Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/233/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416214294
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416214294.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. O. A., LL.M., so sídlom
E., O. XX, správcu úpadcu Slovak Sport, s.r.o., so sídlom Nitra, Piaristická 2, IČO: 36 358 037, proti
žalovaným: 1/ REAL MST, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Komárňanská cesta 19, IČO: 45 455 601,
2/ DOBEX HUN Kft., so sídlom Donáti utca 38, Budapest, Maďarsko, IČO: 01-09-192564, konajúca

prostredníctvom konateľa: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. O. XXX/XX, M., o určenie neplatnosti
výkonu záložného práva a iné, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 8. marca 2017, č. k. 9C/260/2016-98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výkon záložného práva žalovaného v l. rade
zabezpečujúceho pohľadávku žalovaného v l. rade voči úpadcovi Slovak Sport, s.r.o., so sídlom
Piaristická 2, Nitra, IČO: 36 358 037 vo výške 5.000 eur z písomnej zmluvy o pôžičke spísanej dňa
30.11.2014 a poskytnutej žalovaným v 1. rade úpadcovi dňa 01.12.2014 vo výške 3.000 eur a dňa
31.12.2014 vo výške 2.000 eur, ktorým žalovaný v l. rade dňa 12.03.2015 prevádzal na žalovaného

v 2. rade vlastnícke právo úpadcu k hnuteľnej veci označenej ako X.., S/N: XXXXXXXX je neplatné.
Určil, že kúpna zmluva zo dňa 12.03.2015, ktorou žalovaný v l. rade prevádzal na žalovaného v 2. rade
vlastnícke právo úpadcu Slovak Sport, s.r.o., so sídlom Piaristická 2, Nitra, IČO: 36 358 037 k hnuteľnej
veci označenej ako X.. L. Z., S/N: XXXXXXXX za kúpnu cenu 4.900 eur je neplatné. Určil, že výlučným
vlastníkom hnuteľnej veci označenej ako XP HD X T. L. Z., S/N: XXXXXXXX je úpadca Slovak Sport,
s.r.o.sosídlomPiaristická2,Nitra,IČO:36358038.Žalovanéhovl.radezaviazalzaplatiťdovšeobecnej

podstaty úpadcu Slovak Sport, s.r.o. náhradu škody vo výške 26.492 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu Slovak Sport, s.r.o.
peňažnú náhradu za hnuteľnú vec s označením ako X. T. L. Z., S/N: XXXXXXXX a to vo výške peňažnej
náhrady za túto vec vo výške 31.392 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaných v l. a 2. rade
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eura do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30.11.2014 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi
žalovaným v l. rade ako veriteľom s úpadcom spoločnosťou Slovak Sport, s.r.o. ako dlžníkom podľa
ktorej žalovaný v l. rade sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku v peniazoch vo výške 5.000 eur tak, že
sumu 3.000 eur vkladom v hotovosti na bankový účet určený dlžníkom do 2 dní od podpisu zmluvy a
sumu 2.000 eur vkladom v hotovosti na bankový účet určený dlžníkom najneskôr do 31.12.2014. Dlžník

sa zaviazal pôžičku prijať a peniaze veriteľovi vrátiť do 28.02.2015. Dňa 21.12.2014 žalovaný v l. rade
ako záložný veriteľ a úpadca ako záložca uzatvorili záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadeniezáložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného v l. rade. Cena založenej hnuteľnej
veci predstavovala 26.160 eur, spolu s DPH bola cena 31.392 eur, čo bolo preukázané z faktúry zo
dňa 05.08.2013. Oznámením o začatí výkonu záložného práva žalobca preukázal, že žalovaný v l.

rade mu oznámil začatie výkonu záložného práva a to predajom zálohu. Žalovaný v 1. rade predal
hnuteľnú vec žalovanému v 2. rade za celkovú sumu 4.900 eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 39 OZ, § 151m ods. 2, 8 OZ, ako aj ust. § 420, § 451, § 458 ods. 1, § 574 ods. 2
OZ a § 657 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná tak, ako sa jej
domáhalpodľaeventuálnehopetituI.čiastočne,ktoréhosúdvyhovelprvýmtromvýrokomačosatýkaIV.

petítu eventuálneho petitu, ten rozhodol modifikáciou podľa toho, ako to navrhol na pojednávaní právny
zástupca žalobcu, keďže takto ho súd považoval za dôvodný, preukázaný a spravodlivý na rozhodnutie
o nároku žalobcu. Žalobca preukázal, že je správcom úpadcu spoločnosti Slovak Sport, s.r.o., so
sídlom v Nitre na základe vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka úpadcu uznesením Okresného súdu
Nitra sp. zn. 32R/2/2015 zo dňa 18.06.2015 a ďalším uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa
22.10.2015 bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca do spisu

doložil preukázal, že medzi žalovaným v l. rade ako veriteľom a úpadcom bola uzatvorená písomná
zmluva o pôžičke zo dňa 30.11.2014, na základe ktorej žalovaný v l. rade ako veriteľ poskytol dlžníkovi
pôžičku vo výške 5.000 eur. V rámci dokazovania, čo sa týka existencie pôžičky, a skutočnosti, či
naozaj suma 5.000 eur bola žalovaným v l. rade poskytnutá úpadcovi nebolo preukázané, že suma
5.000 eur by sa nachádzala v účtovníctve úpadcu, pretože táto v pokladničnej knihe nebola zaúčtovaná.

Preto mal za to, že sa nepreukázalo, že takúto sumu žalovaný v l. rade skutočne úpadcovi poskytol a
príjmové pokladničné doklady, ktoré žalovaný predložil, ako ťažko čitateľné, ktoré naznačujú fiktívnosť
pôžičky,ktorejzaplateniemalazabezpečovaťzáložnázmluva.Vtomtokonanínebolopreukázanéreálne
odovzdanie peňazí zmluvnými stranami, a táto skutočnosť zakladá neexistenciu zabezpečovaného
záväzku, pretože pokiaľ nevznikla platná zmluva o pôžičke, nemohla vzniknúť ani platná záložná zmluva

a následne aj výkon záložného práva vrátane kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 2. rade.
V súvislosti so zmluvou o pôžičke žalobca preukázal, že úpadca ako záložca a žalovaný v l. rade
ako záložný veriteľ dňa 21.12.2014 uzatvorili záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie
pohľadávky žalovaného v l. rade na vrátenie pôžičky vo výške 5.000 eur a to zriadením záložného práva
na majetok úpadcu zariadením, ktorého nadobúdacia cena v roku 2013 bola 26.160 eur bez DPH. Spolu

s DPH hodnota predstavovala sumu 31.392 eur. Žalovaný v l. rade porušil ust. § 151m ods. 2, 8 OZ a
článok IV. záložnej zmluvy, nakoľko z tohto ustanovenia je zrejmé, že dohodnúť sa na predaji zálohu
aj pred uplynutím 30-dňovej lehoty od oznámenia začatia výkonu záložného práva je možné až potom,
ako je výkon záložného práva oznámený záložcovi. Z predloženej záložnej zmluvy však vyplýva, že k
takejto dohode došlo už pri samotnom uzatvorení záložnej zmluvy v rozpore s Občianskym zákonníkom.

Preto túto zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, a preto určil, že výkon záložného
práva žalovaného v l. rade je neplatný, tiež určil, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa 12.03.2015, ktorou
žalovaný v l. rade prevádzal na žalovaného v 2. rade vlastnícke právo úpadcu k hnuteľnej veci a zároveň
určil, že výlučným vlastníkom hnuteľnej veci je úpadca s poukazom na neplatnosti zmluvy o pôžičke,
záložnej zmluvy, keďže určil, že tieto boli neplatné, nemohlo dôjsť k predaju hnuteľnej veci, túto nemohol

nadobudnúť do vlastníctva žalovaný v l. rade a ten ju následne nemohol predať žalovanému v 2. rade. Z
listinnýchdokladovbolopreukázané,žežalovanývl.radedňa12.03.2015,len2dnipooznámenízačatia
výkonu záložného práva a jeden deň pred zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania
v obchodnom vestníku záloh predal žalovanému v 2. rade za 4.900 eur. Žalovaný v l. rade oznámil
úpadcovi začatie výkonu záložného práva listom dňa 10.03.2015 t. j. po tom, ako bolo vydané uznesenie

o začatí reštrukturalizačného konania na majetok úpadcu dňa 06.03.2015. Okrem toho žalovaný v 2.
rade nepreukázal doklad o úhrade tejto sumy žalobcovi do podania žaloby. Obrana žalovaného v l. rade
týkajúca sa predaja hnuteľnej veci v tom, že nebolo možné nájsť iného záujemcu o kúpu zálohu za
vyššiu cenu, je neodôvodnená, pretože z tak krátkeho časového úseku je priam nemožné, aby oslovil
relevantných záujemcov na území Slovenskej republiky a aby obdržal ich stanoviská k jeho ponuke na

predaj. Naviac ani nepreukázal, že by oslovil osoby, ktoré mohli mať reálny záujem o kúpu takéhoto
zariadenia. Keďže táto hnuteľná vec bola predaná maďarskej právnickej spoločnosti, je zrejmé, že od
žalovaného v 2. rade nie je možné žiadať vydanie hnuteľnej veci, preto súd žalovaného v 2. rade
zaviazalkpovinnostizaplatiťdovšeobecnejpodstatyúpadcupeňažnúnáhraduzatútovecvovýškejeho
obstarávacej ceny, teda 31.392 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 2. rade nenamietal

žiadnymspôsobomnárokžalobcu,aaninepreukázalžiadnedôkazy,ktorébypreukazovaliopaktvrdenia
žalobcu. Ďalším tretím výrokom určil, že výlučným vlastníkom tejto hnuteľnej veci je úpadca, pretože
nebolo preukázané, že by túto hnuteľnú vec úpadca predal žalovanému v l. rade. Zároveň zaviazal
žalovaného v 1. rade k povinnosti zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu titulom náhrady škody sumuvo výške 26.492 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. 458 OZ a 151m ods. 8 OZ, ktorá
suma je vypočítaná ako rozdiel nadobúdacej hodnoty 31.392 eur a kúpnej ceny 4.900 eur. Tieto výroku
súd odôvodňuje aj porušením povinnosti žalovaného v l. rade zo záložnej zmluvy voči žalobcovi, nakoľko

žalovaný v l. rade predal záloh skôr, ako mal a predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný
predmet predáva za vyššiu cenu a tým spôsobil úpadcovi škodu, preto je povinný ju zaplatiť. Zároveň
zaviazalžalovanýchvl.a2.radezaplatiťspoločneanerozdielnenaúčetsúdusúdnypoplatokaotrovách
konania rozhodol podľa § 255 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný v 2. rade a domáhal
sa jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že v konaní
došlo k porušeniu ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Uviedol, že on
ako konateľ žalovaného v 2. rade sa v uvedenom termíne dostavil na pojednávanie, avšak súd odmietol
vykonať jeho výsluch a v rozsudku uviedol, že pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade
podľa § 180 CSP, čo nie je pravdou, súd uprel právo žalovaného na spravodlivý súdny proces a týmto

sa nijakým spôsobom nemohol brániť pred súdom, došlo k porušeniu § 198, § 200, ako aj § 202
CSP. Súd potom nemohol ani objektívne posúdiť platnosť zmlúv, nakoľko nevypočul žalovaného a
platnosť zmlúv posúdil len na základe jednostranných tvrdení navrhovateľa. Týmto postupom mu bolo
upreté právo na spravodlivý súdny proces. Nevykonal výsluch žalovaného v 2. rade, požiadal ho, aby
opustil pojednávaciu miestnosť a následne konal len so žalobcom, čo je neprípustné. Ďalej uviedol, že

súd rozhodol neoprávnene vo všetkých častiach petitu, nakoľko žalobca sa domáhal hlavného petitu
I. podľa žaloby a eventuálne petit II. a III. Z odôvodnenia rozsudku nie je známe, na základe akých
skutočností súd rozhodol o eventuálnom petite IV. a V. V konaní mal súd pripustiť zmenu petitu, resp.
rozšírenie petitov formou uznesenia. Naviac súd v petite I. rozhodol, že zmluva o výkon záložného práva
je neplatná, v petite č. II. určil, že kúpna zmluva je neplatná a v petite III. určil, že výlučným vlastníkom

hnuteľnej veci je úpadca. Na základe týchto skutočností nie je zrejmé, ani z odôvodnenia rozsudku, z
čoho pozostáva škoda a ani spôsob jej vyčíslenia. V prípade, ak by sa začal výkon rozhodnutia podľa
petitu IV. a V. a žalobca by sa domáhal vydania veci (ktorá by mu bola reálne vydaná), následne by do
podstaty získal sumu 26.492 eur a hnuteľnú vec v sume 31.392 eur, čo by spolu predstavovalo sumu
89.276 eur, pričom na základe rozsudku reálne by mal možnosť získať do podstaty sumu 89.276 eur,

čím by bezdôvodné obohatenie predstavovalo sumu 57.884 eur.
4. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie je potrebné
odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, pretože U. Q. nie je stranou sporu, pretože
nepreukázal, že je oprávnený za niekoho zo žalovaných vôbec konať a podať odvolanie. Vo vzťahu
k dôvodom odvolania uviedol, že ako strana prítomná na pojednávaní bol svedkom toho, že sudca

pred otvorením pojednávania prostredníctvom zapisovateľky vyzval osoby nachádzajúce sa pred
pojednávacou miestnosťou, aby do pojednávacej miestnosti vstúpili. Okrem neho do pojednávacej
miestnosti nikto nevstúpil, až po skončení pojednávania a po vyhlásení rozsudku si osoba, ktorá sa
predstavila ako U. Q., žiadala vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa. Ak sa mal záujem pojednávania
zúčastniť, mal na vyzvanie do pojednávacej miestnosti vstúpiť, čo však neurobil. Preto postupom súdu

nemohlo dôjsť k upretiu jeho práva na spravodlivý proces. V prípade, ak by aj U. Q. bol oprávnený konať
v mene žalovaného v 2. rade, jeho odvolanie by nemalo dopad na IV. výrok rozsudku, voči ktorému
môže podať odvolanie len žalovaný v l. rade.
5. K vyjadrenie žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že v čase pojednávania dňa
08.03.2017 bola spoločnosť žalovaného v 2. rade už pol roka vymazaná z obchodného registra. On bol

na pojednávanie predvolaný ako svedok, v uvedenom termíne sa dostavil na pojednávanie, avšak súd
odmietol vykonať jeho výsluch. Tým mu uprel právo na spravodlivý súdny proces. Vynesením rozsudku
súd uložil spoločnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť sumu 31.392 eur napriek tomu, že spoločnosť je
zrušená.

6. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že ak by bolo pravdivým tvrdenie,
že žalovaný v 2. rade bol v čase pojednávania už pol roka vymazaný z obchodného registra, nebolo by v
prípade výmazu žalovaného v 2. rade ani objektívne možné zasiahnuť do jeho procesných práv a teda,
nakoľko niet osoby, do ktorej práv by bolo možné takýmto postupom zasiahnuť, je vylúčenie naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ako aj akéhokoľvek iného odvolacieho dôvodu.

Ak by bolo pravdou, že žalovaný v 2. rade zanikol, niet ani osoby, ktorá by v mene žalovaného v 2. rade
bola oprávnená podať odvolanie.7. Krajský súd v Nitre pri skúmaní procesných podmienok podľa ust. § 161 ods. 1 CSP dospel k záveru,
že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a konanie
zastaviť (§ 161 ods. 2 CSP).

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).

10. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to,
aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom
poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku
1 CSP. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Ustanovenie

§ 161 CSP má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania procesných
podmienok. V zásade teda platí, že súd danosť alebo nedanosť procesných podmienok skúma ex
officio a to v ktoromkoľvek štádiu. V zmysle dôsledného uplatňovania princípu jednotnosti konania,
čiže tzv. arbitrárneho poriadku, konanie tvorí jeden celok od momentu jeho začatia až do právoplatného
skončenia. Kedykoľvek v priebehu konania súd zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje

v konaní v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v
nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že
ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu
konania, musí najskôr súd sidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej

podmienky, a až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, súd
uznesením konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesnej podmienky patrí nedostatok
procesnej subjektivity, avšak iba v prípade, ak táto vada existuje už od momentu začatia konania.

11. Súd prvej inštancie prejednal spor bez toho, aby skúmal procesné podmienky. Medzi procesné

podmienky na strane sporu sa zaraďuje jednoznačne procesná subjektivita, procesná spôsobilosť,
povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany. Procesnú
subjektivitu definuje Civilný sporový poriadok v § 62. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť
sporovou stranou. Z hľadiska začlenenia procesnej subjektivity medzi odstrániteľné a neodstrániteľné
podmienky konania je rozhodujúci okamih, kedy prišlo k strate procesnej subjektivity. Pokiaľ strata

procesnej subjektivity nastala pred začatím konania, vedie táto skutočnosť vždy k zastaveniu konania.
Odvolací súd pri skúmaní procesných podmienok po doplnení dokazovania zadovážením si výpisu z
obchodného registra žalovaného v 2. rade dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade bol z obchodného
registra vymazaný dňom 21.06.2016. Žaloba na súd bola podaná dňa 22.08.2016, teda v čase, keď
už žalovaný v 2. rade nemal procesnú subjektivitu a teda spôsobilosť byť sporovou stranou. Súd

prvej inštancie preto už okamihom podania návrhu mal uznesením konanie voči žalovanému v 2. rade
zastaviť. Keďže takto nepostupoval, toto pochybenie odstránil odvolací súd, keď rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil.

12. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie i vo vzťahu k žalovanému v l. rade a aj voči

tejto strane sporu konanie zastavil, pretože z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra bolo
zistené, že žalovaný v l. rade bol vymazaný z obchodného registra dňom 29.05.2018 a spoločnosť
bola zrušená bez likvidácie. Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaný v l. rade v priebehu konania stratil
procesnú spôsobilosť, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, len uznesením napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom, t.j. vo vzťahu k žalovanému v l. rade, ako aj žalovanému v 2. rade zrušiť

a konanie zastaviť, pretože žalovaný v l. rade zanikol bez právneho nástupcu, a preto nebolo možné
postupovať v zmysle ust. § 63 CSP.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s ust. § 161 ods. 2 CSP.

14. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. CSP
a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože obidva subjekty na strane žalovaného
zanikli bez právnych nástupcov.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).