dosahov
osobitného spôsobu hospodárenia a ocenenia lesného majetku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 18.1.2007, ktorá bola súdu doručená dňa 19.1.2007, sa pôvodne Rímskokatolícka
cirkev Bratislavsko - Trnavská arcidiecéza so sídlom v Trnave, Hollého 10, ako subjekt registrovaný na
Ministerstve kultúry SR podľa zákona č. 192/1992 Zb. o registrácií cirkví a náboženských spoločností,
domáhala od žalovaného vydania a prinavrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam:
- Parcela číslo 3815 , druh pozemku les o výmere 5506 m2

-Parcela číslo 3816 , druh pozemku les o výmere 53 ha 3840 m2
-Parcela číslo 3817 , druh pozemku les o výmere 124 ha 6474 m2
-Parcela číslo 3818 , druh pozemku les o výmere 26 ha 4019 m2
-Parcela číslo 3819 , druh pozemku les o výmere 25 ha 3100 m2-Parcela číslo 3820 , druh pozemku les o výmere 3327 m2
-Parcela číslo 3821 , druh pozemku les o výmere 5436 m2
-Parcela číslo 3822 , druh pozemku les o výmere 8542 m2

-Parcela číslo 3823 , druh pozemku les o výmere 460 m2
-Parcela číslo 3817 , druh pozemku les o výmere 124 ha 6474 m2,
vedeným v Pozemkovoknižnej vložke číslo 582 v katastrálnom území Kamenín a ktoré súd vedené
Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Nové Zámky v obci Kamením v katastrálnom území
Kamením v katastri nehnuteľností v registri C na katastrálnej mape, na Liste vlastníctva číslo 1135 ako :

- Parcela číslo 3815 , druh pozemku lesné pozemky o výmere 5507 m2
- Parcela číslo 3816 , druh pozemku lesné pozemky o výmere 533847 m2 -Parcela číslo 3817 ,
druh pozemku lesné pozemky o výmere 1246492 m2 -Parcela číslo 3818 , druh pozemku
lesné pozemky o výmere 264023 m2 -Parcela číslo 3819 , druh pozemku lesné pozemky o
výmere 253104 m2 -Parcela číslo 3820 , druh pozemku lesné pozemky o výmere 3327 m2
-Parcela číslo 3821 , druh pozemku lesné pozemky o výmere 5345 m2

-Parcela číslo 3822 , druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 8542 m2
-Parcela číslo 3823 , druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 461 m2 a to spolu s
dokumentáciou , ktorá k nim prislúcha. Na preukázanie svojej právnej subjektivity žalobca predložil
potvrdenie cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR. žalobca poukázal na to, že žalovaný je právnická
osoba- štátny podnik, ktorý vznikol na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR,

č. 2795/1999-420 zo dňa 20.4.1999 a zakladacej listiny číslo 5063/1999-420 zo dňa 23.6.1999 v
súlade s ust. § 12 ods. 1, § 14 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších
predpisov. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že Ostrihomské arcibiskupstvo bolo výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísaných v Pozemkovoknižnej vložke č. 582, v katastrálnom území Kamením.
Podľa článku I. prvá veta Modusu vivendi medzi Československou republikou a Svätou Stolicou z

2.2.1928 a podľa Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977, bola na základe konštitúcii
„ Praescipritionum sacrosancti „ a „ Qui Divino „ zriadená samostatná Slovenská provincia. Na základe
týchto konštitúcii boli zosúladené hranice cirkevnej jurisdikcie k štátnym hraniciam a potvrdená úprava
právneho nástupníctva k cirkevnému majetku na území Slovenskej republiky. Z Modusu vivendi
a uvedených konštitúcii vyplýva, že žalobca je právnym nástupcom Ostrihomského arcibiskupstva

na území Slovenskej republiky. Na doplnenie žalobca uviedol, že apoštolská konštitúcia z hľadiska
cirkevného práva má silu zákona, ktorú vydáva pápež ako formálny zákon platný pre celú katolícku
cirkev. Súčasne poukázal na to, že podľa článku 2 odsek 1 Základnej zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Svätou stolicou, Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike
a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie

a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej
kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a
materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí ( ozn. MZV č. 326/2001 Z.z.). Žalobca
ďalej v žalobe uviedol, že dňa 19.1.2006 vyzval žalovaného podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení
vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a o prechode vlastníctva k

niektorým nehnuteľnostiam, na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Kamenín, vedených v pozemkovoknižnej vložke č. 582. a na ich vydanie, pričom o
podanej výzve súčasne upovedomil Odštepný závod Palárikovo, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa
nachádzajú v rámci jeho územného obvodu. Predmetom výzvy sú nasledovné nehnuteľnosti:
Stav v pozemkovej knihe stav v katastri nehnuteľností C-KN

Č. KPV č.parc. druh poz. Výmera č.LV č.parc. druh poz. Výmera
582 3815 les 0,5506 ha 1135 3815 lesné pozemky 5507 m2
582 3816 les 53,3840 ha 1135 3816 lesné pozemky 533847m2
582 3817 les 124,6474 ha 1135 3817 lesné pozemky 1246492m2
582 3818 les 26,4019 ha 1135 3818 lesné pozemky 264023 m2

582 3819 les 25,3100 ha 1135 3819 lesné pozemky 253104m2
582 3820 les 0,3327 ha 1135 3820 lesné pozemky 3327 m2
582 3821 les 0,5346 ha 1135 3821 lesné pozemky 5345 m2
582 3822 les 0,8542 ha 1135 3822 zas.plochy a nád. 8542 m2
582 3823 les 0,0460 ha 1135 3823 zast. plochy a nád. 461 m2

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný na výzvu reagoval a listom zo dňa 27.6.2006 žalobcovi oznámil,
že vzhľadom na značné množstvo uplatnených výziev od rôznych cirkví a náboženských spoločností
v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. , pristúpi k realizácii tohto zákona až po dôslednom posúdení
týchto podaní, pričom prejavil ochotu spolupracovať s poverenými zástupcami žalobcu. Dňa 3.8.2006sa uskutočnilo na generálnom riaditeľstve žalovaného pracovné rokovanie k uplatnených reštitúciám,
avšak nedošlo k žiadnemu relevantnému zaujatiu stanoviska žalovaného, či pristúpi k uzavretiu Dohody
o vydaní nehnuteľných vecí alebo nie. Následne žalovaný oznámil všetkým riaditeľom odštepných

závodov, že majetok patriaci Ostrihomskej arcidiecéze sa dobrovoľne nemá vydávať, pričom konkrétny
dôvod neuviedol. Žalobca v žalobe poukázal nato, že v zmysle §2 odsek 2 Zákona č. 161/2005 Z.z.
právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré patria do lesného pôdneho fondu, alebo
sú považované za poľnohospodársku pôdu, vrátane hospodárskych stavieb, môže uplatniť oprávnená
osoba, ktorou je registrovaná cirkev so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov,

ktoré majú právnu subjektivitu a ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od
8. mája 1945 do 1. januára 1990 a to spôsobom uvedený v § 3. Žalobca uviedol, že vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam bolo žalobcovi odňaté bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva v
zmysle pozemkových reforiem. O uvedenom svedčí zápis v Pozemkovej knihe vo vložke č. 582 zo dňa
30.6.1948 a 25.7.1948. Z uplatnenej výzvy a doloženej identifikácie parciel vyplýva, že výmery parciel,
ktoré boli zapísané na PKV č. 582 sú vyjadrené v jutrách a štvorcových siahach. Pre priblíženie vzťahu

pôvodne zaužívaných rozlohových mier je potrebné uviesť, že 1 jutro = 1600 štvorcových siah = 0,575
hektára. Vzhľadom na uvedené mal žalobca zato, že oprávnene podal výzvu na navrátenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam u žalovaného ako povinnej osoby. Keďže žalovaný výzve nevyhovel, obrátil
sa žalobca so svojim nárokom na súd.
2.Zobsahužalobyžalobcu ažalobnéhopetitujezrejmé,žetentosaakoosobaoprávnenápodľa§ 2ods.

2 v spojení s § 3 ods. 1 písm. c ) resp. h) a § 3 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. domáha od žalovaného
navrátenia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Kamenín,
ktoré nehnuteľnosti boli zapísane do pozemkovo-knižnej vložke č. 582 a v súčasnosti sú vedené
Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Nové Zámky v obci Kamením v katastrálnom území
Kamením v katastri nehnuteľností v registri ,,C „na katastrálnej mape, na liste vlastníctva číslo 1135.

Žalobca žalobou súčasne žiadal vydať dokumentáciu prislúchajúcu k uvedeným nehnuteľnostiam, v
tejto časti svoje podanie v priebehu konania / žalobu/ upravil podaniami z 28.6.2007 a z 5.6.2017.
Súd predmetné podania posúdil ako návrh na zmenu žaloby v časti o vydanie dokumentácie , o ktorom
návrhu následne rozhodol podľa § 139 až § 142 C.s.p. tak, že návrhu na zmenu žaloby vyhovel a to
uznesením vyhláseným na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 5.10.2017 za prítomnosti

právnych zástupcov účastníkov konania, preto nie je potrebné v zmysle § 142 ods. 2 C.s.p. uznesenie
doručovať účastníkom konania. Žalobca sa domáhal svojho nároku voči žalovanému ako povinnej
osobe podľa § 4 zákona č. 161/2005 Z.z..
3.Žalovaný v priebehu konania nárok žalobcu v celom rozsahu popieral. Okrem iného mal zato,
že žalobca v hmotnoprávnej lehote podľa zákona č. 161/2005 Z.z., končiacej dňom 30.4.2006,

nezameniteľne nepreukázal skutočnosti požadované zákonom, t.j. v prepadnej lehote neuplatnil riadne
svoje právo, čím toto právo zaniklo. Tvrdil, že žalobca kumulatívne / čo podľa neho požaduje zákon č.
161/2005 Z.z. / nepreukázal v stanovenej lehote jednak dôvod navrátenia vlastníctva podľa § 3 cit.
zákona predložením listín osvedčujúcich tvrdenie žalobcu o odňatí nehnuteľného majetku bez náhrady
postupom podľa zákona č. 142/1957 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy / prechod zo žalobcu na

žalovaného/, resp. o prevzatí nehnuteľného majetku bez právneho dôvodu a súčasne nepreukázal v
zákonnej lehote status oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 1 cit. zákona predložením listín osvedčujúcich
neprerušenú líniu právneho nástupníctva. Žalovaný žalobcov odkaz na pozemkovo-knižnú vložku,
odvolávanie sa na pridelené IČO, či registráciu bez predloženia relevantných dokladov nepovažoval
za riadne splnenie si povinnosti zo strany žalobcu podľa cit. zákona. Žalovaný tvrdil, že cit. zákon

nepripúšťaalternatívneuplatneniedôvodov navráteniavlastníckehoprávapodľa§3cit.zákona,nakoľko
oprávnená osoba je povinná v hmotnoprávnej lehote predpísanou formou a to nezameniteľne preukázať
povinnej osobe dôvod navrátenia vlastníctva. Kombinácia viacerých dôvodov je podľa neho neurčitá
a nezrozumiteľná , o to viac pokiaľ sa obsahovo vylučujú. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti nato, že
žalobca dôvod navrátenia vlastníctva uviedol alternatívne, podľa § 3 ods. 1 písm. c) a podľa § 3 ods. 1

písm. h) cit.zákona, čo podľa neho /vzhľadom na vyššie uvedené/ prípustné nie je. Okrem uvedeného
žalobca spochybňoval aj svoju pasívnu legitimáciu, mal zato, že on nie je osobou povinnou podľa cit.
zákona. Taktiež namietal, že predmetom výzvy boli aj nehnuteľnosti, ktoré sa podľa reštitučného zákona/
§6/ nevydávajú.

4.Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: výpis
z PKN vložky č. 582 pre kat. územie Kamenín, č. LV č. 1135, pre kat. územie Kamenín, Obec Kamenín,
okres Nové Zámky, vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom,identifikácia parciel,
potvrdenia právnej subjektivite žalobcu vydané Ministerstvom kultúry SR, potvrdenie o prideleníidentifikačnéhočísla, Výzvananavrátenievlastníctvaz13.1.2006spolusdoručenkou,výpisžalovaného
z obchodného registra, medzinárodná dohoda "Modus Vivendi", potvrdenie o právnom nástupníctve,
Apoštolská konštitúcia, Konštitúcia Slovachiae sacrorum Antistites, prídelová listina, ako aj s ďalším

obsahom spisu, pričom zistil nasledovné:

5.V žalobe označenému žalobcovi: Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko - trnavská arcidiecéza, s
právnou formou: cirkevná organizácia, s dátumom vzniku 31.12.1976, bolo podľa oznámenia
Štatistického úradu SR zo dňa 18.04.2005 pridelené IČO: 00 419 702. Ministerstvo kultúry SR vystavilo

dňa 15.07.2005 potvrdenie o právnej subjektivite tohto žalobcu. Po začatí konania v tejto veci, došlo
na základe Apoštolskej konštitúcie Slovachiae Sacrorum Antistites zo dňa 14.2.2008 k územnej
reorganizácii Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, pričom apoštolská konštitúcia určila zmeny územia
diecéz, zmeny názvov diecéz, zmeny území cirkevných provincií a na jej základe vznikli nové diecézy.
Na základe uvedenej konštitúcie došlo aj k zmene označenia Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy na
Trnavskú arcidiecézu, ktorá má právnu kontinuitu po Bratislavsko - trnavskej arcidiecéze a je tým istým

subjektom, ktorý bol zriadený Apoštolskou konštitúciou Qui Divino z 30.10.1977. Štatistický úrad SR
pridelil Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecéze, J. Hollého 10, Trnava, ako cirkevnej organizácii
IČO: 00 419 702. Z potvrdenia Ministerstva kultúry SR zo dňa 01.04.2008 súd zistil, že bola zaevidovaná
zmena názvu Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko - Trnavskej arcidiecézy na nové označenie a to
Rímskokatolícka cirkev, Trnavskú arcidiecéza, so sídlom J. Hollého 10, Trnava, ktorá má na základe

konštitúcie Slovachiae Sacrorum Antistites zo dňa 14.2.2008 právnu kontinuitu po Bratislavsko -
Trnavskej arcidiecéze.
6.Návrhom zo dňa 21.9.2009 Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra navrhla, aby súd pripustil jej
vstupdokonanianamiestopôvodnéhožalobcuzdôvodu,ževzmysleApoštolskejkonštitúcieSlovachiae
Sacrorum Antistites zo dňa 14.2.2008 došlo v tejto veci / vedenia prebiehajúcich reštitučných sporov/ k

jejprávnemunástupníctvupopôvodnomžalobcovi.Pôvodnýžalobcapodanímz3.2.2010vyslovilsúhlas
s uvedeným návrhom. Následne súd uznesením č. k. 16C/15/2007-661 zo dňa 09.06.2010 pripustil, aby
na miesto žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, vstúpila do konania Rímskokatolícka
cirkev, Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II č. 7, Nitra, IČO: 35 593 008. Súd uvedenému návrhu
vyhovel z dôvodu, že skutočnosť s ktorou sa v tomto prípade spája prechod , resp. prevod práv a

povinností v rámci tohto súdneho konania z pôvodného žalobcu na Rímskokatolícku cirkev, Biskupstvo
Nitra, nastala po začatí tohto súdneho konania. K územnej reorganizácii Rímskokatolíckej cirkvi na
Slovensku, v rámci ktorej došlo aj k prechodu práva spravovať majetok po Bratislavsko -trnavskej
arcidieceze, t.j. vrátane vedenia prebiehajúcich reštitučných sporov, na diecézu, na ktorej sa majetok
nachádza, t.j. na Rímskokatolícku cirkev , Biskupstvo Nitra, došlo práve v súlade s Apoštolskou

konštitúciou zo dňa 14.2.2008.

7.Podľa § 1 zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný
zákon) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa

osobitného predpisu a prechod vlastníctva k niektorým hnuteľným veciam.
Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z. , vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré
tvoria
a) poľnohospodársku pôdu
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,

c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
d) podiely spoločnej nehnuteľnosti
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. , právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa
odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so
sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorým nehnuteľná vec prešla

do vlastníctva štátu, obce, v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do
1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa § 3 ods. 1 písmeno c), zák. č. 161/2005 Z. z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k
nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady
postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zák. č. 46/1948

Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z., nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom
je ku dňu účinnosti tohto zákona.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z., s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty
alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá
oprávnenej osobe s dokumentáciou , ktorá k tejto prislúcha.

Podľa § 4 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec
drží.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniťoprávnenáosobapísomnouvýzvouvočipovinnejosobedo30.4.2006,akvtejtolehotepreukáže

skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.
Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z., povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobu do 60 dní od
doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné
vykonať úkony podľa osobitného predpisu začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.
Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 161/2005 Z. z. ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku
2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12

mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.
Podľa §3 ods. 1 Zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších zmien,
Lesné pozemky sú pozemky
a) s lesnými porastmi,
b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby,

c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,
d) o ktorých bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení
využívania funkcií lesov na nich,
e) bez lesných porastov,
1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých

sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,
2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver,
ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská,
3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných
pozemkov a ich príjazdových komunikácií,

f) vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov,
g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním.

8.Ako bolo uvedené, žalobca sa v konaní domáha vydania a navrátenia vlastníctva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam / § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z./ a to ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 zákona

č. 161/2005 Z. z.. Podľa uvedeného paragrafu 2 ods. 2 cit. zákona oprávnenou osobou je registrovaná
cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov, ktoré
majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945,
židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Je nesporené,
Rímskokatolícka cirkev je právnickou osobou, ktorá bola zriadená podľa zákona č. 308/1991 Zb. o

slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností. Potvrdením vydaným dňa
15.7.2005 Ministerstvom kultúry SR o právnej subjektivite, žalobca preukázal, že Ministerstvo kultúry
SR potvrdilo, že Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike je registrovanou cirkvou. Súčasne sa v
uvedenom potvrdení uvádza, že v súlade s Kódexom kanonického práva(CIC) z roku 1983 a prípisom
Konferencie biskupov Slovenska z 12.3.2002, má Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko -trnavská

arcidiecéza / pôvodne v žalobe označený žalobca/ právnu subjektivitu. Z potvrdenia Ministerstva kultúry
SR zo dňa 16.3.2009 mal súd obdobne preukázané , že Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra /
súčasný žalobca/ má samostatnú právnu subjektivitu. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku / ďalej
len C.s.p./ procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju
zákon priznáva. Podľa § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú

aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a)združenia fyzických alebo právnických osôb, b)účelové
združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Je
nesporné, že Rímskokatolícka cirkev je právnická osoba, ktorej zákon priznáva právnu subjektivitu, čo
bolo už viac krát konštatované rozhodnutiami súdov/ napr. rozh. NS SR sp.zn. 4Cdo 100/99, sp.zn.
3Cdo 119/02,sp.zn. 5 Cdo 139/2010, R 52/2005, t.j. táto má aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa

§ 61 C.s.p.. V zmysle § 13 a § 22 zákona č. 308/1991 Zb. právnu subjektivitu majú aj organizačné zložky
registrovaných cirkví a náboženských spoločností , tak ako to vyplýva z ich vnútorných predpisov. V
zmysle apoštolskej konštitúcie z 14.2.2008 a vyhlásenia o právnej subjektivite kongregácie pre biskupov
z 12.6.2009 za právnickú osobu je potrebné považovať aj Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra /súčasný žalobca/ , ktorej právnym predchodcom bola Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko -trnavská
arcidiecéza . Súd má preto zato, že žalobca , ktorý vzhľadom na vyššie uvedené má spôsobilosť na
práva a povinnosti, má aj spôsobilosť byť účastníkom konania / § 61 C.s.p./ .

9.Rímskokatolícka cirkev bola na území Slovenska uznaná cirkev aj v období, ktoré je podľa zákona č.
161/2005 Z.z. rozhodné pre zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám
a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom
vedené v pozemkových knihách na Ostrihomskú diecézu. Z pozemkovoknižnej vložky č. 582 súd zistil,

že ako vlastník dotknutých nehnuteľností / špecifikovaných vo výroku rozsudku/ bolo v čase ich odňatia
uvedené Ostrihomské arcibiskupstvo, ktorého právnym nástupcom vo vzťahu k nehnuteľnému majetku
na území SR je nepochybne Rímskokatolícka cirkev. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že cirkevné
útvary mimo územia SR nemali k týmto majetkom v období odňatia štátom už žiadne právo, nakoľko
Svätá stolica im právo spravovať tieto nehnuteľnosti odňala dňa 29.5.1922 a práve toto územie
odčlenila od ostrihomskej arcidiecézy a pripojila ho k Trnavskej apoštolskej administratúre. Vzťahy

medzi Československou republikou a Svätou stolicou boli upravené medzinárodnou zmluvou Modus
vivendi zo dňa 17.12.1927, ktorá nadobudla platnosť dňa 2.2.1928. V súlade s touto zmluvou Svätá
stolica Apoštolskou konštitúciou,, Ad ecclesiastici regíminus incrementum“ zo dňa 2.9.1937 určila
obvody diecéz na území Československej republiky tak, aby sa kryli so štátnymi hranicami a vtedy bolo
rozhodnuté aj o rozčlenení Ostrihomskej arcidiecézy tak, že územie Ostrihomskej arcidiecézy ležiace na

území Československej republiky sa od nej odčlenilo a táto časť prešla na samostatnú cirkevnú jednotku
-Trnavskú apoštolskú administratúru. Svätá stolica tým zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami
a rozhodla o tom, že hnuteľný a nehnuteľný majetok na území Československej republiky patriaci
pôvodne Ostrihomskej arcidiecéze pripadá Trnavskej apoštolskej administratúre. Vyššie uvedenou
Apoštolskou konštitúciou z 2.9.1937 bolo teda rozhodnuté o rozčlenení Ostrihomskej arcidiecézy,

jej územie ležiace na území Československej republiky sa od tejto arcidiecézy odčlenilo a táto časť
prešla na samostatnú cirkevnú jednotku- Trnavskú apoštolskú administratúru. Aj ďalšie apoštolské
konštitúcie,, Praescriptionum sarosancti „ a ,,Qui Divino“ potvrdili krytie hraníc slovenských diecéz s
československými štátnymi hranicami. Ako bolo uvedené, dňa 14. 02. 2008 bola vyhlásená Apoštolská
konštitúcia "Slovachiae sacrorum Antistites" o vzniku diecéz a zmene hraníc a mien diecéz a cirkevných

provincií. Apoštolskou konštitúciou zo dňa 14. 02. 2008 zanikla Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-
trnavská arcidiecéza a boli zriadené nové diecézy s vymedzením ich územnej pôsobnosti. Predmetom
konania je vydanie a navrátenie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Kamenín, predmet sporu
teda spadá do teritoriálnej pôsobnosti súčasného žalobcu. Právne nástupníctvo z pôvodného žalobcu
Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy so sídlom v Trnave na Rímskokatolícku

cirkev Biskupstvo Nitra, je preukázané aj potvrdením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo
16.03. 2009 o právnej subjektivite Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra. Právny záver o právnom
nástupníctve Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra po Rímskokatolíckej cirkvi Bratislavsko-trnavskej
arcidiecéze na základe Apoštolskej konštitúcie z 14.2.2008 vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 87/2010 zo 16.03.2011 uverejneného v Zbierke rozhodnutí a

stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zv. 3 ročník 2011 na str. 41 pod poradovým (publikačným)
č. 36/2011, ako aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 139/2010 z 10. 03. 2011.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v spore je žalobca aktívne vecne legitimovaný
a teda oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, s tým, že pôvodným vlastníkom
sporných nehnuteľností bolo Ostrihomské arcibiskupstvo (výpis z PKN. vl.č.582), ktoré vo vzťahu k

dotknutýmnehnuteľnostiambolovzmyslevyššieuvedenéhoprávnympredchodcomžalobcu.Vzhľadom
na vyššie uvedené právne normy a historické relevantné dokumenty, je preto nepochybné, že v
období rozhodnom pre zmiernenie niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským
spoločnostiam bola Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku na základe právneho nástupníctva
podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkových

knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty, t.j. aj tých, ktoré boli zapísané na Ostrihomskú
arcibiskupstvo. Cirkevným majetkom Rímskokatolíckej cirkvi podľa Nálezu Najvyššieho správneho
súdu zo dňa 25.6.1925 č. 9720/26 atď. sa rozumel súbor vecí a práv majúcich majetkovú cenu,
ktoré patrili cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným ústavom a slúžili účelom cirkvi. Rozsiahla
rozhodovacia prax všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu SR sa zjednotili v závere, že v žalobách

o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle
citovaného reštitučného zákona je za oprávnenú osobu, teda za aktívne vecne legitimovaný subjekt
potrebné považovať Rímskokatolícku cirkev, pričom je jej vnútornou záležitosťou, ktorý jej konkrétny
útvar (napr. ktorá diecéza) si tento reštitučný nárok uplatní. Preto je podľa súdu nedôvodná námietkažalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Tu súd poukazuje aj nato,
že vzťah cirkvi a štátu je založený na rešpektovaní vnútornej autonómie cirkvi, v rámci ktorej je vecou
cirkvi, aby rozhodovala o svojom vnútornom usporiadaní.

10.Ako už bolo uvedené, z vyhlásenia o právnej subjektivite Slovenských cirkevných útvarov latinského
obradu zo dňa 12.6.2009 poskytnutého kongregáciou pre biskupov vyplýva, že Apoštolskou konštitúciou
zodňa14.2.2008bolistanovenécirkevnéútvarylatinskéhoobradunaslovenskomúzemí:2metropolitné
arcidiecézy, 6 diecéz: Trnava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Spiš a Rožňava. Právnym nástupcom

Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy je Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra so sídlom v Nitre,
a v zmysle uvedeného vyhlásenia prechádza právo spravovať majetok po Bratislavsko-trnavskej
arcidiecéze, vrátane vedenia prebiehajúcich reštitučných sporov na tú diecézu, na území ktorej sa
majetok nachádza. Nakoľko sa majetok , ktorý je predmetom tohto konania, nachádza na území, ktoré
patrí do Nitrianskej diecézy, je teda žalobca správne označený a je preto aktívne legitimovaný v tomto
konaní. Potvrdením riaditeľa Biskupského úradu Mons. ThDr. Štefana Valla, PhD. žalobca preukázal, že

zmocnil Mons. Viliama Judáka, nitrianskeho biskupa dňom 18.7.2005, aby za Rímskokatolícku cirkev
Biskupstvo Nitra podpisoval dohody o vydaní nehnuteľností, všetky písomnosti a návrhy v súdnych a
správnych konaniach, ako aj zmluvy týkajúce sa nehnuteľností, kúpne, darovacie, zámenné, nájomné a
iné zmluvné vzťahy s tým súvisiace. Súd na doplnenie opätovne poukazuje na skutočnosť, že čo sa týka
žalobcom namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, táto už bola posudzovaná a konštatovaná

judikatúrou tak Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR / napr. rozh. sp.zn. 4Cdo 100/99,
sp.zn. 5 Cdo 139/2010, sp.zn. 3 Cdo 119/02, R 52/2005 /.

11.Zoznenia §5zákonač.161/2005Z.z.vyplýva,žeoprávnenáosobasimuselasvojeprávonavrátenie
vlastníctva uplatniť voči povinnej osobe a to písomnou výzvou, urobenou najneskôr do 30.4.2006. V

tejto lehote bolo povinnosťou oprávnenej osoby aj preukázať skutočnosti podľa § 3 cit. zákona. Ak na
základe takejto výzvy povinná osoba do 60 dní od doručenia písomnej výzvy neuzavrela s oprávnenou
osobou dohodu o vydaní veci, mala oprávnená osoba právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd a to v
lehote podľa § 5 ods. 3 cit. zákona. Z písomnej výzvy z 13.1.2006 súd zistil že si ňou oprávnená osoba
uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k.ú. Kamenín, ktoré

špecifikoval podľa ich zápisu v pozemkovo-knižnej vložke č. 582, označil identifikáciu parciel č.2174/05
a identifikoval ich výpisom z LV č. 1135. Z identifikácie parciel vyplýva , že predmetom výzvy na vydanie
boli nehnuteľnosti , ktoré boli pôvodne vedené v pozemkovoknižnej vložke č. 582 ako parcely číslo:
3815, 3816, 3817, 3818, 3819, 3820 , 3821, 3822, 3823, nachádzajúce sa v k.ú. Kamenín a v súčasnosti
sú tie isté / uvedené/ nehnuteľnosti vedené na LV č. 1135 ako:

- parcela č. 3815, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5507 m2
-parcela č. 3816, druh pozemku lesné pozemky o výmere 533847 m2,
-parcela č. 3817, druh pozemku lesné pozemky o výmere 1246492 m 2,
-parcela č. 3818, druh pozemku lesné pozemky o výmere 264023 m2,
-parcela č. 3819, druh pozemku lesné pozemky o výmere 253104 m2,

-parcela č. 3820, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3327 m2,
-parcela č. 3821, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5345 m2,
-parcela č. 3822, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 8542 m2,
-parcela č. 3823, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 461 m2.
Z pozemkovoknižnej vložky č. 582 pre k.ú. Kamenín , ktorú oprávnená soba uviedla / označila/

vo výzve na navrátenie vlastníctva, súd zistil, že ako vlastník dotknutých nehnuteľností bolo vedené
Ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré je zapísané pod poradovým číslom 1. Pod por. č. 77 ad. 1 sa
nachádza zápis, že ,,podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
zo dňa 25.6.1948 č. B 1767/48-I.D. poznamenáva sa , že tieto nehnuteľnosti Pov.pôdohosp. zamýšľa
prevziať. Pod por. č. 78 sa nachádza zápis, že ,,podľa rozh. PPPR č. 1767/48-I./D poznamenáva sa

uvalenie úradnej správy. Z prídelovej listiny založenej žalobcom do súdneho spisu súd zistil, že po
vykonanom prídelovom konaní podľa nar. č. 104/1945 Zb.n. SNR, zák. č. 142/1947 Zb. a zák. č. 46/1948
Zb. sa nehnuteľný majetok v k.ú. Kamenín, bývalého vlastníka Ostrihomské arcibiskupstvo, vydáva
pre Československý štát v správe západoslovenských štátnych lesov, PR Bratislava -LZ Palárikovo.
Podľa prídelovej listiny prídel nastal v roku 1948 a tento sa týkal nehnuteľností, ktoré sú predmetom

tohto súdneho konania. Z Výpisu LV č. 1135 súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnosti
vo vlastníctve Slovenskej republiky a správcom je žalovaný. Súd mal za preukázané, že žalobca ako
oprávnená osoba podľa § 2 cit. zákona si výzvou zo dňa 13.1.2006, doručenou žalovanému dňa
19.1.2006, t.j. v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, uplatnil navrátenie vlastníctva k dotknutýmnehnuteľnostiam s odkazom na pozemkovo-knižnú vložku č. 582 a identifikáciu parciel č. 2174/05 z
novembra 2005 a na výpis z listu vlastníctva č. 1135. Keďže v tomto prípade k uzavretiu dohody medzi
oprávnenou a povinnou osobou v zmysle § 5 ods. 2 cit. zákona nedošlo / čo nerozporoval ani žalovaný/,

využil žalobca svoje právo a ako oprávnená osoba si uplatnil svoje právo na súde dňa 19.1.2007,
podaním žaloby v tejto veci, t.j. žaloba bola podaná v lehote podľa § 5 ods. 3 cit. zákona.

12.Žalovaný v konaní namietal, že vyššie uvedená výzva na navrátenie vlastníctva , zo dňa 13.1.2006
je nejasná a neurčitá , pretože postráda jasný, určitý a nezameniteľný dôvod navrátenia vlastníctva. Súd

v tejto súvislosti poukazuje na to, že základným účelom zákona č. 161/2005 Z.z. je zmierniť následky
majetkových a iných krívd spôsobeným cirkvám a samotné ustanovenie § 5 zákona č. 161/2005
Z.z. bližšie nevymedzuje obsah výzvy, preto za písomnú výzvu treba považovať každý jednostranný
právnyúkon,ktorýmoprávnenáosobavyzývapovinnúosobu,abyjejnavrátilavlastníctvoknehnuteľným
veciam, ktoré prešli v rozhodnom období do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu uvedeného v
ustanovení § 3 zákona. Nesplnenie požiadavky písomnej formy, jej nedoručenie povinnej osobe do

30.4.2006, ako i nepreukázanie skutočnosti podľa § 3, v tejto lehote vyvoláva účinky neuplatnenia
práva, ktorého dôsledkom je zánik práva. Za použitia širšieho výkladu zákona k splneniu požiadavky
určitosti výzvy však postačuje už samotný odkaz na katastrálne územie a pozemno-knižnú vložku a
v prípadne i bez takéhoto označenia len pripojenie listinných dôkazov. V danom prípade podľa súdu
žalobca tieto podmienky splnil, vo výzve uviedol, ktoré nehnuteľnosti žiada navrátiť do vlastníctva a

uviedol dôvody navrátenia podľa § 3 cit. zákona. V konaní mal súd za preukázané, že táto výzva bola
žalovanému doručená včas, v zákonnej lehote , teda jeho nárok nemožno považovať za prekludovaný
a táto výzva obsahovala predmet nároku na vydanie nehnuteľnosti, keď žalobca uviedol, že tieto
nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území Kamenín a bližšie ich špecifikoval odkazom
na PKN vložku č. 582, list vlastníctva č. 1135 a identifikáciu parciel, ktoré tvorili prílohu výzvy. V

súčasnosti sú tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1135 s poukazom na vykonaný ROEP v obci.
Žalobca vo výzve uviedol dôvod, akým spôsobom prešli nehnuteľnosti z PKN vl. č. 582 do vlastníctva
štátu, a to podľa ustanovenia § 3 odsek 1 písmeno c) reštitučného zákona odňatím bez náhrady v
zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, prípadne podľa § 3 ods. 1 písm.
h) cit. zákona, t.j. prevzatie bez právneho dôvodu. A ako bolo uvedené, práve uvedenie dvoch

dôvodov na navrátenia vlastníctva vo výzve považuje žalovaný za neprípustné , pretože má zato,
že takto formulovaná výzva je nejasná a neurčitá a z tohto dôvodu žalovaný považuje tento právny
úkon za neplatný, t.j. má zato, že žalobca si neuplatnil svoj nárok riadne a včas. V súvislosťou
s touto žalovaným uvádzanou námietkou, že výzva na navrátenie vlastníctva nespĺňa požiadavky
riadneho právneho úkonu , pretože je nejasná a neurčitá a to z dôvodu , že nebol jednoznačne

uvedený dôvod navrátenia vlastníctva, keď vo výzve žalobca uviedol dva dôvody, namiesto jedného ,
správneho, súd opätovne poukazuje na to, že účelom reštitučného zákona je predovšetkým zmierniť
následky majetkových a iných krívd spôsobeným cirkvám, t.j. zabezpečiť, aby oprávnené osoby znovu
nadobudli majetok, ktorým im bol v rozhodnom období odňatý na základe rozhodnutí orgánu štátu,
urobených v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti. A keďže ani samotné ustanovenie § 5

reštitučného zákona konkrétnejšie nešpecifikuje a nevymedzuje obsah pojmu výzva, za použitia širšieho
výkladu zákona na splnenie požiadavky určitosti výzvy postačuje samotný odkaz na katastrálne územie
a pozemno-knižnú vložku prípadne i bez takéhoto označenia len pripojenie listinných dôkazov. Súd
poukazuje aj na to, že otázkou určitosti výzvy sa už niekoľkokrát zaoberal aj ústavný súd. Aj v jeho
rozhodnutí III. ÚS 373/2012-23 zo dňa 23.8.2012 bolo konštatované : ,, zmyslom reštitučného zákona

je vo všeobecnosti uľahčiť oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri
nehnuteľností v prípadoch, keď štát zneužijúc svoje postavenie v dobe neslobody nedbal ani na platné
právo. Zmyslom tohto zákona však nemôže byť znemožnenie nadobudnutia ( navrátenia) vlastníckeho
práva registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam so sídlom na území Slovenskej republiky
( vrátane ich jednotlivých útvarov) k tomu nehnuteľnému majetku, ktorý prešiel do vlastníctva štátu

alebo obce v období neslobody spôsobom uvedeným v § 3 zákona o navrátení vlastníctva, ale
dosiahnutie takého právneho stavu usporiadania majetkových práv k týmto nehnuteľnostiam, aký by
nepochybne existoval, ak by zavŕšeniu procesov vyporiadania a správy nehnuteľných majetkov v rámci
zmien organizačných útvarov rímskokatolíckej cirkvi nezabránilo obdobie neslobody, ktorého následky
majú byť uvedeným zákonom zmiernené. Uvedený zmysel a účel zákona o navrátení vlastníctva( ale

v zásade aj celého reštitučného zákonodarstva) vyplýva z ideálov spravodlivosti, ktoré ním majú byť
naplnené a v jednotlivých prípadoch spravidla odôvodňujú extenzívny výklad aplikovaných zákonných
ustanovení.“. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí tiež konštatoval, že :,,v rámci svojej predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti sa už viackrát zoberal prípadmi, v ktorých bola právne posudzovaná otázkaurčitostivýzvynavydanienehnuteľnostípodľareštitučnýchpredpisov...“. Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
aj na rozhodnutie I. ÚS 12/2010 , v ktorom súd uvádza, cit. : ,, Ústavný súd po dôslednom oboznámení
sa s odôvodnením rozsudku krajského súdu dospel k záveru, že krajský súd v posudzovanom prípade

nerešpektoval účel reštitúcií cirkevného majetku a formalistickou interpretáciou § 5 ods. 1 zákona č.
161/2005 Z. z. neprihliadajúc na jeho účel
zasiahol do základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V prípade písomnej výzvy podľa § 5 ods. 1
zákona č. 161/2005 Z. z. nemožno ustúpiť

od požiadavky určitosti tohto jednostranného právneho úkonu ako podmienky jej platnosti v súlade s §
37 Občianskeho zákonníka , ako to správne
konštatoval aj krajský súd. Avšak vzhľadom na to, že v § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. nie je bližšie vymedzený obsah pojmu „výzva“ a
jej náležitosti, potom sa stanovenie minimálnych kritérií pre jej určitosť a platnosť musí spravovať
takým výkladovým pravidlom, ktorý sleduje naplnenie účelu zákona. Stanovenie minimálnych kritérií pre

určitosť a platnosť výzvy nesmie opomenúť ani to, či obsah výzvy je spôsobilý vyvolať zákonodarcom
zamýšľané účinky, a rovnako je namieste neopomenúť a prihliadať na konkrétne okolnosti veci vrátane
subjektu oprávnenej a povinnej osoby. Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na už uvedené nemožno
pri výzve oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. ustúpiť od požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si

oprávnená osoba uplatňuje reštitučný nárok a uvedenia dôvodu, o ktorý ho opiera.
Podľa ústavného súdu na splnenie požiadavky určitosti výzvy požiadavka minimálnej konkretizácie
nehnuteľností, ku ktorým si sťažovateľka ako oprávnená osoba v posudzovanom prípade uplatnila
reštitučný nárok, bola splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia.
Ústavný súd zároveň dodáva, že označenie nehnuteľností v menšom rozsahu, ako to učinila

sťažovateľka vo svojej výzve, teda bez označenia pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia,
by už nemohlo spĺňať požiadavku minimálnej konkretizácie nehnuteľností a poukazuje na to, že takýto
záver vyplýva aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu v iných prípadoch, predmetom ktorých bolo
posúdenie obdobnej právnej otázky (pozri uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 150/09 -21 z 30. apríla 2009).

Podľa názoru ústavného súdu sa hodnotenie skutočnosti, že sťažovateľka vo svojej výzve
nekonkretizovala dôvod, o ktorý svoj nárok opiera, spomedzi viacerých dôvodov uvedených v § 3 ods. 1
zákona č. 161/2005 Z. z. , ako nesplnenie
požiadavky určitosti výzvy, javí ako formalistická a neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína jeho
účel. Podľa názoru ústavného súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o

ním požadované náležitostí výzvy pre jej určitosť a platnosť, vychádza z reštriktívneho a formalistického
výkladu zákona č. 161/2005 Z. z., ktorým
opomína naplnenie účelu reštitúcií cirkevného majetku. Preto je nutné konštatovať, že právne závery
krajského súdu o nesplnení podmienky kvalifikovanej výzvy zo strany sťažovateľky ako základného
predpokladu úspešného si uplatnenia reštitučných nárokov v súdnom konaní sú ústavne nesúladné a

porušujúce už označené základné a iné práva sťažovateľky.“ Vzhľadom na uvedené má súd zato, že
námietka žalovaného týkajúca sa neurčitosti výzvy len z dôvodu, že v nej bol uvedený dôvod odňatia
vlastníctva dvoma spôsobmi, neobstojí. Je nesporné, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam prešlo na štát
v rozhodnom období spôsobom podľa § 3 reštitučného zákona. Preto poukazovanie žalovaného na
neurčitosť výzvy len z dôvodu, že v nej nebol presne a nezameniteľne uvedený jeden konkrétny dôvod

tohtoprechodu,ajvzhľadomnavyššiecitovanérozhodnutieústavnéhosúdu vychádzazreštriktívnehoa
formalistického výkladu zákona č. 161/2005 Z. z., ktorý opomína naplnenie účelu reštitúcií cirkevného majetku.
13.Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca , resp. jeho predchodca, si
ako oprávnená osoba riadne výzvou v zákonnej lehote do 30.4.2006 uplatnil svoje právo na navrátenie

vlastníctva u povinnej osoby v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. , t.j. u žalovaného. Tento
je podľa súdu pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Z prídelovej listiny súd zistil, že k odňatiu
vlastníctva predmetných nehnuteľností a k ich následnému vydaniu pre Československý štát v správe
západoslovenských štátnych lesov, PR Bratislava -LZ Palárikovo došlo v rozhodnom období podľa § 2
reštitučného zákona / od 5.5.1945 do 1.1.1990/ postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. a zák. č. 46/1948

Zb., t.j. je tu dôvod na navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 161/2005 Z.z. , ktorý
dôvod oprávnená osoba aj uviedla vo výzve z 13.1.2006. V konaní nebolo nijakým spôsobom zo strany
žalovaného preukázané, že by bola žalobcovi, resp. jeho predchodcovi poskytnutá nejaká náhrada za
odňaté nehnuteľnosti. Ako už bolo uvedené, po doručení výzvy na navrátenie vlastníctva povinná osobas oprávnenou dohodu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. neuzavrela. Preto sa žalobca v zákonnej
lehote podľa § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. so svojim nárokom žalobou obrátil na súd . Súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu a preto jej vyhovel.

Okrem vydania a navrátenia nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku, súd zaviazal
žalovaného aj na vydanie žalobcom požadovanej dokumentácie/ špecifikovanej vo výroku rozsudku/,
týkajúcej sa predmetných nehnuteľností. Zákonný nárok žalobcu na vydanie tejto dokumentácie vyplýva
z ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z..

14.K namietanej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného súd na doplnenie uvádza, že skutočnosť, že
povinnou osobou v súdnom konaní o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č.161/2005
Z. z. môže byť i právnická osoba, ktorá spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky,
potvrdzuje uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. 03. 2012 IV. ÚS111/2012, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na rozdielny výklad zákona č. 161/2005 Z.z. všeobecnými
súdmi a Najvyšším súdom Slovenskej republiky v otázke, či pasívne legitimovaným subjektom v konaní

o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 161/2005 Z. z. má byť právnická osoba,
ktorá ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z. z. spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej
republiky alebo sa v súdnom konaní môže oprávnená osoba domáhať vydania veci len voči vlastníkovi.
Ústavný súd uviedol : ak zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k tejto otázke
prijaté nebolo, za jeden z možných záverov, ktorý nevykazuje znaky arbitrárnosti a je ústavne udržateľný

je ten, že vecne pasívne legitimovaným účastníkom v spore pred súdom má byť vlastník nehnuteľností -
štát". Argumentom "a contrario" pripúšťa sa aj taký výklad, že vecne pasívne legitimovaným subjektom
v spore o navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 161/2005 Z.z. je právnická osoba, ktorá nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu spravuje.

15.K námietke žalovaného, že predmetom konania sú aj nehnuteľnosti , ktoré majú charakter stavby a
ku ktorým sa podľa § 6 vlastníctvo nevracia, k tomu súd uvádza, že je pravda, že pri parcelách č. 3822
a č. 3823, je v liste vlastníctva druh pozemku uvedený ako zastavané plochy a nádvoria. Podľa
legendy LV je spôsob ich využitia uvedený: pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba -
cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta a chodník, nekryté parkovisko a ich

súčasť. Je zrejmé, že v danom prípade nejde o dôvod nenavrátenia uvedený v § 6 písm. a),c),d,e).
Pokiaľ ale žalovaný mal zato, že sa jedná v tomto prípade o pozemok, ktorý sa nenavracia z dôvodu
§ 6 pís. b) reštitučného zákona, bolo jeho povinnosťou v konaní aj preukázať/ nielen uvádzať/ svoje
tvrdenia, t.j. bolo jeho povinnosťou preukázať, že sa skutočne jedná o pozemky , ktoré boli po prechode
alebo prevode do vlastníctva štátu zastavané. Uvedené však v konaní preukázané nebolo. Preto súd

aj uvedenú námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

16.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Podľa súdu žalobca splnil všetky zákonné
podmienky na uplatnenie si navrátenia vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, vo výzve uviedol, ktoré

nehnuteľnosti žiada navrátiť do vlastníctva, táto výzva bola žalovanému doručená včas, v zákonnej
lehote , a táto výzva obsahovala predmet nároku na vydanie nehnuteľnosti, keď žalobca uviedol, že
tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území Kamenín a bližšie ich špecifikoval s odkazom
na PKN vložku, list vlastníctva a identifikáciu parciel, ktoré tvorili prílohu výzvy. V súčasnosti sú tieto
nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1135 s poukazom na vykonaný ROEP v obci. Preto súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

17. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18.O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca
bol plne úspešný v konaní / žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu /. Preto súd priznal žalobcovi voči v

konaníneúspešnémužalovanému nárokna náhradutrovkonania vcelomrozsahu100%.Okonkrétnej
výške trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.