Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8Csp/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201779
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418201779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobkyne:

J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, H., zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 5, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o
zaplatenie 670,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 174,90 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 495,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 670,02 eur spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 10.01.2014 zmluvu o úvere č. 8500038899, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 36 mesačných splátok po
70,20eur,scelkovoučiastkounaúhradu2.527,20eur,priodmenezaposkytnutéslužbyvovýške253,84

eur. Žalobca má za to, že uzavretá zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona,
keďže strany neuzavreli zmluvu v písomnej forme tak, ako to má na mysli zákonodarca, keď žalobca
vyplnil žiadosť, neskôr ju žalovaný doplnil, čím žiadosť schválil, a následne zaslal žalobcovi Oznámenie
veriteľa o schválení úveru - zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá však už nie je podpísaná žalobcom.
Podľa žalobcu ide o nekalú praktiku, kedy žalobca ako spotrebiteľ nevie ovplyvniť za akých podmienok
mu bude úver na podklade jeho žiadosti poskytnutý. Ďalej namietal bezúročnosť a bez poplatkovosť

úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch pre absenciu
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k), a to údaju o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, a o konečnom termíne splatnosti. Navyše zmluva obsahuje úrokovú sadzbu vo výške
45 % ročne, pričom táto výrazne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu pre spotrebiteľské úvery
v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, preto je dohoda o úrokoch neplatná (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Žalobca považuje aj Dohodu o poskytovaní služby súvisiacu s predmetným úverom za
absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Túto zmluvnú podmienku nemožno

považovať za individuálne dojednanú, bola súčasťou vopred pripraveného formulára a na tom nič
nemení skutočnosť, že k tejto podmienke nemusel žalobca pristúpiť. Tu sa dlžník môže zaviazať zaplatiť
za službu, ktorú nedostal, a ktorú vôbec dostať nemusí, čo spôsobuje jeho nevýhodné postavenie.
Takéto zmluvné podmienky sú neprimerané, v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatné. Na základevyššie uvedeného, keď žalobca zaplatil žalovanému doposiaľ sumu 2.613,- eur titulom úveru a výška
poskytnutého úveru bola 1.246,16 eur, a revolvingu v sume 696,83 eur, žiada žalobca žalovaného na
vydanie rozdielu týchto súm titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy
poukázal na to, že táto zmluva bola uzavretá na základe návrhu na uzavretie v podobe žiadosti
žalobcu (ako dlžníka) zo dňa 09.01.2014 vyjadreného v bode 5 (Údaje o požadovanom revolvingovom
úvere v Eur - vyplňte) a prijatia návrhu dlžníka veriteľom vyjadreného v bode 6 (Údaje o schválenom

revolvingovom úvere v Eur - nevypĺňajte)" zo dňa 10.01.2014. Medzi návrhom na uzavretie zmluvy v
podobežiadostioposkytnutieúveruaprijatímnávrhuveriteľomvpodobebodu6nieje,pokiaľideoúdaje
dohodnuté medzi zmluvnými stranami, žiaden podstatný rozdiel, v zmysle ktorého by bolo možné toto
prijatie návrhu podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za nový návrh, s ktorým by žalobca
ako navrhovateľ zmluvy nevyslovil súhlas. Tvrdenie žalobcu o povahe oznámenia veriteľa o schválení
úverudlžníkovinemáabsolútnežiadnuoporuanivskutkovýchokolnostiachaanivprávnychpredpisoch.

V súvislosti s dojednávaním, resp. uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ je potrebné
podotknúť, že nie všetky údaje predstavujúce náležitosti takejto zmluvy sú objektívne dohodnuteľné a
zákonná úprava to logicky ani nepredpokladá. Je nesporné, že napríklad údaj o kontrolnom orgáne,
priemernej hodnote RPMN a iné sú nedohodnuteľné, rovnako tak nie je
možné priamo dohodnúť ani výšku RPMN. Ani údaj o konečnej splatnosti úveru, či tzv. rozpise splátky

(čo je, mimochodom, ako výsledok výkladu zákona zrejme v rozpore s únijným právom, a preto o. i.
prebehlo pred SD EÚ konanie o predbežnej otázke vo veci C-42/15) nie sú dohodnuteľné, lebo ich
hodnota je výsledkom (a v určitom zmysle aj dôsledkom) toho, čo si strany medzi sebou dohodnúť
môžu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je osobitným zmluvným typom a ZoSÚ ju neupravuje ako
typ zmluvy (čo prakticky znamená, že uvedený zákon sa použije len na niektoré otázky spojené so

spotrebiteľským úverom, ale nenahrádza a nevylučuje použitie právneho predpisu, ktorý typ úverovej
zmluvy upravujú). Uvedeným žalovaný poukazuje na to, že pre vznik úverovej zmluvy sú vždy
rozhodujúce ustanovenia upravujúce vznik tejto zmluvy ako takej, teda ustanovenie podľa ktorého je
potrebná dohoda strán o výške úveru, úroku a splatnosti záväzku dlžníka. Tým je dovŕšený vznik
úverovej zmluvy. Náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v podobe, ako vyplývajú z § 9 ods. 2 ZoSÚ,

sa s uvedenými predpokladmi pre vznik úverovej spotrebiteľskej zmluvy čiastočne kryjú a čiastočne
predstavujú také náležitosti, ktorých (ne)uvádzanie v takejto zmluve má iné právne následky ako to
tvrdí žaloba. Aj uvádzanie týchto náležitostí nezávisí vždy od dohody strán, pretože viaceré z údajov
sú určené buď iným subjektom alebo stanoveným postupom, ktorý strany zmluvy ovplyvniť nemôžu.
Záver žalobcu o neuzavretí písomnej zmluvy je založený na nesprávnych predpokladoch, pretože strany

sa dohodli na všetkých skutočnostiach, ktoré pre vznik úverovej zmluvy sú podstatné. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že otázka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súvislosti so zákonom č.
129/2010 Z.z. bola donedávna posudzovaná rôzne a dospela až do stavu, kedy časť súdnej praxe
negovalazáveryrozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15.TútopraxjednoznačnestopolNajvyšší
súd SR, ktorý v uznesení, č. k. 3Cdo 146/2017, vyslovil: „To však nič nemení na tom, že zásada

konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť
k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri
bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). " Ide o pravidlo výkladu, ktoré treba
rešpektovať a skúmať, či tá ktorá náležitosť (aj keby v zmluve nebola uvedená, čo pre prípad zmluvného
vzťahu sporových strán popierame nižšie) ešte neznamená, že úver je bezúročný. Bezúročný môže

byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku
spotrebiteľa, pričom poukázal na výrok 4 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Rozsah
záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN
a výška úveru. Na základe uvedeného žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobcu o bezúročnosti úveru
sú nesprávne a v rozpore so zákonom. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa

nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria
zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy
tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku
4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa

posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1
zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční
za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený
v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedenéhozákonného ustanovenia. Na podporu uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu
v Prešove, č. k. 13Co/l 11/2014 - 166. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam termín konečnej splatnosti
vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje

aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky.
Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti" nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu,
pretoževtakomprípadebyzákonodarcapoužilspojenie„dátum".Zozákonajezrejmé,žepojem„termín"
a pojem „dátum" nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa používajú pre odlišné situácie.
Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný

súdnydvoruvádza,žeohľadnesplatnostisplátokniejepotrebné,abyzmluvauvádzalasplatnosťsplátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým
dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti" je to, že postačuje
také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve
uvedených údajov. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej

splatnosti" viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov
a počtu mesačných splátok, a spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v
zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň
termínom konečnej splatnosti. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru
o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedeného spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník

posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorá bola Národnou radou SR schválená
dňa 12.10.2017. Zákonom, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. a ďalšie právne predpisy
(medzi nimi aj zákon č. 129/2010 Z.z.) bolo schválené o. i. aj to, že (bod 32) „V§ 9 ods. 2 písm. d) sa
vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". Dôvodom prijatia úpravy bolo

zosúladenie zákona č. 129/2010 Z.z. so smernicou 2008/48/ES. Z toho je zrejmé, že požiadavka na
uvádzanie „termínu konečnej splatnosti" je požiadavkou nad rámec smernice (čo je v zmysle rozsudku
SD EÚ C-42/15, bod 58 : Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské
štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice) a s jej uvádzaním či

neuvádzaním ani nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti úveru. Ustanovenie § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a
úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom
vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, výklad podávaný

žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, č. k. 3 Cdo 146/2017, cit.: „Nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je prvým
ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať

tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať
rozpísanie splátky, potom nevidíme žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku
podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom,
že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 a C-397/01 až C-403/01. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcu o výške odplaty,

nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na
finančnomtrhu.Žalobcanamiestoprávnejúpravyúčinnejvčaseuzavretiazmluvynedôvodneporovnáva
štatistické údaje iného poskytovateľa úverov (za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity,
zabezpečenia atd'.), navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Výška
odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola upravená v

zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,
objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy

reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú
sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov -
bankovýchanebankovýchsubjektoch-sícemôžebyťúrokovásadzba(jejvýška)výrazneodlišná,avšak
napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymipoplatkami za vyhotovenia výpisov apod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne
regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v
oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené,

že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia
záväzku,objemposkytnutýchprostriedkovalehotasplatnosti.Žalobcatotovôbecnerešpektuje,rovnako
ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si
svoj „zisk" účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok

nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník
zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Obvyklá výška odplaty bola 45,94 %, pričom táto nebola podstatne
prevýšená. Podstatné prevýšenie je podľa súdnej praxe o viac ako 25 - 27 %. Navyše v prípade
predmetnej zmluvy bola dojednaná ročná úroková sadzba úveru vo výške 45 %, teda v nižšej hodnote
ako bola v rozhodnom období obvyklá výška odplaty. Uvedené podporuje napríklad aj uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 14Co/1016/2014, zo dňa 30.03.2016. Žalovaný tvrdí,

že Dohoda o poskytnutí nie je predpokladom a ani podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Občiansky
zákonník v § 52a ods. 1 určuje: „Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní
alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. " Z bodu 8., ods. 8.6
Dohody o poskytnutí služby vyplýva: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie
je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí

služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas
so všetkými jej ustanoveniami.". Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda je individuálnym
dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je po právnej stránke
vylúčený záver o neprijateľnosti. Dohoda o poskytnutí služby je uzavretá ako samostatná zmluva. V
súvislostistoutodohodoudaldopozornostiskutočnostitýkajúcesaformálnejstránkydohody,obsahovej

stránky, a spôsobu jej uzavretia. Služba nie je poskytovaná automaticky, ale z iniciatívy dlžníka. Žalobca
si uvedených skutočností bol pri podpise zmluvy vedomý, pričom k uvedenému nemal žiadne výhrady. Z
dôvoduprávnejopatrnostipoukazujemenato,ženakoľkoDohodaoposkytnutíslužbyniejepodmienkou
ani predpokladom pre vznik predmetnej zmluvy, a teda ide o individuálne dojednanie, v zmysle § 2 písm.
g) ZoSÚ sa odplata za služby spočívajúce v možnosti odkladu splátok podľa tejto Dohody nezapočítava

do celkových nákladov a ani do výpočtu RPMN. Z obsahu žaloby nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý
by žalobca bol oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmluva o úvere je odplatnou
zmluvou, ktorej podstatnými obsahovými náležitosťami je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v jeho prospech a na druhej strane záväzok dlžníka poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutú odplatu za ich poskytnutie. Zmluva o úvere je obligatórne

odplatnou, preto je relevantnou a na mieste skôr otázka, či suma splatená nad rozsah istiny odporuje
zákonu, a to vzhľadom k moderačnému právu súdu v oblasti výšky odplaty za (spotrebiteľský) úver.
Tvrdenie žalobcu o výške ním vykonaných úhrad v prospech žalovaného sa však nezakladá na pravde,
nakoľko žalobca z titulu predmetnej zmluvy zaplatil žalovanému v skutočnosti splátky úveru v celkovej
sume 2.438,60 eur, pričom vyplatená čiastku úveru vrátane všetkých revolvingov predstavovala celkovú

sumu 1.942,99 eur (t. j. poskytnutá čiastka úveru v sume 1.246,16 Eur spolu s vyplateným revolvingom
v sume 696,83 eur). V zmysle uvedeného žalobca uhradil žalovanému z titulom predmetnej zmluvy nad
rámec istiny vyplatených peňažných prostriedkov úveru/revolvingu sumu 495,61 eur.

3. Žalobca podaním doručením súdu dňa 13.07.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie 174,90 eur

späť v nadväznosti na žalovaným predloženú špecifikáciu platieb žalobcu. Navyše uviedol, že podľa
právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ak bola smernica prebratá do slovenského právneho
poriadku, je nutné aplikovať slovenskú právnu úpravu. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že zmluva
obsahuje všetky ustanovenia, tak ako to ukladá smernica neobstoja, nakoľko náš zákonodarca vo svojej

podrobnejšej úprave (v zákone) vyjadril, čo považuje za náležitosti zmluvy. Náležitosti vyplývajúce z
Oznámenia žalovaného o schválení úveru absentujú v samotnom návrhu zmluvy a teda aj v samotnej
zmluve, keďže zmluva s takýmito náležitosťami ani nebola dohodnutá, o čom svedčí aj absencia podpisu
žalobcu.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že postup žalovaného, ktorý si od poskytnutého úveru odrátal odmenu
za doplnkovú službu vyplýva zo samotnej dohody bodu 8.1 a žalobca s takýmto postupom súhlasil. Ide
o doplnkovú službu, ktorá sa nezarátava do RPMN.5. Na pojednávanie nariadené na deň 21.11.2018 sa dostavil žalobca aj jeho právny zástupca, nedostavil
sa žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorí požiadali súd, aby prejednal vec v ich neprítomnosti. Súd
s ohľadom na uvedené v súlade s § 180 CSP rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti žalovaného

a jeho právneho zástupcu.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

6.1. Žalovaný uzatvoril dňa 10.01.2014 so žalobcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500038899,

a to na základe akceptácie návrhu žalobcu žalovaným, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi
úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 splátkach po 70,20 eur, pri celkovej
čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 2.527,20 eur, s RPMN 44,96 %, ročnou úrokovou sadzbou
úveru 45 %, priemernou RPMN za úver 45,94 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 850,67 eur, celkovou
čiastkou revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.684,80 eur, pri predpokladanej RPMN 39,86 %, ročnou
úrokovou sadzbou revolvingu 45,01 % a ročnou úrokovou sadzbou úroku z omeškania 5,25 %. V bode

8 uvedenej zmluvy žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o poskytnutí služby, predmetom ktorej bol
odklad max. troch akýchkoľvek splátok úveru za odplatu 253,84 eur a poskytnutie možnosti splátok
revolvingu za odplatu 153,84 eur, pričom odplatu je veriteľ oprávnený jednostranne znížiť, na čo mu
dlžník dáva súhlas v zmysle bodu 8.4 vzájomným započítaním proti schválenej výške úveru (č.l. 8A -
8B spisu). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere

spoločnosti žalovaného (č.l. 49 spisu). Žalovaný zaslal žalobcovi Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi
- Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500038899, kde sú uvedené údaje o schválenom úvere vrátane
dátumu splatnosti prvej splátky aj poslednej splátky úveru. Oznámením o zosplatnení zo dňa 28.12.2016
adresovaným žalobcovi žalovaný upozornil žalobcu na zosplatnenie úveru v prípade pretrvávajúceho
omeškania o viac ako tri mesiace a nezaplatenia omeškaných splátok do 15 dní od doručenia oznámenie

(č.l. 9 spisu). Z prehľadu splácania žalobcu vyplýva, že poskytnutá čiastka žalobcovi na základe zmluvy
o úvere vrátane revolvingu bola celkom 1.942,99 eur, pričom žalobca vyplatil žalovanému spolu sumu
2.438,60 eur (č.l. 48 spisu).

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

7.2. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a).

7.3. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

7.4. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

7.5. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

7.6. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formupodľa § 9 ods. 1, a b) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l), s), z) a aa).

7.7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7.8. Podľa § 52 ods. 1 O.z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.9. Podľa § 52 ods. 3 O.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.10. Podľa § 52 ods. 4 O.z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.11. Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7.12. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7.13. Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

8.Žalobcapodanímdoručenímsúdudňa13.07.2018zobralžalobuvčastiozaplatenie174,90eurspäťv
nadväznosti na žalovaným predloženú špecifikáciu platieb. Na základe uvedeného súd v súlade s § 145
C.s.p. konanie zastavil tak ako je uvedené v I. výroku rozsudku. Súhlas žalovaného nezisťoval, keďže k
späťvzatiužalobydošlopredzačatímpredbežnéhoprejednaniaalebopojednávania(§146ods.1C.s.p).

9. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová
zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Zmluvu uzatvoril žalovaný
ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytla spotrebiteľský úver a žalobca
ako spotrebiteľ, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na namietanú neplatnosť zmluvy pre nedodržanie
písomnej formy súd uvádza, že žalovaný prijal písomný návrh na uzavretie zmluvy predložený mu
žalovaným, čím došlo k uzavretiu zmluvy medzi stranami sporu. K ustanoveniam zmluvy, ktoré boli
dopĺňanéžalovanýmasúodlišnéodtých,ktorévyplnilžalobcaakospotrebiteľsúduvádza,ževzmysle§
40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný len v nezmenenej časti, keďže žalobca

tento v podstate sčasti nový návrh zmluvy o úvere nepodpísal, a teda predmetná zmluva o úvere nebola
v zmenenej časti platne písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v danom
prípade vylúčené (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Zmenená časť sa týka uvedenia výšky RPMN za úver, pričom v návrhu je
uvedené predpokladaná výška RPMN, a to vo výške 45%, a v akceptácii návrhu žalovaným je uvedená

RPMNvovýške44,96%.Vostatnejčastijezmluvaoúvereplatneuzatvorená.Zmluvaospotrebiteľskom
úvere musí okrem náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať ustanovenia uvedené v § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
vzhľadom na to, že v písomne uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola účinne dohodnutá
podstatná náležitosť, a to RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ZoSÚ), v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b) ZoSÚ je v dôsledku toho potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov (porovnaj rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 07.11.2018, sp. zn. 25Co/212/2017). Už
samotná absencia tejto jednej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť zmluvy.

10. V zmluve nie je uvedený ani termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ), ktorý
v čase uzavretia zmluvy o úvere bol zákonom uvedený ako obligatórny údaj zmluvy. Tento nemožno
určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený len početsplátok, periodicita splácania, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum
počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Uvedenie údaja o
termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa

10.01.2014 nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie je možné považovať za súčasť Zmluvy
o revolvingovom úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré žalobca písomne
neodsúhlasil. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7. 1 písm. g) Zmluvných dojednaní - Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s. r. o., pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže
byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje ZoSÚ, ktorý vyžaduje písomnú formu, t. j. aj podpis na

zmluveospotrebiteľskomúvere,tedaajvovzťahukdojednaniam,ktorésúuvedenévOznámeníveriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto podpisu dlžníka - žalobkyne tento
dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon. Navyše žalobca o obsahu Oznámenia
veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania zmluvy (09.01.2014) nemal vedomosť. Termín konečnej
splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu
(v predmetnom prípade teda dňa 09.01.2014). V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods.

2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o
základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Právne bezvýznamný
je poukaz žalovaného na skutočnosť, podľa ktorej termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený v
zmluvných dojednaniach dňom splatnosti poslednej splátky. V samotnej zmluve o úvere podpísanej
zmluvnými stranami sa takýto údaj nenachádza a zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných

zmluvných podmienok žalobcom a ani žalovaným podpísané nie sú. Súd uvádza, že žalovaný bol
povinný postupovať v súlade so ZoSÚ účinným v čase uzavretia zmluvy.

11. Pokiaľ ide o otázku členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, splátky úrokov a
splátky iných poplatkov, v tejto súvislosti poukazuje súd na to, že ak zákonodarca v znení od 01.05.2018

zmenil zákon spôsobom nevyžadujúcim členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných
poplatkov, tak tento právny predpis do 30.04.2018 takéto členenie požadoval. Vzhľadom na charakter
spotrebiteľskýchsporovaprávnusiluSmerniceEurópskehoparlamentuaRadyč.2008/48/ESvovzťahu
k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, priamy účinok smernice nie je právne
možný. K otázke nepriameho účinku Smernice zaujali právne stanovisko všetky krajské súdy, pričom

dominantná väčšina vyjadrila názor, že Smernici nie je možné vo veci členenia splátok spotrebiteľského
úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov priznať nepriamy účinok a to vzhľadom na to, že
by sa jednalo o výklad contra legem, nakoľko požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je od
Smernice odlišná a zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch zakotvil požiadavky prísnejšie
od požiadaviek Smernice. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok

istiny,úrokovainýchpoplatkov“.Nietžiadnychpochybností,žeslovenskýzákonidenadrámecsmernice
a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných
poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše
obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa
smernica.Avšakslovenskýzákonodarcatakútoterminológiunepoužil,alektermínu„splátky“pridalslová

„istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov
a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že
zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov (porovnaj rozsudok Krajského súdu

Prešov zo dňa 29.10.2018, sp. zn. 7Co/72/2018). Na uvedenom nič nemení ani to, že žalovaný nevidí
potom zmysel v ustanovení § 9 ods. 5 ZoSÚ, a to právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku.
Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má význam,
aby bol jasný údaj, z čoho splátka pozostáva, či splátka obsahuje aj poplatky, či neobsahuje poplatky,
ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, či ide o amortizované splácanie alebo bez amortizácie alebo údaj

o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina, a v ktorých len poplatky (pri niektorých typoch úverov sú
zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej splátke istina) a pod. Súd
uvádza, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.201, č. k. 3Cdo 146/2017 nie je viazaný.
Je pre neho smerodajný, takisto ako rozsiahla judikatúra súdov vrátane Najvyššieho súdu SR, ktorá
zastáva opačný názor z dôvodov vyššie uvedených.

12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôrazklásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru

všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci

nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani

ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto
ustanovenia ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a

lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadochsazahrňovaliiúdajeodtýchsubjektov
finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne
nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých

mravovupravenouvustanovení§3ods.1Občianskehozákonníka.Ustanovenie§3ods.1Občianskeho
zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či

konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov

svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného

trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve je dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 45
%, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní
obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru, a preto súd považoval poskytnutý úver za úžerný a odporujúci dobrým mravom. Z tohto dôvodu

považoval súd dohodu o úroku z omeškania za neplatnú v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, čo
navyše spôsobuje, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ sa úver považuje
za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov.

13. Čo sa týka Dohody o poskytnutí služby medzi stranami sporu súd poukazuje na viacero rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky, v ktorých bola táto zmluvná podmienka určená ako neprijateľná podmienka
(§ 53 OZ), z dôvodu, že táto môže viesť (paradoxne u riadne platiaceho dlžníka - spotrebiteľa) k tomu, že
spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa.Napriek tomu, že spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok
podpisuje ako prvý, nemožno ho mať za navrhovateľa v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy
žiadnym spôsobom nepripravil a nemohol do neho dokonca ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Existuje

totižto rozdiel vo faktickej moci účastníkov vzťahu zmluvného vzťahu - napr. práve pri uzavretí zmluvy
podľa všeobecných obchodných podmienok, ktoré cestou privátneho zákonodarstva menia via facti
zákonné dispozitívne právo. Znamená to, že spotrebiteľ je tlačený do pozície oferenta vo vzťahu k tomu,
kto tento návrh (pre spotrebiteľa takmer vždy v niečom nevýhodný) pripravil. V danom prípade navyše
odmena za dohodnutú službu - odklad max. 3 splátok je vyššia ako súčet troch splátok poskytovaného

úveru, čo znamená, že v prípade, že si spotrebiteľ službu nezaplatí, môže si odmenu odložiť na prípadné
zaplatenie troch splátok, a teda nie je zrejmé, aká výhoda z tejto dohody pre spotrebiteľa vyplýva, čo
je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. t) OZ. Súd poukazuje v ďalšom na odôvodnenie rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 08.02.2018, sp. zn. 19C/224/2016 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu Prešov
zo dňa 17.10.2018, sp. zn. 18Co/78/2018, oba dostupné na www.otvorenesudy.sk, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožňuje, a v ktorých súd určil dohodu o poskytnutí služby ako neprijateľnú podmienku, na

základe ktorej si potom žalovaný nemôže uplatňovať žiadne plnenie (§ 53a ods. 1 OZ), keďže takéto
podmienky sú neplatné v súlade s § 53 ods. 5 OZ.

14. Na základe vyššie uvedeného súd považoval spotrebiteľský úver pre absenciu esenciálnych
náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom ustanovenie zmluvy o výške úrokov z omeškania a

tiež o Dohode o poskytnutí služby za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s
dobrými mravmi. Žalobca má preto právo na vrátenie poskytnutého plnenia v súvislosti so zmluvou
prevyšujúceho výšku úveru poskytnutého mu žalovaným. V konaní bolo preukázané (prehľad splácania
žalobcu), že žalobca žalovanému z titulu úverovej zmluvy zaplatil 2.438,60 eur, pričom mu žalovaný
poskytol vrátane revolvingov sumu 1.942,99 eur, žalobca má preto právo na vrátenie rozdielu týchto

súm,zodpovedajúcemubezdôvodnémuobohateniužalovanéhonaúkoržalobcu.Súduvádza,žerozdiel
týchto súm je vo výške 495,61 eur, nakoľko však predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby
(o zaplatenie 174,90 eur) zostalo predmetom konania zaplatenie 495,12 eur, súd viazaný žalobným
návrhom zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení § 262 ods.
1 CSP tak, že v prevažnej časti úspešnému žalobcovi (úspešný bol v časti o zaplatenie 495,12 eur zo
sumy 670,02 eur, čo je 73,90 %) priznal voči v prevažnej časti neúspešnému žalovanému (úspešný bol
v časti o zaplatenie 174,90 eur zo sumy 670,02 eur, čo je 26,10 %, keďže žalobca procesne zavinil
späťvzatie žaloby v tejto časti) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,80 % (73,90 % - 26,10 %).

O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.