Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317202834
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317202834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s. r. o.,
IČO: 47 243 368, so sídlom Bratislava, Tallerova 4, zastúpeného AK: Mgr. Henrich Schindler, so sídlom
Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: V. C., nar. X.X.XXXX, bytom C., S. XX, toho času
ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, Leopoldov, Gucmanova 670/19, o zaplatenie 142,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/43/2017-23 zo dňa 26. októbra
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n

n ý zaplatiť žalobcovi sumu 142,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 400,-
Eur od 22.3.2015 do 20.8.2015, zo sumy 142,- Eur od 21.8.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a na odvolacom súde v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1, § 2 písm. a), b) bod 7, c), d),
§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 489, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka, s
poukazom aj na procesné ust. § 132, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval tým, že žalobca v spore tvrdí, že zaplatil žalovanému na jeho účet dňa 18.2.2015
sumu 400,- Eur, a že žalovaný z tejto sumy vrátil sumu 258,- Eur. V súvislosti s uzavretou
zmluvou sa žalobca v žalobe nevyjadril, za akých podmienok došlo k jej uzavretiu, obmedzil sa
len na konštatovanie, že v tejto súvislosti bola žalovanému poskytnutá suma. Dôkazy o podrobnostiach
právneho vzťahu sa podľa žalobcu nezachovali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, okresný súd
konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že medzi ním a žalovaným vznikol zmluvný
vzťah. V spore síce preukázal odoslanie sumy 400,- Eur na účet uvedený v internetovom profile, avšak

na preukázanie skutkových tvrdení o koho účet ide neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal okresný súd
v konaní vykonať, a na základe ktorých by bolo možné posúdiť, či peňažné prostriedky boli skutočne
poskytnuté žalovanému. Na preukázanie tvrdení o tom, že žalovaný uhradil celkovo sumu 258,- Eur
(poslednou úhradou dňa 20.8.2015), neoznačil žiaden dôkaz. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpores § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku (že žalovaný prijal od žalobcu plnenie 400,- Eur, z ktorého
vrátil sumu 258,- Eur), a teda podľa názoru okresného súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom
rozsahu zamietol. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale
len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom
navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu,
teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov

dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z
ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného
bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho
zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť. S poukazom na vyššie uvedené okresný
súd žalobu zamietol, nakoľko po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods.

1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v
celomrozsahuúspešnýanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 Civilného sporového poriadku). S poukazom na
to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, okresný súd mu náhradu trov konania
nepriznal s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania,
alternatívne zrušiť a vrátiť na nové ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že žalovaný sa

k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, nenamietal, že na účet, na ktorý mu bolo poukázané prostriedky
nie je jeho účtom a nepoprel žiadne skutkové okolnosti uvedené v žalobe. Internetový profil žalovaného
ako kľúčový dôkaz okresný súd v odôvodnení nijakým spôsobom nespomenul, čo navodzuje dojem,
že tento opomenul vykonať. Žalobca okresnému súdu predložil dôkazy na priznanie nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia a absencia akejkoľvek zmluvy je práve pre tento právny titul prirodzená a

jeho povaha existenciu zmluvy vylučuje. Okresný súd nijako nezohľadnil, že žalovanému boli poskytnuté
finančné prostriedky z účtu žalobcu a nepoprel prijatie prostriedkov, táto skutočnosť podľa § 151 ods. 1
Civilného sporového poriadku nebola medzi stranami sporná. Nie je zrejmé z čoho okresný súd vyvodil,
že vzťah medzi stranami mal byť vzťahom spotrebiteľským a na základe čoho použil ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa, keď v spore ide len o vydanie bezdôvodného obohatenia. Nie je zrejmé aký ďalší

dôkaz mal žalobca predložiť ako výpis z účtu, ktorý preukazuje zaslanie prostriedkov a internetový
profil, ktorý preukazuje, že účet patrí žalovanému, ktorý to nespochybnil. Rozhodnutie sa javí ako
nepredvídateľné,arbitrárneanepreskúmateľné.Ustanovenie§151ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
okresný súd ignoroval, keď bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovaného nahradil jeho procesnú činnosť pri
posúdení právneho aj skutkového stavu. Poukázal na uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co/276/2016.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1CSPacontrario),bezpotrebydoplneniadokazovania,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§

219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech, keďže v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nemožno napadnutý rozsudok považovať
za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec

však nesprávne právne posúdil.

8. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je
len právne posúdenie otázky obsahových náležitostí úverovej zmluvy, ktorú posudzoval už súd prvej

inštancie a obidve sporové strany mali možnosť sa k tejto otázke vyjadriť, odvolací súd nepovažoval za
potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol, a to s

poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

10. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP, pretože súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám konania

alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor
na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má

právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.
48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v
jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého

účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým poriadkom za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej
súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom
môžedôjsťnielenprocesnýmpostupomsúdutakakojetovyššieuvedené,aleajrozhodnutímsamotným

a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré

sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas

konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkovézistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 ods. 1 a 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je právnická osoba, ktorá podľa výpisu z obchodného

registra podniká v predmete činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu
poskytovania spotrebiteľských úverov. Z predloženého internetového profilu súd zistil, že žalovaný sa
zaregistroval na stránke žalobcu uvedením jeho údajov v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia,
e-mailová adresa, telefónne číslo, adresa, zamestnávateľ, číslo a platnosť občianskeho preukazu, rodné
číslo a číslo účtu. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že dňa 18.2.2015 bola vykonaná transakcia - príkaz

na úhradu sumy 400,- Eur na účet uvádzaný v internetovom profile.

16. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody boli naplnené z
nasledujúcich dôvodov:

17. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

19. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť

procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú,
inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich
cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna úprava
v ust. § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je
sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1
CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
Koncentráciakonaniapredstavujeefektívnynástrojracionálnehoaodôvodnenéhozrýchleniasporového

konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s
princípom arbitrárneho poriadku.

20. Postup súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí rozporný s ust. § 215 CSP, v zmysle
ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa CSP. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého je potrebné postupovať aj
v spotrebiteľských sporov (pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii
v zmysle § 296 CSP).

21. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo nepreukázanie zo strany žalobcu, že k

uzavretiu zmluvy došlo, keď okresný súd mal pochybnosť, že osoba, ktorá cez internet uzatvorila so
žalobcom zmluvu, je totožná so žalovaným. Vzhľadom na tieto pochybnosti nemal okresný súd za
preukázané, že medzi žalobcom a ním označeným žalovaným existuje tvrdený záväzkovo-právny vzťah
a žalobca nepreukázal, že sumu 420,- Eur odoslal na účet žalovaného.22. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie k žalobe
a procesným poučením bola žalovanému doručená, avšak žalovaný sa k tejto žalobe vôbec

nevyjadril., t.j. nevyjadril sa k jednotlivým skutkovým tvrdeniam uvedeným v tejto žalobe, ani neoznačil
žiadne dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať vo vzťahu k prípadným svojim tvrdeniam.

23. Uvedená otázka uzatvorenia a podpísania zmluvy je otázkou skutkovou a odvolací
súd zdôrazňuje, že okresný súd v konaní pri posúdení existencie zmluvy bol povinný v zmysle ust. §

151 CSP vychádzať z nesporných skutkových tvrdení, t.j. z tvrdení strany (žalobcu), ktoré protistrana
výslovne nepoprela (preto sa považujú za nesporné).

24. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný existenciu zmluvy uzatvorenej medzi
stranami, ako aj poskytnutie peňažných prostriedkov tak, ako to tvrdí žalobca, nepoprel. Je neprípustné,
aby okresný súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, tieto sám vlastnou činnosťou

spochybňoval bez riadneho dokazovania na pojednávaní.

25. Nakoľko súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením §
151 CSP, postup okresného súdu sa javí odvolaciemu súdu ako nepredvídateľný a prekvapivý, čo je v
rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý súdny proces.

26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. S poukazom na žalovaným nespochybnené skutkové tvrdenie žalobcu o vyplatení

finančných prostriedkov v sume 400,- Eur na účet uvedený žalovaným v žiadosti o poskytnutie
úveru, odvolací súd mal za nesporne preukázané, že žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky
a to na účet, ktorý uviedol vo svojom internetovom profile (pričom profil obsahoval aj identifikačné
údaje žalovaného, a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie), bez preukázania uzavretia
zmluvného vzťahu (zmluvy o pôžičke alebo úvere). Taktiež zo strany žalovaného nebolo spochybnené

tvrdenie žalobcu o úhrade 258,- Eur žalovaným dňa 20.8.2015). Ako dôvodný preto vyhodnotil nárok
žalobcu na zaplatenie istiny 142,- Eur (rozdiel sumy 400,- Eur a sumy 258,- Eur), uplatnený z titulu
bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu a
tieto v žalobou uplatnenej výške neboli žalovaným vrátené.

29. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Žalovaný sa dostal do omeškania, preto mu odvolací súd uložil uhradiť žalobcovi 400,- Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 22.3.2015 do 20.8.2015 a sumy 142,- Eur od 21.8.2015
do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z. z.

32. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce úplné vyhovenie žalobe, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP zmenil a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť žalobcovisumu 142,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 400,- Eur od 22.3.2015 do
20.8.2015, zo sumy 142,- Eur od 21.8.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

33. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP
v spojení s cit. ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči v
celom rozsahu neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj na

odvolacomsúdevcelomrozsahu. Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancieosobitným
uznesením po právoplatnom skončení veci.

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).