Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32Csp/233/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222848
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117222848.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX L., o zaplatenie sumy 510,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 447,67 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
5,05% zo sumy 154,50 € od 10.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 80,48 € od 10.12.2015 do zaplatenia,
zo sumy 80,25 eur od 12.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 27,10 eur od 10.03.2016 do zaplatenia od
16.05.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu
77,62% trov, ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10.11.2017 doručenou súdu dňa 05.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 510,87 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo

výške 5,05% zo sumy 154,50 € od 10.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 80,48 € od 10.12.2015
do zaplatenia, zo sumy 80,25 eur od 12.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 27,10 eur od 10.03.2016
do zaplatenia z titulu nezaplatených poskytnutých služieb. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na
náhradu trov konania. Žalobca tiež uviedol, že postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku
viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem
sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na

základe Zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté
telekomunikačné služby ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi
neakciovouaakciovoukúpnoucenou,akbolžalovanémunazákladeZmluvymobilnýtelefónposkytnutý.
Benefity poskytnuté žalovanému sú uvedené v Zmluve alebo v Cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej
pokuty bola vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia

záväzku viazanosti.2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu, ktorý však bol zrušený z dôvodu, že sa ho
nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej
tabuly súdu a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril..

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 zákona č.
160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to žalobou zo dňa 10.11.2017, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a jej dodatkom
(č.l.29-32), Všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l.33-44), Cenníkom (č.l.45-65), faktúrami

(č.l.66-73), pokusom o zmier (č.l.74), Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l.29-33), pričom zistil
nasledovný skutkový stav.

4. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 10.03.2015 Zmluvu o pripojení, predmetom
ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb paušálu Happy M Naj (tel. číslo XXXX/XXXXXX),
súčasne v daný deň uzavrel so žalovaným dodatok k uvedenej zmluve, predmetom ktorej bol odpredaj

mobilného telefónu Sony Xperia M2 v cene 29,- eur, s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 320,-
eur, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Súd konštatuje,
že ide o predtlačenú formulárovú zmluvu.

5. Žalovanému boli vystavené faktúry za poskytnuté služby, a to faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške

159,49 eur so splatnosťou dňa 09.11.2015 (predmetom, ktorej bol poplatok za upomienku v sume 4,99
eur, ktorý si však žalobca v konaní neuplatnil) (č.l.66-67), faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 85,49 eur
so splatnosťou dňa 09.12.2015 (predmetom, ktorej bol poplatok za upomienku v sume 4,99 eur, ktorý si
však žalobca v konaní neuplatnil) (č.l.68-69), faktúra č. 7511408349 vo výške 105,04 eur so splatnosťou
dňa 11.01.2016 (predmetom, ktorej bol poplatok za upomienku v sume 4,99 eur a poplatok za prerušenie

a obmedzenie služieb v sume 19,80 eur, ktoré si však žalobca v konaní neuplatnil) (č.l.70-71) ), faktúra
č. XXXXXXXXXX vo výške 46,90 eur so splatnosťou dňa 09.03.2016 (predmetom, ktorej bol poplatok za
prerušenie a obmedzenie služieb v sume 19,80 eur, ktorý si však žalobca v konaní neuplatnil) (č.l.72).
Žalobca súčasne žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 09.08.2016 vyúčtoval zmluvnú
pokutu vo výške 168,54 eur.

6. Súd konštatuje, že zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má
charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a
povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.

7. Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov, pričom pri zmluvách aplikoval
ustanovenia zákona č. 351/2011 Z.z. ustanovenia Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

9. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dodatku), za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

18. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,05%.

21. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), nekalé
obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (1) Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak

je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa
považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná
praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je
v prílohe č. 1. (4)

24. Podľa § 2 písm. r) a u) ZoOS, na účely tohto zákona sa rozumie
r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

25. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba
je podaná sčasti dôvodne. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom
zmluvou spotrebiteľskou (zmluvu o poskytnutí telekomunikačných služieb a kúpnu zmluvu) a ako taká
nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za to, že nárok na
zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený. Žalovanému boli právnym
predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu,
čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr. Súd však konštatuje, že čiastočne je žaloba
aj nedôvodná, a to v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd vyhovel žalobe, čo do vyfakturovaných
služieb, a to v sume 154,50 €, v sume 80,48 €, v sume 80,25 eur, v sume 27,10 eur, ktoré predstavujú

vyfakturované poskytnuté služby bez poplatkov za upomienky a prerušenia služieb. Súd súčasne
žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z jednotlivých faktúr po dni ich splatnosti v uplatnenej sume a
výške. Žalobca si súčasne uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 168,54 eur. Výpočet
sumy zmluvnej pokuty 168,54 eura podľa prepočtu súdu vychádza nasledovne: 320 - (346 / 731 x
350). Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu

záväzkuviazanosti.Zustanovenia§544OZvyplýva,žeúčastnícisimôžupreprípadporušeniazmluvnej
povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,akporušísvojuzmluvnúpovinnosť.Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia. .
Dojednanie o zmluvnej pokute, tak ako je vyjadrené v dodatku, považoval súd za neurčité, nakoľko v

rozpore s ustanovením § 544 ods. 1 OZ z neho jednoznačne nevyplýva výška zmluvnej pokuty. V tabuľke
č. 1 sa uvádza výška zmluvnej pokuty 320,- eur, ktorá suma je uvedená výslovne ako počiatočná suma
zmluvnej pokuty, ktorá bude klesať. Z obsahu dodatku je zrejmé, že sa skladá zo zľavy z maloobchodnej
ceny mobilného zariadenia Sony Xperia M2 po odrátaní časti kúpnej ceny 29,- eur, t.j. zo sumy 200,-
eur a zo sumy 120,- eur predstavujúcej zľavy z cien poskytnutých služieb. Súd posudzoval teda

obe dojednané zmluvné pokuty, jednu za cenu mobilného telefónu a druhú za benefity služieb. Súd
konštatuje, že v časti ceny mobilného telefónu je táto stanovená jasne a zrozumiteľne, avšak v časti
benefitov služieb sa súdu javí ako nejasná a nezrozumiteľná, kde nie je jasné čo všetko zabezpečuje
(aké služby), keď napr. cena Magio Go je v cenníku 3,99 eur. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej
zmluve, zvlášť formulárovo pripravenej poskytovateľom služby, ktorá vo svojej podstate sama o sebe

môže predstavovať neprijateľnú podmienku, musí byť úplne jasné a zrozumiteľné, čo zmluvná pokuta
zabezpečuje, musí to byť vyjadrené zrozumiteľne a jasne, aby spotrebiteľovi bolo zrejmé, čo bude
musieť plniť v prípade ak poruší zmluvu. Preto má súd zato, že dohodnutie zmluvnej pokuty v časti,
kde táto má zabezpečovať zľavy z poskytnutých služieb, ktoré nie sú jasne a zrozumiteľne stanovené,
a ktoré nemôže spotrebiteľ pri podpise zmluvy odmietnuť, lebo taká možnosť zo zmluvy nevyplýva,

tak takto dohodnutú (určenú) zmluvnú pokutu (zabezpečujúcu zmluvné benefity) je potrebné posúdiť
aj ako nekalú obchodnú praktiku dodávateľa. Súd má za to, že pri uzatváraní dodatku došlo k nekalej
obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti dodávateľa, a ktorá
podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému
sa dostala. Právny predchodca žalobcu nekonal pri uzatváraní vyššie uvedeného dodatku s odbornou

starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi boli
akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uzavretia uvedeného
dodatku, a to najmä s ohľadom na výšku zmluvnej pokuty za benefity služieb vo výške 120,- eur. Zároveň
použitím obchodnej praktiky došlo k podstatnému narušeniu ekonomického správania žalovaného ako
priemerného spotrebiteľa, nakoľko obchodná praktika bola využitá na značné obmedzenie schopnosti

spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Je nepochybné, že
dodávateľ tým, že do dodatku naformuloval pre spotrebiteľa nejasné dojednanie zmluvnej pokuty, a tým,
že nevysvetlil žalovanému všetky dôsledky podpísania dodatku z jej strany (najmä navýšenie zmluvnej
pokuty uvedenej v tabuľke č. 1 o 120,- eur), narušil ekonomické správanie žalovaného ako spotrebiteľa,
v dôsledku ktorého urobila rozhodnutie, ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobil. Súd teda

dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetného dodatku došlo k nekalej obchodnej
praktike zo strany dodávateľa, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7
ods. 2 ZoOS, čo je konanie priečiace sa dobrým mravom a obchádzajúce zákon (§ 7 ods. 1 ZoOS),
a preto v časti zmluvnej pokuty predstavujúcej benefity zo zmluvy žalobe nevyhovel, ale túto v tejtočasti zamietol. Súd teda vyhovel uplatnenej zmluvnej pokute, čo do ceny mobilného zariadenia, ktorú
výšku vypočítal nasledovne 229,- eur (cena zariadenia) - 29,- eur, zaplatená cena = 200,- eur (t.j.
základ pre zmluvnú pokutu) - (346/731x200 =94,66 eur) = 105,34 eur. Súd použil spätný prepočet podľa

žalobcom tvrdených skutočností a ním určenej zmluvnej pokuty. Súd uvádza, že v tejto časti posúdil
nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu ako dôvodný (105,34 eur). Súd tiež konštatuje, že je nepochybné,
že žalovaný porušil ustanovenia zmluvy, keď bol v omeškaní s plnením zo zmluvy viac ako 45 dní
(nezaplatené faktúry), a teda porušil podmienky viazanosti, a teda boli splnené nároky na uplatnenie
zmluvnej pokuty, hoc žalobca neodstúpil od zmluvy, avšak v zmysle bodu 3 dodatku postačila možnosť

takéhoto odstúpenia.

26. Zo všetkých uvedených dôvodov mal súd za to, že žaloba je v časti o zaplatenie sumy 447,67 € spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 154,50 € od 10.11.2015 do zaplatenia, zo sumy
80,48€od10.12.2015dozaplatenia,zosumy80,25eurod12.01.2016dozaplatenia,zosumy27,10eur
od 10.03.2016 do zaplatenia od 16.05.2014 do zaplatenia dôvodná a vo zvyšku ako nedôvodnú žalobu

zamietol, keďže dojednanie o zmluvnej pokute v časti benefitov, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté
zo strany dodávateľa, považoval toto dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodnutú v
rozpore s právnymi predpismi prostredníctvom nekalej obchodnej praktiky.

27. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľavyššieuvedenýchcitovanýchzákonnýchustanovenítak,
že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 564,78 eur (510,87 eur žalovaná suma a 53,91 eur úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia

rozhodnutia), pričom bol úspešný čo do sumy 501,58 eur, t.j. jeho úspech predstavuje 88,81 % predmetu
konania (suma 501,58 eur je 88,81% zo sumy 564,78 eur), vo zvyšku je úspešný žalovaný 11,19 %,
čistý úspech žalobcu po odpočítaní úspechu žalovaného 11,19% od hrubého úspechu žalobcu 88,81%
predstavuje 77,62%). Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 77,62% trov, ktorých výška bude určená

samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).