Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010803
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817010803.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov

JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára
2019, prejednal odvolanie obžalovaného

E. F.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom P., P. XX/X, okres F., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby

Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/153/2017 zo dňa 26. septembra 2018
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok
o treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný odsudzuje podľa § 189 odsek
2 Tr. zák. s použitím § 38 odsek 2, 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o treste prepadnutia veci a ochrannom liečení zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/153/2017 zo dňa 26.9.2018 bol obžalovaný E. F.
uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno b), c) Tr. zák., v spojení §
139 ods. 1 písmeno a) Tr. zák., § 140 písm. g) Tr. zák. § 38 odsek 5 Tr. zák., pretože od 9.7.2016 -
29.7.2016voY.L.-vZ.prostredníctvompočítačovejsietecezkomunikačnýprogramR.,prostredníctvom
užívateľského konta „. a pod statusom „C.“ s poškodenou maloletou M. P., narodenou XX.X.XXXX, ktorá
sa nachádzala v X. R., okres J., a ktorá mala na www.skype.com užívateľské konto „.. a od XX.X.XXXX

status „G. písomne komunikoval o odblokovaní jej zablokovaných profilov na internetovom portáli W.
o zaslaní hesiel na odblokovanie, pričom maloletej sľúbil, že jej profily na pokeci odblokuje, alebo jej
zašle heslo na odblokovanie, ak mu prostredníctvom programu R. za použitia web kamery notebooku a
jej mobilného telefónu ukáže rôzne časti jej nahého tela, ďalej ju žiadal vykonávať rôzne predstaveniasexuálneho charakteru, konkrétne ju žiadal, aby sa mu pred web kamerou ukazovala nahá, aby si
hladkala a masírovala prsia, aby mu ukázala vagínu, aby si do vagíny vkladala rôzne predmety, aby
sa prstovala, aby sa bozkávala s kamarátkou, aby si olizovala prsty, banán, nanuk, uhorku, klobásu,

aby si vkladala kefu a okuliare do vagíny, hoci vedel, že poškodená má menej ako 15 rokov, pričom
mu poškodená na začiatku komunikácie napísala, že má 14 rokov, poškodená niektoré z jeho žiadostí
splnila, a keď niektoré činnosti v zmysle jeho žiadostí odmietla urobiť, napísal jej, že zverejní fotografie
jej nahého tela na internete a na rôznych miestach v meste J. jej nahé fotografie pošle jej rodičom, preto
poškodená zo strachu zo zverejnenia jej nahých fotografii robila pred web kamerou do 30.7.2016 to, o čo

ju žiadal, teda ukazovala sa mu nahá, ukazovala mu obnažené časti svojho tela a sexuálne manipulovala
s rôznymi predmetmi, pričom to sledoval cez web kameru na mobilnom telefóne a čin spáchal, hoci bol
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/21/2014 - 299 zo dňa 24.4.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.4.2014, odsúdený za zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestnéhozákonaktrestuodňatiaslobodyvtrvaní32mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnú
dobu s probačným dohľadom v trvaní 36 mesiacov, pričom zločin spáchal od 20.8.2012 do 23.10.2012

a súd doteraz nerozhodol o osvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Bol za to odsúdený podľa § 189 odsek 2 Tr. zák. s použitím § 38 odsek 2, 5 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného
na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Podľa§ 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - 1 kusu
mobilný telefón A. 6, X kus notebook značka C. H. L. J., typ: X výrobné číslo: W Podľa § 60 odsek 5
Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej vecí stáva štát. Podľa § 73 odsek 2 písmeno b) Tr. zák.
s použitím § 74 odsek 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou
formou.

Rozsudoknenadobudolprávoplatnosť,pretožehoodvolanímpodanýmihneďpojehovyhlásení napadol
obžalovaný. Odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch uviedol, že výpoveď
poškodenej neobsahuje skutočnosti, ktoré by napĺňali skutkovú podstatu trestného činu. Súd vec

nesprávne posúdil. Trest odňatia slobody vo výške 8 rokov, ak by aj pripustili vinu je zjavne neprimeraný
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. E. F. spolupracoval pri vyšetrovaní s políciou, dal pokyn na
vydanie svojho notebooku, čo urobiť nemusel, táto poľahčujúca okolnosť sa nezvážila. Obžalovaný viac
potrebuje odbornú lekársku pomoc ako represívne nástroje štátu. Bude potrebné doplniť dokazovanie.
Výpoveď poškodenej neuvádza žiadne relevantné skutočnosti ohľadom trestnej činnosti obžalovaného.

Nebola vyžiadaná komunikácia poškodenej s osobou Z., a nikto sa nepýtal poškodenej, či sa jedná o jej
komunikáciu. Ide o hrubú nečinnosť prokuratúry a polície, nevypočuli sa osoby žijúce v Prievidzi a okolí,
o ktoré žiadali a boli dostupné. Vyšetrujúce orgány a súd sú z jeho pohľadu vnímané ako nečinné, a ich
konaním bolo porušené jeho právo na obhajobu. Osoba menom Z. a bývalý priateľ poškodenej sa tiež
mohli vyjadriť k tomu, či poznajú obžalovaného. Žiada preto zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a to

po doplnení dokazovania znaleckým posudkom H.. R. F.. V ďalšom žiadajú prikázať opätovne vypočuť
poškodenú, osobu menom Z., oboznámiť znalecký posudok H.. F..

Obžalovaný E. F. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa necíti dobre, je slabý a nespôsobilý odpovedať
na otázky. Krajský súd kontaktoval jeho ošetrujúcu lekárku H.. Z. Y. z X. pre obvinených a odsúdených

v V., ktorá uviedla, že obžalovaný bol schopný eskorty a účasti na verejnom zasadnutí krajského súdu.
Obžalovaný napriek tejto informácii uviedol, že sa cíti veľmi zle, a nie je schopný odpovedať na otázky.
Uvedený subjektívny pocit obžalovaného krajský súd vyhodnotil ako jeho žiadosť o vykonanie vereného
zasadnutia v jeho neprítomnosti. Krajský súd preto rozhodol , že verejné zasadnutie bude vykonané v
neprítomnosti obžalovaného, kde jeho práva bude v plnej miere realizovať jeho obhajca.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného navrhla prokurátorka odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného čo do výroku o vine nie je dôvodné, a čo do výroku o treste je čiastočne
dôvodné.K odvolaním obžalovaného namietaným skutočnostiam týkajúcim sa výroku o vine krajský súd uvádza
nasledovné. Je potrebné uviesť, že E. F. sa po vznesení mu obvinenia za skutok kladený mu za vinu
vo výsluchu zo dňa 27.01.2017 po riadnom zákonnom poučení už v postavení obvineného k trestnej

činnosti priznal, a túto v celom rozsahu popísal. Uviedol tiež, že všetky skutočnosti uvedené v uznesení
o vznesení obvinenia sú pravdivé, a preto si nepodal ani sťažnosť voči vznesenému obvineniu. Na
hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa už skutok poprel a uviedol, že k priznaniu ho donútil v
prípravnom konaní advokát. Jeho tvrdenie však nie je pravdivé, pretože prvotný výsluch obvineného
bol dňa 27.01.2017 robený bez obhajcu, na obhajcovi obvinený netrval. Dôvody povinnej obhajoby u

neho vznikli až rozhodnutím súdu o jeho vzatí do väzby dňa 30.01.2017.

Obžalovaný ďalej namietal výpoveď maloletej poškodenej. Z tejto je však jednoznačne zrejmé, že
poškodená popísala ako jej bol daný Z. kontakt na adresu, kde jej odblokujú zablokovaný účet. Takto sa
spojila s neznámou osobu vystupujúcou pod názvom „aktivácia aktivovanie“ a tiež popísala, ako jej táto
neznáma osoba podmienila odblokovanie jej účtu tým, že bude vykonávať rôzne sexuálne praktiky, a

tieto aj na pokyn neznámej osoby vykonávala. Presne popísala ich komunikáciu. Je potrebné zdôrazniť,
že výpoveď poškodenej nie je jediným dôkazom produkovaným v uvedenom konaní. Aj ostatné dôkazy
korešpondujú s tým, čo poškodená udávala. Či už je to výpoveď jej sestry R. J., ktorá uviedla, že keď
jej poškodená povedala, čo sa stalo, spojila sa s neznámou osobou ona. Neznáma osoba aj jej navrhla
vykonávať sexuálne praktiky, čo rázne odmietla, a následne bola so sestrou podať trestné oznámenie.

Taktiež priateľ poškodenej potvrdil, že poškodená sa mala čoho obávať lebo na zablokovanom účte,
ktorým odblokovaním neznáma osoba poškodenú vydierala, mali obnažené fotky. Tieto si s poškodenou
posielali vzájomne, ale ich nikomu neposielali , ani ich iným spôsobom nešírili.

Obžalovaného zo žalovaného skutku usvedčuje aj skutočnosť, že poškodená mu dňa 09.07.2016 v

písomnej komunikácii jasne uviedla, že má 14 rokov. Ich komunikácia trvala do 29.07.2016, kedy
obžalovanému už odpísala sestra poškodenej. Zo vzájomnej komunikácie medzi obžalovaným a
poškodenou , ktorá sa nachádza v spisovom materiáli, a ktorú súd podrobne oboznámil na hlavnom
pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný podmienil odblokovanie súkromného účtu poškodenej tým, že
bude pred kamerou vykonávať sexuálne praktiky, ktoré on navrhol, väčšinu z ktorých aj poškodená

vykonala.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že „nick“, z ktorého bola komunikácia s poškodenou vykonávaná, patrí
obžalovanému. Hoci tento uvádzal, že býval vo Y. L. v Z. s dvoma občanmi J., je zrejmé, že títo nemohli
s poškodenou komunikovať cez počítač obžalovaného plynulo v slovenskom jazyku. Dokonca emailovú

adresu ním zriadenú používal obžalovaný aj v komunikácii s probačnou a mediačnou úradníčkou súdu,
ktorým bol právoplatne odsúdený za obdobnú trestnú činnosť, a kde mu bežala skúšobná doba s
probačným dohľadom.

Obžalovaný žiadal krajský súd o doplnenie dokazovania znaleckým skúmaním znalca z odboru

zdravotníctva, odvetvia psychiatrie. Takáto žiadosť však bola ním prednesená už pred súdom prvého
stupňa. Napriek tomu, že súd prvého stupňa tejto žiadosti vyhovel , znalecký posudok ako strana
konania nepredložil. Od podania obžaloby na okresný súd dňa 15.11.2017 do vynesenia rozsudku vo
veci dňa 26.09.2018 na vypracovanie znaleckého posudku mal obžalovaný dostatočný časový priestor,
preto jeho žiadosti krajský súd nevyhovel.

Pokiaľ ide o obžalovaným v odvolaní namietaný procesný postup, ani tu odvolací súd nezistil nečinnosť
orgánov činných v trestnom konaní, či súdu, alebo také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný v odvolaní namietal aj nečinnosť vyšetrujúcich orgánov a súdu. Tu je potrebné zdôrazniť,
že sa vo veci jednalo o väzobnú trestnú vec, a tejto je v zmysle Trestného poriadku nevyhnutné venovať
náležitú, a prednostnú pozornosť. Vyšetrovateľ vo veci postupoval plynulo, čo bolo konštatované aj vo
viacerých rozhodnutiach súdov oboch stupňov, ktoré rozhodovali pravidelne o žiadostiach obžalovaného
o prepustenie z väzby. Taktiež súd prvého stupňa od podania obžaloby dňa 15.11.2017 konal vo veci

plynulo, a venoval jej prednostnú pozornosť. Vo veci vytýčil 5 hlavných pojednávaní, ktoré priebežne
nariaďoval, pričom na týchto hlavných pojednávaniach vykonal množstvo dôkazov.Neuniklo pritom pozornosti krajského súdu, že hoci obžalovaný namieta prieťahy v konaní po vynesení
rozsudku vo veci dňa 26.09.2018, voči ktorému ihneď na pojednávaní zahlásil obžalovaný odvolanie,
nebolo jeho odvolanie zdôvodnené až do dňa 16.01.2019, pričom sa vec už od 22.11.2018 nachádzala

na Krajskom súde v Trenčíne. Súd prvého stupňa pritom obhajcu obžalovaného viackrát v rozmedzí od
19.10.2018 do 20.11.2018 vyzýval na odôvodnenie odvolania a upozorňoval ho na skutočnosť, že sa
jedná o väzobnú trestnú vec. Obhajca obžalovaného odvolanie nezdôvodnil aj napriek zo zákona mu
vyplývajúcej povinnostiuvedenejv §311ods.2Tr.por.,podľaktoréhomá odvolaniezdôvodniť.Neurobil
tak ani napriek skutočnosti, že súd prvého stupňa už jeho konanie pri obhajobe klienta /obžalovaného

E. F./ oznamoval advokátskej komore. Odôvodnený rozsudok pritom obhajca mal doručený už dňa
12.11.2018.

Preto námietky obžalovaného ohľadom nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu považoval
krajský súd za neopodstatnené.

Na základe vyššie uvedeného je možné skonštatovať, že ohľadom skutkového stavu bolo v konaní
produkované dostatočné množstvo dôkazov a tieto vzhľadom na ich rozsah postačovali na rozhodnutie
vo veci. Nebolo potrebné už vypočúvať ďalších svedkov, ako to žiadal obžalovaný, preto správne súd
prvého stupňa ďalšie návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania v tomto smere odmietol.

Odvolací súd nezistil ani, že by v prípravnom konaní boli porušené práva obvineného na jeho obhajobu.
Od druhého výsluchu v prípravnom konaní už mal zvoleného obhajcu, ktorý ho zastupoval, a realizoval
teda jeho právo na obhajobu v plnom rozsahu.

Krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd získané dôkazy aj správne vyhodnotil tak jednotlivo

i v celku. Z týchto vyvodil správny záver o tom, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.2 písm. b/,c/ Tr.zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a § 140 písm. g/ Tr.zák. Podrobným dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní zistené skutočnosti aj správne súd prvého stupňa premietol do odôvodnenia rozhodnutia.
V celom rozsahu preto odvolací súd aj na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom poukazuje.

Preskúmaním výroku o treste odňatia slobody, odvolací súd zistil, že námietkam obžalovaného je možné
čiastočne prisvedčiť ohľadom výšky trestu.

Obžalovaný v prvom rade namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti, že napomáhal orgánom činným

v trestnom konaní pri vydaní notebooku. Tu je však potrebné uviesť, že Trestný poriadok disponuje aj
inštitútmi ako sú vydanie, či odňatie veci /§ 89 Tr.por. či § 91 Tr.por./ V zmysle týchto, ak by obžalovaný
nevydal dobrovoľne predmetný notebook, bolo oprávnením orgánov činných v trestnom konaní tento
odňať, resp. bolo povinnosťou obžalovaného tento vydať. Preto správne súd prvého stupňa uvedenú
okolnosť nepriznal obžalovanému ako poľahčujúcu okolnosť. Použitie ustanovení § 38 ods. 2, ods. 5

Tr. zák. pri výmere trestu, či nezistenie žiadnej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti súdom prvého
stupňa bolo preto správne a zákonné.

Na strane druhej však výška trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov sa javila odvolaciemu súdu ako
neprimerane prísna. Je pravdou, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil potom, ako už bol za

rovnaký trestný čin iným súdom právoplatne odsúdený, na podmienečne odložený trest odňatia slobody.
Z toho je zrejmé, že tento predchádzajúci trest ho nenapravil, a teda jeho prevýchova je sťažená. Preto
bolo potrebné ukladať mu trest nepodmienečný. Pri ukladaní sankcie je však potrebné obžalovaného
posudzovať komplexne, zvlášť u osoby, ktorá trpí určitou diagnózou v rozhodnej miere ovplyvňujúcou jej
správanie . Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie vyplynulo, že

obžalovaný trpí ochorením: hebefília a preferovanie sadomasochistických sexuálnych praktík, pričom
ide o poruchu vrodenú. V prospech obžalovaného svedčí, že nie je agresor.

Odvolacísúdvzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostizohľadniacznaleckýposudokna obžalovaného,
pod vplyvom ktorej konal , trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom považoval za

neprimerane prísny, preto použijúc ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr.zák. tento trest znížil na 5 rokov,
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Keďže liečba obžalovaného je prioritná na jeho nápravu a prevýchovu, správne súd prvého stupňa
pri ukladaní ochranného liečenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru
zdravotníctva odvetvia psychiatria - sexuológia MUDr. G. M.. Znalkyňa odporučila obžalovanému uložiť

ochranné liečenie sexuologické ústavnou formou. Obžalovaný podľa znalkyne potrebuje získať náhľad
na svoju sexualitu, a osvojiť si zručnosti na realizáciu svojej menšinovej sexuality, aby ju realizoval v
medziach zákona, a tým sa predišlo recidíve protispoločenského konania obžalovaného.

Trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, spolu s uloženým ústavným sexuologickým liečením zodpovedá

osobe obžalovaného, jeho doterajšiemu životu, záverom znaleckého posudku na jeho osobu, ale aj
charakteru za vinu mu kladenej trestnej činnosti. V potrebnom rozsahu tiež zabezpečí jeho nápravu a
prevýchovu. Zároveň zodpovedá aj všetkým zásadám na ukladanie trestov uvedeným v ustanovení §
34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., ako aj zásadám individuálnej a generálnej prevencie, a možno ním dosiahnuť
lepšiu ochranu spoločnosti vzhľadom na diagnózu obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.