Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204239
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116204239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu J., s.r.o., so sídlom v L., J. XX,
IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej R. Y., trvale bytom G. nad Y., o zaplatenie sumy 690,71 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. novembra 2017,
č.k. 17C/54/2016-43, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III.p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 241,76 eur, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa od žalovanej domáhal, aby súd rozhodol
o splnení jej povinnosti zaplatiť mu sumu 690,71 eur. Táto žalovaná suma pozostávala z poplatku

v sume 405,95 eur, zmluvného úroku v sume 241,76 eur, poplatku za upomienky v sume 10 eur a
zmluvnej pokuty v sume 33 eur. Súd po vykonaní dokazovania mal za preukázané, že sporové strany
uzavreli platnú zmluvu o úvere, v znení jej dodatku, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej
úver (istinu úveru) v sume 700 eur. Do dohodnutej splatnosti úveru, teda do 23.01.2015, žalovaná
ako dlžník, vrátila žalobcovi ako veriteľovi, poskytnutý úver, teda sumu 700 eur, avšak nezaplatila nič
navyše, teda žiadny úrok ani poplatok. Žalobca si žalobou uplatnil právo na poplatok v sume 405,95

eur, zmluvný úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 700 eur od 31.01.2014 do 18.12.2014 (vyčíslený
v sume 241,76 eur), poplatok za upomienky v sume 10 eur a zmluvnú pokutu v sume 33 eur. Súd sa
zaoberal dôvodnosťou každého uplatneného nároku osobitne. Po tomto posúdení súd konštatoval, že
žaloba žalobcu je dôvodná iba v časti uplatneného úroku v sume 241,76 eur. Súd realizujúc aj ochranu
práv žalovanej ako spotrebiteľa, nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcovi nepriznal ním uplatnené
právo na vyčíslený úrok úveru. Tento úrok bola žalovaná povinná zaplatiť na základe uzatvorenej zmluvy
o úvere, pričom úrok bol dohodnutý za obdobie do splatnosti úveru, teda do 23.01.2015. Žalobca si

uplatnil úrok iba za časť tohto obdobia, a to úrok vo výške 39,15 % ročne z istiny od 31.01.2014
do 18.12.2014, čo predstavuje sumu 241,76 eur. Žalovaná si povinnosť na zaplatenie úroku doposiaľ
nesplnila a je s jej splnením v omeškaní. Súd žalobu zamietol v časti poplatku za upomienky v sume
10 eur a zmluvnej pokuty v sume 33 eur, jednak preto, že žalobca nepreukázal žiadne realizované
upomienky, a takisto preto, že neuniesol ani bremeno tvrdenia rozhodných skutkových okolností. Súd
uviedol, že zo žaloby nie je vôbec zrejmé, či nejaké upomienky boli realizované a nie je zrejmé ani

to, za čo si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu 33 eur, na základe akého zmluvného dojednania a za
aké porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej mu má patriť právo zodpovedajúce zmluvnej
pokute. Súd túto pasivitu žalobcu nemôže nahrádzať a sám vyvodiť zo zmluvného vzťahu na základečoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty. Nakoniec súd žalobu zamietol
aj v časti o zaplatenie sumy 405,95 eur, ktorú žalobca v žalobe označil ako poplatok, resp. odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Uviedol, že z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o

dohodnutý "administratívny poplatok" - administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Toto uplatnené právo vzhľadom na výšku tohto
"poplatku" odporuje dobrým mravom. Tento poplatok, ktorý zodpovedá približne 58 % z poskytnutej istiny
úveru, má podľa zmluvy predstavovať pokrytie nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Poplatok je tak približne 1,5 násobne vyšší ako dohodnutý

úrok úveru. Je objektívne zrejmé, zdôraznil súd, že náklady na vypracovanie a uzatvorenie predmetnej
zmluvy o úvere nemôžu zodpovedať takémuto protiplneniu. Predmetná úverová zmluva predstavuje
klasickú formulárovú zmluvu, ktorú používa žalobca opakovane, teda nemôže byť žiadna pochybnosť o
tom, že suma 405,95 eur nezodpovedá reálnym nákladom na jej vypracovanie, resp. na administratívu
spojenú s jej uzatvorením. Dokonca je jej výška zarážajúca s ohľadom na okolnosti, pre ktoré bola v
zmluve táto odplata dohodnutá. Tým je takáto dohoda, resp. právo na takéto plnenie neplatné podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka, pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu išlo zároveň o snahu
žalobcu zakrývať a obchádzať vysoké, resp. drahé úverovanie žalovanej. Súčet tohto "poplatku" a úroku
predstavuje sumu 680 eur, ktorá sa rovná úroku 97,14 % ročne z poskytnutej istiny, čo je podľa ustálenej
judikatúry úrok úveru v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2
Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku, pretože obe sporové

stranybolivkonaníčiastočneúspešné.Porovnajúcžalobnýnávrharozsudoksúdu,súdskonštatoval,že
žalovaná bola v konaní úspešnejšia. Žalovanej však v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania,
čojedôvodomhodnýmosobitnéhozreteľa,apretojejsúdnáhradutrovkonaniavzmysle§257Civilného
sporového poriadku nepriznal.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca proti výroku II. Uviedol, že je
nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPSÚ.
Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj
vôľu byť viazaný VPPSÚ, neprichádza do úvahy. Žalobca si predložením Zmluvy, ako aj VPPSÚ splnil
na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená

podmienkapísomnejformyzmluvyoúvere.Vzmyslebodu07.VPPSÚ: ,,Spotrebiteľsazaväzujeuhradiť
veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10 eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na
úhradu“. Nakoľko sa žalovaný omeškal so splnením svojho záväzku, bola mu zo strany žalobcu zaslaná
jedna upomienka obyčajnou poštovou zásielkou, a žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu sumy vo výške
10 eur. V zmysle bodu 07. VPPSÚ: ,,Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí

celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje
veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.“ Žalobcovi v zmysle uvedeného vznikol nárok na
úhradu zmluvnej pokuty vo výške 33 eur. Uviedol, že uvedené vyplýva aj z priloženého listinného
dôkazu, ktoré súdu predložil prostredníctvom žaloby. Žalobca nesúhlasil s bodom 7.7 napadnutého
rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku. Mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne
preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe. Žalobca zároveň poukázal na §
129 CSP s tým, že súd je v zmysle § 129 CSP povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád
podania. Nakoľko zo strany súdu nebol vyzvaný na opravu vád podania, na ktoré odkazoval, a na
základe tejto skutočnosti súd žalobu zamietol aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, považoval

tento postup súdu za porušujúci právo na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Následne tvrdil, že slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni.
Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok
za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď. V prípade definície celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je teda zrejmé, že
slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj
výslovne uvádza. Konštatoval, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinný žiaden
všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu
nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je
v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenskýzákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Pokiaľ ide o
výšku príslušného poplatku, tento je v zmluvách o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný,
je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda klienti žalobcu vedia posúdiť hodnotu protiplnenia.

Zároveň vo VPPSÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, je presne uvedené, aká časť
príslušného poplatku tvorí úrok a aká časť tvorí náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Klienti majú už v čase spisovania žiadosti o úver
vedomosť aká bude cena ich úveru. Klienti žalovaného si totiž už pri spisovaní žiadosti o úver volia, v
koľkých mesačných splátkach chcú splácať úver, pričom klienti sú mandatárom žalobcu oboznámení už

v čase spísania takejto žiadosti, aká bude výška poplatku pri nimi zvolenej výške úveru a počte splátok.
Teda podľa názoru žalobcu pokiaľ ide o cenu úveru, ktorej súčasťou sú aj náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, samu o sebe ju nemožno
posudzovať z toho hľadiska, že by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Príslušný poplatok úveru ako cena za poskytnutie úveru je vždy dojednaná určito, jasne a
zrozumiteľne, vopred a bez toho aby prišlo k jej zvýšeniu. Pri stanovení ceny úveru vo forme príslušného

poplatku žalobca musí brať do úvahy všetky svoje náklady, ktoré mu v súvislosti s poskytnutím úveru
vzniknú a cenu úveru stanoviť tak, aby dosiahol zisk a nebol stratový. Náklady žalobcu nie sú len
náklady súvisiace s uzavretím zmluvy na vopred určenom tlačive. Tieto náklady pozostávajú najmä z
provízie mandatára, jeho cestovných a iných prevádzkových nákladov, vrátane nákladov na pohonné
hmoty a služby mobilného operátora, ako aj náklady na právne služby a ďalšie náklady spojené s

administratívou spojenou s vypracovaním a uzatvorením zmluvy o úvere. Klientom žalobcu je teda v
súvislosti poskytnutím úveru poskytnutý absolútny servis a práve náklady na tento servis sa odrážajú v
hodnotenákladovnavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúverespolusadministratívoustýmspojenou.
Žalobca bol zároveň toho názoru, že príslušný poplatok, ktorý predstavuje náklady na vypracovanie a
uzatvoreniezmluvyoúverespolusadministratívoustýmspojenou,nevylučujenárokovateľnosťsplnenia

takéhoto záväzku a dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o
úvere zákonu neodporuje. Žiadal preto odvolací súd, aby vo výroku II. napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaná nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny v napadnutom rozsahu, vo výroku II. a v závislom výroku III. (o trovách konania),
potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je

potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. rozhodnutia odvolací súd nepreskúmaval,
pretože proti tomuto výroku odvolanie žalobcu nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.
2 CSP).

5. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

8. Právny záver o rozpore dobrých mravov s dojednaniami obsiahnutými v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa týkal administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V tomto rozsahu sa
odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej právny poriadok Slovenskej republiky
poplatok za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.

9. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. g/
zákona č. 129/2010 Z.z.), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho
záujme. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku, neznamená, žežalobca je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha
prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v
zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd je toho názoru, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny
poplatok vo výške 405,95 eur, teda dosahujúci 58 % z hodnoty úverovej istiny (700 eur), sledoval reálne
výdavky spojené s poskytnutím úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný zaplatiť
veriteľovi okrem úroku aj administratívny poplatok vo 405,95 eur, je dôvodné dospieť k záveru, že tento

administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a
účel je rovnaký ako je to pri úroku. Odvolací súd zdôrazňuje, ako bolo konštatované vyššie, že odplata,
úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov.

11. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o

aké konkrétne administratívne činnosti ide, a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie
jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaná ako
spotrebiteľka nebola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na
bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi

nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy
poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou
činnosťou.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané

skutočné plnenie, preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej
výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 v spojení
s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Súd prvej inštancie preto správne takto dojednaný poplatok posúdil v dôsledku jeho neprimeranosti

ako neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací súd sa stotožňuje i s posúdením súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok
na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, pretože zmluvná pokuta nebola dojednaná v písomnej forme
(podmienka vyžadovaná ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo je dôvodom jej

neplatnosti podľa § 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Text dojednania o zmluvnej pokute je totiž
obsiahnutý iba vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktorých však absentuje podpis žalovanej.
Dohoda o zmluvnej pokute, ako vedľajšieho záväzku, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok, je z hľadiska
jej sankčných dôsledkov pre dlžníka tak závažným zmluvným dojednaním, že podľa názoru odvolacieho
súdu nestačí, aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo zahrnuté iba do všeobecných

obchodných podmienok, text ktorých pripravuje dodávateľ, a spotrebiteľ ich obsah neovplyvňuje, ale
dohoda o zmluvnej pokute má byť zahrnutá do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ
podpisuje. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti i uznesenie Najvyššieho súdu SR z
30. novembra 2011, sp.zn. 2Cdo 245/2010, z ktorého vyplýva, že ,,ak nie sú obchodné podmienky
podpísané a pre ktoré zákon vyžaduje formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné“.

15. Napokon súd prvej inštancie správne zamietol žalobu žalobcu aj v časti uplatneného nároku za
zaslané upomienky, keď žalobca v konaní nepreukázal, že takéto upomienky boli žalovanej zaslané.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v závislom výroku o trovách
konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania

preukázateľne nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).