Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/351/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202245
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415202245.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobkne: U. H., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom X. L., J. R. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s. r. o., so
sídlomNitra,Štefánikova7,IČO:36868876,protižalovanej:S.L.R.,a.s.,sosídlomL.,Y.X,A.:XXXXX
XXX, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, o odvolaní

žalovanej zo dňa 25. 05. 2017 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/85/2015 - 145
zo dňa 10. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/85/2015 - 145 zo dňa 10. 04. 2017 z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný

súd“) určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X. L. zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX a to byt vchod č. XX, G. poschodie, číslo bytu X, v bytovom dome P., súpisné číslo XXXX na
parcele č. XXXX/X v podiele 1//1 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniachdomuXXXX/XXXXXXCKNparcelyč.XXXX/XovýmereXXXm2,druhpozemkuzastavané
plochyanádvoria,spoluvlastníckypodielXXXX/XXXXXX, niesúzaťaženézáložnýmprávomvprospech
žalovaného (výrok I.). Ďalej súd rozhodol, že žalobkyni priznáva náhradu trov konania v pomere 100 %

trov konania (výrok II.). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. X. L. a to byt č. X, vo vchode č.
XX, v bytovom dome číslo súpisné XXXX vo vlastníctve žalobkyne nie sú zaťažené záložným právom v
prospech žalovanej. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná S. L. s A.. D. uzavrela dňa 26. 01. 2011 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu poskytla úver vo výške 37.200 eur. Dňa 26. 01. 2011
uzavrela žalobkyňa so žalovanou Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, v zmysle ktorej

došlo k zabezpečeniu pohľadávky žalovanej. Uviedla, že A.. D. ju v čase uzavretia zmluvy ubezpečil,
že úver riadne splatí s tým, že jej byt bude založený len pár mesiacov a následne on zmení predmet
zálohu. A.. D. však úver prestal splácať a jej bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva.
Žalobkyňa poukázala na to, že až následne sa dozvedela, že dlžník A.. D. má aj iný úver a bol v takej
finančnej situácii, že si musel byť vedomý, že úver nebude schopný splácať. Konštatovala, že Zmluva o
zriadení záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je absolútne neplatná. Zmluva zároveň

ani neobsahuje všetky náležitosti, nakoľko pohľadávka v nej nie je presne špecifikovaná. Poukázala na
to, že A.. D. bol za svoje konanie aj uznaný za vinného a zdôraznila, že od žalovanej , ako bankovej
inštitúcie, očakávala vyššie odborné predpoklady pri poskytovaní úveru dlžníkovi (A.. D.), čo sa týka
vyhodnotenia a zistenia jeho príjmov a výdavkov a posúdenia reálnej možnosti splácať úver.

2. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že Zmluva o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou
a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nekonala v rámcipredmetu svojej podnikateľskej, obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalovaná ako dodávateľ bola
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený uvedenou záložnou zmluvou

je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Žalovaná uzavrela dňa 26. 01. 2017 s dlžníkom A.. A. D. B. XXX/XXXX/XXR.. Žalovaná
poskytla dlžníkovi bezúčelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 37.200 eur, ktorý
sa dlžník zaviazal splácať v 203 mesačných splátkach. Žalovaná ako záložný veriteľ uzavrela dňa 26.
01. 2011 so žalobkyňou, ako záložcom, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Záložným

právom sa zabezpečovala pohľadávka úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania,
poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami, vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Záložné
právo sa vzťahovalo na záloh: nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX k. ú. X. L. a to byt č. X, vo vchode
č. XX, v bytovom dome číslo súpisné XXXX s príslušenstvom, vo vlastníctve žalobkyne.

3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, na ustanovenia §

151a, § 151 b, § 151c, § 151d, § 151e Občianskeho zákonníka a tiež na ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia
súd konštatoval, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Konštatoval tiež, že Zmluva o zriadení záložného práva je neplatný právny úkon,

práve pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa je spotrebiteľkou a preto požíva i náležitú ochranu.
Pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalovanou (pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti) dôvodne očakávala, že žalovaná pri poskytovaní úveru dlžníkovi A.. D. bude postupovať
s príslušnou odbornou starostlivosťou pri preverovaní jeho schopnosti splácať úver a dôsledne zisťovať
jeho spôsobilosť úver splácať riadnym spôsobom. Aj keď žalovaná poukazovala na to, že zisťovala v

rámcischvaľovaciehoprocesuposkytnutiaúveruschopnosťdlžníkasplácaťúver,žalovanánezohľadnila
skutočnosť, že voči dlžníkovi sa viedla exekúcia konštatovaná v trestnom konaní tak, ako je uvedené v
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T 116/2016, dlžník, t. j. A.. D. už v čase uzatvárania
zmluvy so žalovanou vedel, že úver v stanovenej výške nebude schopný splácať. Žalobkyňa v čase,
keď so žalovanou uzatvárala zmluvu o týchto skutočnostiach nemala vedomosť a domnievala sa, že

žalovaná ako banková inštitúcia dôsledne preverila príjmy a výdavky dlžníka už aj s poukazom na to,
že mu poskytla úver vo vysokej sume 37.200 eur. Žalobkyňa poskytla záloh z dôvodu, že dlžníkom bola
ubezpečená, že dlžník bude úver splácať a k realizácii záložného práva nedôjde. Súd prvej inštancie
taktiež poukázal na sociálnu situáciu samotnej žalobkyne, ktorá sa sama stará o dve deti, pričom dcéra
H. je T. B. J., má XX rokov, jej miera funkčnej poruchy je určená na I. %, má U. ťažkej formy, je len Z., X.,

X., X. a je odkázaná na 24hodinovú starostlivosť. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na tú skutočnosť,
že žalobkyňa v čase uzatvárania záložnej zmluvy nemala vedomosť o celkovej výške dlhu dlžníka. Z
obsahu zmluvy je zrejmé, že záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka na splatenie úveru, spolu s
jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými
pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Keďže žalovaná pri uzatváraní záložnej zmluvy žalobkyňu

neoboznámila s obsahom úverovej zmluvy, žalobkyňa nemala vedomosť o tom, aké je príslušenstvo
pohľadávky, keď úroky sú konštatované zvlášť, nemohla mať vedomosť ani o tom, čo sú to uvádzané
ostatné pohľadávky. Z týchto informácií nemohla sama žalobkyňa ani vedieť, aká je celková výška
pohľadávky žalovanej, ktoré skutočnosti sú veľmi významné pri rozhodovaní sa spotrebiteľa pri uzavretí
záložnej zmluvy. V zmluve o zriadení záložného práva je uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka zo

zmluvy o spotrebnom úvere, avšak žalovaná s dlžníkom uzavrela tzv. americkú hypotéku, pričom ani o
tejto skutočnosti (type úveru) žalobkyňa v zmysle záložnej zmluvy nebola informovaná. Záverom súd
prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná si svoju pohľadávku voči dlžníkovi neuplatnila ani v trestnom
konaní. Keďže súd posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako neplatný právny úkon z dôvodu
rozporusdobrýmimravmi,akopredbežnúotázku,zároveňkonštatoval,žeztohtodôvodunehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom zálohu, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej.

4. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobkyňa
bola v konaní úspešná v plnom rozsahu a preto jej súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 %
trov konania.

5. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že sa v prvom rade nestotožňuje s právnym
názorom súdu prvej inštancie, že predmetná záložná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaná
zastáva názor, že záložná zmluva spotrebiteľskou zmluvou nie je, pretože aj keď Občiansky zákonníkvšeobecne definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na jej právnu formu, jej
najdôležitejšími prvkami sú zmluvné strany, ktoré napĺňajú právne znaky dodávateľa na jednej strane a
spotrebiteľa na strane druhej. Záložná zmluva však slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej podstatou

je oprávnenie veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu v prípade, ak pohľadávka nebude
riadne a včas splnená. Ďalej žalovaná nesúhlasila ani s pochybnosťami zo strany súdu, že žalovaná ako
banka v rámci schvaľovacieho úverového procesu nepostupovala s príslušnou odbornou starostlivosťou
pri preverovaní schopností dlžníka splácať úver. Žalovaná má za to, že v rámci konania dostatočne
preukázala prostredníctvom dokumentov z úverovej zložky dlžníka preverovanie schopnosti splácať

úver. Žalovaná vychádzala zo zdrojov dostupných v dobe poskytnutia úveru, t. j. v roku 2011. Pokiaľ
súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nezohľadnila skutočnosť, že voči dlžníkovi sa viedla exekúcia
(konštatovaná v trestnom konaní) žalovaná uviedla, že sama (žalovaná) bola uvedená do omylu v
otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, čo bolo konštatované aj v
trestnom rozsudku sp. zn. 2T 116/2016/ 476 zo dňa 26. 10. 2016, keďže o predmetnej exekúcií nemala
vedomosť. Žalobkyňa pri uzatváraní záložnej zmluvy vedela na čo slúži daný zabezpečovací inštitút a

aké sú jeho atribúty, t. j. že záložné právo oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať
sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
V prípade žalobkyne a dlžníka z úveru nešlo o cudziu osobu, resp. len známu osobu ale žalobkyňa
bola jeho partnerkou, ktorá s ním žila už dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti (cca 3 roky) a podľa
názoru žalovanej musela dobre poznať jeho majetkové pomery, takže prenášanie celej zodpovednosti

za správanie dlžníka, resp. za jeho podvodné konanie na žalovanú považuje žalovaná za nekorektné.
K sociálnym aspektom, na ktoré poukázal súd prvej inštancie žalovaná uviedla, že je jej ľúto ťažkej
sociálnej situácie (starostlivosť o dve deti - študentku a T. J. dcéru), avšak žalobkyňa o svojej situácii
vedela už v čase uzatvorenia predmetnej záložnej zmluvy a napriek tomu dobrovoľne poskytla byt vo
svojomvýlučnomvlastníctveakopredmetzabezpečeniazaúčelomposkytnutiaúverujejdruhovi,žijúcim

v spoločnej domácnosti so žalobkyňou aj s jej deťmi.

6. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa so zabezpečovanou
pohľadávok, žalovaná poukázala na komentár k ustanoveniu § 151b, ods. 2 a 3 OZ a uviedla, že
požiadavka, aby záložná zmluva obsahovala špecifikáciu príslušenstva pohľadávky, ktorú záložné

právo zabezpečuje, nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Uvádzanie
príslušenstva úverovej pohľadávky do záložnej zmluvy by naopak bolo v rozpore s ustanoveniami § 89
a nasl. zákona č. 483/2001 o bankách, ktoré upravujú predmet bankového tajomstva a jeho ochranu
zo strany banky. Preto podľa žalovanej je na úverovom dlžníkovi a záložcovi, aby úverový dlžník
banky poskytol záložcovi všetky informácie, ktoré záložca môže vyžadovať pri rozhodovaní o tom, či

zabezpečí pohľadávku banky voči úverovému dlžníkovi nehnuteľnosťou vo svojom vlastníctve. Podľa
názoru žalovanej predmetná záložná zmluva obsahuje všetky ostatné podstatné obsahové náležitosti
v zmysle Občianskeho zákonníka, je štandardnou bankovou zabezpečovacou zmluvou a bola uzavretá
platne.

7. Žalovaná sa nestotožnila s názorom súdu, že záložná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi.
Poukázala na súčasný právny názor „panujúci v súdnej praxi“, že sankciou neplatnosti s poukazom na
dobré mravy by mali byť postihnuté tie zmluvy, ktoré hrubo urážajú verejnú mienku a mravy spoločnosti,
pričom posudzovaná záložná zmluva tieto atribúty nenapĺňa. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi
nemožno hodnotiť podľa okolnosti, ktoré sú tu v čase hodnotenia, ale podľa okolností existujúcich v čase

uskutočnenia právneho úkonu. Žalovaná pri uzatváraní záložnej zmluvy so žalobkyňou konala v dobrej
viere. Žalobkyňa dobrovoľne poskytla predmet zabezpečenia za účelom poskytnutia úveru jej druhovi
- dlžníkovi daný zabezpečovací inštitút poznala, ako aj jeho následky. Žalovaná preto navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a aby žalobkyni
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za podanie

odvolania.

8. K vyjadreniu žalovanej sa dňa 24. 06. 2017 vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že záložná zmluva nie je v rozpore s
dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

16Co/152/2008 a uviedla, že zmyslom je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem a majú povahu základných noriem. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníkaa § 39 Občianskeho zákonníka a uviedla, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatný právny úkon
pre rozpor s dobrými mravmi. Naplnenie rozporu s dobrými mravmi vidí žalobkyňa:
1. V spáchaní trestného činu podvodu, ktorý bol preukázaný v trestnom konaní, za ktorý bol obvinený

uznaný vinný (A.. D.),
2. Nedbanlivostné konanie banky pri uzatváraní úverovej zmluvy bez overenia ekonomickej situácie
dlžníka,
3. Ťažká sociálna a zdravotná situácia rodiny navrhovateľky, ktorá by výkonom záložného práva prišla
o strechu nad hlavou.

Žalobkyňa je toho názoru, že takýto výkon záložného práva sa v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka prieči dobrým mravom a zároveň by ním navyše došlo k neprimeranému zásahu do práva
žalobkynenamajetok,obydlieasúkromnýarodinnýživotpodľačlánku20ačlánku21ÚstavySlovenskej
republiky a článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaná v odvolaní
nesúhlasila, že ako bankový subjekt v rámci svojho schvaľovacieho procesu nepostupovala s príslušnou
odbornou starostlivosťou. S týmto vyjadrením nemožno súhlasiť, nakoľko vyšlo najavo, že dlžník bol

v takej finančnej situácii, v ktorej bolo vopred jasné, že nebude môcť úver riadne splatiť. Žalobkyňa
nevie, akým spôsobom žalovaná zisťovala finančné možnosti dlžníka, vrátane jeho ďalších úverov a
či tieto vôbec zisťovala. Vzhľadom na skutočnosť, že bol úver poskytovaný bankou a nie nebankovým
subjektom, žalovaná mala voči nej dôveru. Od banky sú na rozdiel od nebankových spoločností
očakávané vyššie odborné predpoklady pri poskytovaní úverov a to vrátane záujmu na vyhodnotení

klienta s posúdením jeho príjmu. Zo žaloby a z listín predložených žalovanou je zrejmé, že táto mala k
dispozícii podklady, z ktorých by aj priemerne vzdelaná osoba (nie to ešte banka) mohla zistiť nesúlad
a možnú snahu o podvodné konanie dlžníka. Napriek tomu sa žalovaná uspokojila s tým, že úver
bude ručený nehnuteľnosťou a preto zanedbala svoju povinnosť konať so starostlivosťou riadneho
hospodára a takéto jej konanie bolo minimálne vedome nedbanlivé. Za zjavne podstatnejší rozpor,

ktorý si mala možnosť žalovaná všimnúť, žalobkyňa považovala rozpor, ktorý vznikol pri samotnej
podstate zasadnutia valného zhromaždenia, konkrétne z údajov uvedených v zápisnici zo zasadnutia
valného zhromaždenia spoločnosti Batch, s. r. o.. Jednalo sa o rozdelenie zisku za rok 2010 vo výške
9.120 eur pre A.. A. D., pričom rozdelenie zisku v roku 2010 za rok 2010 bolo podpísané v apríli/
máji 2010, čo je samo o sebe absurdné, nakoľko zisk za rok 2010 sa zisťuje a rozdeľuje až v roku

2011. Taktiež preštudovaním účtovných závierok za roky 2008 - 2010 bolo možné zistiť, že suma zisku
9.120 eur uvedená v zápisnici je v priamom rozpore s podanými daňovými priznaniami a účtovnými
závierkami, ktoré sú zverejnené na registri účtovných závierok. Bolo povinnosťou odporkyne riadne
posúdiť dokumenty, ktoré mala k dispozícii čím by pri elementárnych vedomostiach z práva účtovníctva
a pri jednoduchých počtoch musela zodpovedná osoba konajúca za odporkyňu posúdiť žiadosť o úver

ako nielenže neopodstatnenú, ale až podvodnú. Miesto toho sa žalovaná pravdepodobne uspokojila iba
s oboznámením potvrdenia o jednorazovom vyplatení finančných prostriedkov, ktoré si vlastne vyplatil
sám dlžník.

9. Žalobkyňa nemala vedomosť za akých podmienok si dlžník dojednával úverovú zmluvu, ani nemala

k dispozícii podklady, ktoré boli k dispozícii žalovanej. Žalobkyňa však vzhľadom na to, že úver bol
poskytovaný bankou a nie nebankovým subjektom mala voči žalovanej dôveru, keď od nej očakávala
vyššie odborné predpoklady pri poskytovaní úverov.

10. Žalobkyňa nebola oboznámená so znením úverovej zmluvy a preto ani nemôže mať vedomosť o

tom: v akom rozsahu sú určené úroky k úveru a úroky z omeškania; či výška úrokov z omeškania a
zmluvných pokút nie je v rozpore s právnymi predpismi, čo sú poplatky a ostatné pohľadávky a aké
pokuty a v akej výške sú v zmluve o úvere dohodnuté. Žalobkyňa je z tohto dôvodu názoru, že minimálne
platnosť záložného práva v tejto časti je vzhľadom na jej neurčitosť v zmluve o zriadení záložného
práva spochybnená. Bez vedomosti o výške úrokov, ako aj charaktere pokút, nie je možné posúdiť,

či by vymáhaním uskutočneným na základe záložnej zmluvy nedochádzalo k ich neoprávnenému
uplatňovaniu. Zmluva musí obsahovať označenie zmluvných strán, označenie predmetu zálohu a
obligatórne musí obsahovať i určenie pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom. V
prípade peňažnej pohľadávky je potrebné vyjadriť jej výšku, splatnosť, výšku úrokov a výšku úrokov z
omeškania. V predmetnej záložnej zmluve sa výška úrokov a výška úrokov z omeškania nenachádza.

Podstatné je, že dlžník a záložca v tomto prípade neboli jednou osobou a teda záložca bol bez možnosti
oboznámenia sa s úverovou zmluvou a v nej upravenou výškou úrokov, úrokov z omeškania a
inými dojednaniami. Úverová zmluva jej nebola ani pred podpisom záložnej zmluvy predložená na
oboznámenie. Rovnako ani dlžník jej úverovú zmluvu neposkytol tvrdiac, že sa mu stratila.11. K vyjadreniu žalovanej, že žalobkyňa o svojej ťažkej životnej situácii vedela už v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy a napriek tomu dobrovoľne poskytla byt vo svojom výlučnom vlastníctve ako predmet

zabezpečenia za účelom poskytnutia úveru jej druhovi treba podotknúť, že žalobkyňa vo svojej zlej
životnej situácii, keď sa stará o svoju ťažko postihnutú dcéru, s ktorou sa manžel pred niekoľkými rokmi
rozviedol a nechal ju samú s deťmi, podľahla podvodu dlžníka. Žalobkyňa ihneď ako sa dozvedela o
podvode podala na dlžníka trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu podvodu, následne bol A..
D. uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 4 Trestného zákona.

12. K uvedeným tvrdeniam žalobkyňa podporne poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo/2705/2006 zo dňa 29. 05. 2007, v ktorom bolo konštatované, že právny úkon,
ktorý je rozhodujúcou súčasťou skutku, za ktorý bola osoba, ktorá ho spáchala, uznaná právoplatným
rozsudkom v trestnom konaní vinnou zo spáchania trestného činu podvodu, je neplatný pre rozpor so
zákonom. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

13. V dôsledku podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil podľa

ustanovenia § 391 ods. 2, 3 CSP na ďalšie konanie.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. V ustanovení § 389 ods. 1 CSP sú citované vady, pre ktoré je možné, resp. nutné rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením
základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými
právnymi normami.

16. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci, predovšetkým konštatoval, že záložná zmluva, ktorá bola
uzavretá medzi stranami sporu, t. j. medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovanou S. L. je zmluvou
spotrebiteľskou. Po konštatovaní tohto záveru súd konštatoval neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záver súdu prvej inštancie o charaktere záložnej zmluvy
ako zmluvy spotrebiteľskej je chybný a nesprávny. Súd odôvodnil uvedený záver statusom, postavením
subjektov, kde na jednej strane v pozícii veriteľa je bankový subjekt, ktorý vystupuje v rámci svojej
obchodnej činnosti a na strane druhej stojí fyzická osoba, ktorá nevystupuje v rámci podnikateľskej

alebo obchodnej činnosti. Avšak základnou podstatou spotrebiteľskej zmluvy je práve dodávateľsko-
odberateľský vzťah, kde dodávateľ poskytuje (dodáva) spotrebiteľovi určitú službu, resp. tovar, prípadne
ich kombináciu, pričom pri takejto dodávateľskej činnosti koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ, ktorý službu, resp. tovar odoberá nevystupuje v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, avšak za svoje plnenie (najčastejšie vo forme peňažného

plnenia) prijíma protiplnenie zo strany dodávateľa a to vo forme poskytovanej služby alebo tovaru. Práve
táto základná črta, charakteristický znak spotrebiteľskej zmluvy záložnej zmluve chýba a zásadne ju v
prejednávanej veci od spotrebiteľského charakteru oddeľuje.

18. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že záložná zmluva môže napĺňať znaky spotrebiteľskej zmluvy

(§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka) a to vtedy, ak je záložný veriteľ v postavení dodávateľa a záložca
v postavení spotrebiteľa, pokiaľ sa týka hlavného (zabezpečovaného) vzťahu, smerom ku ktorému je
vzťah založený záložnou zmluvou akcesorickej povahy. Len v prípade, ak je spotrebiteľskou zmluvou
samotná záložná zmluva, t. j. kde je samotný záložca v postavení spotrebiteľa a to vzhľadom na
hlavný zabezpečovaný vzťah, aplikuje sa rozsah ochrany zakotvený v § 52 - 54 OZ a v ostatných

predpisoch na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej veci však žalobkyňa ako záložca nie je totožná
s osobou spotrebiteľa, sama v uvedenom vzťahu spotrebiteľkou nie je a záložná zmluva je výlučne
zabezpečovacím inštitútom (hoci na zabezpečenie plnenia vyplývajúceho zo spotrebiteľského vzťahu).19. Záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka, teda právo veriteľa na plnenie od dlžníka zo
záväzkového vzťahu. Pohľadávka musí byť dostatočne určito špecifikovaná pri zriadení záložného
práva, najmä uvedením jej právneho dôvodu, t.j. právnych skutočností, na základe ktorých pohľadávka

vznikla alebo vznikne. Pri peňažnej pohľadávke je výška zabezpečenia určená nominálnou hodnotou
istiny zabezpečovanej pohľadávky a nominálnou hodnotou jej príslušenstva.

20. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi sporovými stranami dňa 26.
01. 2011 špecifikuje v článku 1 zabezpečovanú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebnom úvere

č. XXX/XXXX/XXR. zo dňa 26. 01. 2011 (ďalej zmluva o úvere), na základe ktorej sa záložný veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkovi A.. A. D. úver vo výške 37.200 eur a dlžník sa zaviazal splácať úver s
príslušenstvom v splátkach a termínoch podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve o úvere.
Záložným právom sa podľa uvedenej zmluvy zabezpečuje pohľadávka záložného veriteľa na splatenie
uvedeného úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania.

21. Z uvedeného je zrejmé, že záložná zmluva obsahuje zrozumiteľnú a určitú špecifikáciu
zabezpečovanej pohľadávky (v prejednávanej veci vyplývajúcej zo zmluvy o úvere). Je potrebné uviesť,
že pri peňažnej pohľadávke je výška zabezpečenia určená nominálnou hodnotou istiny zabezpečovanej
pohľadávky a nominálnou hodnotou jej príslušenstva, avšak príslušenstvo sa vypočíta ku dňu, kedy sa
záložné právo vykonalo (deň predaja zálohu). Záložná zmluva v prejednávanej veci tak spĺňa všetky

predpoklady ustanovené pre jej platnosť v zmysle ustanovení § 151a, § 151b Občianskeho zákonníka a
vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v zmluve nepodlieha prieskumu z pohľadu ustanoví o ochrane
spotrebiteľa. Pokiaľ sa týka dôvodu uvádzaného žalobkyňou v prejednávanej veci, spočívajúceho v
nedostatočnej aktivite žalovanej ako poskytovateľa úveru a v tom dôsledku nedostatočného zistenia
majetkových a zárobkových pomerov, ako podmienok pre poskytnutie úveru dlžníkovi, tu odvolací súd

uvádza, že je to predovšetkým osoba dlžníka, ktorý je povinný preukázať a pravdivo uviesť všetky
rozhodujúce okolnosti pre posúdenie splnenia podmienok na poskytnutie úveru (často formou čestných
vyhlásení). Nesplnenie si tejto povinnosti, prípadne neúplné, resp. klamlivé uvádzanie rozhodných
a rozhodujúcich okolností v čase žiadania o úver má podobu i trestnoprávnej zodpovednosti takéto
konania dlžníka, čo sa v prejednávanej veci i skutočne naplnilo, nakoľko osoba dlžníka - A.. A. D. bol

uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu a za takéto svoje podvodné konanie nesie následky
v podobe uznania viny a v podobe uloženého trestu. Taktiež zisťovanie pomerov, či už majetkových
alebo zárobkových možností žiadateľa o úver zo strany banky nie je a nemôže byť absolútne, nakoľko
sa jedná o poskytnutie spotrebného úveru so zabezpečením predmetného úveru vo forme zriadenia
záložného práva. Preto pokiaľ dlžník, resp. žiadateľ o úver nie je vzhľadom na svoje zárobkové pomery

schopný poskytnutý úver riadne a včas splácať, takúto svoju pohľadávku má banka zabezpečenú
zmluvouozriadenízáložnéhopráva.Jepretozodpovednosťouvlastníkazálohu(eventuálnehozáložcu),
aby zvážil všetky prípadné riziká spojené so zriadením záložného práva v prospech hnuteľnej veci
alebo nehnuteľnosti, ktorá je doposiaľ v jeho vlastníctve a ktorou pristupuje k zabezpečeniu záväzku
vyplývajúceho z hlavného záväzkového vzťahu (v prejednávanej veci z úverového vzťahu medzi bankou

a dlžníkom A.. A. D.). Je výlučne rozhodnutím (prípadného) záložcu, či poskytne na zabezpečenie
pohľadávky dlžníka hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, ktorá mu patrí do vlastníctva a je preto dôvodné
očakávať, že k takému právnemu úkonu pristúpi záložca až po náležitom oboznámení sa so všetkými
rozhodujúcimi okolnosťami a to priamo od dlžníka, ktorého záväzok sa zabezpečuje. Absolútne
prenášanie zodpovednosti za dostatočné a náležité zistenie skutkového stavu a pomerov na strane

dlžníka, ako aj jeho schopnosti dlh splácať výlučne na stranu banky je nenáležité a neakceptovateľné,
nakoľko dôsledky z prípadného neplnenia záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy znáša priamo
záložca a to vo forme predaja predmetu zálohu. Už v čase uzatvárania záložnej zmluvy mala žalobkyňa
vedomosť o tom, za akým účelom sa záložná zmluva uzatvára, čo je jej zmyslom a cieľom a preto
už v čase uzatvárania záložnej zmluvy musela byť uzrozumená i s prípadnou možnosťou realizácie

predaja predmetu zálohu. Nedostatočnú opatrnosť zo strany žalobkyne pri uzatváraní záložnej zmluvy
nemožno pripisovať na zodpovednosť banke, ale v zmysle zásady „právo patrí bdelým“ (vigilantibus iura
scripta sunt), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, je rozhodnutím výlučne
žalobkyne (ako budúceho prípadného záložcu) či vstúpi do vzťahu založeného záložnou zmluvou a či
poskytne byt, ktorý je v jej vlastníctve a v ktorom žila a bývala spolu so svojimi dvoma deťmi, ktoré sú

na ňu odkázané ako starostlivosťou, tak aj výživou, v prospech inej tretej osoby, ako formu zálohu.

22. Odvolací súd je oboznámený so zložitou sociálnou situáciou navrhovateľky, keď sú v jej starostlivosti
dve dcéry, pričom jedna je študentkou a jedna je ťažko zdravotne postihnutou osobou, avšak uvedenásociálna situácia, ktorá trvala a existovala v čase uzatvárania záložnej zmluvy (a i napriek tejto sa
žalobkyňa slobodne rozhodla záložnú zmluvu v prospech dlžníka uzavrieť) a ktorá existuje i v čase
vedenia súdneho konania, nie je dôvodom, pre ktorý by bola záložná zmluva neplatná z dôvodu rozporu

s dobrými mravmi. Aby bol právny úkon neplatný, musí ísť o určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými
mravmi.Extenzívnyvýkladtohtoustanoveniajeneprípustný.Podľanázorusúdnejpraxemôžebyťvýkon
práva, ktorý zodpovedá zákonu v rozpore s dobrými mravmi iba v prípadoch, keď k uzavretiu právneho
úkonu dochádza z iných dôvodov ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu alebo z
dôvodu uspokojenia iných potrieb ako deklarovaných zákonom a hlavným motívom osoby robiacej

právny úkon je šikanózny výkon práva, t. j. úmysel poškodiť povinnú osobu. Rozpor právneho úkonu
s dobrými mravmi musí vždy vychádzať z objektívnych kritérií s prihliadnutím na všetky individuálne
okolnosti daného prípadu. V danom prípade žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu s bankou, riadne
oboznámená s charakterom, účelom a predmetom záložnej zmluvy a preto v žiadnom prípade nemožno
konštatovať prítomný úmysel banky poškodiť ju ako povinnú osobu. Úmysel samotného úverového
dlžníka je v danom prípade právne irelevantný, nakoľko vzťah vzniknutý na základe záložnej zmluvy

(vzťah posudzovaný) je vzťahom výlučne medzi žalobkyňou a žalovanou (S. L. R., a.s.)

23. V prejednávanej veci odvolací súd takýto kvalifikovaný dôvod rozporu s dobrými mravmi
nevzhliadol, nakoľko žalovaná v prejednávanej veci postupovala zákonom aprobovaným spôsobom
a na zabezpečenie svojej pohľadávky, t. j. poskytnutého úveru úverovému dlžníkovi vo výške 37.200

eur uzavrela záložnú zmluvu so žalobkyňou, pričom pohľadávka v uvedenej výške bola zabezpečená
zriadeným záložného práva k nehnuteľnosti bytu, pričom z uvedeného nie je zrejmý ani evidentný
nepomer zabezpečovanej pohľadávky (úveru) a predmetu záložného práva. Rovnako dôvodom pre
rozpor s dobrými mravmi nie je sociálna situácia žalobkyne a odkázanosť jej dvoch detí na jej osobu,
nakoľko takáto sociálna situácia existovala už v čase, keď žalobkyňa slobodne uzatvárala záložnú

zmluvu a záložné právo umožnila zriadiť k bytu, v ktorom ona ako i na ňu odkázaná dcéra v tom čase
bývala.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd bol nútený rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V tomto súd prvej inštancie

vec opätovne posúdi v intenciách žalobného petitu, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v
smere, že záložnú zmluvu v prejednávanej veci nemožno mať za zmluvu spotrebiteľskú. V ďalšom
konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a záložnú zmluvu podrobí prieskumu v zmysle
ustanovení § 151a, § 151b, 151c, 151d, 151e OZ, ustáli, či zodpovedá zákonným predpokladom
obsiahnutým v uvedených ustanoveniach a vo veci opätovne rozhodne.

25. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku o trovách konania, nakoľko sa jedná
o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania (a to i odvolacieho)
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. V danej veci postupoval krajský súd v súlade s ustanovením § 391 ods. 2, 3 CSP, keď v ďalšom
konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom krajský súd
poukázal aj na to, ako má súd v danej veci ďalej postupovať.

27. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).