Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202260
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416202260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Slnečná
765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom č. d.
XX, XXX XX I., zastúpenému JUDr. Luciou Luptákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Československej armády 198/31, 967 01 Kremnica, o zaplatenie 960,96 Eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/114/2016 - 84 zo dňa 23. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že
žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a vyslovil, že
žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že žalobca
sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 960,96 Eur titulom spotrebiteľského úveru, a
to zmluvného úroku spolu vo výške 413,40 Eur, úroku z omeškania vo výške 19,71 Eur, poplatku
vo výške 484,85 Eur, poplatku za upomienku vo výške 10,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,-

Eur. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že strany sporu uzatvorili dňa
31. 10. 2013 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou mal žalobca ako veriteľ poskytnúť
žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 1 000,- Eur, zároveň sa žalovaný zaviazal vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený
so spotrebiteľským úverom vo výške 968,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 1 968,- Eur. Odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov je podľa žalobcu vo výške 576,50 Eur, čo predstavuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov vo výške 96,80 %, úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru,

čo predstavuje sumu 391,50 Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1 968,- Eur, ak nie je
dohodnuté inak do 27. 10. 2011. V ten istý deň uzavreli zmluvné strany dohodu o plnení v splátkach
na osobitnej listine podpísanej stranami, t.j. 31. 10. 2013. Uvedenou dohodou bola zmenená úverová
zmluva č. 603100086 tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 968,- Eur v dvanástichpravidelných mesačných splátkach vo výške 164,- Eur, vždy k 27. kalendárnemu dňu v mesiaci
počnúc dňom 27. 11. 2013. V tejto dohode je RPMN uvedená vo výške 304,10 %.

3. Žalovaný doposiaľ zaplatil titulom predmetného spotrebiteľského úveru celkovú sumu 1 419,65 Eur.
Predmetnú úverovú zmluvu súd prvej inštancie posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného
v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nie je uvedený správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov, chýbajú v nej náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. k), m) a o) zákona

č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov;
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny a úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 11

ods. 1 písm. b) toho istého zákona, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. Súd prvej inštancie považoval za nekalú obchodnú praktiku konanie žalobcu, keď v ten istý
deň predloží spotrebiteľovi na podpis zmluvu o spotrebiteľskom úvere s povinnosťou jednorazového
splatenia a následne dohodu o plnení v splátkach, pretože údaj o RPMN uvedený v zmluve je 96,80 % a

v dohode o splátkach 304,10 %. Takéto údaje sú pre spotrebiteľa mätúce. Súd prvej inštancie uviedol, že
práve údaj o RPMN a priemernej hodnote RPMN je podstatným údajom pre posúdenie výhodnosti úveru
oproti úverom poskytovaným inými bankovými či nebankovými subjektmi a pre rozhodnutie spotrebiteľa,
či danú zmluvu uzavrie.

5. Súd prvej inštancie bol ďalej názoru, že dojednaná odplata je neprimerane vysoká, je podstatne
vyššiaakocenaúveruurčovanábankovýmsektoromvčaseposkytovaniaúveru,t.j.podstatneprevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a preto
ju vyhodnotil ako rozpornú s dobrými mravmi a absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Bol názoru, že keďže základnou náležitosťou zmluvy o úvere je dojednanie o úroku (ktorý je súčasťou

odplaty), jeho neplatnosť spôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere ako celku. Žalobca má preto nárok len na
vrátenie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v poskytnutej
sume úveru. Žalovaný zaplatil žalobcovi túto sumu, žalobca si v konaní uplatnil len príslušenstvo
spočívajúce v zmluvnom úroku a úroku z omeškania, na ktoré nemá nárok, preto súd prvej inštancie
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“), nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci tak, že „žalovaný má právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p.
t.j. s tvrdením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca súdu prvej
inštancie vyčítal, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve bol uvedený správny údaj

o RPMN jednak pre prípad jeho splatenia jednou splátkou naraz vo výške 96,80 % a jednak pre prípad
následnejdohodyoplnenívsplátkachnatoreflektujúcvovýške304,10%,vzmluvejeuvedenýaj termín
jednorazovej splátky následne na základe žiadosti spotrebiteľa zmenený na 12 splátok, pričom bola
určená ich výška, počet a termíny splatnosti. V zmluve bol taktiež uvedený údaj o priemernej hodnote
RPMN vo výške 49,13 %. Úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, len ak sú tieto údaje

v zmluve uvedené nesprávne alebo absentujú. Absencia náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. m) a
o) zákona č. 129/2010 Z.z. nemá v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

8. Ďalej žalobca argumentoval tým, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon nestanovoval

maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty. Uviedol, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 06. 2014,
odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do
31. 05. 2014 a regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatneprevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti. Žalobca namietal, že poplatok za poskytnutie a spracovanie úveru nie je neprimerane vysoký
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj
podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám a odplatu nemožno teda považovať za
neprimerane vysokú v súvislosti s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie
českého súdu - Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo/95/2005, podľa ktorého u nebankových subjektov

nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami pre väčšie riziko
spojené s osobou dlžníka a menšie zabezpečenie úveru.

9. Ďalej žalobca argumentoval tým, že výška odplaty, úroku, ako aj RPMN v čase uzatvorenia zmlúv
žalovanému vyhovovala, nič proti nim vtedy nenamietal, zmluvu uzavrel, ani nevyužil právo v 14 - dňovej
lehote odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu.

10. Napokon namietal v súvislosti s absenciou údaju o termíne konečnej splatnosti v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (ktorú súd prvej inštancie v tomto konaní nekonštatoval) poukázal na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 z 09. 11. 2016, podľa ktorého postačí, ak určitý údaj možno
jednoznačne z podmienok zmluvy vyvodiť.

11. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Mal za to, že dojednanie RPMN je neurčité, neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť jeho
výšku. Uvedením dvoch rôznych RPMN nastáva situácia ako keby RPMN bola uvedená nesprávne,
alebo nebola uvedená vôbec. Navyše RPMN 304,10 % viac ako šesťnásobne prevyšuje priemernú
hodnotu RPMN uvedenú v zmluve vo výške 49,13 %. Výška, počet a termíny splatnosti jednotlivých
splátok neboli uvedené v zmluve o úvere, ale v dohode o splátkach dojednanej v ten istý deň, čo v zhode

so súdom prvej inštancie považoval za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu.

13.Žalobcavreplikevpodstatezopakovalsvojuargumentáciuuvedenúvodvolaníažiadal,abyodvolací
súd na vyjadrenie žalovaného neprihliadal.

14. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo dňa 10. 03. 2016 za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti C. s. p.
Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový
procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že
právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované,

prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Rovnako odvolanie žalobcu bolo podané na súd
prvej inštancie už za účinnosti C. s. p. dňa 12. 10. 2017. Odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie
o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. pri prejednaní odvolania aplikuje v zmysle príkazu § 470 ods.
1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

15. V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.).

16.Poprejednanívecibeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1C.s.p.lenvrozsahu
odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. dospel

odvolací súd k názoru, že prvý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a
je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o to, že dojednaná odplata je neprimerane vysoká
vzhľadom na kritéria uvedené v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2014 a
pre rozpor s týmto ustanovením absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na zdôraznenie

správnosti prvého výroku napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd
udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec správne právne posúdil.17. Aj v prípade, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky zákonom č. 129/2010 Z.z.
vyžadované náležitosti, na ktorých absenciu zákon viaže bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je
potrebné posudzovať, či dojednaná výška odplaty podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti
prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho
záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Možno súhlasiť s názorom
žalovaného, že výšku odplaty pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch nemožno posudzovať podľa
výšky úrokov poskytovaných spotrebiteľom zo strany bánk. Už len z toho dôvodu, že do odplaty nie

sú zahrnuté len úroky, ale aj rôzne poplatky. Výšku odplaty percentuálne vyjadruje RPMN. Údaj, ktorý
najlepšie zohľadňuje kritéria pre posudzovanie odplaty v obdobných prípadoch, ako sú spôsob a miera
zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehota splatnosti ako
kritéria platné pre zmluvu zo dňa 31. 10. 2013, je priemerná hodnota RPMN, ktorá pri tomto úvere činila
49,13 % (priemerná hodnota RPMN za 2. štvrťrok 2013). V zmysle dôvodovej správy k článku II. bodu
2. zákona č. 129/2010 Z.z., ktorým bolo novelizované znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a

toto znenie platilo až do 31. 05. 2014, sa pod podstatným prevýšením rozumie odplata prevyšujúca o
viac ako 20 % odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. RPMN pri tomto úvere vyjadrujúca percentuálne odplatu zahŕňajúcu úroky a poplatok činila
304,10 %. Aj RPMN uvedená v zmluve vo výške 96,80 % taktiež prevyšuje obvyklú odplatu (priemernú
hodnotu RPMN) o viac ako 20 %.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že je potrebné výšku dojednanej odplaty
posudzovať len v porovnaní s priemernou výškou odplaty poskytovanej nebankovými subjektmi v
rozhodujúcom období. Takýto výklad nemá oporu v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2014, ktorý hovorí o odplate obvykle požadovanej v obdobných

prípadoch na finančnom trhu ako celku (teda nie v rozčlenení na bankový a nebankový sektor). Údaj o
priemernej hodnote RPMN zohľadňuje úvery poskytované na finančnom trhu všetkými veriteľmi (vrátane
nebankových subjektov). Medzi rozhodujúce kritériá, podľa ktorých sa posudzuje obdobnosť prípadu (aj
keď sú len demonštratívne) nepatrí subjekt, ktorý poskytuje úver.

19. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že za účelom zistenia, či výška odplaty podstatne prevýšila
obvyklú odplatu je priemerná hodnota RPMN údaj, ktorý sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
zverejňuje na stránke Ministerstva financií SR, je teda skutočnosťou všeobecne známou, preto sa v
zmysle § 186 ods. 1 C. s. p. nedokazuje.

20. K námietke žalobcu, že žalovaný s výškou odplaty pri uzavretí zmluvy súhlasil, zmluvu uzavrel, v
stanovenejlehoteodnejbezuvedeniadôvoduneodstúpil,odvolacísúduvádza,žesúdskúmaabsolútnu
neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu, preto je právne bezvýznamné, či zmluvná strana s neplatným
právnym úkonom súhlasila.

21. Vzhľadom na rozpor dojednanej výšky odplaty so zákonom - § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
a z toho vyvodenú absolútnu neplatnosť tohto dojednania v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka je argumentácia súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu
náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a argumentácia ohľadne nekalosti obchodnej praktiky žalobcu
spočívajúcej v dojednaní jednorazového splatenia úveru a v ten istý deň aj v dojednaní dohody o plnení

v splátkach len podporná a nemá vplyv na výsledok sporu, preto nemá právny význam zaoberať sa
odvolacími námietkami žalobcu voči týmto záverom súdu prvej inštancie.

22. Pokiaľ sa žalobca svojim žalobným návrhom domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, ako aj ďalších
nárokov, k tomu odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 C. s. p. uvádza, že žalobca neuviedol skutkové

tvrdenia, z čoho uvedené nároky odvodzuje a žiadnym spôsobom neprodukoval dôkazy ohľadne
preukázania týchto nárokov, neuniesol teda bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno.

23. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovaného na náhradu trov konania podľa pomeru
jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom,

v ktorom neuviedol, voči komu má žalovaný nárok na náhradu trov konania a v akej lehote má byť
zaplatená. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí s
nesprávneformulovanýmvýrokom,vktoromabsentovalitietoúdaje.Ovýškeaprijímateľovináhradytrov
prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnostirozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto
dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie

opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej
inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol žalovaný taktiež plne úspešný.
Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C.
s. p. taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).