Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117011492
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117011492.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich
Ing. Štefana Mirgu a Márie Lukačkovej, v trestnej veci proti obžalovanému U. D., pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno b) a §127 odsek 4 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 14.11.2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
U. V. W. L. Z. U. V. S. D. É. O. V., narodený W. XX.XX.XXXX S. Z.,
trvale bytom Y. XX,
toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 28.01.2016,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

1/ od bližšie neurčeného dňa do júla 2015, najmenej od obdobia kedy poškodená V. D., D.. XX.X.XXXX,
začala chodiť do základnej školy, ktorá je dcérou obžalovaného a žila s ním v spoločnej domácnosti až
do 1.7.2015 v rodinnom dome v obci Y. Č.. XX, spôsoboval poškodenej psychické a fyzické utrpenie
tak, že jeho agresívnym správaním, využívajúc fyzický a psychický nátlak, silu a nadradenosť, v nej
opakovane vyvolával strach a napätie tým, že ju bezdôvodne a za bezvýznamné neuposlúchnutie jeho
príkazov, za nesplnenie príkazov podľa predstáv obžalovaného, za prejavenie vlastného názoru, alebo

keďobžalovanývyprovokovalkonflikt,fackovalpotvári,udieralrukamipohlave,ťahalzavlasy,postupne
intenzitu fyzických útokov stupňoval na údery päsťou a kopance do rôznych častí tela, pričom tieto útoky
sa pravidelne a bezdôvodne opakovali a pri fyzických trestoch používal remeň alebo drevenú palicu, dňa
27.6.2015 počas oslavy menín obžalovaného došlo medzi ním a poškodenou k slovnému konfliktu, kedy
obžalovanýpovedalpoškodenej,žepokiaľsinenájdebrigádupočasletaaprázdnin,takjuvyhodízdomu
a čo brala poškodená ako vážnu vyhrážku, pretože od detstva musela na príkaz obžalovaného, a to aj
spoločnesostatnýmisúrodencami,počasvíkendovroznášaťrôzneletákyvoviacerýchrôznychobciach,

pričom všetky peniaze za jej prácu dostával obžalovaný a poškodenej za všetky roky nedával ani
žiadne vreckové, poškodenú neustále kontroloval tak, že mu musela pravidelne hlásiť kde je, dlhodobo
a opakovane sa jej vyhrážal, že tak ako ju priviedol na tento svet, ju z tohto sveta aj znesie, okrem
školy nemohla nikam chodiť a ani za ňou nechodili žiadni kamaráti a spolužiaci, ponižoval ju rôznymi
nadávkami, vyjadreniami spochybňujúcimi a podceňujúcimi jej inteligenciu, zároveň počas celého tohto
obdobia poškodená videla a vnímala ako obžalovaný ponižuje a hrubo bije aj všetkých jej ostatných

súrodencov a jej matku s cieľom mať situáciu v rodine pod vlastnou kontrolou, čo poškodená pociťovala
ako neznesiteľné fyzické a psychické príkorie, v dôsledku čoho dňa 1.7.2015 opustila domácnosť a bola
umiestnená v krízovom centre,

2/ dňa 28.1.2016 v dopoludňajších hodinách v spoločnom rodinnom dome v obci Y. Č.. XX sa vyhrážal
poškodenej I. D., ktorá bola jeho manželkou a s ktorou žil v spoločnej domácnosti, tak, že pod zámienku,
že mu chýba plienka a táto nie je na svojom mieste, že poškodená mu všetko nivočí a likviduje, na

poškodenú kričal, pričom poškodená z obavy nič nehovorila a nereagovala, v dôsledku čoho agresivita akrik obžalovaného sa tak stupňovali, že kričal, či si myslí, že ho takto vyprovokuje aby ju udrel, že jej má
za tridsať rokov dosť a postará sa o to, aby mal od nej pokoj a keď to bude chcieť ohlásiť na polícii, tak
môže byť ovešaná aj tridsiatimi telefónmi, príchodu polície sa nedožije a bol taký rozčúlený a agresívny,

že sa mu penilo v kútikoch úst, poškodená sa ho veľmi bála, pretože sa k nej stále približoval, ona od
neho ustupovala až ku kuchynskému oknu a otočila sa mu chrbtom, aby ho neprovokovala pohľadom,
čo znovu vystupňovalo jeho agresivitu a priblížil sa až úplne k jej telu, čo poškodená pociťovala ako
bezprostredné fyzické ohrozenie, pri ktorom neustále kričal a opakoval, že jej má dosť, všetko jej spočíta,
patrí na psychiatriu, bude vyhlásená za nesvojprávnu a pôjde do blázinca, preto poškodená z tohto útoku

mala odôvodnený strach a obavu o svoj život a zdravie,
t e d a :
v bode 1:
týral blízku osobu a osobu, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie
a psychické utrpenie bitím, kopaním údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré

ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,

v bode 2:
inému sa vyhrážal smrťou alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu, tento čin spáchal na chránenej osobe, ktorou je blízka osoba,

t ý m s p á c h a l :
v bode 1:
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d)
Trestného zákona v znení účinnom do 1.1.2016, s použitím § 138 písmena b) Trestného zákona, § 127

odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom do 1.1.2016,

v bode 2:
prečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360odsek1,odsek2písmenob)Trestnéhozákona,spoužitím
§ 127 odsek 4 Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek

2 Trestného zákona, podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7
(sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 26.07.2017 pod
č. 2 Pv 85/2016, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému U. D. a na hlavnom pojednávaní v dňoch
08.09.2017,13.10.2017, 07.11.2017, 19.12.2017, 26.01.2018, 27.02.2018, 20.03.2018, 08.06.2018,
29.06.2018, 20.07.2018, 17.08.2018, 11.09.2018, 09.11.2018 a 14.11.2018 vykonal dokazovanie

vypočutím obžalovaného U. D. (ďalej len „obžalovaný), poškodených V. D. V. I. Č., A. D., Z. W. H., O.
D., O. D., V. D., U. D.O. O.., W. D. V. I. D. O., O. B., A. B., H. N., O. N., T. D., M. C., S. R. A.. R. N., A..
A. O., A.. F. O.H., A., O.. G. R., O.. O. Ť., prečítaním znaleckého posudku O.. L.G. ako aj oboznámením
všetkých listinných dôkazov obsiahnutých v spise.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 08.09.2017 kategoricky a vehementne poprel svoju vinu v
oboch skutkoch, vyhlásil, že ani jeden skutok on nespáchal, všetko je to len výmysel - konfabulát
poškodených, za ktorým stoja cudzie osoby - rodina C., prípadne také osoby mimo rodiny D., ktoré
využili psychické dispozície a limity jeho bývalej manželky I. D. dané jej ochorením štítnej žľazy, ktoré
má vplyv na jej psychickú výkonnosť. Na druhej strane poukazoval na to, že on bol ten, koho bývalá

manželka napádala, urážala, vyhadzovala z domu, robila anomálie, vyhadzovala mu úradnú poštu, onabola tá, ktorá ho posielala do blázinca. Dementoval akúkoľvek svoju trestnú činnosť, neustále opakoval,
že všetko čo bolo uvedené v obžalobe bol výmysel, seba zhodnotil ako poctivého zamestnanca, ktorý
nadštandardne pracoval v prospech svojej rodiny. Ďalší dôvod, pre ktorý ho oznámila poškodená V.

D. videl v tom, že si postavila hlavu, že dostala veľa slobodnej vôle a priestoru a robila si čo chcela
a nevedela čo od dobroty. K oslave jeho mením v roku 2015 vysvetlil, že poškodená V. D. mu vtedy
nezagratulovala, napriek tomu jej on tortu ponúkol, ona si vziať nechcela, žiadal, aby išla brigádovať
cez letné prázdniny do Tesca, ale ona sa chovala neprimerane, ignorovala ho, nekomunikovala s ním.
Poprel aj akékoľvek násilie voči poškodenej V. D., pripustil len to, že ju raz alebo dva razy v živote sotil,

keď bola k nemu arogantná a vtedy keď ona sotila do neho, aby tým odvrátil jej útok. Vylúčil, že by
používal na poškodenú V. remeň, tento on sám zakázal používať ešte v roku 2004, kedy ním naposledy
„vycápal“ U.. Priznal, že všetky deti chodili brigádovať, poškodená V. asi od 12-tich rokov, deti chodili
roznášať letáky do viacerých dedín, aby sa tak prilepšili do rodinného rozpočtu. Dodal, že V. sa nikdy
nesťažovala, že by nevládala robiť, pripustil len to, že to brala ako prácu pod jej úroveň. Vypovedal tiež,
že V. vreckové nedostávala, rovnako ako všetky ostatné deti, ale deti dostali všetko, čo potrebovali.

Ohľadne neustálej kontroly poškodenej V. uviedol, že posledné tri - štyri roky ju vôbec nekontroloval,
pretože sa to nedalo, lebo sa veľmi zriedkavo zdržiaval doma, pracoval v N. od 1.1.2012 do 31.12.2014,
súbežne pracoval aj vo firme V., v Bratislave prespával na ubytovni. Do roku 2010 sa o V. zaujímal
len bežne ako rodič. Ešte dodal, že on sa o deti bál kvôli tomu, že ich rodina bola 14 rokov atakovaná
rómskou komunitou. Konkrétne poprel aj akékoľvek vyhrážanie sa V., používanie vulgárnych nadávok

voči nej, akékoľvek jej osočovanie alebo urážanie. Svoje výchovné metódy popísal tak, že poškodenú
motivoval alebo porovnával. V domácnosti mala V. na starosti len psíkov, umývanie a utieranie riadov a
pomoc O. utierať prach a umyť dlážku. Argumentoval aj tým, že poškodená V. mala priateľov, kamarátila
sa s A. N., ktorý k nim chodieval pred dom a ona chodievala k N.; nikdy jej nebolo zakazované, aby
niekam chodila alebo aby chodil niekto k nim. Dôvod, pre ktorý k nim nikto nechodil, obžalovaný videl

v tom, že deti si nevedeli udržať poriadok. Z trestného oznámenia, ktoré naňho podala poškodená V.
obviňoval W. z ÚPSVR Zlaté Moravce, G. Y. - probačnú a mediačnú úradníčku Okresného súdu Nitra,
dokonca aj okresného prokurátora O.. N.. Možný vplyv na trestnom oznámení zo strany poškodenej I.
Č. videl aj v priateľovi jeho bývalej manželky. Obžalovaný kategoricky a vehementne popieral aj to, že
by sa poškodenej I. Č. niekedy vyhrážal, toto obvinenie považoval za vyústenie dlhodobého navádzania

jeho bývalej manželky skupinou osôb proti nemu využívajúc jej psychické dispozície a limity. Poukazoval
na to, že to bola práve poškodená, ktorá ho napádala, urážala a vyhadzovala z domu. Sám kvôli tomu
podal dňa 22.01.2016 aj trestné oznámenie, ktoré sa však minulo účinkom a on bol vzatý do väzby.

Svedkyňa poškodená V. D., na hlavnom pojednávaní 13.10.2017, vypovedala, že obžalovaný ako jej

otec voči nej používal fyzické násilie od raného detstva, ťahal ju za vlasy, kopal, búchal päsťami, bil
ju palicou, remeňom, potom mala modriny na nohách a bolesti brucha a takto boli bití aj jej súrodenci.
Podľa nej si to väčšinou nezaslúžili, ale otec si na nich takto vylieval zlosť. Otec ich väčšinou bil na takých
miestach, aby to nebolo vidieť. Pamätala si tiež, že raz ušiel z domu aj jej brat V. kvôli tomu, že ho otec
napadol, kopal ho v stoji a že otca predvolali do škôlky kvôli modrinám, ktoré mal U. na tele a učiteľky v

škôlke otcovi povedali, že ho dajú na sociálku, ale nič sa neriešilo. Vypovedala ďalej, že z domu odišla tri
mesiace pred svojimi narodeninami, ona sa zdôverila svojej spolužiačke, ktorá jej otvorila oči, otec išiel
jej nezvestnosť ohlásiť na polícii a potom bola ona umiestnená do krízového centra Slniečko. Potvrdila,
že jej odchodu predchádzal konflikt medzi ňou a otcom, keď si nechcela dať z jeho meninovej torty,
keďže mala vtedy črevné problémy, otec ju za to napadol a povedal jej, že je nevďačná a tiež jej povedal,

že keď si nenájde brigádu tak, že ju vyhodí z domu. Tiež uvádzala, že otec často používal slová, že
ako ju na svet priviedol, tak ju z neho znesie, že kontroloval každý ich krok, keď mu náhodou nedvihla
telefón, dostala za to výprask, že nemohli k nim chodiť kamaráti, v opačnom prípade by na nich nakričal,
že nemali voľný čas, iba na učenie, stále museli pracovať, že ich znevažoval, ponižoval, nadával im,
keď sa niečo pokazilo, tak ich zbil. Poprela, že by ona bola drzá, arogantná voči obžalovanému, že

by na neho niekedy útočila. Pripustila, že do obžalovaného raz nechtiac sotila, následne na to dostala
bitku, bil ju na zemi a fackal ju a tiež, že v posledných rokoch mu oponovala, čo ale vždy skončilo bitkou
alebo slovnými vyhrážkami, že ju zabije. Uviedla tiež, že otec kričal po nich za banálne veci, používal aj
hrubé nadávky, že chodila brigádovať od druhej triedy základnej školy, musela roznášať letáky po 20-
tich dedinách cez víkendy a keď nestíhali, roznášali letáky aj cez týždeň. Častokrát túto prácu nevládala

fyzicky vykonávať, stalo sa aj, že túto prácu museli vykonávať aj keď boli chorí. Obžalovaný ich neustále
kontroloval, volával im dva-trikrát z roboty, či všetko spravili, stál im za chrbtom, či to spravili tak ako
on chcel. Keď mu nedvihla telefón, dostala za to výprask. Uviedla, že obžalovaný ženy znevažoval,
považoval ich za menejcenné, dával im za príklad len sestru O.. Poprela, že by ju niekto navádzal na to,aby vypovedala proti otcovi. Chovanie otca vnímala ako nepríjemné, často bola kvôli tomu smutná, bála
sa chodiť domov. K druhému skutku vypovedala, že pri ňom nebola, hovorila jej o ňom len mama, ktorá
jej uviedla, že otec sa jej vyhrážal, že ju zabije a že mama chcela podať trestné oznámenie. Verila matke,

že otec pritom až penil, lebo už aj predtým sa stalo, že keď na matku útočil, mal bublinky v kútikoch úst.
Rodinu N. poznala ako známych jej sestry O., u ktorých bola raz na Silvestra. Vypovedala, že súrodenci
O. a O. sa postavili na stranu otca. Uviedla tiež, že strýko a teta z otcovej strany T. D. a M. G. videli a
vnímali čo sa dialo v ich rodine, aj mu dohovárali a potom už k nim ani nechodili.
Obžalovaný označil výpoveď svojej dcéry za lož, vyjadril sa, že takto si dcéra V. skúšala svoje fantázie.

Opakoval, že všetky peniaze za roznos letákov išli do spoločného rozpočtu, že remeň nepoužíval viac
ako desať rokov, že poškodená klamala aj ohľadne incidentu s V.

SvedkyňapoškodenáI.D.,rodenáČ.nahlavnompojednávanídňa13.10.2017vypovedalaobdobneako
v prípravnom konaní, kedy potvrdila všetky skutočnosti týkajúce sa skutku nebezpečného vyhrážania.
Potvrdila, že sa jej obžalovaný spôsobom opísaným v skutkovej vete vyhrážal, hovoril jej, že ju zlikviduje,

že najlepšie bude, keby nebola a že sa postará o to, aby skončila v blázinci a že jej nepomôže aj keby
mala na sebe aj 20-30 telefónov, aj tak neprežije. Vypovedala, že obžalovaný do nej začal „rýpať“ kvôli
tomu, že nevedel nájsť plienku, začal jej vykrikovať, že mu všetko likvidovala, nivočila, rozpredala, že
všetko bolo len jeho a že za 30 rokov mal tohto dosť. Obžalovaný sa k nej približoval, ona ustupovala
k oknu, chcel ju udrieť, keď ustúpila k oknu, tak sa mu otočila chrbtom, obžalovaný mal pritom sklovité

oči a v kútikoch úst mal penu. Ona na to reagovala tak, že bola ticho, bála sa o svoj život a aj toho, že
by sa obžalovaný mohol vyvŕšiť na deťoch. Volala kvôli tomuto incidentu najprv probačnej úradníčke a
potom V., ktorej povedala, že čo a kam išla spraviť. V. jej najprv telefón nedvihla, potom jej zavolala o
päť minút neskôr, kedy jej už V. dvihla, lebo mala v škole práve prestávku.
K prvému skutku vypovedala obdobne ako poškodená V., potvrdila jej slová, že obžalovaný bil deti za to,

ak nebolo tak, ako povedal, že V. bil aj remeňom, keď napríklad nenanosila dosť dreva, že deti nemali
čas na kamarátov, záujmy, museli stále pracovať, roznášať letáky, tvrdil, že ich zadĺžil, tak to bolo treba
zaplatiť. Privilegovaná bola iba dcéra O., O. mal z bitky od otca na nose jazvu, ona má tiež jazvu na čele
ako spadla na radiátor, keď od obžalovaného utekala. Potvrdila, že deti mali často modriny, ich učiteľka
aj zavolala vtedajšieho starostu T. W. a dohovorila mu, že ak sa to bude opakovať, tak obžalovaného

nahlási. Potvrdila aj to, že obžalovaný im všetkým nadával, vulgárne sa o nich vyjadroval, že používal
slová, že ako ich na svet priviedol, tak ich z neho znesie, že obžalovaný deti často kontroloval, keď
sa nedovolal jednému, volal druhému, každý mal dva tri telefóny, obžalovaný potreboval mať všetko
pod kontrolou. Deti si nevodili domov kamarátov, ani oni nikam nechodili, iba dcéra O. si vodila domov
svedkyňu N.. Tiež sa vyjadrila že obžalovaný neuznáva ženy, že sú to len amazonky, ktoré sa postavili

na boj proti mužom. Poškodenú V. často videla plakať, bývala smutná. Nepamätala si, či obžalovaný
fyzicky poškodenú V. v deň svojich mením v roku 2015 napadol, pamätala si však, že bol „oheň na
streche“ kvôli tomu, že si V. nezobrala tortu, že mu nezablahoželala a že obžalovaný V. povedal, že ak
si nenájde brigádu, tak mala vypadnúť z domu. Tiež si pamätala, že obžalovaný buchol V. do brucha
v apríli 2014-2015, keď nepodojila kozy. Poprela, že by ona sama obžalovanému robila schválnosti,

vyhadzovala ho z domu, že by ju niekto naviedol, aby proti obžalovanému vypovedala. Poprela, že by
mala dôvod krivo vypovedať voči obžalovanému.
Obžalovaný označil výpoveď svedkyne poškodenej I. Č. za bludy, uviedol, že obidve aj V. aj manželka
klamali pod vplyvom bohatej rodiny C., všetko to boli len nepravdivé tvrdenia a klamstvá a že manželkine
mozgové bunky riadi pani W.. Poprel poškodenej tvrdenia, že by robil rozdiely medzi pohlaviami, že by

deti stále kontroloval ako aj to, že by deťom hovoril, že ako ich na svet priviedol, tak ich z neho aj znesie.
Stále upozorňoval na to, že on len stále pre rodinu pracoval.

Svedkyňa W. H., dcéra obžalovaného, vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2017 potvrdila
všetky tvrdenia o psychickom a fyzickom týraní zo strany otca v ich rodine. Uviedla, že ich obžalovaný

fackal,bilpozadku,čosastupňovaloaždonepríčetnosti,onasamatovnímalatak,žetobolotakvkaždej
rodine. Ku bitkám dochádzalo vždy, keď neposlúchli, ona sama mala všetko nariadené, po škole mala
povinnosti, musela nachystať drevo, postarať sa o hydinu, na iné aktivity nemala čas, nikam nechodila.
Uviedla, že so svojou rodinou nebýva už 13 rokov, odišla od nej, keď poškodená V. mala sedem rokov.
Vypovedala tiež, že odkedy bol otec zadržaný, sú vytvorené skupinky mama a V., O. a ostatné deti a ona

ako čierna ovca rodiny. Poprela, že by bola niekým navedená na výpoveď. Tiež potvrdila, že obžalovaný
ako ich otec používal vulgárne slová, všetky bežné nadávky, takto nadával aj ich mame, že obžalovaný
pri bitke používal aj remeň aj drevo. Uviedla aj príklad, že keď si za svoje vlastné peniaze, ktoré sama
zarobila, kúpila ruksak, lebo nemala tašku do školy, tak ju kopal dole dvorom.Obžalovaný sa k tejto výpovedi svedkyne vyjadril v tom zmysle, že svedkyňa klamala, že patrila do
trojkoalície, ktorá sa ho snaží zničiť. Zopakoval, že zo strany svedkyne išlo flagrantný konfabulát.

Svedkyňa O. D., dcéra obžalovaného, vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2017 uviedla, že
žili ako normálna rodina, len poskromnejšie, všetky základné a školské potreby boli zabezpečené, k
spôsobu výchovy otca a matky uviedla len to, že išlo o hlasné napomínania a facky a že remeň sa
používal v jej rannom detstve, aj ona ním dostala. Vylúčila, že by sa u nich požíval aj iný predmet na
bitku, pripustila však, že boli vychovávaní tvrdšie. K oslave menín svojho otca v roku 2015 uviedla, že

medzi otcom a V. došlo ku konfliktu, kvôli tomu, že V. si odmietla dať z otcovej torty, pohádali sa a otec
jej vytkol, že mu nezablahoželala. Poprela akýkoľvek fyzický kontakt medzi nimi dvoma. Pripustila, že v
rodine sa odohral verbálny konflikt medzi otcom a bratom V., ktorý sa otcovi vzpriečil a vtedy V. odišiel.
Opakovala, že všetky konflikty sa maximálne riešili len fackami a krikom, na druhej strane pripustila, že
na súrodencoch videla modriny na zadku po remeni. Poprela, že by sa otec deťom vyhrážal, bolo ale
pravdou, že keď bol rozzúrený, tak používal vulgarizmy. Tvrdila, že všetci súrodenci boli uzrozumení s

tým, že peniaze z roznášania letákov išli do spoločného rozpočtu. Negovala neprimeranú kontrolu zo
strany otca alebo nejaké obmedzovanie, ponižovanie iných zo strany otca, aj to, že kvôli roznášaniu
letákov by nešli do školy. Nenavštevovanie sa s kamarátmi vysvetlila tým, že sa hanbili za to ako bývali.
Znegovala aj to, že by otec používal frázu, že ako ich na svet priviedol, tak ich z neho aj znesie. O V. sa
vyjadrila, že bola vzdorovitá, o matke hovorila, že otca štuchala a štípala. Medzi rodičmi dochádzalo ku

konfliktom kvôli tomu, že matka sa o deti nezaujímala, ona sama viac rešpektovala otca. Poukázala aj na
to, že keďže matka nemala záujem o deti, začala preberať jej povinnosti a odkedy je otec vo väzbe, tak
ona sa stará o domácnosť aj o mladších súrodencov. K druhému skutku vypovedala, že matka čakala
na to, kým všetci odišli z domu, aby mohla vyvolať konflikt. Následne na otázky obžalovaného typu
či sa choval neprimerane, extrémisticky, či niekoho zbil v období od 30.06.2015 do 28.01.2016, teda

až v období po odchode poškodenej V. od rodiny, či sa niekomu vyhrážal, robil niečo protiprávne, či
niekoho diskriminoval, obmedzoval niekoho v niečom, či bil nejaké dieťa, ktoré ležalo na zemi, svedkyňa
odpovedala iba jednoslovne, že nie. Obžalovaný uznal, že to čo vypovedala táto svedkyňa bolo pravdou
a vyvrátila všetko to, o čom vypovedali poškodené.

Svedok V. D., syn obžalovaného, vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2017 potvrdil to, čo
uvádzala na hlavnom pojednávaní jeho sestra O., že otec ako výchovné metódy používal len krik a
facky, aj tie otec používal len pri opakovaných neuposlúchnutiach a keď si to ako chlapci zaslúžili.
Poprel, že by niekedy videl, že by bola jeho sestra V. fyziky otcom trestaná, ale bolo možné, že jej
dal facku, čo vedel od mladších súrodencov. Ku konfliktu medzi otcom a V. v deň otcových menín

uviedol, že pri ňom nebol, ale tvrdil, že išlo len o slovný konflikt. Priznal, že ako deti roznášali letáky
aj mimo víkendu, že V. s touto činnosťou nemala problém, že chlapci dostávali bitku, len keď si to
zaslúžili, bitku dievčence nedostávali a tiež že otec vulgarizmy používal. Všetko ostatné týkajúce sa
neprimeraného bitia, obmedzovania, kontroly, sledovania, urážania, vyhrážania sa, nútenia k neustálej
práci zo strany otca - obžalovaného, tento svedok poprel. Ku skutku dva nevedel nič uviesť; nebol

účastný žiadneho nebezpečného vyhrážania. Vypovedal, že odkedy je otec vo väzbe, matka nebýva
dlho doma, starostlivosť o domácnosť zabezpečuje sestra O.; otca do väzby chodí navštevovať. On sám
s matkou nekomunikuje.

Svedkyňa O. B., predtým B. na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2017 uviedla, že dňa 01.07.2015

pracovala v krízovom stredisku Slniečko, kedy k nim bola umiestnená maloletá V. D. a ona ako
psychologička jej poskytla krízovú intervenciu. V., keď k nim prišla, popísala ako rozrušenú, plačlivú,
pričom ju bolo potrebné stabilizovať. Ona si na poškodenej V. nevšimla známky fyzického násilia.
Pamätala si, že V. sa stretla so sestrou W. a že ju bola navštíviť aj spolužiačka s matkou, ktorej sa
maloletá zdôverila. Jej poškodená V. pri psychologickej intervencii uvádzala zo strany otca bitie, bitie

rukou, palicou, hádzanie rôznymi predmetmi, hádzanie tehál po deťoch, po matke, vyhrážanie zabitím
a manipulatívne správanie. Poškodená V. sa tiež sťažovala, že nemala vytvorené vhodné podmienky
na štúdium, že musela rodinu podporovať roznášaním letákov, že sa musela starať o maloletých
súrodencov, opisovala dlhodobé psychické týranie.
Obžalovaný sa vyjadril k tejto výpovedi, že aj táto svedkyňa klame.

Svedok O. D. sa na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2017 vyjadril v tom zmysle, že tu išlo o výmysel zo
strany matky a sestry V., absolútne znegoval akékoľvek psychické ani fyzické týranie zo strany otca u
nich doma. Vyjadril sa, že otec mu pomohol vybaviť prácu v Bratislave, že otec mal k nim všetkým dobrývzťah, staral sa o nich ako najlepšie vedel, nerobil medzi nimi žiadne rozdiely, niekedy musel zastávať
aj rolu matky, lebo matka nebola na to spôsobilá, ona sa o nich nezaujímala. K výchovným metódam
otca uvádzal, že tento používal zákazy, snažil sa vyjadrovať slušne bez vulgarizmov, skôr zo strany

matky dostali mladší súrodenci facku najmä vtedy, keď otec nebol doma. V. zhodnotil ako arogantnú voči
rodičom, voči súrodencom, že sa správala drzo, že sa povyšovala. Nebolo pravdou, že by V. nemala
kamarátky. Na V. si nikdy nevšimol žiadne známky fyzického násilia. Priznal, že on sám mal modriny a
mal aj zlomený nos, ale to bolo z toho ako ho napadli F.. Poprel aj vedomosť o nejakom nebezpečnom
vyhrážaní.

Svedok H. N. na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2017 uviedol, že obžalovaný u nich býval nejaké
obdobie, keď sa vrátil z preliečenia z psychiatrie, až kým ho nezadržala polícia, a to z obavy, že by
jeho manželka mohla na obžalovaného niečo vymyslieť. Za obžalovaným k nim chodili deti W., I. V. O.
a boli u nich aj U. V. Š.. Vypovedal tiež, že O. D. prišla za ním, či by u nich mohol obžalovaný bývať.
Vedel, že obžalovaný v čase, keď býval u nich, chodil k sebe domov na návštevy vtedy, keď boli všetci

doma alebo porobiť niečo okolo domu, keď nebol nikto doma, ale ku koncu už začal byť obžalovaný
neopatrný a chodieval domov častejšie. On nepočul, že by obžalovaný deťom nadával alebo na nich
kričal. Poškodenú V. popísal ako usmievavú, energickú. On na členoch rodiny D. nevidel modriny, nikto
z rodiny sa mu nikdy na nič nesťažoval. Vyjadril svoj názor, že ho prekvapilo, že by mal obžalovaný na
takéto niečo čas, pretože ťahal dve roboty.

Svedkyňa O. N., kamarátka obžalovaného dcéry O. D., na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2018 k veci
uviedla, že obžalovaného D. pozná viac ako 20 rokov a zostala prekvapená, že by sa také niečo mohlo
stať. Vypovedala, že sa od detstva priatelí s O. D., s ktorou sa stretávali vonku. Nevedela nič o žiadnych
zákazoch zo strany O. P., O. sa jej na nič nikdy nesťažovala. Vedela, že deti D. si chodili privyrábať do

záhrad, žiadne známky násilia na deťoch nebadala, poškodenú V. popísala ako vysmiatu babu. Nikdy
nezaznamenala, že by sa obžalovaný niekomu vyhrážal. V dome D. bola len párkrát, pretože O. sa
hanbila za to ako žili. Zaznamenala, že obžalovaný kričal po chlapcoch, keď robili „neplechu“, ale zažila
aj to, ako poškodená I. D. hystericky kričala na malú I., aby vrátila ovocie, ktoré jej dali. Uviedla, že
s poškodenými nemala vytvorený priestor, v rámci ktorého by sa jej mohli zdôveriť. Vyjadrila sa, že v

prípade prepustenia obžalovaného na slobodu by do júla 2018 mohol obžalovaný u nich bývať. Priznala,
že pracovala v Slniečku, kde jej nepredĺžili pracovnú zmluvu po skúšobnej dobe kvôli tomu, že v práci
pomohla O. D. nájsť kontakt na advokáta pre obžalovaného v tejto veci.

Svedok U. D. ml., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2018 v prítomnosti sociálnej

kurátorky a psychológa, vypovedal k veci tak, že otec sa k nim správal normálne, vyhrešil ich, keď
neposlúchli, chlapci občas dostali facku na tvár. On dostal raz facku za to, že zahesloval televízor. O
V. povedal, že táto otcovi odvrávala, že otcovi nezagratulovala na poslednej meninovej oslave otca,
bližšie si k tomu nič nepamätal. Tiež uviedol, že chodili roznášať letáky a peniaze z ich roznosu šli do
rodinného rozpočtu. Na všetky ostatné otázky týkajúce sa neprimeraného bitia a fyzického napádania,

obmedzovania, kontroly, sledovania, urážania, vyhrážania, nútenia k neustálej práci zo strany otca -
obžalovaného ku komukoľvek tento svedok odpovedal jednoslovnou odpoveďou - nie, prípadne uviedol,
že nevedel alebo že si nepamätal. Pripustil, že rodičia používali vulgarizmy. Poprel, že by niektoré z detí
ušlo z domu, V. V. W. vnímal tak, že z domu odišli. Tiež negoval, že by otec robil medzi deťmi rozdiely
alebo že by mal niekto z detí modriny. Tento svedok tiež chodil obžalovaného navštevovať do väzby.

Svedok W. D., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2018 v prítomnosti sociálnej
kurátorky a psychológa, vypovedal k veci tak, že otec bol k V. zhovievavý, dobrý, vždy jej vyhovel, keď
niečo potrebovala. Na otca si pamätal dobre, okrem facky a zákazov otec nepoužíval iné výchovné
metódy. Rovnako ako U. D. ml. na všetky ostatné otázky týkajúce sa neprimeraného bitia a fyzického

napádania, obmedzovania, kontroly, sledovania, urážania, vyhrážania, nútenia k neustálej práci zo
strany otca - obžalovaného ku komukoľvek tento svedok odpovedal jednoslovnou odpoveďou - nie,
prípadne uviedol, že nevedel alebo že si nepamätal. Potvrdil, že chodili cez víkendy roznášať letáky
aj v 10-tich dedinách. Poprel, že by sa rodičov bál, že by otec používal vulgarizmy alebo že by býval
rozčúlený alebo že by V. alebo mama otcovi nadávali alebo ho bili a otec by plakal.

Svedkyňa I. D., ml., dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 27.02.2018 v prítomnosti
sociálnej kurátorky a psychológa, vypovedala samostatne, že otec nebol tyran a V. nebola bitá. Otec,
keď niečo vyviedli, tak im len dohovoril. Správanie V. k otcovi popísala ako drzé, lebo mu robila zachrbtom grimasy. Rovnako ako dvaja predchádzajúci synovia obžalovaného aj táto svedkyňa na otázky
týkajúce sa nejakého neprimeraného bitia a fyzického napádania, obmedzovania, kontroly, sledovania,
urážania, vyhrážania, vyhadzovania z domu, nútenia k neustálej práci zo strany otca - obžalovaného

ku komukoľvek odpovedala jednoslovnou odpoveďou - nie, prípadne uviedla, že nevedela alebo že si
nepamätala. Nikdy na nikom nebadala známky fyzického násilia. K poslednej meninovej oslave otca si
pamätala, že V. otcovi nezablahoželala, a že otec bol z toho smutný. Poprela, že by sa u nich používali
hrubé slová, následne ale uviedla, že V. za chrbtom otcovi nadávala, že je kokot.

Svedkyňa M. C., ktorú obžalovaný opakovane označoval ako osobu, ktorá stojí za jeho krivým
obvinením, dňa 17.08.2018 na hlavnom pojednávaní vypovedala, že V.U. D. spoznala ako spolužiačku
svojej dcéry z gymnázia, ktorú boli v posledný deň školského roka tretieho ročníka s dcérou vyzdvihnúť
na zastávke v Y. a zobrali ju k sebe domov, pretože ju jej dcéra poprosila, či by k nim V. nemohla prísť,
pretože mala problémy, bála sa a nechcela sa vrátiť domov. V. jej bližšie nič nekonkretizovala a ona sa
jej nepýtala, aby ju viac netraumatizovala. Pamätala si, že V. bola vystrašená, nechcela veľmi rozprávať.

V. bola u nich asi dve - tri hodiny, keď jej začali vyvolávať sestra, mama, otec, potom triedna učiteľka.
Ona sama V. vysvetlila, že takto to nemožno riešiť, že u nich nemohla zostať a že treba ísť na políciu.
Potom V. spolu s dcérou zaviezli na políciu do R. O., kde už bol aj obžalovaný. Ona tam V. odovzdala
a potom s dcérou odišli. Vedela o tom, že V. išla do krízového centra Slniečko, kam jej boli aj odniesť
veci; nepamätala si, kde v Nitre to bolo. Vylúčila, že by usmerňovala V., aby podala trestné oznámenie

na obžalovaného a vypovedala proti nemu ako aj to, že by poznala nejaké osoby z Nitry, ktoré by mohli
mať vplyv na trestné konanie, nepoznala ani probačnú úradníčku z Okresného súdu Nitra ani okresného
prokurátora. Obžalovaného tiež nepoznala.

Svedok T. D., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 17.08.2018 vedel k veci veľmi málo,

sprostredkovane od netere W.. Vedel, že neter V. D. odišla do zariadenia pre maloleté osoby, ale
praktické vysvetlenie on nedostal. Nevedel uviesť ako fungovala rodina jeho brata, ako boli jeho deti
vychovávané, pretože nemal taký blízky náhľad na priebeh a činnosť bratovej rodiny. On nikdy nevidel,
nepočul, nebol priamym svedkom toho, že by sa obžalovaný nevhodne správal k V. alebo k bývalej
manželke a ani nebol svedkom toho, že by obžalovaný fyzicky napadol V. alebo bývalú manželku, že

by im nadával, ponižoval ich. Nevidel ani známky fyzického násilia na V. alebo na bývalej manželke.
Vypovedal, že oni chodili na návštevy rodiny brata len sporadicky. Dôverný vzťah s bratovými deťmi
nemal. Neter W. charakterizoval ako svojskú, V. ako veľmi tichú a bývalú švagrinú ako jednoduchú.
Brata zhodnotil ako spravodlivého, snaživého, cieľavedomého, pričom osem detí vyžaduje prísnosť.
Obžalovaný je od neho je o deväť rokov starší, preto bol jeho ochranca.

Svedok N. Z., vedľajší sused rodiny D.O. S. Y., na hlavnom pojednávaní dňa 17.08.2018 poprel
vedomosť o týraní alebo o nebezpečnom vyhrážaní v rodine D.. Vyjadril sa, že s D. nie sú dobrými
susedmi, v rodine D.O. nepostrehol nič neobvyklé, žiaden incident, konflikt, sem tam počul od nich krik.

Znalec O.. G. R., na hlavnom pojednávaní dňa 27.02.2018 predniesol znalecký posudok č. 38/2015
v zhode s jeho písomným vypracovaním, trval na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu
neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov znaleckého
posudku vyplynulo, že intelektové schopnosti poškodenej V. D. sú v pásme mierneho populačného
nadpriemeru, jej osobnosť bola vo vývoji, v adolescentnom vzdore voči autorite otca, bola izolovaná od

rodiny, neboli u nej zistené patologické rysy, všeobecná hodnovernosť a reprodukcia prežitých udalostí
z aspektu mentálnych predpokladov bola zachovaná, mierne znižujúcim aspektom vierohodnosti bol
negatívny a rezistentný vzťah k autorite otca, čo viedlo k zveličovaniu prežívania ohrozenia zo strany
otca. Poškodená sa výpoveď nenaučila, ani nefabulovala ani nekonfabulovala. Z psychologického
hľadiska nebol u tejto poškodenej zistený syndróm týranej osoby, nevyskytli sa u nej žiadne príznaky

úzkosti viazané na konflikty s otcom, prechodné príznaky úzkosti nenadobudli charakter dlhodobej
psychickej poruchy. Poškodená mohla subjektívne pociťovať konanie otca ako ťažké príkorie, avšak
medzi obžalovaným a poškodenou nevznikla väzba ako medzi tyranom a obeťou. Pocit obmedzenia
a príkoria bol u poškodenej V. ovplyvnený jej vekom, dozrievaním, vo vzťahu s otcom prichádzalo k
absolútnej autorite otca, čo viedlo k vzdoru poškodenej. Znalec posúdil konanie otca ako výchovne

nevhodné a negatívne, nie však ako príkorie, ktoré by malo vplyv na psychické zdravie poškodenej.
Na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že u poškodenej nezistil žiadne príkorie z psychologického
hľadiska, žiadne obmedzovanie, či finančné, či vo vzdelaní, v stykoch. Zo strany poškodenej išlo o
spôsob adolescentného riešenia situácie, keď otec vyžadoval autoritu a ona sa tejto autorite vzoprela.Podľa psychologického hľadiska bola výpoveď poškodenej V. zveličená, pretože ak by išlo o takú
frekvenciu a intenzitu aké uvádzala poškodená, tak poškodená V. by sa nedokázala vzbúriť, poprípade
osamostatniť,mohlabymaťvýčitky,žebysaidentifikovalasagresoromotcom,obviňovalasa,poprípade

tieto bitky by vnímala ako zaslúžené, pravdepodobne by bola úzkostná, depresívna, skrývala by sa pred
svojimi rovesníkmi. V psychopatologickej symptomatológii znalec nezistil žiadne prejavy pravidelného a
intenzívneho fyzického násilia voči V.. V. posúdil v porovnaní s ostatnými členmi rodiny, resp. deťmi, že
mala nadpriemerné schopnosti, že mala väčšiu potrebu sebaúcty a vyjadrovať svoje názory, preto viac
narážala na autoritu otca, ktorý si vyžadoval poslušnosť a dodržiavanie pravidiel všetkých členov rodiny

rovnako. Znalec u poškodenej nezistil syndróm skrývania, poškodená bola psychologicky vystresovaná
zo situácie, že bola v Slniečku, že bola od rodiny, že došlo k rozdeleniu rodiny, pretože na jednej
strane boli V. s mamou, na druhej strane ostatní členovia rodiny, ktorí vytvorili nejaké vzájomné koalície.
Výpovede maloletých svedkov I. D. O.,. U. D. O.. V. W. D., pri ktorých bol znalec na hlavnom pojednávaní
prítomný, znalec zhodnotil ako šablónovité.

A.. F. O., A.., ktorý bol ako konzultant pribratý znalkyňou z odboru psychiatria O.. L. na posúdenie
čiastkových otázok z odboru psychológia ohľadne obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa
27.02.2018 po jeho pribratí ako znalca podľa § 142 Trestného poriadku vychádzajúc pri takomto
postupe z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. NS SR 3 To 54/1984, predniesol znalecký
posudok, ktorý vypracoval pre O.. L. v zhode s jeho písomným vypracovaním. Znalec vo svojich

odpovediach na položené otázky zhodnotil osobnosť obžalovaného ako abnormne štrukturovanú s
dominanciou príznakov emocionálnej nestability, narcistickej poruchy a paranoidity. Posúdil, že v
správaní obžalovaného sa manifestujú nátlakové, silácke prejavy s potrebou demonštrácie vlastnej sily,
vlastného vplyvu a domnelej veľkosti. Obžalovaný sa ľahko dostáva do konfliktov, agresivita nepatrí
medzi dominujúce súčasti jeho osobnosti. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že u obžalovaného figuruje

snaha o nadradené, dominantné správanie so snahou presadiť sa voči iným. Pozitívny vzťah ďalších
detí k obžalovanému znalec vysvetlil tak, že tieto deti sa stavajú k obžalovanému podriadivo, deti ho
vnímajú ako autoritu a správajú sa voči nemu v súlade s tým, čo od nich ako otec očakáva. Tiež vysvetlil,
že práca a starostlivosť o rodinu nevylučujú to, že je niekto egocentrický a narcistický. Znalec ďalej
vypovedal, že obžalovaný je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, má

na to dostatočný intelektuálny a mnestický potencionál, ale k špecifickej vierohodnosti sa on ako znalec
nezvykne u obžalovaných vyjadrovať, pretože vo vzťahu k obžalovaným je to problematické kvôli ich
právu brániť sa akýmkoľvek spôsobom, teda aj hovorením nepravdy. K resocializácii sa znalec vyjadril
tak,žeobžalovanýmôžezmeniťsvojesprávanie.Skonštatoval, žeobžalovanýmásklonkznevažovaniu
opačného pohlavia a že nie sú u neho vylúčené ani agresívne prejavy.

Znalec A.. A. O. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na hlavnom pojednávaní
dňa 29.06.2018 predniesol znalecký posudok č. 12/2015 v zhode s jeho písomným vypracovaním, trval
na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali
vplyv na zmenu týchto záverov. Závery znaleckého posudku zhodnotili, že poškodená V. D.Á. je na

úrovni lepšieho populačného priemeru, jej osobnosť je extrovertovaná, primerane sebavedomá, horšie
prispôsobivá, je dráždivá, tvrdohlavá, patologické črty u nej znalec nezistil a ani príznaky syndrómu
týranej osoby. U poškodenej zistil len príznaky poníženia, urazenia a uvedomenia si inakosti výchovných
metód v rodine, ako aj svojho postavenia pravdepodobne ovplyvnených aj pubertálnym vývinovým
obdobím. Podľa znalca poškodená V. je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti

prípadu, jej výpoveď z psychologického hľadiska nesie znaky všeobecnej hodnovernosti, špecifickú
hodnovernosť znalec neposudzoval, nakoľko mal k dispozícii len jednu výpoveď poškodenej. Znalec
vyhodnotil, že správanie otca mohla V. pociťovať ako ťažké príkorie, prejavujúce sa vo vynucovaní
poslušnosti, bitím, zastrašovaním, sústavným kontrolovaním, nútením vykonávať pracovné činnosti.
Znalec sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že ak by konanie obžalovaného uvedené v obžalobe, bolo

skutočnosťou, prejavilo by sa to na psychike poškodenej V. D. formou zmeny správania sa, postojov,
pričomonsámuV.takéniečonepostrehol.Pripustil,vychádzajúczvýpovedíV.D.,žeakbybolorealitou,
čo V. popisovala, teda ako s ňou otec zaobchádzal, mohla by to pociťovať ako ťažké príkorie. Vyjadril
sa, že udaniu otca poškodenou V. predchádzal konflikt medzi obžalovaným a poškodenou, keď mal
otec narodeniny, bola upečená torta, ktorú V. odmietla ochutnať alebo jesť, čo otca vytočilo a rozčúlilo a

ona sa urazila. U V. D. nezistil naučenú výpoveď, ani agresivitu, ani panovačnosť ani konfliktnosť, mala
však mimoriadne kritický postoj voči otcovi. Tento znalec u V. nezistil zveličovanie, iba vyzdvihovanie
negatívnych vlastností otca.Znalkyňa A.. R. N. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na hlavnom
pojednávaní dňa 29.06.2018 predniesla znalecký posudok č. 43/2017 v zhode s jeho písomným
vypracovaním, trvala na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej neboli známe žiadne

okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Osobnosť V. znalkyňa vyhodnotila v záveroch
svojho znaleckého posudku ako extrovertovanú, menej štrukturovanú, málo sebavedomú, s poruchami
v oblasti sociálneho kontaktu, s intelektom v rámci populačnej normy v pásme nadpriemeru. Správanie
poškodenej V. bolo poznačené zvýšenou racionálnou kontrolou, poškodená V. má obmedzenú
schopnosť prežívať radosť. Psychopatologickú symptomatológiu v štruktúr osobnosti poškodenej

znalkyňa nezistila. Podľa znalkyne je poškodená V. je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti,
jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej hodnovernosti. Správanie otca opísané
poškodenou je tyranizujúcim správaním, syndróm týranej osoby u nej znalkyňa nezistila, ktorý sa u
poškodenej neprejavil len vďaka jej základnej osobnostnej a intelektovej výbave.
Obhajca obžalovaného odmietol túto znalkyňu vypočuť, hoci to bola práve obhajoba, ktorá trvala na
osobnom vypočutí tejto znalkyne, s odôvodnením, že vypracovanie znaleckého posudku W.. N. bolo

dôsledkom účelovosti a škodlivosti konania OČTK v prípravnom konaní, ktoré hľadali znalca, kým
nenašlitakého,ktorýbyposkytolvyhovujúciposudokvnegatívnomzmyslepreobžalovaného,pričomnič
nenasvedčovalo tomu, že posudky W.. O. V. O.. R. by mali nejaké chyby alebo nesprávnosti. Poukázal
na to, že OČTK nemali zákonnú legitimitu na to, aby priberali ďalšieho v poradí tretieho znalca. Z tohto
dôvodu považoval tento posudok za nezákonný.

Súdnapriekuvedenejnámietkeobhajcuonezákonnostitohtodôkazu,znalkyňunahlavnompojednávaní
vypočul, pretože žiadnu nezákonnosť nezistil. Zákon totižto nevylučuje vypracovanie aj viacerých
posudkov v jednom trestnom konaní. Znalkyňa pri svojej výpovedi uviedla, že pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzala z výpovedí poškodenej zo dňa 18.03.2017, z 01.07.2015 resp. kde
podávala trestné oznámenie a pri psychologickom vyšetrení. V čase vyšetrenia V. znalkyňa nebola

oboznámená s posudkami W.. O. V. W.. R., ona u poškodenej nezistila zveličovanie, zhodnotila
poškodenú V. ako neagresívnu, nedôverčivú, neistú, dráždivú s tendenciou reagovať obranou a so
zníženou frustračnou toleranciou.

Znalkyňa O.. O. Ť. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na hlavnom

pojednávaní dňa 20.07.2018 predniesla znalecký posudok č.14/2018 v zhode s jeho písomným
vypracovaním, trvala na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej neboli známe žiadne
okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Po komplexnom psychologickom vyšetrení
poškodenej I. D., rodenej Č. skonštatovala, že táto je schopná správne vnímať, uchovávať v pamäti a
následne primerane reprodukovať prežité udalosti. Z psychologického hľadiska zhodnotila jej všeobecnú

i špecifickú hodnovernosť za dostatočne spoľahlivú, jej výpoveď niesla z psychologického hľadiska
dostatočné známky opisu skutočne prežitých udalostí; u poškodenej neboli zistené forezne významné
patologické črty osobnosti. Osobnosť poškodenej I. D. znalkyňa zhodnotila skôr introvertne zameranú,
s labilnejšou afektivitou, v interpersonálnych vzťahoch dependentnú, pasívnu, bezmocnú s pocitom
neschopnosti. U poškodenej znalkyňa nezistila sklony ku klamstvu, fabulácii, pseudologii, pre ktoré by

sa dalo domnievať, že by si poškodená I. D. popis skutku v bode 2 obžaloby mohla vymyslieť. V prípade
preukázania viny obžalovanému z psychologického hľadiska najpravdepodobnejším motívom k podaniu
trestného oznámenia na manžela sa javila snaha vyriešiť ňou vnímanú situáciu ohrozenia a strachu.
Na hlavnom pojednávaní explicitne vysvetlila, že na psychologickú vierohodnosť nemalo zásadný vplyv
tvrdenie poškodenej, že obžalovaný každý mesiac žiadal, aby bol prepustený, hoci to nebola pravda,

pretože poškodená nemusela byť orientovaná v tom, kedy, aký úkon prebiehal a bolo teda možné, že
niektoré konkrétne procesné úkony vnímala časovo inak.
Objasnila, že jej posudok sa vzťahoval len k bodu 2 obžaloby, konkrétne k posudzovaniu špecifickej
vierohodnosti a bol viazaný na tento bod a nebol automaticky aplikovateľný na ostatné. Pokiaľ išlo o
osobnosť, o intelekt, o patologické rysy osobnosti a o iné okolnosti života tieto sú aplikovateľné na

každú situáciu. Obžalovanému tiež ozrejmila pojem lakrimozita, ktorá bola u poškodenej autentická, nie
divadelná ako sa pýtal obžalovaný. Znalkyňa tiež uviedla, že u poškodenej neboli zistené prvky vopred
naučeného pripraveného textu, ona mala k dispozícii všetky výpovede, ktoré boli zadokumentované v
spise v čase, keď ho mala k dispozícii.
Obžalovaný sa o tejto výpovedi znalkyne vyjadril tak, že prezentovaný posudok bol sofistikovaný súbor

ukážkových klamstiev, konfabulácií I. D.É..

V súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním
znaleckého posudku č. 12/2017 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetviepsychiatria O.. Ľ. L. po konzultácii so znalcom psychológom A.. F. O., z ktorého záverov vyplývalo, že
obžalovaný má zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá nemala forezne významný vplyv na rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti, tieto u obžalovaného neboli znížené, obžalovaný je v dostatočnej miere schopný

chápať zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť,
preto nie je potrebné mu uložiť ochranné liečenie.

Z prečítaných listinných dôkazov bolo zistené, že obžalovaný dňa 13.08.2015 odovzdal na polícii
v Nitre dva kusy nábojov 9 mm, k tomu boli predložené fotokópie zbrojného preukazu, členského

preukazu Slovenského streleckého zväzu. Úradné záznamy z júla a augusta 2015 vyhotovené A..
W. z ÚPSVR Nitra, pracovisko R. O., zaznamenávali, že bolo vykonané šetrenie pomerov v rodine
maloletých detí D., ktoré boli chudobné, že obžalovaný sa dostavil na úrad, kedy bol rozrušený tým,
že niekto zmanipuloval V. na polícii, že bolo vykonané aj šetrenie u detskej lekárky detí D., ktorá nikdy
nepostrehla, že by sa u detí objavili známky telesného alebo psychického týrania. Na základe návrhu
na vydanie predbežného opatrenia ÚPSVR Nitra, Okresný súd Nitra dňa 02.07.2015 vydal uznesenie

pod sp. zn. 13PPOm/2/2015 o tom, že V. D. sa zverila do starostlivosti krízového centra Slniečko,
Nitrianske Hrnčiarovce z dôvodu, že V. bola vystavovaná nebezpečným situáciám, nátlaku a násilia zo
strany rodičov a plnoletých súrodencov. Mailom dňa 01.07.2015 znalec O. vyšetrovateľovi predbežne
oznámil, že správanie otca mohla poškodená V. pociťovať ako ťažké príkorie. Ďalšie policajné záznamy
z preverovania uvádzali, že rodina D. žila v Y. samotárskym životom, susedia s ňou nemali žiadne

závažné problémy. Ostatné záznamy sa netýkali merita veci, zaznamenávali len správanie a prístup
obžalovaného k nejakým procesným úkonom, prípadne štátnym orgánom. Výpis z ústrednej evidencie
priestupkov na obžalovaného vykazovalo jedno postihnutie za priestupok na úseku dopravy, ktorého sa
dopustilobžalovanýdňa08.11.2014,začomubolauloženáblokovápokuta80,-eur,vregistripriestupkov
zo dňa 10.09.2018 bol vykázaný ešte jeden priestupok podľa § 69 odsek 1 písmeno a), písmeno d),

ktorý spáchal obžalovaný dňa 01.10.2015, za čo mu bola uložená v rozkaznom konaní pokuta 30,-eur.
V aktualizovaných odpisoch registra trestov má obžalovaný jeden záznam, a to z roku 1976, kedy bol
odsúdený na 10 rokov v II. NVS za trestný čin vraždy. Odsúdenie mu bolo zahladené dňa 02.02.1994
uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 6Nt 51/1993 a v súčasnosti sa na obžalovaného hľadí akoby
nebol odsúdený. V tejto súvislosti bol oboznámený aj rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 2T 30/76

z 08.10.1976, ktorým bol obžalovaný odsúdený za trestný čin vraždy, ktorého sa dopustil na svojej dcére
W. D., ktorá nemala ani dva mesiace tak, že ju najprv uhryzol a potom ju najmenej dvakrát udrel rukou
do hlavy veľkou silou. V odôvodnení tohto rozsudku bolo uvedené, že u obžalovaného bola zistená
porucha osobnosti v zmysle psychoastenickej psychopatie a že motívom jeho konania bol dlhodobý plač
dieťaťa, ktorý ho opakovane budil. Odvolanie obžalovaného proti tomuto rozsudku zamietol uznesením

Najvyšší súd ČSR dňa 12.01.1977 pod sp. zn. 1To 38/79. Sociálna správa krízového centra Slniečka
z 25.08.2015 uvádzala, že poškodená V. počas pobytu odmietala kontakt s rodinou, nechcela sa vrátiť
domov, pretrvával u nej strach z otca a z jeho agresívneho a manipulatívneho správania. Z celej rodiny
dôverovala len sestre W.. Lekárske správy O.. G. F. potvrdzovali, že obžalovaný bol hospitalizovaný
od 18.09.2015 v PN Veľké Zálužie na odporučenie ambulantnej psychiatričky O.. A. pre reaktívne

neurotickéťažkostihodnotenéakoadaptačnáporucha.Obžalovanýbolpočashospitalizácieumiestnený
na otvorenom úseku, neboli u neho pozorované žiadne známky závažného duševného ochorenia.
Zápisnica spísaná na Okresnej prokuratúre v Nitre dňa 21.10.2015 svedčala o tom, že obžalovaný podal
trestné oznámenie na svoju dcéru V. D. za krivé obvinenie, pretože skutok, pre ktorý je stíhaný si naňho
vymyslela. Odborné vyjadrenie A.. F. O., predložené v prípravnom konaní obhajobou, ktoré malo za

úlohu porovnať, analyzovať znalecké posudky A.. A. O. č. 12/2015 a A.. R. N. č. 47/2015 a č. 62/2015
a zhodnotiť či ich závery boli vo vzájomnom súlade, zhodnotilo znalecký posudok znalca O. z hľadiska
preskúmateľnosti za sporný až nemožný a znalecké posudky N. z tohto hľadiska považoval za čiastočne
preskúmateľné. Za slabiny všetkých znaleckých posudkov považovalo odborné vyjadrenie to, že v ňom
neboli uvedené psychologické metódy, ktoré boli použité. Odborné vyjadrenie uzavrelo, že závery v

jednotlivých posudkoch boli v zásade v logickom súlade s tým, čo znalci uviedli v predchádzajúcom
texte a neboli zistené žiadne známky, ktoré by poukazovali na vzájomné rozpory. Úradné záznamy O..
G. Y. - probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Nitra z obdobia 09-11/2015 zaznamenávali,
že I. D. sa opakovane sťažovala na správanie obžalovaného, že ju bil, buchnátoval, že sa jej vyhrážal,
že manipuloval s deťmi a nabádal ich proti nej, že mu našla pod posteľou krabičky s nábojmi, že

jej zmizli z domácnosti osobné veci a že obžalovaný tiež uviedol, keď prokurátor podal sťažnosť o
jeho nevzatí do väzby, že veď aj N. má rodinu a deti; I. D. podala žiadosť o rozvod dňa 18.11.2015,
v ktorom ako dôvod uviedla agresívne správanie obžalovaného, bitky, urážanie, obmedzovanie z
jeho strany. Záznam z 17.09.2015 svedčil o tom, že v rámci probácie sa obžalovaný sťažoval nasprávanie manželky I. D., že ho bila, štípala, vulgárne mu nadávala a vyháňala ho z domu. Probačná
a mediačná úradníčka tiež zaznamenala, že obžalovaný viedol rozhovor manipulatívnym spôsobom
a že pri jej nepatrnom nesúhlase začal byť obžalovaný vulgárny. Správa z probácie zhodnotila, že

obžalovaný dodržal povinnosti a obmedzenia uložené súdom, sám tvrdil, že dodržiaval päťmetrovú
vzdialenosť nepriblížiť sa k poškodeným, napriek tomu sa poškodená I. D. opakovane sťažovala na
správanie a vyhrážanie obžalovaného, z ktorého mala strach, čo mailami probačnej a mediačnej
úradníčke oznamovala aj poškodená V. D.. Lekárska správa z januára 2016 uvádzala, že obžalovaný
mal adaptačnú depresiu, hypertenziu, ale nebola kontraindikácia k umiestneniu do CPZ. Z lustrácie bolo

evidentné, že obžalovaný mal zbrojný preukaz od 14.11.2014 a tri zbrane mal v úschove. V evidencii
priestupkov na OO PZ Zlaté Moravce nemal obžalovaný žiaden záznam. Zoznam telefónov spísaných
poškodenou I. D. uvádzal, že W., O., I., U., V., mama a ocino používali viac ako jedno telefónne číslo.
Zo správy O.. Š., gynekológa poškodenej I. D. vyplynulo, že táto poškodená mala v dokumentácii
zaznamenaných osem pôrodov a dňa 17.07.2005 jeden spontánny potrat. V zdravotnej dokumentácii
nebolo uvedené, že by zdravotný stav poškodenej I. D. súvisel s násilím páchanom na poškodenej;

obdobne sa o zdravotnom stave vyjadril aj O.. X.. Podľa informácií poskytnutých bankami SLSP, a.s. a
Tatrabanka, a.s. mala poškodená I. D. v Tatrabanke jeden účet, ku ktorému mali dispozičné oprávnenia
obžalovaný a svedkyňa O. D. a tiež táto poškodená mala v SLSP osobný účet, ku ktorému mala jeden
úver a jeden úverový účet. Obžalovaný mal jeden osobný účet, ku ktorému mala dispozičné oprávnenie
poškodená I. D.. Podľa správy obce Y. rodina D. žila v obci od roku 1998 utiahnutým spôsobom

života, obžalovaný D. bol dvakrát riešený komisiou verejného poriadku jedenkrát kvôli ich psovi, ktorý
vnikol na susedný pozemok a raz kvôli tomu, že jeho syn O. vrazil osobným motorovým vozidlom
do stĺpu miestneho rozhlasu. Obžalovaný 19.01.2016 spísal trestné oznámenie na svoju manželku I.
D., že manipulovala so strelivom, hoci na to nemala oprávnenie, že naňho viackrát fyzicky zaútočila,
zablokovala jemu a dcére O. prístup k svojmu účtu v SLSP, že rozbíjala a ničila všetok ich spoločný

majetok a že jej útoky a agresivita sa stupňovali. Obžalovaný bol vedený v Sociálnej poisťovni ako
platiteľpoistného,vroku2017nebolpoberateľdôchodkovéhopoisteniaanidávokvnezamestnanostiani
nemocenskýchdávok.Zosprávzamestnávateľov vyplynulo,žeO. D.malauzavretúdohoduopracovnej
činnosti od 22.09.2015 do súčasnosti so spoločnosťou regionPRESS, s.r.o. na roznášanie letákov v
troch obciach, pričom odmena závisela od množstva a veľkosti roznášaných novín a bola poukazovaná

na účet XXXXXXXXXX/XXXX, že V. D. mal uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od 29.01.2015 do
22.09.2015 so spoločnosťou regionPRESS, s.r.o. na roznášanie letákov v troch obciach, pričom odmena
závisela od množstva a veľkosti roznášaných novín a bola poukazovaná na účet XXXXXXXXXX/XXXX.
PrespoločnosťKOLOS,s.r.o.nadohodumimopracovnéhopomerupracovaliobžalovanýod01.12.2006
do 31.12.2006, O. D. od 14.11.2008 v podstate až do 31.12.2013, V. D. od 18.09.2013 do 30.06.2015, O.

D. od 01.04.2005 do 31.12.2007 a od 25.02.2015 do 31.08.2015. Pre spoločnosť Cromwellpost, s.r.o. na
dohodu o brigádnickej činnosti študenta pracoval V. D. od 01.09.2015 doteraz na roznášanie letákov v
troch obciach, a O. D. na základe dohody o vykonaní práce od 01.01.2009 v podstate až do 21.05.2015.
Obžalovaný bol v pracovnom pomere Loomis Sk, a.s. od 01.09.2014, poškodená I. D. pracovala v
spoločnosti SEBN SK, s.r.o. od 14.09.2006 do 31.03.2017. Podľa výpisu z bankového registra mal

obžalovanývrokoch2010až2015vbankáchevidovaných16úverov,poškodenáI.D.malaevidovaných
osem úverov, O. D. sedem úverov. Podľa správy ÚPSVR Nitra, pracovisko Zlaté Moravce v období rokov
2001-2005 nebolo úradu signalizované žiadnym subjektom nevhodné, neprimerané správanie zo strany
obžalovaného voči deťom U. V. W. D.. Podľa rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/113/2016 zo
dňa16.01.2018,právoplatnéhoavykonateľnéhodňa08.03.2018bolimaloletédetiI.,W.V.U.D.zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti svedkyni O. D. s tým, že rodičia I. D. V. U. D. boli zaviazaní prispievať
na každé dieťa mesačne výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Z
odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka odišla zo spoločnej domácnosti, nedokázala autoritatívne z
pozície matky pôsobiť na maloleté deti, nebola schopná zabezpečiť celodennú sústavnú starostlivosť
o maloleté deti, neprejavila záujem o školské výsledky a správanie, problém s nerešpektovaním matky

sa zvýraznil, odkedy bol otec-obžalovaný vo výkone väzby, ale tento problém existoval aj pred týmto
obdobím a vyplýval z celkovej hierarchie jednotlivých členov domácnosti z minulosti a z neexistencie
akýchkoľvek citových väzieb medzi členmi tejto domácnosti a tieto patologické vzťahy nebolo možné
v rodine zmeniť. Všetky uvedené fakty boli dôvodom na to, aby maloleté deti boli zverené ich sestre
O.. Manželstvo I. V. U. D. bolo rozvedené dňa 07.05.2018 rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.

zn.11P/343/2015, právoplatným 26.06.2018, na základe ktorého poškodená I. D. prijala dňa 27.08.2018
svoje predchádzajúce priezvisko Č.G.. Podľa listu dôchodkového poistenia obžalovaný odpracoval 41
rokov a 214 dní. Existujúci zamestnávatelia vypracovali na obžalovaného kladné pracovné posudky.
Podľa ostatných lustrácií sa proti obžalovanému nevedie iné trestné konanie na súde okrem tohto, vediesa trestné stíhanie za § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno e), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona
v prípravnom konaní. Podľa hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Nitra správanie obžalovaného nebolo vždy na
požadovanej úrovni, za čo bol jedenkrát disciplinárne potrestaný pokarhaním za to, že porušil zákaz

návykových látok.

Súd odmietol vykonať dokazovanie navrhované obhajobou vyšetrením duševného stavu poškodenej
I. Č., pretože zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia na túto poškodenú nevyplynula
potreba podrobiť svedkyňu takémuto skúmaniu; súd tiež odmietol vykonať konfrontácie medzi

obžalovaným a svedkyňou poškodenou V. D., obžalovaným a svedkyňou poškodenou I. D. st. za
prítomnosti znalkyne O.. Ť., svedkom O. D. a poškodenou V. D., svedkom O. D.É. a poškodenou I. D.
st., svedkyňou O. D. a poškodenou V. D., svedkyňou O. D. a poškodenou I. D. st., svedkom V. D. a
poškodenou V. D., svedkom V. D. a poškodenou I. D. st., a to s poukazom na § 8 zákona č. 274/2017
o obetiach trestných činov, ktorý je špeciálnym predpisom k Trestnému poriadku a tento bráni druhotnej
viktimizácii obetí (§ 2 odsek 1 písmeno b) zákona o obetiach trestných činov) a obzvlášť zraniteľných

obetí (§ 2 odsek 1 písmeno c) zákona o obetiach trestných činov) tých trestných činov, ktoré sa v tejto
kauze prejednávajú. Takisto súd odmietol vykonať ďalšie konfrontácie medzi svedkami O. D. V. W. H., Z.
O. D. V. W. H., V. Z. V. D. V. W. H., tiež zabezpečením záznamov, výpisov mobilných telefónov v záujme
potvrdenia, vyvrátenia jednotlivých tvrdení v jednotlivých výpovediach účastníkov konania: svedok -
poškodený - obžalovaný a mieru „reality“ za účelom vzájomnej „vyťaženosti“ členov rodiny a vypočutím

svedkov D. N. V. Ľ. W., pretože tieto považoval za dôkazy nadbytočné a neodôvodnené, ktoré by neviedli
k objasneniu merita veci a nemali vzťah k prerokovávanej veci vzhľadom na ostatný objem vykonaných
dôkazov v tomto väzobnom trestnom konaní, pričom je dané súdnou praxou, že súd nemá povinnosť
vykonávať všetky stranami navrhnuté dôkazy a môže v súlade so zákonom ich vykonanie odmietnuť.

Súd ustúpil od vykonania dokazovania, ktoré považoval sám súd za potrebné vykonať na preverenie
tvrdení obžalovaného a poškodených, a to vypočutím svedkov M. G., T. W. V. S. Z., pretože ich výsluch
nebolo možné vykonať buď kvôli ich zdravotnému stavu alebo veku (svedkami predložené lekárske
správy) a nevyhovovalo by preto požiadavke rýchlosti väzobného konania odročovanie hlavného
pojednávania až do času ich prípadného zotavenia.

Z výsledkov celého vykonaného dokazovania, bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a mal tak za preukázané, že oba
žalované skutky sa stali a tieto vykázali znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, keď v bode 1 skutkovej vety obžalovaný

týral svoju dcéru V. D. po dlhší čas a v bode 2 skutkovej vety, keď sa obžalovaný svojej manželke I. D.,
st. (chránenej osobe - blízkej osobe) vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to u
nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

Realizované dokazovanie vyústilo do nevyhnutnej úpravy skutkovej vety obžaloby tak, že pri celkovej

úprave skutkovej vety v bode 1, resp. jej skutkových okolností súd vychádzal bezprostredne len z
výpovede a slov poškodenej V. D., ktorú poškodená V. učinila v konaní pred súdom dňa 09.10.2017
tak, aby zostala zachovaná totožnosť skutku a to vypustením skutkových okolností, ktoré na hlavnom
pojednávaní poškodená neuvádzala, a to že fyzické útoky sa opakovali najmenej jedenkrát týždenne, že
naposledy začiatkom júna 2015, keď sa poškodená postavila na obranu svojho mladšieho súrodenca,

ktorého obžalovaný neprimerane hrubo bil, zbil aj poškodenú za to, že sa zastala svojho brata, preto
poškodená ušla z domu a skrývala sa niekoľko hodín, kým sa obžalovaný upokojí, že jej obžalovaný
mal uviesť, že ju nebude živiť ako aj konkrétny údaj o tom, v koľkých dedinách musela roznášať letáky
a tiež, že pri týchto konfliktoch sa triasla od strachu a nemohla plakať, pretože by ju fyzicky potrestal.

Podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
spôsobovaním rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním aleboiným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť sa
dopúšťa zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

Znak, či pojem „fyzické alebo psychické utrpenie“ sa definuje tak, že ide o fyzické alebo duševné bo-
lesti, ktoré obvyklý život poškodenej (týranej) osoby ovplyvňujú alebo ho sťažujú (podstatne narúšajú
kvalitu života poškodenej osoby) a netrvajú len prechodný čas. Znamená to, že musí ísť o trvalosť ko-
nania popísaného v písmene a) §-u 208 Trestného zákona, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hru-
bosťou, či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie. Takýto nás-

ledok tohto trestného činu odlišuje tento trestný čin od iných trestných činov (napríklad od trestného či-
nu nebezpečného vyhrážania, nebezpečného prenasledovania a podobne, ktoré taktiež môžu spôso-
bovať fyzické alebo psychické utrpenie poškodenej osobe). Pri základnej skutkovej podstate trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1Trestného zákona platí, že „týranie“ (t.
j. spôsobenie jeho následku vo forme fyzického alebo psychického utrpenia) nemôže byť len jednora-
zové, či osamotené konanie (ojedinelé nadávky, ojedinelá facka, jedno kopnutie). Musí ísť o trvalejšie

(sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádza-
ním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje a spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípad-
ne aj fyzické útrapy. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo fyzických útrap te-
da je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti
týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky, či niektoré z nich vyústili napríklad do ublíženia na zdra-

ví. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme fy-
zického alebo psychického utrpenia je jeho trvalosť. Na naplnenie pojmu fyzické alebo psychické utrpe-
nie uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby stačí,
ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie (zlo, bezprávie, krivdu), t. j.
ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie oba-

vy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Z hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho vý-
znamu skutočnosť, ak u poškodenej osoby nedošlo k ublíženiu na zdraví a nebol znalecky zistený syn-
dróm týranej osoby, pretože základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok, syndróm týranej osoby totiž nie je znakom
základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu (R 20/1984 a 44/2007 ZSP).

Z vykonaného dokazovania o tom, či dochádzalo k týraniu poškodenej V. D. stáli proti sebe na jednej
strane tvrdenia oboch poškodených svedkýň a svedkyne W. H. a nepriamo aj svedkýň O. B. V. M. C.Ň.,
ktoré všetky obžalovaného jednoznačne a opakovane priamo, prípadne z počutia od poškodenej V.,
usvedčovali z fyzického a psychického týrania, ktoré obžalovaný páchal na poškodenej V. dlhodobo a na

strane druhej tvrdenia obžalovaného a detí obžalovaného O. D., O. D.O., V. D. O.., U. D. O.., W. D., I. D.
O..anepriamosvedkovH.N.,O.N.V.T.D.,ktorívšetcipopreliakékoľvekpsychickéalebofyzickétýrania
zo strany obžalovaného voči poškodenej V.; deti obžalovaného takmer zhodne s malými odchýlkami
pripúšťali zo strany otca maximálne prísnejšiu výchovu, svedkyňa O. pripustila dokonca používanie
remeňa na bitku detí, facky, krik alebo vulgárne nadávanie ako aj fakt, že ako deti chodili roznášať letáky

po viacerých dedinách, čo však brali len ako prilepšenie do rodinného rozpočtu a obvinenie ich otca
považovali len za výmysel ich matky a sestry V..

O tom, že k týraniu poškodenej V. D. objektívne dlhodobo, od detstva, opakovane zo strany
obžalovaného dochádzalo, svedčilo nielen priame svedectvo V. D., ktorá jednoznačne a priamo

vypovedala o bití, kopaniach, búchaní päsťami, bitím palicou a remeňom, vulgárnom nadávaní,
ponižovaní zo strany otca, ktorý si takto na nej „vylieval“ zlosť, o násilí, ktoré nielen na nej, ale aj
na ostatných súrodencoch obžalovaný páchal, o neustálej kontrole a o sledovaní, o vyhrážaní, že
ju vyhodí z domu alebo že ju zabije ako aj konkrétnymi slovami, že ako ju na svet priviedol, tak
ju z neho znesie, o nútení k neustálej práci (nepriamo tomu zodpovedali aj oboznámené listiny od

spoločností, ktoré distribuujú letáky), čo u poškodenej vyvolávalo strach z opakovania tohto zjavne
necitlivého zaobchádzania s ňou zo strany otca ako aj k obavám chodiť domov. Tieto jej usvedčujúce
tvrdenia korelovali aj výpovediam poškodenej I. D.É., v súčasnosti Č. (oboznámené potvrdenie o prijatí
predchádzajúceho priezviska z 27.08.2018) a W. H., ktoré takmer zhodne potvrdili všetky tvrdenia
poškodenej V. D.. Poškodená súvisle a samostatne popísala na hlavnom pojednávaní spôsob správania

obžalovaného ako aj následky, ktoré týmto konaním u nej vyvolal a správanie obžalovaného viedlo
až k tomu, že ušla z domu (oboznámené sociálna správa krízového centra Slniečko, návrh na
vydanie predbežného opatrenia, uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn 13PPOm/2/2015, sociálna
správa krízového centra Slniečko, výpoveď svedkyne B.), pričom si žiadnym významným spôsobomneodporovala;opravdivostitejtovýpovedesúdnemaldôvodpochybovať,pretoževšetcitrajadokonania
pribratí znalci z odboru psychológia potvrdili psychologickú vierohodnosť výpovede poškodenej V. D.,
pričom u nej vylúčili fabulovanie, konfabulovanie, skrývanie, prípadne sklon k vymýšľaniu si. Všetci títo

znalci zhodnotili, že poškodená bola schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti, jej
všeobecná a špecifická vierohodnosť bola zachovaná, podľa znalca O.. R. mierne znižujúcim aspektom
vierohodnosti bol negatívny a rezistentný vzťah k autorite obžalovaného. Slová poškodenej nakoniec
potvrdili aj svedkovia O. B. V. M. C., ktorým sa poškodená V., po tom ako odišla z domu, čiastočne
zdôverila o tom, ako sa k nej obžalovaný správal. V konaní sa napríklad správou ÚPSVR Nitra, pobočka

R. O. nepriamo potvrdilo aj tvrdenie poškodenej V., že nevhodné správanie obžalovaného k iným svojim
deťom napriek upozorneniam učiteliek detí, sociálny úrad nikdy neriešil. Svedkyne I. Č. V. W. H. dokonca
boli priamymi svedkami situácií fyzického napádania, ponižovania, vulgárneho označovania, neustáleho
sledovania,vyhrážania,znevažovanianielenzostranyobžalovaného,atonielen vočipoškodenejV..To,
že poškodená I. Č. vypovedala pravdu, sa potvrdilo listinnými dôkazmi, konkrétne výpisom z bankového
registra, že obžalovaný nútil všetkých pracovať kvôli splácaniu úverov, ktorých mala rodina D. veľa. Zo

znaleckéhodokazovaniasúdvyvodil,ževýpoveďpoškodenejV.bolahodnovernáanebolavnegatívnom
zmysle proti obžalovanému ovplyvnená nejakými inými osobami, tak ako to opakovane naznačoval
obžalovaný (výpoveď svedkyne C.) a ani nebol preukázaný nejaký jej motív úmyselne a krivo obviniť
svojho otca. V konaní nebolo dokázané, že by si poškodená V. vymyslela skutočnosti ňou popisované,
niektoré jej tvrdenia dokonca potvrdili aj deti, ktoré si obžalovaného zastali (svedkyňa O. D.É. pripustila,

že otec používal na bitku remeň, že na deťoch videla modriny na zadku po remeni; požívanie remeňa
na bitie detí pripustil aj sám obžalovaný; ostatné tieto deti napríklad priznali, že obžalovaný vulgárne
nadával, hoci aj túto skutočnosť obžalovaný rezolútne popieral). V prípade, ak by dôvodom trestného
oznámenia zo strany poškodenej V. mal byť len adolescentný vzdor voči autorite otca a príliš veľa
slobody, čím sa bránil obžalovaný, bolo by nanajvýš nepravdepodobné, aby poškodená podávala krivé

trestné oznámenie na svojho otca v čase, keď o tri mesiace mala dovŕšiť plnoletosť a bez ďalšieho mohla
svoj postoj a vzdor voči otcovi riešiť len odchodom z domu, tak ako jej starší súrodenci pred ňou.

Výpovede svedkov, ktoré svedčili len v prospech obžalovaného (výpovede svedkov -O., O., V., U., I.
O.. V. W. D.) - detí obžalovaného súd považoval za snahu pomôcť obžalovanému - svojmu otcovi kvôli

stále pretrvávajúcim väzbám na obžalovaného, pretože bolo evidentné, že títo svedkovia pri svojich
výpovediach, pri ktorých bolo mimochodom markantné, že prebrali rétoriku svojho otca vo vzťahu k
poškodeným, mali tendenciu zľahčovať konanie obžalovaného, prípadne ho negovať, resp. hádzať vinu
napoškodenúV.D.,ktorásilen„postavilahlavu“apoškodenúI.Č..Títosvedkoviaprávetietopoškodené
považovali za zdroj toho, že ich otec je vo väzbe a celá starostlivosť o rodinu je na sestre O.. Súd tieto

výpovede vzhľadom na ich obsah, prejav a oploštenie (výpoveď znalca O.. R. na hlavnom pojednávaní)
nepovažoval za hodnoverné, považoval ich len za snahu neublížiť obžalovanému - ich otcovi a to v
súlade s jeho očakávaním, t.j. s cieľom zabrániť odsúdeniu obžalovaného, pretože bolo zrejmé, že po
tomto procese budú naďalej koexistovať v jednej domácnosti spolu s obžalovaným (takýto ich postoj
vysvetlil znalec A.. F. O.É., A.. na hlavnom pojednávaní).

Pokiaľ išlo o ďalšie dôkazy, ktoré mali svedčiť v prospech obžalovaného (výpovede svedkov H. N., O. N.,
T. D.), bolo potrebné poukázať na to, že išlo najmä o výpovede svedkov o príbuzného, o priateľov, resp.
známych obžalovaného, ktoré z hľadiska dôkaznej sily však neboli tak významné práve kvôli pozitívnym
väzbám na obžalovaného (svedkovia H. N. a O. N. dokonca poskytli ubytovanie obžalovanému v období

tesne pred skutkom 2 ako aj možnosť sa u nich ubytovať, ak by bol prepustený z väzby na slobodu
a O. N. dokonca poskytla pomoc svedkyni O. D. pri výbere advokáta obžalovanému) ako tie dôkazy,
ktoré obžalovaného usvedčili, keďže nežili s obžalovaným a poškodenými v spoločnej domácnosti.
Svedok T. D. zas hodnotil obžalovaného len z hľadiska blízkeho príbuzenského pomeru, keďže je bratom
obžalovaného, s ktorým sa stretávali len sporadicky a nemal vytvorené dôverné vzťahy k deťom svojho

brata.

Vykonané dokazovanie umožnilo súdu bezpečne a nado všetky pochybnosti ustáliť, že skutok v bode
1, ktorý sa stal a je trestným činom, spáchal obžalovaný, ktorý bol ku svojmu protiprávnemu konaniu
voči poškodenej V. D. absolútne nekritický, nepripúšťal žiadnu vinu, pred súdom rezolútne, neochvejne

a opakovane vyhlasoval, že obvinenie je účelový konfabulát vytvorený na objednávku cudzích osôb
mimo rodiny, poškodená V. bola k obvineniu navedená rodinou C., on nikdy nikoho netýral, ani fyzicky
ani psychicky, o rodinu sa vždy príkladne staral, mal viac zamestnaní, aby celú rodinu uživil, nemal
čas na kontrolu a sledovanie (bolo potom otázne z akého dôvodu mali všetci v rodine viaceré telefóny,tak ako ich spísala poškodená I. Č.). Tento nekritický postoj obžalovaného však nakoniec vyplynul aj z
podaných trestných oznámení obžalovaným na poškodené a zodpovedal aj znaleckému zhodnoteniu
osobnosti A.. O., ktorý osobnosť obžalovaného posúdil ako abnormne štrukturovanú s dominanciou

príznakov emocionálnej nestability, narcistickej poruchy, paranoidity s nátlakovými a siláckmi prejavmi
s potrebou demonštrácie vlastnej sily; nakoniec aj záznam probačnej a mediačnej úradníčky O.. Y. zo
17.09.2015 zodpovedal tomuto hodnoteniu osobnosti obžalovaného. Súd napriek takto prezentovanej
obrane obžalovaného musel skonštatovať, že spôsob akým sa obžalovaný správal k poškodenej V.
bol, podľa vykonaného dokazovania a podľa zistení súdu, nielenže nesprávny a nevhodný, ale aj

nedovolený, zakázaný a v rozpore s platným znením Trestného zákona. Zo strany obžalovaného išlo
o dlhodobé, trvalé, násilné a bezcitné chovanie k vlastnej dcére V., ktoré poškodená V. pociťovala ako
neznesiteľnú krivdu a bezprávie. Nemôže byť normou, ak rodič pri spôsobe svojej výchovy používa
pri bitke remeň alebo drevenú palicu, kope dieťa do brucha alebo ho ťahá za vlasy, len kvôli tomu,
že ho dieťa neuposlúchlo, že nedvihlo otcovi telefón alebo kvôli tomu, že sa dieťa nesprávalo podľa
predstáv rodiča. Je tiež neprijateľné, aby rodič hrubo vulgárne vlastnému dieťaťu nadával, pretože pre

dieťa má byť rodič vzorom a dieťa nesmie byť pre rodiča „paholkom“. Hoci znalci u poškodenej V.
D. nezistili syndróm týranej osoby, všetci znalci sa jednoznačne zhodli na tom, že u V. zistili príznaky
poníženia, urazenia a správanie obžalovaného subjektívne mohla pociťovať ako ťažké príkorie. To, že
znalec O.. R. nezistil u poškodenej žiadne príznaky úzkosti, žiadne príkorie z psychologického hľadiska,
žiadne obmedzovanie, že jej výpoveď bola zveličená pokiaľ išlo o frekvenciu a intenzitu a že u nej

nezistil žiadne prejavy pravidelného a intenzívneho fyzického násilia a to, že znalec A.. O. prezentoval,
že konanie obžalovaného uvedené v obžalobe by sa prejavilo na psychike poškodenej, ale toto sa u
nej neprejavilo, ešte neznamenalo, že zo strany obžalovaného nedochádzalo k týraniu poškodenej V.
z právneho hľadiska a že toto jeho konanie bolo z trestnoprávneho hľadiska aj v poriadku. Znalecké
dokazovanie znalkyne A.. N. napríklad uzavrelo, že správanie obžalovaného bolo tyranizujúce (znalec

O.. R. posúdil konanie obžalovaného ako výchovne nevhodné a negatívne, nie ako príkorie, W.. O.
ešte dňa 01.07.2015 zas vyhodnotil, že poškodená V. mohla správanie obžalovaného pociťovať ako
ťažké príkorie) a syndróm týranej osoby u poškodenej V. nebol zistený vďaka základnej osobnostnej a
intelektovej výbave poškodenej V.. V tejto súvislosti poukázal súd na skutočnosť, že závery znaleckého
dokazovania sú iba jedným z dôkazov, ktoré súd vyhodnocuje postupom podľa § 2 odsek 12 Trestného

poriadku.

Na tomto mieste súd opakovane zdôraznil, že formy fyzického a psychického utrpenia, vymienené v §
208 Trestného zákona, ktoré obžalovaný spôsoboval poškodenej ako blízkej osobe - vlastnej dcére a o
ktorých poškodená V. vypovedala, boli jednoznačne formami porušenia záujmov chránených Trestným

zákonom, pričom zákon nevyžaduje, aby u poškodenej osoby vznikol následok na zdraví, respektíve
aby bol bezpodmienečne zistený aj syndróm týranej osoby, ale postačuje preukázanie, že obžalovaný
svojím hrubým a bezohľadným správaním spôsoboval poškodenej ťažké príkorie, ktoré v danom prípade
súd jednoznačne zistil. Príkorie je dieťaťu spôsobované jeho rodičom aj vulgárnym označovaním,
bezdôvodným krikom, nieto ešte tým bitím, kopancami, ponižovaním, nútení k neustálej zárobkovej

činnosti a neustálou kontrolou, tak ako o tom poškodená V. priamo a bezprostredne hovorila.

Súd obranu obžalovaného spočívajúcu v popieraní protiprávneho konania a v neustálom opakovaní, že
jeho obvinenie je účelový konfabulát vytvorený na objednávku cudzích osôb rodiny C. vyhodnotil ako
čisto účelovú a tendenčnú v snahe vyviniť sa. Súd nezistil žiadny dôkaz svedčiaci tomu, že by svedkyňa

C. mala nejaký motív akokoľvek uškodiť obžalovanému. Táto svedkyňa obžalovaného dokonca vôbec
nepoznala a uviedla, že ona len pomohla V. - spolužiačke jej dcéry, keď k nim prišla tým, že ju odviezla
na políciu.

Ku skutku 2:

Napriek popretiu obžalovaného, že sa poškodenej I. D., teraz už Č. dňa 28.01.2016 vyhrážal, bol zo
spáchania aj tohto skutku usvedčený najmä výpoveďou poškodenej I. D.. Z výpovede tejto poškodenej
ako aj zo správ probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Nitra mal súd možnosť bezpečne
ustáliť záver, že spolužitie s obžalovaným bolo dlhodobo konfliktné, zintenzívnelo potom ako začalo
trestné stíhanie voči obžalovanému na podnet ich spoločnej dcéry V.. Na posúdenie a preverenie

hodnovernosti výpovede poškodenej, na ktorú obžalovaný neustále poukazoval spôsobom, že svedkyňa
poškodená klamala a ktorý zároveň neustále degradoval intektuálne schopnosti poškodenej I. D., súd
nariadil psychologické vyšetrenie poškodenej I. D. znalkyňou z odboru psychológia. Táto znalkyňa
zhodnotila výpoveď poškodenej z psychologického hľadiska ako hodnovernú, uzavrela, že tátosvedkyňa vedela reprodukovať prežité udalosti z psychologického hľadiska, že jej výpoveď niesla z
psychologického hľadiska dostatočné známky opisu skutočne prežitých udalostí, pričom u poškodenej
nezistila forezne významné patologické črty osobnosti a ani sklony ku klamstvu a fabulácii. Znalkyňa

vylúčila, že poškodená si popis skutku v bode 2 mohla vymyslieť. Súd pripomenul, že poškodená I. D.
už v prípravnom konaní obžalovaného usvedčovala, na usvedčujúcej výpovedi zotrvala aj na hlavnom
pojednávaní, poškodená opakovane a nemenne trvala na tom, že sa jej obžalovaný dňa 28.01.2016
vyhrážal tým, že sa nedožije príchodu policajtov, že jej mal dosť, že patrila na psychiatriu, že bude
vyhlásená za nesvojprávnu a pôjde do blázinca, z čoho mala dôvodný strach o svoj život. Z uvedených

dôvodov bol súd toho názoru, že nemenné výpovede poškodenej, potvrdzujúca nepriama výpoveď
poškodenej V. D., ktorú I. D. ako svoju dcéru ihneď telefonicky o odohratom incidente informovala
ako aj správy probačnej a mediačnej úradníčky O.. Y., ktoré zaznamenávali obdobné správanie sa
obžalovaného voči I. D. ešte v období od septembra 2015 do novembra 2015, na ktoré sa poškodená
I. D. probačnej úradníčke sťažovala, ale ktoré ona sama predtým polícii nikdy neoznamovala (uvedený
postoj poškodenej zodpovedal aj lekárskym správam ošetrujúcich lekárov poškodenej I. D. st.), ktoré

nakoniec aj dňa 28.01.2016 vyvrcholilo takým vyhrážaním obžalovaného poškodenej I. D., ktoré už
poškodenáI.D.napolíciiajudalaakoajdôvodyuvedenévžiadostipoškodenejI.D.orozvodmanželstva
s obžalovaným, odôvodňovali jednoznačný rezultát, že aj tento skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v
obžalobe v bode 2.

Obžalovaný tak ako trestne zodpovedný subjekt s plne zachovanými rozpoznávacími a ovládacími
schopnosťami v čase skutku (oboznámený znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria) úmyselne spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej dcére, pričom úmysel a
zámer spôsobiť takéto utrpenie bol jednoznačne preukázaný spôsobom a intenzitou ako aj dĺžkou času,
po ktorý tak opakovane robil a svojej bývalej manželke sa vyhrážal smrťou (slovami, že sa postará,

aby mal od nej pokoj a že sa nedožije príchodu polície) a spôsobením inej ťažkej ujmy (že ju zavrie
do blázinca, nechá vyhlásiť za nesvojprávnu). Závažnosť konania obžalovaného bola teda daná jednak
rozsahom (formy objektívneho konania obžalovaného popísané v skutkových vetách rozsudku) a jednak
dĺžkou protiprávneho (viac ako jeden rok) v prípade zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a jednak
tým, že v prípade nebezpečného vyhrážania skutok smeroval voči blízkej osobe - voči manželke v čase

spáchania skutku.

Obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu - zavinenie obžalovaného vyhodnotil v oboch
prípadoch ako úmysel priamy podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, kedy obžalovaný chcel svojím
konaním porušiť záujmy chránené Trestným zákonom, tzn. záujem spoločnosti na ochrane blízkych

osôb pred domácim násilím a na ochrane primárnych medziľudských vzťahoch aj medzi blízkymi
osobami, pričom ani vôľová ani vedomostná zložka neboli u obžalovaného zoslabené.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v
ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest,

pri ktorom zohľadnil všetky kritériá rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Preto
náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd prihliadol na okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona pod

písmenom j), že obžalovaný pred spáchaním trestných činov viedol riadny život, pričom nepovažoval
za prekážku na uznanie tejto okolnosti priestupky spáchané na úseky dopravy ani odsúdenie z roku
1976, ktoré má obžalovaný v súčasnosti zahladené (odpis registra trestov, výpis z ústrednej evidencie
priestupkov, uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 6Nt 51/1993, rozsudok Krajského súdu v Prahe sp.
zn. 2T 30/76 z 08.10.1976, správa Sociálnej poisťovne, správa obce Y.). Za uznanie tejto poľahčujúcej

okolnosti súdom stáli aj pozitívne správy o povesti (pracovné posudky, správa obce). Z priťažujúcich
okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú pod
písmenom h), teda že spáchal viac trestných činov (zločin týrania blízkej a zverenej osoby a prečin
nebezpečného vyhrážania). S prihliadnutím na vyrovnaný pomer týchto okolností súd v žiadnom smere
neupravoval základnú výmeru trestnej sadzby uvedenú v §-e 208 odsek 2 Trestného zákona účinného

do 21.12.2015 (sedem až 15 rokov), podľa ktorej ukladal obžalovanému úhrnný trest.

Vzhľadom na to, že obžalovaného súd odsudzoval za dva úmyselné trestné činy spáchané dvoma
skutkami, z ktorých bol jeden zločinom, ukladal mu trest úhrnný podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona.Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 208 odsek 2 Trestného
zákona, účinného v čase spáchania skutku, kedy s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona nebolo

možné obžalovanému uložiť iný druh trestu, než trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej
sadzby zreteľne prevyšovala päť rokov (trestná sadzba pri tomto zločine bola určená výmerou na sedem
rokov až 15 rokov).

Súd uložil obžalovanému trest na sedem rokov, t.j. na samej spodnej hranici základnej trestnej sadzby

nepodmienečne, prihliadajúc na spôsob vykonania činu a následky týmto činom spôsobené (nedošlo
k ublíženiu na zdraví ani u jednej poškodenej). Súd tiež zohľadnil konkrétne okolnosti tohto prípadu,
teda ich význam a intenzitu, tiež spôsob, akým obžalovaný naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty
posudzovaného zločinu. Prihliadol aj na osobu obžalovaného, jeho predošlý život a oboznámené
aktuálne osobné a rodinné pomery (rozsudky Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/113/2016 a sp. zn.
11P/343/2015) a dospel k záveru, že trest uložený na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby,

tedavovýmeresedemrokovbudepreobžalovanéhoprimeranýaspravodlivý,žepovediekpožadovanej
náprave u obžalovaného, že bude postačovať na ochranu spoločnosti a zároveň odradí ostatných od
páchania prejednávaných druhov trestnej činnosti. Súd u obžalovaného nezistil okolnosti alebo pomery,
ktoré by boli dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 Trestného zákona.

Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona z dôvodu, že obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Súd o škode nerozhodoval, pretože poškodené si neuplatnili nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.