Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/32/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210221884
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7210221884.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne Ľ. N., rod. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom v H., K. XX, toho času W. X, H., zastúpenej JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, proti žalovanému Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H.,
K. XX, zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobeľovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 18C/134/2010-318 z 8.6.2016

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 18C/134/2010-360 z 23. 11. 2017 tak, že:

Z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:
hnuteľné veci nachádzajúce sa u žalobkyne: obývacia stena, stolička k písaciemu stolu, gaučová
súprava, rozťahovací gauč, dve válendy, kuchynský stôl, štyri stoličky, dve komody, študentský písací
stôl, televízor LCD Samsung, automatická práčka, domáce kino, chladnička, rýchlovarná kanvica,
naparovacia žehlička, v celkovej hodnote 3.374 eur.

Z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkova konania do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:

I. nehnuteľnosť 4-izbový byt č. 8 nachádzajúci sa na štvrtom poschodí bytového domu súp. č. XXX na
ulici K. XX I. H. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 251/10000 na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a pozemku parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX, všetko zapísané na liste vlastníctva
č. XXXXX, katastrálneho územia Y., Q. H.Š. - L., okres Košice II, v hodnote 80.000 eur.

II. hnuteľné veci nachádzajúce sa u žalovaného v byte č. X na ulici K. XX I. H., a to v obývačke: televízor
Philips v zostatkovej hodnote 80 eur, DVD prehrávač SONY v zostatkovej hodnote 40 eur, obývacia
stena v zostatkovej hodnote 0 eur, stolík v zostatkovej hodnote 20 eur, gaučová súprava v zostatkovej
hodnote 20 eur; v kuchyni: chladnička v zostatkovej hodnote 80 eur, stolík v zostatkovej hodnote 10 eur,
kovové stoličky v zostatkovej hodnote 28 eur, sporák v zostatkovej hodnote 50 eur; v detskej izbe č.1:
obývacia stena v zostatkovej hodnote 200 eur, písací stôl v zostatkovej hodnote 30 eur, dve stoličky
v zostatkovej hodnote 30 eur, dve váľandy s úložným priestorom v zostatkovej hodnote 80 eur, luster
v zostatkovej hodnote 30 eur, veľká vstavaná skriňa v zostatkovej hodnote 40 eur; v detskej izbe č.
2 : detská stena v zostatkovej hodnote 190 eur, písací stôl v zostatkovej hodnote 60 eur, stolička v
zostatkovej hodnote 20 eur, váľanda v zostatkovej hodnote 60 eur, luster v zostatkovej hodnote 30 eur,
PC s výbavou v zostatkovej hodnote 400 eur; v spálni: veľká vstavaná skriňa v zostatkovej hodnote 200
eur, posteľ s matracmi v zostatkovej hodnote 100 eur a 7 ks obrazov v zostatkovej hodnote 160 eur,
v celkovej hodnote 1.958 eur.

Žalovanému ukladá povinnosť uhradiť záväzok zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 13. 8. 2008 so Slovenskou sporiteľňou a.s. so zostatkom na istine vo výške
44.828,76 eur a na úrokoch 54,92 eur.

Na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ukladá žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 18.178,87 v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je žalovaný povinný uhradiť súdny poplatok vo výške
2.459,50 eur a žalobkyňa vo výške 100 eur, obaja v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
na účet Okresného súdu Košice II.

Žalobkyňa je povinná nahradiť' trovy konania štátu vo výške 36 eur v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 36 eur v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom v spojení s opravným
uznesením č.k. 18C/134/2010-360 z 23.11.2017 vyporiadal bezpodielového spoluvlastníctvo strán sporu
tak, že:
Z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania do výlučného vlastníctva žalobkyne patria
hnuteľné veci nachádzajúce sa u žalobkyne : obývacia stena, stolička k písaciemu stolu, gaučová
súprava, rozťahovací gauč, dve válendy, kuchynský stôl, štyri stoličky, dve komody, študentský písací
stôl, televízor LCD Samsung, automatická práčka, domáce kino, chladnička, rýchlovarná kanvica,
naparovacia žehlička, v celkovej hodnote 3.374 eur.
Z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkova konania do výlučného vlastníctva žalovaného patria :

I. nehnuteľnosť 4-izbový byt č. 8 nachádzajúci sa na štvrtom poschodí bytového domu súp.č. XXX na
ulici K. XX I. H. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 251/10000 na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a pozemku parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX, všetko zapísané na liste vlastníctva
č. XXXXX, katastrálneho územia Y., Q. H. - L., okres Košice II, v hodnote 80.000 eur.

II. hnuteľné veci nachádzajúce sa u žalovaného v byte č. X na ulici K. XX I. H., a to v obývačke: televízor
Philips v zostatkovej hodnote 80 eur, DVD prehrávač SONY v zostatkovej hodnote 40 eur, obývacia
stena v zostatkovej hodnote 0 eur, stolík v zostatkovej hodnote 20 eur, gaučová súprava v zostatkovej
hodnote 20 eur; v kuchyni : chladnička v zostatkovej hodnote 80 eur, stolík v zostatkovej hodnote 10
eur, kovové stoličky v zostatkovej hodnote 28 eur , sporák v zostatkovej hodnote 50 eur; v detskej izbe
č.1 : obývacia stena v zostatkovej hodnote 200 eur, písací stôl v zostatkovej hodnote 30 eur, dve stoličky
v zostatkovej hodnote 30 eur, dve váľandy s úložným priestorom v zostatkovej hodnote 80 eur, luster
v zostatkovej hodnote 30 eur, veľká vstavaná skriňa v zostatkovej hodnote 40 eur; v detskej izbe č.
2 : detská stena v zostatkovej hodnote 190 eur, písací stôl v zostatkovej hodnote 60 eur, stolička v
zostatkovej hodnote 20 eur, váľanda v zostatkovej hodnote 60 eur, luster v zostatkovej hodnote 30 eur,
PC s výbavou v zostatkovej hodnote 400 eur; v spálni : veľká vstavaná skriňa v zostatkovej hodnote
200 eur, posteľ s matracmi v zostatkovej hodnote 100 eur a 7 ks obrazov v zostatkovej hodnote 160
eur, v celkovej hodnote 1.958 eur.

Žalobkyňa a žalovaný sú povinní v rovnakom podiele na úhradu záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 13.8.2008 so Slovenskou sporiteľňou a.s. so zostatkom na istine vo
výške 44.828,76 eur a na úrokoch 54,92 eur.

Na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaný povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 4.262,97 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je žalovaný povinný uhradiť súdny poplatok vo výške
2.459,50 eur a žalobkyňa vo výške 100 eur, obaja v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
na účet Okresného súdu Košice II.

Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške 36 eur v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 36 eur v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli manželstvo 5.9.1991, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice II zo dňa 16.4.2009 č.k. 31C/162/08-25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
5.6.2009. V tom čase maloleté deti, Marek, nar. 4.1.1995 a Maroš, nar. 19.6.2002 boli zverení do
starostlivosti žalobkyne. Žalovanému bola určená vyživovacia povinnosť na mal. Mareka vo výške 99,58
eur, mal. Maroša vo výške 66,38 eur, maloletá dcéra účastníkov Jana, nar. 10.2.1992 bola zverená do
starostlivosti žalovaného s povinnosťou žalobkyne prispievať na jej výživu sumou 82,98 eur.

3.Právne vec posúdil podľa § 143, § 150 OZ s prihliadnutím na ust. § 120 a § 132 O.s.p.

4. Na základe zhodných tvrdení strán sporu ustálil masu bezpodielového spoluvlastníctva tak, že do
BSM patria hnuteľné a nehnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Uvedené tvoria aktíva
BSM a do BSM patria aj pasíva a to zostatok úveru vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, uzavretej 13.8.2008 so Slovenskou sporiteľňou a.s., so zostatkom na istine vo výške
44.828,76 eur a na úrokoch 54,92 eur. Vychádzajúc zo zhodných prednesov strán sporu ustálil tak
rozsah majetku patriaceho do BSM, ako aj ich hodnotu, keďže strany sa zhodli na hodnotách hnuteľných
vecí a nehnuteľnej veci a spôsobe rozdelenia týchto vecí. Hodnota BSM predstavuje 85.432,00 eur, z
čoho hodnota nehnuteľnosti 4-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu
súp. č. XXX na ul. K. XX I. H. a spoluvlastnícky podiel vo výške 251/10000 na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu a pozemku parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX L.apísané na LV
č. XXXXX, kat. úz. Y., Q. H. - L., Q. H. F. v sumee 80.000,00 eur a hnuteľných vecí v sume 1.958,00
eur pripadli žalovanému a žalobkyni hodnota vecí, ktoré boli prikázané do jej výlučného vlastníctva v
celkovej sume 3.374,00 eur.

5. Čo sa týka hodnoty spoločného bytu, sporným zostal rozsah nároku každého z nich na náhradu
toho, čo vynaložil zo svojho majetku na majetok spoločný. Tvrdenie žalovaného, že nadobudnutie
predmetného bytu bolo v rozsahu 22.571,86 eur financované z jeho výlučných finančných prostriedkov
podľa záveru súdu v konaní nebolo preukázané, prihliadajúc na výpoveď žalobkyne, ktorá potvrdila
finančný vklad žalovaného do tohto spoločného majetku v sume 14.937,00 eur, prihliadajúc na
zmluvu o predaji nehnuteľnosti, ktorej bol žalovaný spoluvlastníkom titulom dedenia v rozsahu 4/6
podľa ktorej predajná cena zodpovedala hodnote 22.571,86 eur, avšak v hotovosti bola uhradená
suma 9.958,17 eur, zo zostatku (12.613,69 eur) mala byť predávajúcim, t.j. všetkým dedičom, nielen
žalovanému zabezpečená nehnuteľnosť - byt. Sporové strany napokon nadobudli predmetný byt za
kúpnu cenu 9.958,18 eur, takto celková hodnota získaná z predaja nehnuteľnosti, ktorý mal žalovaný v
spoluvlastníctve titulom dedenia v podiele 4/6, zodpovedala na základe uskutočnených právnych úkonov
len sume 19.916,35 eur, z čoho podiel žalovaného činil 13.227,57 eur, v zostatku sa jednalo o majetkový
nárok jeho súrodencov. Konštatoval, že aj v prípade, ak by celá finančná čiastka bola uhradená
žalovanému, nemožno opomenúť fakt, ktorý vyplynul aj z výpovede brata žalovaného, že sa finančne
vzájomne vyrovnali a bol im ponúknutý byt pôvodne užívaný vlastníkov konania, teda za takýchto
okolností sa žalovaný nepričinil výlučne o nadobudnutie majetku v BSM (bytu), pretože zo spoločného
majetku účastníkov boli uspokojované nároky na výplatu dedičských podielov súrodencov žalovaného.
Teda vklad žalovaného do spoločného majetku účastníkov z jeho výlučných finančných prostriedkov
mohol zodpovedať nanajvýš hodnote jeho dedičského podielu, t.j. výške 14.937,00 eur, z ktorej súd
pri rozhodnutí vychádzal. Za nepreukázané považoval súd tvrdenie žalobkyne o vložení výlučných
finančných prostriedkov v rozsahu 4.979,08 eur do majetku ktorý bol predmetom vyporiadania. Poukázal
na to, že zmluva o prevode nehnuteľnosti, z ktorej mala žalobkyňa získať finančné prostriedky, ktoré
mali pochádzať z predaja zdedenej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 5.642,97 eur, na ktorej žalobkyňa mala
podiel 23/72, čomu vo finančnom vyjadrení zodpovedá iba suma 1.803,00 eur. Navyše zmluva, z ktorej
žalobkyňa mala získať finančné prostriedky bola uzavretá v novembri 1997, byt, ktorý je predmetom
vyporiadania, bol nadobudnutý kúpnou zmluvou uzavretou o rok neskôr 4.11.1998 s povolením vkladu

ku dňu 18.2.1999. Prihliadajúc na skutočnosť, že svedok, ktorý potvrdzoval vyplatenie z celkovej kúpnej
ceny sumu až vo výške 4.979,08 eur na základe dohody dedičov, že svedok bol prítomný na pojednávaní
pred uskutočnením jeho výpovede, že je v blízkom príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou prihliadajúc
na fakt, že žalobkyňa si svoj nárok uplatnila až takmer po dvoch rokoch od začatia súdneho konania,
teda že od času, kedy mala získať finančné prostriedky do času nadobudnutia bytu uplynula dlhšia
doba, pričom samotná žalobkyňa potvrdila, že úpravy a zariadenie predmetného bytu bolo financované
z úverov, považoval jej tvrdenia za nepreukázané a nepravdivé majúce za cieľ zvýšiť jej finančný nárok
na vyrovnanie z BSM.

6. Čo sa týka vyporiadania spoločného záväzku strán sporu zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej 13.8.2008 so Slovenskou sporiteľňou a.s. konštatoval, že je nepochybné, že
predmetný záväzok vznikol za trvania BSM, zaväzuje ich oboch ako dlžníkov spoločne a nerozdielne,
že v byte boli vykonávané stavebné a estetické úpravy z finančných prostriedkov čerpaných z úverov,
z úveru boli zakúpené aj hnuteľné veci nachádzajúce sa u žalobkyne a ňou užívané. Z úveru jej bola
poskytnutá aj hotovosť vo výške 1.494,00 eur. Účastníci boli zaťažení spotrebnými úvermi, ktoré sa
rozhodli riešiť úverom v celkovom rozsahu 59.749,05 eur poskytnutom na základe vyššie uvádzanej
zmluvy o splátkovom úvere. Keďže nebolo zistené, aby finančné prostriedky zo zmluvy o splátkovom
úvere boli použité výlučne len pre potreby jednej sporovej strany, uzavrel, že každý z manželov
sa musí podieľať na úhrade existujúceho záväzku. Nakoľko výška podielu každého z manželov na
hodnote majetku predstavuje čiastku 42.666,00 eur (1/2 ako polovica z 85.332,00 eur), hodnota vecí
prikázaných do výlučného vlastníctva žalovaného činí 81.958,00 eur, teda nadobudol viac o 39.292,00
eur. Keďže žalovaný zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok 14.937,00 eur (suma
predstavujúca výšku dedičského podielu vynaložená na nadobudnutie bytu), nad rámec svojho podielu
uhradil na spoločné záväzky za žalobkyňu (1/2 uhradených splátok úveru) 17.813,89 eur a (nedoplatok
voči VPMP) 2.278,14 eur, žalovanému vznikla povinnosť na vyrovnanie majetkového podielu žalobkyne
z vyporiadania BSM v sume 4.262,97 eur.

7. Uzavrel, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nevznikol žalobkyni nárok na majetkové vyrovnanie
z hodnoty bytu ako žiadal žalobca, poukazujúc na to, že bez ohľadu na to, v akej miere boli finančné
prostriedky z dedičstva žalovaného investované do nadobudnutia spoločnej veci, obaja bývalí manželia
sa na základe zhodne prejavenej vôle stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, za čo
poskytli protihodnotu spoludedičom žalovaného, preto nemožno uvažovať o tom, že len žalovaný sa
zaslúžil o nadobudnutie veci. Rovnako podľa záveru súdu je potrebné zohľadniť, že byt je zaťažený
takým záväzkom, ktorý má vzhľadom na majetkové pomery strán neúmerný rozsah a zaťažuje nielen
žalovaného, ale aj žalobkyňu.

8. Obom bývalým manželom ako spoločným a nerozdielnym dlžníkom ponechal povinnosť v rovnakom
pomere sa podieľať na úhrade záväzku, ktorý ostal ku dňu vyporiadania nesplnený v rozsahu 44.828,76
eur na istine a 54.92 eur na úrokoch zdôrazňujúc, že túto pohľadávku vyporiadaval na základe rovnakých
zásad, aké sa uplatňujú pri vyporiadaní majetku, pričom vyporiadanie pohľadávok a záväzkov sa dotýka
len vzťahu medzi bývalými manželmi a nijako neovplyvňuje povinnosti manželov vo vzťahu k tretím
osobám.

9. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Štátu vznikli trovy vo výške 72,00 eur
v súvislosti s náhradou nákladov peňažnému ústavu - Slovenskej sporiteľni a.s. za podanie správy
týkajúcej sa rozsahu splácania úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere. Určil, že každá sporová strana je v
rovnakom pomere povinná podieľať sa na náhrade vzniknutých trov, pretože informácie boli vyžiadané
v ich záujme na účely vyporiadania BSM.

10. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch pri
zohľadnení § 7 ods. 8 cit. zák., pri určovaní výšky poplatku podľa položky 6 písm. b/ prílohy k cit.
zák. Keďže žalobkyni bolo priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov tak, že je povinná
uhrádzať súdne poplatky do výšky 100,00 eur vrátane, bola zaviazaná na zaplatenie súdneho poplatku v
uvedenom rozsahu, žalovaného teda zaťažuje poplatková povinnosť v zostávajúcom rozsahu súdneho
poplatku 2.459,50 eur.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. Keďže účastníci konania nedospeli k vyporiadaniu
BSM dohodou, súdne konanie bolo v záujme oboch sporových strán, z ktorých dôvodov každý z
účastníkov nesie zhodnú procesnú zodpovednosť za jemu vzniknuté trovy konania.

12. Rozsudok vo výroku o povinnosti strán sporu v rovnakom pomere sa podieľať na úhrade záväzku
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie podielov z vyporiadania z BSM sumu 4.262,97 eur, napadol včas podaným odvolaním
žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie. Nesúhlasil s vyporiadaním nehnuteľnosti vedenou na LV č. XXXXX, kat. úz. Y., t.j. 4-
izbového bytu na 4. poschodí bytového domu č.s. XXX v H. J. W.. K. XX poukazujúc na to, že z
vykonaného dokazovania vyplýva, že o nadobudnutie tohto bytu sa zaslúžil iba on, preukázal, že
predávajúcim za predmetný byt zaplatil dohodnutú cenu 680.000,00 Sk, ktorú získal predajom rodinného
domu práve predávajúcim, teda v podstate medzi ním a predávajúcimi došlo k zámene nehnuteľností.
Uviedol, že z výpovede svedka M. N. vyplynulo, že sa s dedičmi, svojimi súrodencami, dohodol tak, že z
dedičstva mu pripadne rodinný dom a súrodencom zariadenie domu a ostatné predmety a že im uvoľní
byt v Košiciach pre potreby ich bývania. O tejto dohode svedčí aj skutočnosť, že svojich súrodencov
zastupoval pri kúpnej zmluve, prevzal časť kúpnej ceny a dohodol s kupujúcimi, že zabezpečia pre
predávajúcich 4-izbový byt. Ide o byt, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Byt zapísaný na LV
ako bezpodielové spoluvlastníctvo preto, že to považoval za správne, keďže žili v manželstve a mali
založenú rodinu. Nepopieral, že predmetný byt bol čiastočne zrekonštruovaný počas trvania manželstva
so žalobkyňou, ale na rekonštrukciu bytu si zobrali úver, ktorý po rozvode spláca výlučne on. Poukazujúc
na vyššie uvádzané skutočnosti s prihliadnutím na ust. § 150 OZ tvrdil, že o nadobudnutie a udržanie
bytu sa zaslúžil výlučne iba on, preto navrhol, aby byt, aj keď patrí do masy vyporiadavaného majetku
BSM bol pridelený do jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti vyplatiť žalobkyňu na vyrovnanie
určitú finančnú čiastku. Namietal, že záver súdu o tom, že poskytli protihodnotu jeho spoludedičom,
preto nemožno uvažovať o tom, že len žalovaný sa zaslúžil o nadobudnutie veci, podľa jeho názoru z
vykonaného dokazovania nevyplynul. Za nepreskúmateľný považoval záver súdu prvej inštancie o tom,
že je nutné zohľadniť, že byt je zaťažený takým záväzkom, ktorý má vzhľadom na majetkové pomery
strán neúmerný rozsah a zaťažuje žalovaného aj žalobkyňu vzhľadom na to, že rozsudkom ho súd
určil za výlučného vlastníka bytu. Napokon podľa jeho názoru ani s vyporiadaním spoločného dlhu sa
súd dostatočne nevyporiadal. Zdôrazňoval, že spoločný dlh spláca a bude splácať naďalej on, pretože
žalobkyňa nemá dostatočný príjem, aby veriteľ požadoval plnenie dlhu od nej. Z prejavu žalobkyne v
priebehu súdneho konania zreteľne vyplynulo, že odmieta sa podieľať na splácaní spoločného dlhu.
Navyše so zmluvou o úvere ako hlavným záväzkom bola uzatvorená aj záložná zmluva na predmetný
byt ako záväzok vedľajší. Keďže súd určil, že sa stal výlučným vlastníkom bytu, považoval za vylúčené,
aby veriteľ za tohto stavu požadoval splnenie dlhu od žalobkyne. Z týchto dôvodov by za správne
považoval rozhodnutie súdu v tom zmysle, že bude zaviazaný splácať dlh až do jeho úplného vrátenia
za predpokladu riadneho a včasného splácania a v takomto prípade by mal súd určiť podiel žalobkyne
v polovici na splatenie dlhu a zaviazať žalobkyňu zaplatiť mu vo finančnom vyjadrení určený jej podiel
na spoločnom dlhu. Takisto rozhodnutie o určení poplatkovej povinnosti podľa neho vykazuje znaky
odňatia účastníkovi možnosť konať pred súdom poukazujúc na to, že žalobkyni súd priznal oslobodenie
od súdnych poplatkov, pričom jemu predmetné uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov
nedoručil, s ním ho neoboznámil, aj keď má na tom právny záujem, pretože zodpovedajúcu časť súdneho
poplatku pripadajúceho na žalobkyňu platí on. Trval na tom, že žalobkyňa nesplnila podmienky na
oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky. Po celý čas je zamestnaná s príjmom 700,00 eur bez
povinnosti splácať spoločný dlh. Boli jej zverené na čas po rozvode manželstva dve maloleté deti, jedno
maloleté dieťa - dcéra bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Napokon namietal správnosť záveru
súdu prvej inštancie o povinnosti hradiť trovy konania štátu poukazujúc na to, že trovy vznikli tak, že
súd si vyžiadal výpis z bankového účtu síce na jeho návrh, ale výpis mu nedoručil. Na jeho písomnú
požiadavku mu odpovedal, že za náklady mu vyhotoví kópiu z výpisu banky alebo má nazrieť do spisu.
Považoval za jednoduchšie osobne v banke si vyžiadať výpis a za tento žiadaný výpis hneď banke
zaplatil. Z tohto dôvodu odmieta zaplatiť za výpis z banky. Z uvedených dôvodov považoval napadnutý
rozsudok za nesprávny, nezákonný. Uviedol, že odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ C.s.p.

13. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním aj žalobkyňa a to vo výroku o povinnosti podieľať sa
v rovnakom podiele na úhrade záväzkov zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
13.8.2008 so Slovenskou sporiteľňou a.s. a vo výroku, ktorým na vyrovnanie podielov z vyporiadania

BSM bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 4.256,97 eur (správne 4.262,97 eur). Navrhla
zrušiť rozhodnutie v napadnutých výrokoch, vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne
zmeniť v napadnutých výrokoch. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.. Nesúhlasila
so záverom súdu prvej inštancie, že záväzok patriaci do BSM nie je možné prikázať iba jednému z
manželov. Poukazovala na chyby v počítaní pri vyčísľovaní o akú sumu žalovaný nadobudol viac
oproti svojmu zákonnému podielu, ktorý sa premietol aj do nesprávneho výpočtu jej finančného nároku
na vyrovnanie podielov (uvedené chyby v počítaní boli odstránené opravným uznesením - poznámka
odvolacieho súdu). Nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý od sumy, o ktorú žalovaný
nadobudol oproti svojmu zákonnému podielu viac, odpočítal sumu 17.813,89 eur ako polovicu splátok
úveru, ktoré výlučne hradil žalovaný tvrdiac, že súd mal pri úvahe o započítaní, resp. odpočítaní tejto
sumy vziať zreteľ na ochranu záujmov maloletých detí a to konkrétne na skutočnosť, že sa 6.1.2009
odsťahovala zo spoločného bytu spoločne s dvomi maloletými deťmi do nájomného bytu a následne
vyhodnotiť, či v danom prípade neprichádza do úvahy nezapočítanie tejto sumy, prípadne započítanie
zníženej sumy. Ďalej poukazovala na skutočnosť, že úver bol vzatý 13.8.2008, zo spoločnej domácnosti
odišla do nájomného bytu aj s deťmi 6.1.2009, teda po niekoľkých mesiacoch, počas tohto obdobia
platila nájomné za byt, zároveň sa starala o maloleté deti, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti
zdôrazňujúc, že maloletí chlapci mali 14 a 7 rokov, maloletá dcéra, ktorá zostala u žalovaného mala
17 rokov. Poukazujúc na ochranu zásady maloletých detí tvrdiac, že v danom prípade je potrebné
prihliadnuť na ďalšie skutočnosti a to násilnícke správanie sa žalovaného voči jej osobe, na jej osobnú
starostlivosť o dve maloleté deti, ako aj na skutočnosť, že spoločné deti vychovávala v neustálych
podnájmoch, teda jej život po rozvode bol náročný, či už psychicky, fyzicky, ale aj finančne. Poukazovala
na to, že rozhodnutím súdu vznikol stav, že spoločný byt pripadne žalovanému, pričom ona bude
povinná rovnakým podielom splácať zvyšnú časť úveru, teda nemá byt, ale úver jej zostane. Zároveň
bude naďalej vychovávať maloletého Maroša v nájomnom byte. Zdôrazňovala morálny aspekt tohto
konkrétneho prípadu. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaz - svedeckú výpoveď
Z.. E. (G. Ž.), ktorý potvrdil, že jej boli v dedičskom konaní vyplatené finančné prostriedky vo výške
4.979,08 eur a ktoré podľa jeho vedomostí mali slúžiť na zaobstaranie bytu poukazujúc na to, že
skutočnosť, že svojho brata predvolala na súdne pojednávanie až po dvoch rokoch, nemôže bez
ďalšieho znamenať automaticky jeho nedôveryhodnosť, resp. že šlo o účelový krok z jej strany iba
s cieľom navýšiť jej finančný nárok. Rovnako to platí aj pre skutočnosť, že svedok bol prítomný na
pojednávaní nemôže bez ďalšieho znamenať jeho nedôveryhodnosť. Bola toho názoru, že záver súdu o
tom, že tieto finančné prostriedky boli použité pre bežný chod domácnosti alebo nadobudnutie vecí, ktoré
boli spotrebované alebo veci, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom a nie sú tak predmetom vyporiadania
BSM podľa nej nemá oporu v dokazovaní.

14. Opis odvolania žalovaného bol žalobkyni doručený 5.8.2016, opis odvolania žalobkyne bol
žalovanému doručený 25.7.2016.

15. Žalobkyňa aj žalovaný boli v odvolacom konaní nečinní.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného
od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného ako podané včas
oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 písm. c/ a § 380 C.s.p., teda preskúmal celý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani na
potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.1.2019 o 9,45 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 17.1.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 C.s.p., § 378 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.

18. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p., žalovaný namietal
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ C.s.p.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že je naplnený iba odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.
vo vzťahu k výroku o povinnosti žalobkyne a žalovaného v rovnakom podiele uhradiť záväzok zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a vo vzťahu k tomu aj vo výroku o výplatnej povinnosti.

20. Žalobkyňa aj žalovaný v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie im uložil povinnosť v rovnakom
podiele uhradiť záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX poukazujúc na skutočnosť,
že časť finančných prostriedkov získaných predmetným úverom bola použitá jednak na refinancovanie
predchádzajúcich úverov a na nadobudnutie - zveľadenie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Z
obsahu spisu vyplýva, že predmetný úver po rozvode manželstva spláca výlučne žalovaný, žalobkyňa
sa odmieta podieľať na splácaní tohto dlhu, navyše so zmluvou o úvere ako s hlavným záväzkom bola
uzatvorená záložná zmluva na predmetný byt ako záväzok vedľajší.

21. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Podľa ust. § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

23. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložila na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

24. Z cit. § 150 vyplýva, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadávajú aj pohľadávky a
dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa
však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o
vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované právo žiadať napr. splnenie dlhu od hociktorého
z bývalých spoluvlastníkov.

25. Prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým na skutočnosť, že v súvislosti s
poskytnutím úveru, ktorého dlžníkmi sú tak žalobkyňa, ako aj žalovaný došlo k zriadeniu záložného práva
na byt patriaci do BSM, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom žalobkyňa sa
odmieta podieľať na splácaní tohto dlhu a žalovaný prejavil snahu splácať predmetný úver tak, ako to
robil aj do rozvodu manželstva a po rozvode manželstva (pred vyporiadaním BSM), pochybil súd prvej
inštancie, pokiaľ žalobkyni, aj žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zostatok dlhu každému v rozsahu
1/2. Je totiž zrejmé, že úver spláca výlučne žalovaný a nie je predpoklad, že žalobkyňa sa bude podieľať
na splácaní tohto dlhu, pričom boe strany zhodne navrhovali, aby povinnosť uhradiť zostatok úveru bola
uložená žalovanému.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
povinnosti žalobkyne a žalovaného v rovnakom podiele uhradiť záväzok zo Zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej 13.8.2008 so Slovenskou sporiteľňou a.s. so zostatkom na istine vo výške
44.828,76 eur a na úrokoch 54,92 eur tak, že túto povinnosť ukladá výlučne žalovanému.

27. Prihliadajúc na túto zmenu, za nesprávny je potrebné považovať aj záver súdu prvej inštancie o
výplatnej povinnosti, keďže povinnosť žalobkyne podieľať sa na úhrade tohto dlhu v rozsahu 1/2 zostáva
nezmenená, preto pri zohľadnení, že z celkovej sumy dlhu 44.883,68 eur má žalobkyňa uhradiť sumu
22.441,84 eur a žalovaný takisto 22.441,84 eur, t.j. každý v rozsahu 1/2, od sumy, o ktorú žalovaný
nadobudol z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctva oproti svojmu zákonnému podielu viac, t.j. od
sumy 39.292,00 eur je potrebné odpočítať okrem sumy 14.937,00 eur (čiastky vynaloženej z výlučného
vlastníctva na spoločný majetok), po odpočítaní sumy 17.813,00 eur (polovica zo sumy 35.627,78 eur,
ktorú po rozvode manželstva žalovaný uhradil na splnenie záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere)

a sumy 2.278,14 eur (polovica spoločného dlhu vzniknutého za trvania manželstva a týkajúceho sa
nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu a na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a
opráv bytového domu v súvislosti s bytom, ktorý je predmetom BSM, ktorý uhradil výlučne žalovaný zo
svojich finančných prostriedkov) aj sumu 22.441,84 eur. Keďže pri odpočítaní (zo sumy o ktorú prevyšuje
hodnota prikázaných vecí žalovanému jeho zákonný podiel jednu polovicu) toho, čo žalovaný uhradil
a má uhradiť za žalovanú (t.j. 39. 292,- eur - 14.937,- eur -17.813,89 eur - 2.278,14 eur - 22.441,84 eur)
vyplýva, že tieto úhrady prevyšujú sumu 39.292,- eur o 18 178,87 eur. Takto vzniká povinnosť uhradiť
na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyni, a to sumu
18.178,87 eur. Prihliadajúc na výšku sumy a osobné, majetkové a rodinné pomery žalobkyne odvolací
súd v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. jej uložil túto sumu uhradiť žalovanému v lehote 90 dní.

28. K odvolacím námietkam žalobkyne a žalovaného podľa ktorých súd nepostupoval správne keď
neprihliadal na nimi tvrdené vynaložené finančné prostriedky z výlučného vlastníctva na spoločný
majetok, resp. uložil žalobkyni podieľať sa na úhrade spoločného dlhu a žalobcovi neprikázal byt do
vlastníctva bez povinnosti vyplatiť žalobkyni protihodnotu, odvolací súd udáva:

29. Ide o námietky, ktorými sa strany sporu domáhali v podstate určenia disparity - stanovenia
nerovnakých podielov vyporiadania. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania je, že podiely
oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú
podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý
z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval
(hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. V rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo
spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov.

30. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným
vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov
späť do jeho výlučného vlastníctva. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z
manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto
vrátenie.

31. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. tým,
čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného
majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie alebo
zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu. Pre
úvahu o (ne)rovnosti je významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu
(spoločnú domácnosť či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil nielen o nadobudnutie, ale
aj o udržanie spoločných vecí. V tomto ohľade však nemožno považovať za relevantné, čím a v akej
výške každý z manželov prispel na zabezpečenie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku
bez ohľadu na to, či ho mal manžel pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva alebo ho získal napr.
dedením alebo darovaním za trvania manželstva. Ust. § 150 OZ takú situáciu totiž rieši stanovením práva
manžela požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Stanovenie
nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva je
iným hľadiskom (zásadou), dôležitým pre vyporiadanie spoločného majetku než je stanovenie výšky tzv.
prínosu jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. stanovenie čiastky, ktorá
by mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov a ktorých výška sa potom premietne v čase
stanovenej na záverečné vyrovnanie medzi manželmi. Tieto hľadiská (zásady vyporiadania) nemožno
zamieňať ani zmiešavať (viď uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/202/2010 zo 16.12.2010).

32. Pre rozhodnutie súdu o určenie výšky podielov je významné hľadisko zásluhovosti na nadobudnutí
a udržaní spoločného majetku. Súdna prax, odklon od princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov
označuje za postup mimoriadny a výnimočný. V danom prípade však žiadna zo strán sporu nepreukázala
výnimočnosť prípadu, pre ktorý by bolo odôvodnené pristúpiť k disparite podielov.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa ani žalovaný
neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie, že z výlučných finančných prostriedkov získaných dedením
sumu 4.979,08 eur (žalobkyňa) a sumu nad 14.937,- eur do sumy 22.571,86 eur (žalovaný) vynaložili
na spoločný majetok - nadobudnutie/zveľadenie bytu. V tomto smere odvolací súd v celom rozsahu

poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku. Ani odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť
správnosť záverov súdu prvej inštancie.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov správne súd prvej inštancie nezohľadnil žalobkyňou a
žalovaným uvádzané námietky v súvislosti s určovaním výšky podielov, resp. povinnosti zohľadniť nimi
nepreukázané vynaložené výlučné finančné prostriedky na spoločný majetok.

35. O náhrade trov štátu odvolací súd rozhodol v súlade s čl. 4 základných princípov Civilného sporového
poriadku podľa § 148 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že trovy štátu vznikli za účinnosti O.s.p. a zaviazal
žalobkyňu a žalovaného uhradiť polovicu zo vzniknutých trov štátu predstavujúcich náhradu nákladov
peňažnému ústavu Slovenskej sporiteľni a.s. za podanie správy týkajúcej sa rozsahu splácania úveru
zo zmluvy o splátkovom úvere. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného,
podľa ktorej nie je ochotný uhradiť polovicu týchto nákladov, lebo súd mu nezaslal kópiu tohto stanoviska,
resp. žiadal od neho zaplatiť poplatok za vyhotovenie kópie, preto považoval za vhodnejšie opätovne
si vyžiadať od Slovenskej sporiteľne správu týkajúcej sa rozsahu splácania úveru. Súd v súvislosti so
žiadosťou žalovaného o zaslanie kópie správy Slovenskej sporiteľne a.s. postupoval v súlade s položkou
20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb., preto uvedený postup
nemôže byť dôvodom, pre ktorý by nemal povinnosť zaplatiť polovicu náhrady trov štátu vzniknutých
v súvislosti so zabezpečením dôkazu, ktorý bol aj v jeho záujme a slúžil na účely zistenia potrebných
údajov pre vyporiadanie BSM.

36. O súdnom poplatku bolo rozhodnuté v súlade s § 2 ods. 2, § 7 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb.
s prihliadnutím na položku 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu
o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na to, že žalobkyni uznesením Okresného súdu Košice II č.k.
18C/134/2010 - 23 z 10.3.2011 bolo priznané úplné oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením
č.k. 18C/134/2010-316 z 8.6.2016 bolo odňaté žalobkyni v časti oslobodenie od súdnych poplatkov s
účinnosťou od 1.6.2016 tak, že žalobkyňa je povinná platiť súdne poplatky do výšky 100,00 eur vrátane,
pričom k tomuto rozhodnutiu súd prvej inštancie pristúpil z dôvodov zistených zmien v osobnej situácii
žalobkyne pri zohľadnení výšky jej mesačného príjmu, vyživovacej povinnosti k maloletému Marošovi, s
prihliadnutím na nutné výdavky na bývanie, pri zohľadnení, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, býva s
maloletým synom v podnájme a vzniká jej aj záväzok z bezpodielového spoluvlastníctva, odvolací súd
sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že za danej situácie nie sú splnené podmienky na
úplné odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie považuje za správne. Preto uložil
povinnosť žalobkyni uhradiť súdny poplatok vo výške 100,00 eur vrátane a žalovanému uložil uhradiť
poplatkovú povinnosť v zostávajúcom rozsahu súdneho poplatku, t.j. 2.459,50 eur.

37. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i odvolacieho) odvolací súd
rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.

38. Podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

39. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. V nadväznosti na výsledok sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu, obe strany sporu boli
vysporiadané v rovnakom rozsahu čo do aktív ako aj pasív, obe strany sporu mali teda čiastočný úspech
v rovnakom pomere. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.