Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Koščo
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706202033
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8706202033.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: AABA s.r.o., so sídlom A.
Bernoláka 5185/6 Ružomberok, IČO: 43 884 661, právne zastúpený: BUKNA, advokátska kancelária,
s.r.o., Jánoškova 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové
družstvo Poprad, Moyzesova 3368, Poprad, IČO: 36 168 815, právne zastúpený: Hudzík & Partners
s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, o zaplatenie 12.015,89 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/229/2006-324 zo dňa 11.8.2016 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/229/20016-380 zo dňa 7.11.2017, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie 12.015,89 eur s
príslušenstvom rozsudkom č. k. 16 Cb/229/2006-324 zo dňa 11.8.2016 rozhodol tak, že
„I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“
2. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 16Cb/229/2006-380 zo dňa 7.11.2017 rozhodol tak, že:
„II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne
vynaložených trov konania.
III. Štátu p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne
vynaložených trov.“
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu žalobou doručenou
súdu dňa 27.2.2006 žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť mu 586.411,- Sk
s príslušenstvom (19.465,28 eur). Súd prvej inštancie pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom zo
dňa 6.9.2012 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 12.015,89 eur s príslušenstvom.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané
odvolanie žalovaným vo vzťahu k výroku súdu, ktorý ho zaviazal na zaplatenie časti žalovanej sumy
s príslušenstvom a II. výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nadobudol
právoplatnosť.
4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie po tom, ako
mu bola vec vrátená krajským súdom na nové konanie a rozhodnutie, bolo preukázané, že právny
predchodca žalobcu a žalovaného uzavreli dňa 10.6.2005 zmluvu o poskytnutí poradenstva a služieb
a dňa 15.6.2005 uzavreli dodatok k tejto zmluve. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca okrem
faktúr nepredložil žiadne doklady okrem dodacích listov, ktorý boli doručené do súdneho spisu až
dňa 10.3.2016, pričom uvedené dodacie listy kopírujú údaje, ktoré sú uvádzané vo faktúre a nijakým
bližším spôsobom nepreukazujú skutočné plnenie zo strany právneho predchodcu žalobcu. Absentujú
tu údaje o tom, kedy a komu boli motorové vozidlá boli odovzdané, na základe čoho bol urobený záver
o konkrétnom počte kilometrov, ktoré mali byť žalovaným predmetnými osobnými motorovými vozidlami
v jednotlivých mesiacoch najazdené a neboli k dispozícií ani doklady o nákupe pohonných hmôt. Súd
prvej inštancie konštatoval, že predmetné listinné dôkazy mali byť predložené právnym predchodcom
žalobcu spolu s faktúrami, ktorých zaplatenie žiada, čo by bolo aj v súlade s uzavretou zmluvou, a to tak
žalovanému pri predložení faktúr na ich úhradu, ako aj v čase podania žaloby na súd v roku 2006. Ďalej
súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepredložil žiaden súpis mien, z ktorého by bolo zrejmé, ktorá
osoba, kedy a aký dlhý čas poskytovala činnosť, ktorá bola na základe článku 5.1 zmluvy žalobcom
fakturovaná. Originály dodacích listov súdu predložené neboli. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že
v knihe došlej pošty neeviduje, aby mu osobne, či už poštou boli doručené dodacie listy. Z predložených
pracovných zmlúv a dohôd o vykonávaní práce žalovaným mal súd preukázané, že žalovaný za účelom
vykonávania funkcie vrátnik, informátor OSBD Poprad uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 26.5.2005 s
V. R.F. a A. S., ktoré boli uzavreté na dobu určitú do 25.5.2006. Taktiež s ďalšími osobami, a to
H. bola uzavretá pracovná zmluva, s K. P. bola uzatvorená pracovná zmluva, s K. H. bola taktiež
uzatvorená pracovná zmluva, pričom okrem týchto zmlúv boli uzavreté aj dohody o vykonávaní práce
s 15 fyzickými osobami za účelom zabezpečenia prevzatia funkcie a bezpečnosti štatutárneho orgánu
zamestnávateľa, štatutárneho orgánu OSBD a majetku OSBD Poprad. Uvedené listinné dôkazy tak
preukazujú, že v rozhodnom období za účelom plnenia služieb, ktoré mal dohodnuté právny predchodca
žalobcu so žalovaným, boli uzatvorené pracovné zmluvy, ako aj dohody o vykonávaní práce a týmto
osobám bola vyplatená mzda ,čo žalovaný preukázal listinnými dôkazmi. Pokiaľ žalobca okrem faktúr
nepredložil žiadne dôkazy o tom, že osoby, ktoré pracovali pre jeho právneho predchodcu vykonali pre
žalovaného v mesiacoch jún až august 2005 práce, ktoré fakturoval, existujú tu pochybnosti o výške
fakturovaných súm. Súd taktiež zamietol návrh na výsluch svedkov navrhovaných žalobcom, pričom
tento zamietavý návrh aj v rozsudku bližšie odôvodnil. O trovách konania dopĺňacím rozsudkom rozhodol
tak, že vyslovil, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% účelne vynaložených trov konania, pretože v konaní žalobca úspech nemal. O trovách štátu taktiež
dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Okrem iného v odvolaní uviedol,
že prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním zisťoval, či medzi stranami sporu bola uzatvorená
zmluva o poskytnutí poradenstva a služieb a či služby, ktoré boli medzi stranami sporu dohodnuté,
boli aj reálne uskutočnené. Uzatvorenie zmluvy bolo v rámci dokazovania preukázané, čo potvrdzuje
aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. V nadväznosti na to súd zisťoval, či nárok žalobcu na
úhradu zmluvnej dohodnutej odmeny je oprávnený alebo nie. Uviedol, že okrem faktúr a dodacích
listov žalobca podľa názoru súdu nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali riadne plnenie
v zmysle zmluvy o poskytnutí poradenstva a služieb. Súd prvej inštancie tieto závery vyvodil okrem
iného najmä z tvrdení žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v knihe došlej pošty neeviduje
žiadne dodacie listy. Žalovaný tiež poprel fakturáciu zo strany žalobcu, keďže podľa žalovaného mu
žalobca nedodal žiadne služby. Taktiež uviedol, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie sa žalobca
dozvedel nové skutočnosti, ktoré bez svojho zavinenia nemohol v konaní uplatniť skôr a ktorými je možné
preukázať, že došlo v konaní k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol,
že počas celého konania tvrdil, že pán F. F. nie je oprávnený ako štatutárny orgán v mene žalovaného
konať. Taktiež uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy pre zistenie rozhodujúcich
skutočností a nevykonal opätovný výsluch svedka Š. G.. Súčasne súd odmietol vypočuť H.. Z. R., ktorý
je osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Žiadal preto, aby odvolací súd
rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmení a žalobnému návrhu žalobcu v plnom
rozsahu vyhovie.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že argumentácia žalovaného, že F. F.
nebol oprávnený konať v mene žalovaného ku dňu 19.5.2004, kedy mal Obchodný register zapísať
ako predsedu predstavenstva pána Z. R. a tvrdil teda , že táto argumentácia žalobcu nie je správna,
pretože F. F. vykonával funkciu predsedu predstavenstva od 27.4.2005, kedy bol zvolený za predsedu na
mimoriadnom zhromaždení delegátov. Zmluva o poskytnutí poradenstva a služieb mala byť podpísaná
dňa 10.6.2006, pričom F. F. bol predsedom predstavenstva od 27.4.2005. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/24/2014-499, ktorý odmietol odvolanie C. G. a J. G. proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov sp. zn. XExre/XXX/XXXX-XXX, G. XXX/P zo dňa 15.1.2014. Žiadal, aby
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
7. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách štátu uznesením Krajského súdu v
Prešove č. k. 3Cob/56/2016-364 zo dňa 7.9.2017, súd prvej inštancie rozhodol dopĺňacím rozsudkom
č. k. 16Cb/229/2006-380 zo dňa 7.11.2017, ktorým rozhodol tak, ako už je vyššie uvedené, pričom proti
dopĺňaciemu rozsudku odvolanie podané nebolo.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k
realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220
CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.
13. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu.
14. Odvolaciemu súdu sa javí aj odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti o trovách konania vecne
správnym, pretože súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že v konaní žalobca úspech nemal,
naopak v konaní bol úspešný žalovaný.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, čo je v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 CSP.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.