Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203901
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617203901.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: P. P.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. F. XXX, zastúpený JUDr. Zuzanou Durišovou, advokátkou so
sídlom Kollárova 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: F.. B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
XXXX/X, XXX XX F., zastúpená JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia
11/6, 058 01 Poprad, v spore o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti - bytu č. XX A. X. A. X.
F., Q. XX, W. T. X.. Č.. XXX, postaveného na KN p. č. 609/2 v D. M., spolu s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 5783/89831, všetko vedené na liste vlastníctva č.

XXXX, katastrálne územie a obec D. M., evidovanom na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, Katastrálny
odbor, a ku úhrnnému spoluvlastníckemu podielu vo výške 5783/89831 (P. P. - 28915/538986 a F..
B. G. - 5783/538986) k pozemku KN - C p. č. 609/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 372
m2, evidovanému na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie a obec D. M., evidovanom na
Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor.

II. Nehnuteľnosť - byt č. XX A. X. A. X. F., Q. XX W. T. X.. Č.. XXX, postaveného na KN p. č. 609/2 v D.

M., spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 5783/89831,
všetko vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie a obec D. M., evidovanom na Okresnom
úrade Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor, a spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom sa bytový
dom s bytom č. XX nachádza, t. j. ku KN - C p. č. 609/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 372 m2,
katastrálne územie a obec D. M. vo výške 5783/89831 (P. P. - 28915/538986 a F.. B. G. - 5783/538986),
všetko vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie a obec D. M., evidovanom na
Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor, sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 4.966,67 eur, a to v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 19. 04. 2017, v kontexte jej zmeny pripustenej uznesením
zo dňa 12. 12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia jeho podielového spoluvlastníctva so žalovanou k
nehnuteľnosti - bytu č. XX, A. X. A. X. F., Q. Q. XX, W. T. X.. Č.. XXX, postaveného na KN parcele č.

609/2 Q. D. M., spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške
5783/89831, všetko vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. M., evidovanom na
Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor, a k spoluvlastníckemu podiel na pozemku, na
ktorom sa bytový dom s bytom č. XX nachádza, t. j. KN - C p. č. 609/2, zastavané plochy a nádvoria,o výmere 372 m2, katastrálne územie a obec D. M., vo výške 5783/89831 (P. P. - 28915/538986 a
F.. B. G. - 5783/538986), evidovanému na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie a obec D.
M.. Navrhol, aby uvedená nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a uložená mu

povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 2.583,33 eur z titulu náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, a to v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že jeho spoluvlastnícky podiel na uvedenej
nehnuteľnosti dosahuje rozsah 5/6-ín a spoluvlastnícky podiel žalovanej predstavuje 1/6-inu. Žalobca
listom zo dňa 21. 07. 2016 oslovil zástupcu žalovanej s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Na tento list žalovaná, ani jej zástupca nereagovali,

a tak žalobca prostredníctvom svojho zástupcu opätovne listom zo dňa 18. 10. 2016 kontaktoval
zástupcu žalovanej s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutej
nehnuteľnosti. Zástupca žalovanej listom zo dňa 28. 11. 2016 oznámil zástupcovi žalobcu, že súhlasia
s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, avšak požadujú
výplatok vo výške 8.333,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja účastníci mali rozdielne predstavy
o hodnote vyporiadavanej nehnuteľnosti, požiadal žalobca o vypracovanie odborného znaleckého

posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a na túto skutočnosť upozornil aj žalovanú.
V zmysle vypracovaného odborného znaleckého posudku bola hodnota bytu stanovená na 15.500,-
eur (byt je v pôvodnom stave, nie je zrekonštruovaný). Žalobca sa osobne stretol so zástupcom
žalovanej, JUDr. Jurajom Lukáčom, pričom mu bolo na tomto stretnutí oznámené, že žalovaná
zvažuje odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na predmetnom byte a prisľúbil žalobcovi, že

ho budú v danej veci kontaktovať. Keďže uplynula dosť dlhá doba a žalobcu v tejto veci nikto
nekontaktoval, žalobca prostredníctvom svojho zástupcu opätovne kontaktoval zástupcu žalovanej
vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovanej boli navrhnuté všetky možné spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k danej nehnuteľnosti. Do dnešného dňa žalovaná, ani jej
zástupca, na uvedený list nereagovali. K žalobe bol pripojený výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. D.

M., list žalobcu zo dňa 21. 07. 2016, list žalobcu zo dňa 18. 10. 2016, list žalovanej zo dňa 28. 11.2016,
list žalobcu zo dňa 08. 03. 2017 a znalecký posudok č. 56/2016 vypracovaný znalcom G.. F. O..

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe vyslovila súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva, keďže v zmysle zásad Občianskeho zákonníka nemožno nikoho nútiť, aby zotrvával

v podielovom spoluvlastníctve, avšak žiadala toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať inak,
ako to navrhol žalobca vo svojom návrhu zo dňa 19. 04. 2017. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob
vyporiadania, súd nie je viazaný podaným návrhom a môže teda rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo
bude vyporiadané aj iným spôsobom než je navrhovaný. Preto môže svojím rozhodnutím napr. vec
rozdeliť napriek tomu, že sa navrhovateľ domáhal toho, aby mu bol predmet spoluvlastníctva prikázaný

do výlučného vlastníctva (R 4/1966). Ak žalovaná navrhne v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva iný spôsob vyporiadania než žalobca, nejde o vzájomný návrh, ale o súčasť jej
procesnej obrany; takýto návrh nemožno vylúčiť na samostatné konanie. V konaní, ktoré predchádzalo
podanému žalobnému návrhu, bol medzi stranami najskôr spor o stanovenie hodnoty nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve. Následne počas dedičského konania oznámil žalobca právnemu

zástupcovi žalovanej, že má záujem, po nadobudnutí predmetného bytu do jeho vlastníctva v celosti,
tento odpredať tretej osobe. Žalovaná s odpredajom tretej osobe nesúhlasila a z uvedeného dôvodu
zaslala prostredníctvom svojho zástupcu žalobcovi e-mail dňa 24. 01. 2017, v ktorom navrhla, aby
predmetný byt nadobudla ona a užíval ho jej syn. Na uvedený návrh nebola zo strany žalobcu žalovanej
poskytnutá žiadna odpoveď. Žalovaná však naďalej zotrvala na záujme ponechania si predmetnej

nehnuteľnosti, ktorý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva odôvodnila tým,
že má k predmetnej nehnuteľnosti citovú väzbu a byt si plánuje ponechať a užívať ho spolu so
svojou rodinou a deťmi. Zdôraznila, že žalobca nemá v úmysle si predmetný byt ponechať a užívať
ho sám, čo preukazuje aj predžalobná výzva jeho zástupkyne, v ktorej tento odpredaj navrhujú v
jej treťom odseku. Postup žalobcu, ktorý sa podaním žalobného návrhu domáhal určenia výlučného

vlastníctva,abyhonásledneodpredaltretejosobe,samôžejaviťakoúčelovéobchádzaniepredkupného
práva spoluvlastníčky, keďže vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú narušené. Súd, ktorý pri svojom
rozhodovaní berie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné a má ďalej
prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať, by mal z uvedeného
dôvodu prihliadnuť na záujem žalovanej o ponechanie si tohto bytu v jej výlučnom vlastníctve. Žalovaná

navrhla, aby sa strany dohodli ešte pred nariadením prvého pojednávania na mimosúdnej dohode,
v zmysle ktorej sa podielové spoluvlastníctvo zruší a vyporiada tak, že byt pripadne do výlučného
vlastníctva žalovanej, s povinnosťou vyplatiť žalobcovi alikvotnú časť jeho spoluvlastníckeho podielu, v
cene určenej znaleckým posudkom č. 56/2016 znalca G.. F. O..3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že zotrváva na podanom žalobnom návrhu a
žiada, aby mu súd vyhovel v celom rozsahu. Zdôraznil, že byt, ktorý je predmetom sporu, nie je možné a

účelné rozdeliť. Vyvinul maximálne úsilie, aby sa podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vyporiadalo
dohodou. Zo strany žalobcu, príp. jeho zástupcu, boli navrhované všetky tri možnosti vyporiadania.
Žalovaná na dané návrhy buď reagovala tak, že požadovala neprimerane vysokú náhradu - výplatok za
svoj podiel, alebo aj napriek skutočnosti, že došlo k nejakej ústnej dohode na možnosti riešenia daného
problému, tak v dohodnutom termíne vôbec nekonala a nekontaktovala žalobcu, príp. jeho zástupcu.

Od smrti matky účastníkov sa žalovaná vôbec o danú nehnuteľnosť nezaujíma, neplatí povinné poplatky
do fondu údržby a opráv, daň z nehnuteľnosti, správcovské poplatky, udržiavacie poplatky za energie,
ani mimoriadne výdavky súvisiace s bytom (poplatok za vylepšenie elektronického zamykania bytovky
a bytového vrátnika a pod.), splátku úveru, ktorú si vlastníci bytov v danom bytovom dome zabezpečili
na zhodnotenie bytového domu s bytmi. O tieto záležitosti sa stará a hradí ich výlučne žalobca. Byt
nie je využívaný a je prázdny. Ak by žalovaná mala naozaj citový vzťah k predmetnej nehnuteľnosti

(nie je známy aký, pretože v byte ani nevyrastala a ani nežila), tak by sa zaujímala o byt, plnila by si aj
povinnosti, ktoré vyplývajú z podielového spoluvlastníctva, ale hlavne by reagovala na návrhy žalobcu,
aby sa vec vyriešila. Žalobca svojím konaním a starostlivosťou o danú nehnuteľnosť preukazuje citový
vzťah k bytu a chce si ho ponechať vo svojom vlastníctve. Rovnako ako žalovaná, aj on má deti a nie je
vylúčené, že uvedený byť bude užívať niektoré z nich. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby bolo jeho

návrhu vyhovené, pričom je potrebné prihliadať aj k veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu na danej
nehnuteľnosti. Žalobca počas celej doby, a to až do podania návrhu, mal záujem vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti dohodou. Aj v súčasnosti je z jeho strany ústretovosť uzavrieť dohodu
o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale len v tom variante, že žalobca nadobudne
do výlučného vlastníctva danú nehnuteľnosť a žalovanej vyplatí alikvotnú čiastku za jej spoluvlastnícky

podiel, a to vo výške uvedenej v žalobnom návrhu. K vyjadreniu bol pripojený Príjmový doklad č. P2/31
zo dňa 07. 03. 2017, Rozhodnutie Mesta Liptovský Hrádok, č. 364/2017 zo dňa 21. 02. 2017, potvrdenia
o platbách žalobcu v prospech spoločnosti BYP, s.r.o., Faktúra č. 1780125 a Faktúra č. 1780140.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu vyslovila súhlas s tvrdením, že dotknutý byt nie je

možné rozdeliť. Zopakovala argumentáciu, že pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd
viazaný podaným návrhom, a môže teda rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané
aj iným spôsobom než je navrhovaný. Vzhľadom na zavádzajúce tvrdenia zo strany žalobcu v jeho
písomnom vyjadrení, ako aj v podanej žalobe, poukázala na nasledovné skutočnosti. Listom zo dňa
18. 10. 2016 ju žalobca prostredníctvom zástupkyne oslovil s návrhom na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva tak, že jej za výšku spoluvlastníckeho podielu vyplatí sumu 4.333,- eur. Na
tento list odpovedala dňa 28. 11. 2016, kde poukázala na súčasnú výšku trhových cien bytu (verejne
dostupnou inzerciou) a zároveň spôsob, akým žalobca nadobudol v predmetnom byte väčšinový podiel,
z ktorých skutočností primeraná výška spoluvlastníckeho podielu žalovanej predstavovala sumu 8.333,-
eur. Žalobca s takto navrhnutou sumou za podiel žalovanej nesúhlasil, a tak žalovaná navrhla e-mailom

24. 01. 2017, aby on ponúkol žalovanej na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel a navrhol výšku jeho
ceny. Namiesto toho žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne, listom z 08. 03. 2017, navrhol odpredaj
tohto vlastníctva tretej osobe, s rozdelením kúpnej ceny bez toho, aby reagoval na návrh žalovanej.
Nie je preto pravdou, že žalovaná nemala záujem podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a že bola
pasívna. Práve naopak sa jej dotklo správanie žalobcu, ktorý uprednostnil odpredaj tejto nehnuteľnosti

cudzím osobám, než aby byt odkúpila žalovaná. Ťažisko problému predmetného sporu spočíva vo
vzájomnej reciprocite tvrdení žalobcu, kedy na jednej strane je v jeho záujme odkúpiť spoluvlastnícky
podiel žalovanej čo najlacnejšie a na tento účel produkuje dôkaz znaleckého posudku s podhodnotenou
cenou a na stane druhej je v jeho záujme obdržať za svoj spoluvlastnícky podiel cenu čo najvyššiu,
ktorú však vzhľadom na predchádzajúci dôkaz nemôže tvrdiť ani odôvodňovať, keďže by sám popieral

svoje predchádzajúce tvrdenia o cene bytu. Práve z uvedeného dôvodu sa v jeho písomnom vyjadrení
objavujú vzájomné protirečivé tvrdenia, keď na jednej strane uvádza, že celý čas má záujem vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo dohodou a na strane druhej vidí túto dohodu iba v jedinej možnosti, že
žalovaná bude súhlasiť s predajom jej spoluvlastníckeho podielu za žalobcom predloženú určenú cenu.
Keďže znalecký posudok, predložený zo strany žalobcu, považovala žalovaná za podhodnotený a

na tento účel predložila dôkazy aktuálnych trhových cien rovnakých bytov v danej lokalite, navrhla,
aby súd v zmysle § 207 CSP na posúdenie skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky, nariadil
znalecké dokazovanie a ustanovil znalca. V tejto súvislosti však bolo potrebné poskytnúť úplný obraz aj o
žalobcových dôkazoch o platení poplatkov spojených s nehnuteľnosťou. Tieto uhrádzal výlučne žalobcaz dôvodu, že predmetný byt v čase, keď ho neužívala ich matka, podľa informácie žalovanej prenajímal,
pričom príjem z takéhoto prenájmu si ponechával v celosti, a teda neposkytoval žalovanej alikvotnú časť
rovnajúcu sa výške jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná do predmetného bytu v čase, keď v ňom

bývala jej matka a nedošlo k nezhodám so žalobcom, pravidelne dochádzala. Chodievala tam kúpať
bratranca trpiaceho detskou mozgovou obrnou, ktorý v predmetnom byte tiež býval. Z informácií verejne
dostupných z katastrálneho operátu je zrejmé, že väčšinovým spoluvlastníkom sa žalobca stal tak, že
mu matka účastníkov konania darovala v čase, keď sa nachádzala v DSS Štrba, svoj spoluvlastnícky
podiel vo výške 4/6-ín, a to v čase jej pokročilého veku a bez toho, aby uvedený právny úkon bol

so žalovanou ako druhým súrodencom vôbec konzultovaný alebo jej oznámený. Uvedená skutočnosť
preto u žalovanej zakladá pochybnosti o správaní žalobcu ako podielového spoluvlastníka v zmysle §
141 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mala za to, že by na túto skutočnosť mal súd pri vyporiadaní
prihliadnuť. K predmetnej skutočnosti navrhla žalovaná vypočuť žalobcu na pojednávaní. Žalovaná
zotrvala na závere, že má k predmetnej nehnuteľnosti citovú väzbu a byt si plánuje ponechať a užívať
spolu so svojou rodinou a deťmi. Opakovane navrhla, aby sa strany dohodli ešte pred nariadením

prvého pojednávania na mimosúdnej dohode tak, že byt pripadne do výlučného vlastníctva žalovanej, s
povinnosťouvyplatiťžalobcovialikvotnúčasťjehospoluvlastníckehopodielu.Kvyjadreniubolapripojená
e-mailová komunikácia zo dňa 24. 01. 2017, prehľad internetových ponúk na predaj bytov v Liptovskom
Hrádku, list žalovanej zo dňa 28. 11. 2016 a list žalobcu zo dňa 18. 10. 2016.

5. Žalobca na pojednávaniach zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, a to s úpravou, keď pred
otvorením prvého pojednávania deklaroval, že v prípade prikázania bytu do jeho vlastníctva vyplatí
žalovanej sumu 4.333,- eur, tak ako bolo pôvodne navrhované pri mimosúdnych rokovaniach. Podľa
jehonázoru, nie je pravdou, že by mala žalovaná k bytu citový vzťah, keďže v minulosti, za života rodičov,
týchto navštevovala len dvakrát v roku a po ich smrti ostal byt prázdny, nebol nikomu prenajatý. Žalobca

aktuálne platí všetky poplatky súvisiace s užívaním bytu. Podiel na byte v rozsahu 1/6-iny získal z titulu
dedenia od otca a následne 4/6-iny ako dar od matky, a to z dôvodu starostlivosti o rodičov. Matka
sporových strán zomrela v roku 2016; predtým opustila byt vo februári 2015 z dôvodu potreby liečenia
a byt ostal až doposiaľ prázdny. V prípade prevodu 4/6-ín na žalobcu, nemohla matka sporových strán
porušiť predkupné právo, pretože išlo o prevod na blízku osobu. Od roku 2011 žalovaná svoju matku

nenavštívila, staral sa o ňu výlučne žalobca, žalovaná dokonca nebola ani na pohrebe svojej matky. V
blízkosti sporného bytu žalobca pracuje, rovnako ako jeho manželka.

6. Žalovaná na pojednávaniach prostredníctvom svojho zástupcu zotrvala na svojej argumentácii.
Pred otvorením prvého pojednávania deklarovala požiadavku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu

žalobcu za cenu určenú znaleckým posudkom G.. O. a pred otvorením druhého pojednávania vyslovila
súhlas s posudkom G.. A., pokiaľ bude nehnuteľnosť prikázaná do jej vlastníctva. Tiež uvádzala, že
podiel v rozsahu 4/6-ín, ktorý bol darovaný žalobcovi zo strany jeho matky, pociťuje ako krivdu, keďže
nemala o tomto prevode vedomosť a žalobca získal daný podiel fakticky za nič. Žalobca prejavil vôľu
predať nehnuteľnosť tretej osobe a až následne v priebehu konania začal tvrdiť, že mieni v byte bývať.

Vzhľadom na spôsob, akým došlo k prevodu 4/6-ín do vlastníctva žalobcu, a to darom zo strany jeho
matky, nezohráva rozsah spoluvlastníckych podielov žiadnu rolu, keďže tu mohlo dôjsť k obchádzaniu
predkupného práva. Žalovaná videla v správaní žalobcu účelovosť, keďže sa snažil nadobudnúť podiel
žalovanej za nižšiu cenu a následne byt predať a mať tak zisk. Odkázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu, sp. zn. M Cdo 6/2003 a 5Cdo 169/95. Požiadala, aby pri nariadení znaleckého dokazovania bola

určená trhová cena nehnuteľnosti, nie všeobecná hodnota. Ďalej poukázala na určenie východiskovej
hodnoty bytu, ktorá v zmysle posudku G.. O. predstavuje 738,95 eur/m2 a v prípade posudku G.. A. je
to 669,14 eur/m2. Pokiaľ by aktuálne vychádzal znalec z východiskovej hodnoty určenej G.. O. a túto
vynásobil koeficientom polohovej diferenciácie, hodnota bytu by dosiahla až 34.000,- eur. Poukazovala
tiež na fakt, že obdobné byty sú v danom mieste predávané za sumu 50.000,- eur. Pokiaľ aj išlo o

zrekonštruované byty, táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúca, keďže hodnota rekonštrukcie sporného
bytu by stála maximálne 10.000,- eur, z čoho vyplýva hodnota daného bytu vo výške 40.000,- eur.
Žalovaná (prostredníctvom zástupcu) na pojednávaní nemala vo vzťahu k vyhotovenému znaleckému
posudku žiadne procesné návrhy, nenamietla znalecký posudok. Zástupca žalovanej v záverečnej reči
deklaroval hodnotu podielu žalovanej v celkovej sume minimálne 7.000,- eur.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.8. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX, A. X. A. X. F., Q. Q. XX,
W.T.X..Č..XXX,postavenéhonaKN-Cparceleč.609/2vD.M.,vrátanepodielunaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach domu vo výške 5783/89831, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú.

D. M., a tiež podielovými spoluvlastníkmi pozemku KN-C parcely č. 609/2, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 372 m2, v rozsahu 28915/538986 (žalobca) a 5783/538986 (žalovaná), evidovaného na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. M.. Výška spoluvlastníckeho podielu žalobcu na byte predstavuje 5/6-ín a
výška spoluvlastníckeho podielu žalovanej dosahuje 1/6-inu.

9. Žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na byte v rozsahu 1/6-iny na základe Osvedčenia
o dedičstve, sp. zn. D 245/02 a spoluvlastnícky podiel v rozsahu 4/6-ín na základe darovacej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 2902/2015. Žalovaná nadobudla svoj podiel na byte v zmysle
Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. D 245/02.

10. Listom zo dňa 21. 07. 2016 žalobca požiadal žalovanú o odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu v

rozsahu 1/6-iny, a to za sumu 4.333,- eur, pričom vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 26.000,-
eur (cena obdobných bytov v danom mieste a čase). V tomto období nebol pozemok pod bytovým
domom s. č. 458, v ktorom sa sporný byt nachádza, vysporiadaný.

11. Ďalším listom zo dňa 18. 10. 2016 žalobca navrhol žalovanej uzavretie dohody o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k dotknutému bytu. Zopakoval svoju požiadavku na prikázanie
veci do jeho vlastníctva s tým, že žalovanej bude vyplatená suma 4.333,- eur. Pokiaľ by žalovaná
nesúhlasila s danou sumou, táto mala byť určená znaleckým posudkom.

12. Žalovaná listom zo dňa 28. 11. 2016 súhlasila s mimosúdnym vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva, avšak namietala žalobcom deklarovanú hodnotu bytu. Mala za to, že táto dosahuje
sumu až 50.000,- eur; z tohto dôvodu požadovala, aby jej bola vyplatená náhrada za jej spoluvlastnícky
podiel vo výške 8.333,- eur.

13. V e-maile zo dňa 24. 01. 2017 žalovaná deklarovala vôľu prenechať byt na užívanie svojmu synovi.

14. Žalobca listom zo dňa 08. 03. 2017 uviedol, že aktuálne predmetný byt nie je obývaný a je potrebné
platiť pravidelné mesačné poplatky na bytové družstvo a poplatky za merač energie, na ktorých úhrade
sa žalovaná vôbec nepodieľa. Vzhľadom na skutočnosť, že každý podielový spoluvlastník má iné
predstavy o výške výplatku z dotknutej nehnuteľnosti, žalobca navrhol, aby sa byt s príslušenstvom

predal tretej osobe a kúpna cena po odpočítaní nákladov by sa rozdelila podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov medzi spoluvlastníkov.

15. Z obsahu Znaleckého posudku č. 56/2016, vypracovaného G.. F. O. ku dňu 09. 12. 2016, vyplýva
všeobecná hodnota bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome s. č. XXX, vo výške 15.500,- eur.

Hodnota bytu bola určovaná bez podielu na pozemku.

16. Z Príjmového dokladu č. P2/31 zo dňa 07. 03. 2017 vyplýva úhrada sumy 15,90 eur zo strany žalobcu
v prospech Mesta Liptovský Hrádok z titulu dane zo stavieb a dane z bytov.

17.ZRozhodnutiač.364/2017,vydanéhoMestomLiptovskýHrádokdňa21.02.2017,jezrejméuloženie
povinnosti žalobcovi uhradiť daň z nehnuteľnosti.

18. Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré predložil žalobca, vyplýva úhrada sumy 65,21 eur
mesačne v prospech spoločnosti BYP, s.r.o., a to v období január 2017, február 2017, marec 2017, apríl

2017 a máj 2017.

19. Z faktúr č. 1780125 a č. 1780140 vyplýva povinnosť žalobcu uhradiť sumu v celkovej výške 100,-
eur v prospech spoločnosti BYP, s.r.o.

20. Z listiny „Ohodnotenie trhovej ceny nehnuteľností“, vyhotovenej realitnou kanceláriou Sany reality,
s.r.o. , vyplýva odhad trhovej ceny sporného bytu, a to na sumu 29.000,- eur.21. Na základe rôznych listinných dôkazov, ktoré deklarujú hodnoty bytov v Liptovskom Hrádku, mal
súd zistené, že cena takýchto bytov dosahuje približne sumu 50.000,- eur. Dané internetové ponuky sa
netýkali bytu, ktorý je predmetom sporu.

22. Na základe Znaleckého posudku č. 6/2018, vyhotoveného znalcom G.. P. A., bola všeobecná
hodnota sporného bytu ku dňu 18. 01. 2018 vrátane pozemku určená na sumu po zaokrúhlení 29.800,-
eur (z toho cena bytu 29.489,72 eur a cena pozemku 317,55 eur).

23. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

24. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju
strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).

25. Spôsob a rozsah prejednania sporu je determinovaný petitom žaloby a skutkovými tvrdeniami

sporových strán. Len na základe takýchto tvrdení môže prebiehať dokazovanie a len v tomto rozsahu
súd umožňuje stranám sporu prezentovať argumenty. Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný (napr.

rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/240/2011, 6Co/135/2014, 6Co/165/2014). Inak
povedané, žalobca či žalovaný nemôže bez predchádzajúceho tvrdenia viesť dokazovanie spôsobom
smerujúcim k objasneniu skutočností, ktoré doposiaľ neboli nijako prezentované. Ak sporová strana
neponúkne súdu žiadne tvrdenie, ale toto sa snaží nahradiť dôkazom, ide postup, ktorý aktuálne
procesná úprava nepripúšťa (§ 132 ods. 2 CSP), čím sa zvyšuje zodpovednosť strany sporu za logickú

a konštruktívnu argumentáciu, a to najmä v situácii, ak túto prezentuje advokát.

26. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie
sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom
štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas,

nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno-
právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu,
ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany
(§ 149 CSP). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesno-
právne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila

procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu
je všeobecne vyjadrená v článku 8 Základných princípov CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať
prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti.
Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5 Základných princípov CSP). Účelom a
zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne

pôsobiťnastranysporu,abyprocesnéúkonyvykonávalivčas.Zásadakoncentráciekonaniasauplatňuje
v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a
koncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v
dispozičnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna.27. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia

alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného úkonu a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí

v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na
procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

28. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné,
je definované v § 153 ods. 1 druhá veta CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana

sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto
pravidlo je legis generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na
vykonanie určitého procesného úkonu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo
nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný
úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

29. Zavedenie nového inštitútu koncentrácie konania do procesnej úpravy bolo odrazom potreby
urýchlenia vybavovanie sporovej agendy, ktorá bola v minulosti mnohokrát zdržiavaná opakovanými a
postupnými procesnými návrhmi strán, hoci tieto mohli byť realizované v počiatočných fázach konania.
Daná taktika žalobcu či žalovaného vytvárala priestor pre viacnásobné odročovanie pojednávaní,

produkovanie ďalších a ďalších dôkazov a vzniku mnohých reštančných vecí, ktoré pri rešpektovaní
princípu hospodárnosti konania mohli byť ukončené v podstatne kratšom čase. Koncepcia Civilného
sporového poriadku zvýšila v tejto súvislosti zodpovednosť strany sporu za uplatňovanie jej práv a
vytvára tak tlak na dodržiavanie určených lehôt. Dôsledné použitie koncentračnej zásady je namieste
predovšetkým v prípadoch zastúpenia sporových strán advokátmi, ktorí sú ako vysokokvalifikovaní

odborníci v oblasti práva povinní v duchu procesnej ekonómie prezentovať tvrdenia a dôkazy
včas, v lehotách určených zákonom a súdom a vždy vtedy, keď ich objektívne majú k dispozícii.
Nerešpektovaním týchto zásad sa tak žalobca či žalovaný vystavujú riziku neúspechu v spore.

30. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto
smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie

návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

31. Súdne konanie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa začína len na návrh,
ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, ktorý má menšinový podiel. Súd, ktorý je
povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými

návrhmi sporových strán, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady
„ne eat iudex ultra petitum partium“ vyplývajúcej z ustanovenia § 216 ods. 2 CSP, avšak ani takéto návrhy
nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.

32. Pri postupe súdu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliada súd na veľkosť podielov

a účelné využitie veci. Pokiaľ nie je možné rozhodnúť o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
rozdelením veci, súd je povinný preskúmať podmienky pre prikázanie vlastníckeho práva jednému zo
spoluvlastníkov. V takejto procesnej situácii súd zohľadní možnosti účelného využitia veci a prípadné
násilné správanie spoluvlastníka voči inému spoluvlastníkovi. Pod účelným využitím veci treba rozumieť
predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Súd preto zohľadňuje dlhodobé užívanie

veci jedným zo spoluvlastníkov, vykonávanie investícií do spoločnej veci, jej správu, financovanie a
pod. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru,
že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú by bolomožné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo
možné v danom mieste a danom čase predať vec na realitnom trhu, súd je preto povinný prihliadať aj
na aktuálnu trhovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou je potom príslušný podiel všeobecnej ceny.

Primeranú náhradu určuje súd, spravidla však vychádza zo znaleckého posudku o obvyklej cene veci,
z informácií subjektov zaoberajúcich sa kúpou a predajom podobných vecí (napr. realitné kancelárie),
či podkladov priamo o od účastníkov konania.

33. Predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej

k bytu, vrátane pozemku, na ktorom sa bytový dom s označeným bytom nachádza. Je zrejmé, že
rozdelenie bytu technicky možné nie je a táto alternatíva vyporiadania podielového spoluvlastníctva
ani nebola predmetom skutkových tvrdení sporových strán. Súd sa preto zaberal druhou z možností
vyporiadania spoluvlastníckeho právneho pomeru, t. j. prikázaním veci za náhradu jednému zo
spoluvlastníkov.

34. Obe sporové strany, prejavili záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a totožne
argumentovali o záujme užívať byt, prípadne ho poskytnúť rodinným príslušníkom. Išlo o podobné
argumentácie a dané „tvrdenie proti tvrdeniu“ súd mohol zohľadňovať už len v kontexte ostatných
argumentov a dôkazov. Je zrejmé, že ani žalobca, ani žalovaná neposkytli súdu tak hodnoverný dôkaz,
ktorý by mohol viesť k rezolútnemu záveru o tom, že práve tento subjekt sporu má najlepšie vytvorené

podmienky pre účelné využitie veci, pretože žiadna zo strán v byte nebýva (v minulosti tam bývali
rodičia žalobcu a žalovanej). Súd preto zobral do úvahy fakt, že úhradu nákladov spojených s bytom
aktuálne zabezpečuje výlučne žalobca a žalovaná ani nemala žiadnu vedomosť o stave a užívaní bytu
v posledných rokoch. Uvedené potvrdzujú otázky zástupcu žalovanej na pojednávaniach smerujúce
práve k objasneniu užívacích pomerov v nehnuteľnosti a tiež tvrdenie žalovanej o prenajímaní sporného

bytu tretej osobe, ktoré sa nijako nepreukázalo (žalovaná ho nepodporila žiadnym dôkazom a žalobca
uvedené poprel). Ak žalovaná nikdy v byte nebývala (táto skutočnosť nebola žalovanou popretá), potom
súdu nebolo jasné, na akom základe by mala mať k nehnuteľnosti „citový vzťah“. Je evidentné, že
žalovanánemázobdobiaposlednýchtrochrokovinformácieostave,užívaníbytu,anionákladochsjeho
prevádzkou, preto považoval súd za racionálne pri zohľadnení faktu, že žalobca zabezpečuje finančnú

stránku správy nehnuteľnosti a je zároveň väčšinovým spoluvlastníkom v rozsahu 5/6-ín, prikázať vec
do jeho vlastníctva. O správnosti tohto postupu svedčí aj fakt, že v liste zo dňa 28. 11. 2016 žalovaná
pripustila možnosť prikázania jej podielu žalobcovi za cenu 8.333,- eur, čo neguje vyššie uvádzané
tvrdenia o citovom vzťahu k veci. Ak by takýto vzťah skutočne existoval, potom by žalovaná nepripustila
ešte pred začatím sporu nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti žalobcom.

35. Pokiaľ žalovaná poukazovala na úmysel žalobcu byt predať, ani toto sa nepodarilo riadne preukázať.
Žalobca pred iniciovaním súdneho sporu totiž vykonal všetky preventívne kroky smerujúce k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou. Jeho prvotná ponuka bola uskutočnená listom
zo dňa 21. 07. 2016, ktorým požiadal žalovanú o predaj jej podielu na byte v rozsahu 1/6-iny (v tom

čase bez hodnoty pozemku) za cenu vo výške 4.333,- eur, ktorá sa následne v súdnom konaní ukázala
ako približne zohľadňujúca ceny obdobných nehnuteľností v danom mieste a čase (k uvedenému sa
súd ešte vyjadrí nižšie). Obdobná požiadavka bola vyslovená žalobcom aj v liste zo dňa 18. 10. 2016.
Žalovaná v liste zo dňa 28. 11. 2016 súhlasila s prikázaním veci žalobcovi, avšak požadovala výplatu v
sume 8.333,- eur. Až následne po neúspešnosti mimosúdnych rokovaní žalobca v liste zo dňa 08. 03.

2017reagovalnávrhomnapredajbytuarozdelenímvýťažku.Poslednámenovanáalternatívavyriešenia
sporu žalobcu a žalovanej tak pramenila z nemožnosti dosiahnutia dohody, nie z prioritného záujmu
žalobcu o dosiahnutie zisku z predaja.

36. Žalovaná ďalej v spore namietala, že žalobca sa stal väčšinovým spoluvlastníkom tak, že mu

matka darovala spoluvlastnícky podiel v rozsahu 4/6-ín v čase jej pokročilého veku a bez toho, aby
bol tento úkon konzultovaný so žalovanou. Uvedená okolnosť vyvolala u žalovanej pochybnosti o
správaní žalobcu ako podielového spoluvlastníka v zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
mala za to, že by na túto skutočnosť mal súd prihliadať. Na pojednávaní dňa 26. 09.2017 rovnako
poukázala prostredníctvom zástupcu na okolnosti prevodu spomínaného podielu vo výške 4/6-ín a

považovala uvedené za krivdu, pretože daný podiel získal žalobca za nič. Mala za to, že tu mohlo
dôjsť k obchádzaniu predkupného práva a z hľadiska dobrých mravov mala byť aspoň informovaná o
dare matky v prospech žalobcu. V záverečnej reči zástupca žalovanej zopakoval pochybnosti o danom
prevode a zároveň uviedol, že „k tomuto sa už bližšie, vzhľadom na to, vyjadrovať nebudem“. Súdzdôrazňuje, že v zmysle princípu záväznosti údajov katastra o právach k nehnuteľnostiam (§ 70 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /
katastrálny zákon/), bolo nutné vychádzať z toho, že žalobca je riadnym spoluvlastníkom bytu v rozsahu

5/6-ín a žalovanej prislúcha spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/6-iny. Žiadnym tvrdením nebola v celom
priebehu spore deklarovaná neplatnosť nadobúdacieho titulu žalobcu k spoluvlastníckemu podielu v
rozsahu 4/6-ín. Ak žalovaná poukázala na krivdu, ktorá sa jej stala, a na bližšie nešpecifikované
pochybnosti o danom prevode, uvedené nebolo relevantné pre požadované „prihliadnutie“ na jej
menšinový status ako nepodstatný pre vyporiadanie spoluvlastníctva. V odseku 25 tohto rozsudku

súd vysvetlil princípy dokazovania, ktoré vychádzajú prioritne z tvrdenia a až následne toto tvrdenie
môže podliehať verifikácii procesom dokazovania. Žalovaná si v spore nesplnila bremeno tvrdenia v
otázke spochybnenia nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rozsahu 4/6-ín od jeho matky,
pretože nijako nedeklarovala, akým spôsobom by mal súd s touto pochybnosťou naložiť. Nebolo jasné,
či právny úkon má byť považovaný za neplatný, či išlo o neprimerané zvýhodnenie dediča alebo iná
právna skutočnosť. Sám zástupca žalovanej v záverečnej reči uvedené nevysvetlil a zdôraznil, že

sa k uvedenému bližšie vyjadrovať nebude. Uvedené nejasnosti súviseli následne aj so spôsobom
vedeniadokazovanianapojednávaní,keďzástupcabolopakovaneupozornenýnaneprípustnosťotázok
smerujúcich k objasneniu psychického stavu matky sporových strán, pretože toto nebolo predmetom
žiadnych tvrdení prezentovaných v skorších fázach konania. Obdobne to platí aj pre notársku zápisnicu
spomenutú prvýkrát až v záverečnej reči zástupcu žalovanej, vo vzťahu ku ktorej bol namietaný

postup súdu. Súd sa ale mohol zaoberať len tvrdeniami, ktoré boli v priebehu sporu uvádzané a
nemohol ponechať vykonávanie dokazovania bez potrebných korekcií. Ak teda žalovaná nijako netvrdila
neplatnosť zmluvy, podľa ktorej sa žalobca stal majoritným spoluvlastníkom, resp. svoje „pochybnosti“
bližšie nevysvetlila, potom súdu chýbala platforma znamenajúca riešenie tejto právnej otázky. Žiada sa
tiež uviesť, že bez ohľadu na uvedené bol zástupcovi žalovanej na pojednávaniach poskytnutý široký

priestor na kladenie otázok žalobcovi, avšak tieto sa zjavne vymykali predmetu sporu. Na pojednávaní
dňa 26. 09. 2017 v súvislosti s prevodom 4/6-ín zástupca žalovanej naznačil obchádzanie ustanovení o
predkupnom práve, čo je bez právneho významu, keďže prevod bol realizovaný medzi blízkymi osobami
(§ 140 Občianskeho zákonníka). Z právnej úpravy rovnako nevyplýva žiadna povinnosť spoluvlastníka
informovať o prevode medzi inými spoluvlastníkmi.

37. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, súd mal k dispozícii dva
znalecké posudky - G.. O. a G.. A., ako aj vyjadrenie realitnej kancelárie Sany reality, s. r. o. k cene
nehnuteľnosti a internetové prehľady cien nehnuteľností v Liptovskom Hrádku. Všetky tieto dôkazy z
hľadiska z formálno-procesného hľadiska mali rovnakú hodnotu (článok 15 ods. 2 Základných princípov

CSP). Pokiaľ však ide o spomínané internetové prehľady predložené žalovanou, ani jeden z nich sa
netýkal ocenenia konkrétneho bytu, ale dával len všeobecný obraz o aktuálnych cenách bytov v danom
mieste a čase. Možno konštatovať, že tieto ceny mohli vytvoriť predstavu o realitnom trhu na dotknutom
mieste, avšak v žiadnom prípade nemohli byť spôsobilé poprieť dôkaznú silu znaleckých posudkov,
resp. vyjadrenia realitnej kancelárie týkajúcich sa bytu, ktorý je predmetom sporu. Z uvedeného dôvodu

súd nepovažoval listiny predložené žalovanou za relevantné. K posudku G.. O. súd len stručne uvádza,
že tu uvedená cena nehnuteľnosti nebola pre rozhodnutie súdu podstatná, pretože samotný žalobca
pred začatím pojednávania dňa 26. 09. 2017 prejavil vôľu uhradiť žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel
pôvodne ponúkanú sumu 4.333,- eur (zvukový záznam z pojednávania, 1. minúta, 45. sekunda). Pre
rozhodnutie vo veci boli kľúčové závery znaleckého posudku G.. A., ktoré takmer kopírovali stanovisko

realitnej kancelárie. Znalec bol ustanovený súdom a podrobný postup pri stanovení ceny je zrejmý z
predloženého posudku č. 6/2018, s ktorého závermi sa žalobca stotožnil a žalovaná na ne v súdom
určenejlehotenereagovala.Pokiaľnapojednávanízástupcažalovanejodkázalnanesprávnosťposudku
z dôvodu určenia všeobecnej hodnoty, nie trhovej hodnoty, k tomu súd dáva do pozornosti znenie
vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, na ktorú odkázal sám znalec

G.. A. a ktorá jednoznačne definuje spôsob určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti ako ceny ktorú
by táto mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci
aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena
nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Obdobne bola definícia všeobecnej ceny nehnuteľnosti
vysvetlená na pojednávaní 13. 03. 2018, keďže súd pred nariadením znaleckého dokazovania v reakcii

na požiadavku žalovanej na určenie „trhovej ceny“ nehnuteľnosti, kontaktoval znalca na objasnenie tejto
otázky. Znalec označil pojem trhová cena za ľudový pojem. Cena náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalovanej tak bola určená ako podiel 1/6-iny zo znalcom určenej sumy 29.800,- eur. Na tomto mieste
považoval súd za potrebné zopakovať, že žalovanej bol poskytnutý časový priestor na vyjadrenie kznaleckému posudku, ktorý ostal nevyužitý a zároveň na pojednávaní jej zástupca uviedol, že posudok
nenamieta a nemal v tomto smere žiadne procesné návrhy. Paradoxne, žalovaná vyslovila súhlas s
posudkami G.. O., resp. G.. A. pred začatím oboch pojednávaní vo veci, pokiaľ by bola nehnuteľnosť

prikázaná do jej vlastníctva (zvukový záznam zo dňa 26. 09. 2017 - 1. minúta 26. sekunda a zo dňa 13.
03. 2018 - 1. minúta 24. sekunda). Súhlas s posudkom G.. O. bol deklarovaný aj v podaní žalovanej
zo dňa 22. 05. 2017. Pokiaľ ide o lehotu na zaplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalovanej, súd túto určil na základe procesného návrhu žalobcu na pojednávaní dňa 13. 03. 2018.

38. Ak žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku a následne na pojednávaní žiadal v spore zohľadniť
náklady na správu bytu, na uvedené súd neprihliadal, a to z dôvodu, že požiadavka na tzv. vyporiadanie
v širšom zmysle slova bola vyslovená oneskorene (až v priebehu sporu po vykonanom dokazovaní) a
navyše dôkazy boli predložené až na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol vo veci samej. Obdobný
postup aplikoval súd aj v prípade návrhu žalovanej na vykonanie dôkazu zabezpečením stanoviska
realitnej kancelárie k cene bytu, pretože tento návrh bol prezentovaný rovnako na druhom pojednávaní

a jeho vykonanie by znamenalo odročenie pojednávania. Objektívne mohla žalovaná takýto dôkaz
zabezpečiť skôr, nešlo totiž o procesný návrh reagujúci na nové skutočnosti zistené na pojednávaní.
Princípy koncentrácie dokazovania boli vysvetlené v odsekoch 26 až 29 tohto rozsudku a na ich filozofiu
súd v plnej miere odkazuje.

39. Zhrnúc všetky uvedené argumenty okresný súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v
rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnejspoločnostijetotižpredovšetkýmvecounositeľovpráv,abysvojeprávabrániliastaralisaone,

inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je
preto vždy na subjekte sporu, ktorý tvrdí, že jeho práva boli dotknuté, aby preukázal, že mu nárok patrí.
Iba predloženie dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o tvrdenom práve, umožňuje žalobe
vyhovieť a naopak len logická argumentácia podporená dôkazmi môže viesť k procesnému úspechu
žalovaného.

40. Napokon súd len stručne poukazuje na čiastkovú procesnú otázku - v žalobe, ako aj v návrhu
na jej zmenu žalobca nesprávne označil číslo vchodu, v ktorom sa sporný byt nachádza. Uvedené
pochybenie sa následne prejavilo aj v rozhodnutí o pripustení zmeny žaloby. Daná nesprávnosť
nemohla diskvalifikovať žalobný návrh, pretože všetky ostatné charakteristiky bytu boli dostatočne

individualizujúce. Vzniknutú technickú chybu odstránil žalobca písomným podaním a následne súd
vyhlásením opravného uznesenia na pojednávaní dňa 13. 03. 2018, ktoré nebolo nutné vyhotoviť ani
doručovať (§ 235 ods. 2 CSP).

41. Vo vzťahu k výroku o trovách konania okresný súd uvádza, že Civilný sporový poriadok nemá

ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu
k § 142 ods. 2 O.s.p. (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 142/2014). Na rozdiel od
predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§
142 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2

CSP (pomer úspechu). Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa
teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky.

42. Dôvodová správa k ustanoveniu § 249 CSP (ktoré v platnom znení zákona figuruje ako § 255 CSP)
uvádza, že „v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania

náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom
posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia.
Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od
úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti - určenie, že

bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli,
avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške“.43. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu
(sudcovské právo), alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum

zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Za kľúčové sa považuje rozhodnutie znamenajúce úspech strany v základe nároku. Výška
plnenia závislá od sudcovskej úvahy, či odborného posudku je potom druhotná a nadväzujúca.

44. V posudzovanej veci uplatnil žalobca proti žalovanej nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva a v časti žalobného návrhu na prikázanie veci bol úspešný. Je zrejmé, že následne
rozhodnutie o výške plnenia bolo závislé na výsledkoch znaleckého dokazovania, pretože žalovaná
nesúhlasila s výškou náhrady za jej spoluvlastnícky podiel a navrhla vo veci ustanoviť znalca. Žalobca
pristúpil k uplatneniu svojho práva s náležitou obozretnosťou, keď súčasťou príloh k žalobe bol
znalecký posudok, na podklade ktorého tento vypočítal hodnotu spoluvlastníckeho podielu protistrany.
Vypracovanie posudku v súdnom konaní znamenalo odstránenie pochybností o hodnote predmetu

sporu, avšak nijako nemohlo diskvalifikovať význam posudku predloženého žalobcom, ktorý bol
vypracovaný znalcom v medziach jeho odbornej spôsobilosti. Nárok nebol uplatňovaný svojvoľne, či
akokoľvek bezdôvodne. Výška plnenia bola racionálne odôvodnená a jej modifikácia podľa ďalšieho
znaleckého posudku vyplynula z obsahu dokazovania, na ktoré nemal žalobca nijaký vplyv, pretože
záviselo od vyriešenia odbornej otázky. Za zmienku stojí fakt, že žalobca hneď pred otvorením prvého

pojednávania deklaroval vôľu vyplatiť žalovanej sumu navrhovanú pred začatím súdneho konania
(4.333,- eur) a na pojednávaní tiež predložil ďalší dôkaz (stanovisko realitnej kancelárie), ktorý uvádzal
cenu nehnuteľnosti takmer v totožnej sume, ako ju určil G.. A. a z ktorej vychádzal súd pri rozhodovaní
vo veci samej. Odchýlka znalcom deklarovanej finančnej čiastky od jej výšky uvádzanej žalobcom (na
základe stanoviska realitnej kancelárie) bola pritom minimálna.

45. Porovnanie úspechu a neúspechu procesných strán v konaní vôbec neprichádzalo do úvahy a
súd prvej inštancie preto aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP v duchu jeho filozofie vysvetlenej v
citovanej dôvodovej správe. Je zrejmé, že jednotlivé ustanovenia o náhrade trov konania formulované v
Civilnom sporovom poriadku zostručnili pôvodné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Otázka

čiastočného úspechu v konaní je v platnom a účinnom zákone riešená stroho, čo znamenalo potrebu
pristúpiť k výkladu sporných právnych otázok pomocou dôvodovej správy, ktorá umožňuje špecifické
prípady čiastočného úspechu v konaní vyriešiť obdobne, ako to malo na mysli pôvodné znenie § 142
ods. 3 O.s.p.

46. Pri formulácii týchto záverov týkajúcich sa výkladu ustanovenia § 255 ods. 2 CSP vychádzal súd aj
z rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/188/2016 zo dňa 28. 09. 2016 a 6Co/274/2017 zo dňa
31. 01. 2018, ako aj Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13. 12. 2017.

47. Pokiaľ ide o trovy znalca, tieto boli v plnom rozsahu kryté preddavkom, preto o nich nebolo potrebné

rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.