Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/553/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221297
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4212221297.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcov: 1./ J. R., nar. XX.XX.XXXX, 2./ P. R., nar. XX.X.XXXX,

3./ N. R., nar. XX.X.XXXX, 4./ D. R., nar. XX.XX.XXXX, 5./ mal. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený
zákonným zástupcom žalobkyňou v rade 3., 6./ mal. Z. R., nar. XX.X.XXXX, zastúpený zákonným
zástupcom žalobkyňou v rade 3., 7./ mal. X. R., nar. X.X.XXXX, zastúpený zákonným zástupcom
žalobkyňou v rade 3., 8./ K. R., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom S., K. X/X, v konaní všetci zast.: JUDr.
Stanislav Jakubčík, advokát, Bratislava, Kutlíkova 17, proti žalovaným: 1./ M. K., nar. X.XX.XXXX, F. XX,
B. W., 2./ FEKKO - STAV s.r.o., IČO: 45 956 031, Modrany č. 6, obaja zast.: JUDr. Adriena Vysudilová,
advokátka, Trnava, Paulínska 15/A, o určenie neúčinnosti právneho úkonu sudkyňou JUDr. Ivanou

Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 8.10.201 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že darovacia zmluva zo
dňa 9.7.2012 je ako právny úkon voči žalobcom právne neúčinný.
Žalobu odôvodnili tým, že dňa 16.6.2012 obv. V. Q. spáchal trestný čin - obzvlášť závažný zločin úkladnej
vraždy a spôsobil smrť X. R., nar. XX.X.XXXX, Q. R., nar. XX.X.XXXX a V. R., nar. X.X.XXXX. Žalobcovia

v rade 1-3, 5-7. sú pozostalí poškodení, žalobcovia v rade 4.a 8. sú poškodení. V čase spáchania
trestného činu mal byť obvinený bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX
pre k.ú. B. W. a to rodinného domu so súp.č.XX na parc.č. XXX/X o výmere 452 m2- zast. plochy a
nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 452 m2- zast. plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X o výmere 348 m2-
záhrady, ktorých vlastníkom sa stala na základe darovacích zmlúv zo dňa 9.7.2012 žalovaná v rade 1.

Dňa 4.2.2013 súd doručil návrh na pripustenie ďalšieho žalovaného a žiadal pripustiť zmenu petitu tak,

aby bolo určené, že darovacia zmluva zo dňa 11.11.2011 a zmluva, na základe ktorej došlo k prepisu
dňa 3.7.2012 osobného motorového vozidla Fiat Punto 1,2 EVČ: KN XXX BS na žalovaného v rade 2.
sú ako právne úkony voči žalobcom právne neúčinné.
Uviedol, že danými právnymi úkonmi úmyselne nastolil stav, ktorý mu znemožňuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky z jeho majetku.

Žalovaná v rade 1./ ako účastníčka konania uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pretože darovacia

zmluva bola napísaná dňa 11.11.2011, išlo o vôľu jej rodičov ešte z roku 2008 a dohodli sa tak, že ona
dostane dom a jej sestra dostala v roku 2008 sumu 200.000,-Sk, v roku 2010 sumu 5.000 Eur, v roku
2011 sumu 3.500 Eur, v roku 2012 sumu 5.000 Eur, o ktorých úkonoch majú aj doklady.Žalovaná v rade 2./ ako účastníčka konania uviedla, že je konateľkou a sestrou žalovanej v rade 1.
uviedla, že sa pridržiava jej výpovede a dodala, že začala podnikať s manželom, potrebovali peniaze,
postavili obchodný priestor. Darovaciu zmluvu zo dňa 11.11.2011 písala sestra aj auto bolo prevedené

na základe písomnej dohody a to na podnikanie. Auto od matky odkúpili za 1700 Eur, čo je zaevidované
aj v účtovníctve firmy, pretože nemala peniaze.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: N. K., V. Q., Q.. V. D., V. A.,
oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 29.10.2012, obžalobou, rozhodnutím o odškodnení,

oboznámením sa s darovacou zmluvou zo dňa 11.11.2011, výdavkovými pokladničnými dokladmi,
vkladom, výpisom z obch. registra, rozsudkom, zmluvou o budúcom darovaní zo dňa 1.9.2010,
pripojeným spisom Okresného úradu Komárno, odbor katastra vedený pod V- XXXX/XX, ostatnými v
spise nachádzajúcimi sa spismi a zistil nasledovný skutkový a právny záver veci:

Dňa 1.9.2010 uzavreli rodičia V. Q. a V. Q. s deťmi M. K. a Z. T. dohodu o budúcom darovaní (čl. 404 v

spise) tak, že rodinný dom spolu s pozemkom darujú dcére M. a dcére Z. darujú 13500 Eur tak, že dňa
6.10.2008 darovali jej deťom každému po 100.000 ,-Sk a dňa 1.9.2010 sumu 5.000,-Eur na podnikanie
s tým, že najneskôr koncom roka 2012 dajú ich dom prepísať na žalovanú v rade 1. a dcére Z.alších
8500 Eur.

Z obchodného registra súd zistil, že žalovaná v rade 2. bola zapísaná dňa 11.12.2010, kde spoločníkmi
ako aj konateľmi sú H. T. a Z. T..

Dňa 1.9.2010 rodičia V. Q. a V. uzavreli dohodu o budúcom darovaní so svojimi deťmi, kde predmetom
daru mal byť rodinný dom s pozemkom a to M. s tým, že táto sa bude dôstojne starať o oboch rodičov do

konca života a dcére Z. darujú sumu 13500 Eur s tým, že najneskôr do konca roka 2012 dajú prepísať
dom na dcéru M. a Z. do konca roka 2012 darujú ďalších 8500 Eur.

Dňa 11.11.2011 prevzala dcéra Z. sumu 3500 Eur (potvrdenie na čl. 413 v spise). Dňa 11.11.2011 rodičia
V. Q. a V. Q. so žalovanou v rade 1. spísali darovaciu zmluvu s poukazom v bode 2. na zmluvu zo

dňa 1.9.2010 ohľadne nehnuteľností s tým, že do katastra v Komárne zmluvu predložia k zápisu. Tieto
skutočnosti potvrdili aj vypočutí svedkovia.

Svedok N. K., manžel žalovanej v rade 1 uviedol, že niekedy v roku 2008 začali rodičia žalovanej
vyjadrovať svoje obavy, čo s nimi bude na starobu, keďže mali zdravotné ťažkosti, chodili im pomáhať

(v tom čase bývali u jeho matky). Rozhodli sa tak, že jeho manželka dostane dom a druhá dcéra bude
vykompenzovaná finančne. Švagriná začala v tom čase podnikať. Dodal, že pri spisovaní darovacej
zmluvy jeho manželkou zo dňa 11.11.2011 bol aj on. Švagriná mohla dostať cca 20.000 Eur. Čo sa týka
spisovaniazmluvyvpočítači,informovalisa,žeabymohlabyťzmluvazavkladovanátakbybolopotrebné
ju dať do úradného stavu a tak sa obrátili na advokáta. Zmluvu preto pred tým nedali na kataster, pretože

ešte boli nejaké záväzky voči švagrinej zo strany jej rodičov. Svokor sa o svojich krokoch informoval u
svojej nadriadenej.

Svedkyňa V. Q., matka žalovanej v rade 1. a konateľky žalovaného v rade 2. Uviedla, že mali zdravotné
problémy s manželom a v roku 2008 sa dohodli, že dcéru Z., ktorá býva v Modranoch budú finančne

podporovať a druhej dcére dajú dom, ktorý majú v BSM a ona vtedy s rodinou bývala u svokry. V roku
2010 začala podnikať dcéra Z. vtedy jej dali 5000 Eur, pred tým dali jej synom každému po 100.000 Sk.
O všetkom spisovali papiere. Manžel v roku 2011, keď predal pozemky z dedičstva dali Z. 3500 Eur.
Spísali vtedy zmluvu, ktorú chceli aj notársky overiť, zmluvu písala dcéra M., zmluva obsahovala to, na
čom sa dohodli. Manžel sa potom pýtal, či je ešte čas kedy môžu dať dom prepísať a povedali mu, že

3 roky. Pýtal sa aj svojej nadriadenej - primátorky v Hurbanove. Keď sa spisovala zmluva, nemali ešte
všetky peniaze, ktoré chceli dať Z. tak, aby boli dievčatá vyrovnané.

Svedkyňa Q.. V. D. uviedla, že v roku 2007 nastúpila do funkcie primátorky a riadila aj mestskú políciu,
kde členom bol aj p. Q.. So svojimi pracovníkmi sa zvykla rozprávať tak o pracovných ako aj rodinných

záležitostiach. P. Q. sa jej opýtal ako by mal postupovať, lebo chcel svoj majetok previesť na svoje
deti. Dcére, ktorá bola úspešnejšia chcel poskytnúť finančné prostriedky a dcére, ktorá mala manžela
policajta chcel dať rodinný dom, bolo to niekedy v roku 2008, avšak nevie, aké kroky potom urobil.Svedok V. A. uviedol, že s p. Q. je v priateľskom vzťahu a pracovali spolu 16 rokov. Počas služieb sa
rozprávali a niekedy v roku 2007-2008 mu pán Q. povedal, že by sa chcel do budúcnosti zaistiť tak, že
jednej dcére dá dom, ktorá by ho zaopatrila a druhú by nejak finančne vyrovnal. Povedal mu, nech sa

obráti na primátorku. Niekedy v roku 2009 a lebo 2010 mu povedal, že to má poriešené, dom dal M.
a Z. prispieval finančne.

Zo spisového materiálu Katastrálneho úradu v Nitre, správa katastra Komárno sp. zn. V-XXXX/XX
vyplýva, že dňa 29.6.2012 bol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností a bola predložená

darovacia zmluva zo dňa 11.11.2011, kde v bode V. tejto zmluvy sa uvádza, že je plnením záväzku zo
zmluvy o budúcej darovacej zmluve z 1.9.2010.

Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Podľa § 628 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci
pri darovaní. Darovacia zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti nadobudne účinnosť registráciou štátnym

notárstvom. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods.1-3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon,
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Súd mal za preukázané, že boli naplnené všetky predpoklady na uzavretie darovacej zmluvy. Zmluva zo
dňa 11.11.2011 obsahovala všetky náležitosti, ktoré ustanovujú vyššie uvedené zákonné ustanovenia,
bola uzavretá v súlade so zákonom.

Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie pohľadávky veriteľa v konaní
o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku.

Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Dôkazné bremeno nesie veriteľ. Preukázanie

úmyslu dlžníka cum animo fraudanti nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „ druhou stranou“ sú
osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na
osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy (t.j. v čase právneho
úkonu) nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať.

Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje
pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa,
ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka
odporovateľnosti).

Súd mal za preukázané, že neboli naplnené všetky predpoklady vyššie uvedené na to, aby mohol žalobe
vyhovieť. Predovšetkým tým, že v čase 16.6.2012 (keď malo dôjsť k trestnému činu) právny úkon -
darovacia zmluva už bola vyhotovená ako aj podpísaná a to dňa 11.11.2011, teda 7 mesiacov pred
tým. Súd poukazuje zároveň aj na zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 1.9.2010, kde bola prejavená vôľa
rodičov voči dcéram s podmienkou, že najneskôr do konca roka 2012 zrealizujú svoj zámer. Nič na

tom nemení skutočnosť, že darovacia zmluva zo dňa 11.11.2011 bola predložená na zápis do katastra
nehnuteľností dňa 29.6.2012. Teda dňa 11.11.2011 nemohlo ísť o úmysel ukrátiť veriteľa teda žalobcov.
Čo sa týka kúpnej zmluvy na motorové vozidlo Fiat Punto žalobcovia žiadnym hodnoverným spôsobom
nepreukázali kedy malo dôjsť k prevodu tohto motorového vozidla. Skutočnosť, že dátum zaradenia do
inventáradlhodobéhomajetkujedňom20.6.2012jeirelevantná. Žalobcovianeunieslidôkaznébremeno

v tom smere, že nepreukázali, že malo ísť o úkon urobený do 3 rokov s úmyslom ukrátiť veriteľa. V čase
11.11.2011 žalobcovia žiadnu pohľadávku voči V. Q. nemali a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovaným ako úspešným
účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže si ich neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.