Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/283/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217210549
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217210549.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Y.,
proti žalovanej: pôvodne Banco Banif Mais S.A. pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, 851 01
Bratislava, COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, sídlo: Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava,
IČO: 50 595 628, zastúpená URBÁNI&Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO:

36 646 181, o neplatnosť právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 30. apríla 2018, č. k. 10C/33/2017-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti výroku a v časti výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.04.2018, č. k. 10C/33/2017-77 pri právnom posúdení podľa
§ 93 ods. 1, 2, § 95 ods. 1, § 61, § 62, § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“)
a § 18 ods. 1, 2 Obč. zák., návrh žalobcu na pribratie prokurátora do konania zamietol. Súd zároveň
zastavil konanie.

2. Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 262 ods. 1 v
spojení s § 256 ods. 1 CSP. V danom prípade žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu
proti subjektu, ktorý nemá procesnú subjektivitu a preto súd priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu
týchto trov v rozsahu 100 %.

3. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný vstup prokurátora do konania, tak súd prvej inštancie v tejto časti

podaný návrh ako nedôvodný zamietol, nemajúc za splnené podmienky pre tento vstup v zmysle § 93
ods. 1, 2 CSP.

4. Zastavenie konania vo veci odôvodnil súd tým, že žalobca za žalovanú označil spoločnosť pôvodne
ako Banco Banif Mais S.A. pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21. 851 001 Bratislava, COFIDIS
SA, pobočka zahraničnej banky, sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, pričom

lustráciou v obchodnom registri bolo zistené, že subjekt Banco Banif Mais S.A. pobočka zahraničnej
banky, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava bol vymazaný z obchodného registra dňa 02.03.2017 na
základe rozhodnutia zriaďovateľa zo dňa 25.01.2017 o zrušení organizačnej služby BANCO COFIDIS,
S.A., pobočka zahraničnej banky. Spoločnosť BANCO COFIDIS, S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho
96 Lisabon, Portugalsko sa od 01.12.2016 cezhranične zlúčila so spoločnosťou COFIDIS so sídlom
Parc de la Haute Borne,, avenule Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika,

ktorá prevádzkuje svoju činnosť na Slovensku prostredníctvom COFIDIS SA, pobočky zahraničnej
banky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky bola akoorganizačná zložka spoločnosti BANCO COFIDIS, S.A. zrušená a preto je jednoznačné, že nemôže
mať ani procesnú subjektivitu. Žalobca ďalej ako žalovaného označil spoločnosť COFIDIS SA, pobočka
zahraničnej banky, sídlo Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, avšak z obchodného

registra bolo súdom zistené, že táto pobočka je v tomto registri zapísaná ako organizačná zložka
podniku zahraničnej osoby. Samotná skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby
umiestnená na území Slovenska je zapísaná v obchodnom registri, ešte neznamená, že je nositeľom
právnej subjektivity, resp. že má aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že
organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá hmotnoprávnu subjektivitu, tak potom nemôže mať

ani procesnoprávnu subjektivitu. Procesnoprávna subjektivita je takou procesnou podmienkou konania,
na ktorej splnenie prihliada súd, v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom jej nedostatok je taký nedostatok,
ktorý nie je možné odstrániť. Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil, že subjekt COFIDIS SA, pobočka
zahraničnej banky nemá ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby procesnú subjektivitu a
preto konanie zastavil. Na takto zaujatom závere súdu nič nezmenila ani tá skutočnosť, že žalobca v
rámci svojej repliky k vyjadreniu žalovanej uviedol, že za žalovanú označuje subjekt COFIDIS so sídlom

Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika,
konajúca na území Slovenska prostredníctvom COFIDIS S.A. pobočka zahraničnej banky, Einsteinova
11, Bratislava, IČO: 50 595 62/8, t. j. subjekt odlišný od pôvodnej žalovanej. Obsahom tohto podania
žalobca zamenil subjekt vystupujúci na strane žalovanej, čo však súčasne platný CSP na rozdiel od
predtýmplatnéhoObčianskehosúdnehoporiadku(OSP)vjehoust.§92ods.4,akozámenastránsporu,

nepripúšťa. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie zámenu na strane žalovanej uplatnenej v rámci
repliky žalobcu nepripustil. V danom prípade súd prvej inštancie zastavil konanie podľa § 161 ods. 2 v
spojení s § 62 CSP, nakoľko Banco Banif Mais S.A. pobočka zahraničnej banky, ako ani COFIDIS S.A.
pobočka zahraničnej banky nemajú procesnú subjektivitu, čo je neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca žiadajúc, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie
a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Takisto požiadal aj o zrušenie jeho povinnosti na náhradu
trov konania.
K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí aj právo

a uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Nedostatok v tomto smere je
potrebné považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS
SR z 12.05.2011 sp. zn. 8Sžo/122/2010. Vzhľadom na obsah čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zdieľa ten názor,
že súd mu odňal právo a spravodlivý proces. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy
nespočíva len v tom, že osobám nemožnosť brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I.ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý)
domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III. ÚS 7/08). Takisto poukázal aj na

obsahčl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávastýmtočlánkomspojenéprávoúčastníkanaspravodlivé
súdne konanie. V rozhodovaní prvoinštančného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom išlo o arbitrárne rozhodnutie. Žalobca má právo na
riadne odôvodnenie. K porušeniu práva na spravodlivý proces v prípade žalobcu došlo tým spôsobom,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu

patriace práva v tom rozsahu, ako sú určené Ústavou SR, resp. príslušným zákonom.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že predmetné odvolanie
považuje za nedôvodné a neopodstatnené, v ktorom žalobca iba vo všeobecnosti poukazuje na údajné
procesné pochybenia súdu, ktoré vôbec bližšie nešpecifikuje a nekonkretizuje. V zmysle aktuálne

platnej právnej úpravy je nedostatok procesnej subjektivity takým nedostatkom procesnej podmienky
konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd prvej inštancie správne konanie zastavil, nakoľko
žalovaným označený subjekt (žalovaná) nemal hmotnoprávnu a ani procesné subjektivitu. Záverom
navrhla napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho
konania.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že
nárok žalovaného neuznáva v celom rozsahu a zároveň aj v celom rozsahu popiera skutkové tvrdenia
žalovanej. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor a preto má právo na súdnu ochranu.8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v časti výrokov o zastavení a náhrade trov konanai procesným postupom podľa

§ 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario)
následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia

o rozsudku.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V danom prípade odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov,
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v ďalšom odkazuje na rozsah a predovšetkým
obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Žalobca
svoje odvolanie voči predmetnému uzneseniu skoncipoval príliš všeobecne, vôbec nekonkretizujúc
svoje odvolacie dôvody, ktoré by vyplývali z prejednávanej veci. Hlavný obsah svojho odvolania totiž

venoval všeobecným inštitútom, tak ako sú zakotvené napr. v čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. v čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv. Odvolací súd kategoricky odmieta tvrdenie žalobcu v tom smere,
že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nedostatočné, resp. nezrozumiteľné, pretože súd prvej
inštancie veľmi podrobne (na jednej strane husto písaného textu) ozrejmil stranám sporu nedostatok
procesnej subjektivity na strane žalobcom označenej žalovanej, kvôli ktorému neodstrániteľnému

nedostatku procesnej podmienky konania muselo byť konanie zastavené. Súd prvej inštancie takisto
správne uviedol, že žalobca nemohol konvalidovať nedostatok pôvodne podanej žaloby v tom smere,
že namiesto žalovanej, ktorá nevykazovala dostatok procesnej subjektivity tak, ako bola špecifikovaná
v rámci podanej žaloby, sa snažil v rámci svojej repliky k vyjadreniu žalovanej za žalovanú už označiť
taký subjekt, ktorý sa vyznačoval dostatkom procesnej subjektivity. Žalobca bol v tejto súvislosti

upovedomený o tom, že súčasne platný CSP na rozdiel od predtým platného OSP zámenu účastníka
v zmysle § 92 ods. 4 vtedy platného OSP nepripúšťa. Zjednodušene povedané, ak žalovaný subjekt
označený žalobcom, ako žalovaná pred podaním žaloby na súde prvej inštancie nespĺňal dostatok
procesnej subjektivity, čo bol aj daný prípad, tak tento neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky
konania, už nie je možné po začatí konania odstrániť, ale iba konanie zastaviť, ako správne urobil v tejto

veci súd prvej inštancie.

11. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396
ods. 1 CSP s tým, že úspešnej žalovanej v tomto konaní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).