Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200120
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115200120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci: žalobcu: adf s.r.o.,
Moyzesova 46, Košice, IČO: 36 582 786, zast.: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o.,
Štúrova 27, Košice, IČO: 36 861 472 proti žalovanému: RAMON, s.r.o., so sídlom Vihorlatská 40, Košice,
IČO: 31 697 631, o zaplatenie 13.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 9.12.2015, č.k. 30Cb/10/2015-46 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne z
dlžnej sumy 13.500,- eur od 23.4.2013 do zaplatenia, sumu 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 2.408,98 eur, a to vo výške 810,- eur titulom zaplateného súdneho
poplatku a vo výške 1.598,98 eur titulom trov právneho zastúpenia.

2. Rozhodol tak o nároku na zaplatenie ceny za vykonané dielo na základe objednávky žalovaného zo
dňa 4.2.2013, ktorej predmetom bolo vypracovanie architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie
stavby „C. - prestavba a prístavba welness“, v lokalite D., pre stavebné povolenie, pričom jeho cenu
vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 13014, zo dňa 15.4.2013, splatnou 22.4.2013, vystavenou
na sumu 13.500,- eur.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 4.2.2013

žalobca vykonal pre žalovaného projektové práce súvisiace s rekonštrukciou „C. Y.“, a to na základe
cenovej ponuky zo dňa 28.1.2013. Cena diela bola dohodou zmluvných strán určená na sumu 33.500,-
eur bez DPH, z toho 22.500,- eur bez DPH za vypracovanie architektonickej štúdie a 11.500,- eur
bez DPH za realizačný projekt. Dňa 1.3.2013 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 13003 na sumu
13.500,- eur s DPH, ktorá suma predstavovala preddavok na vypracovaní architektonickej štúdie a
projektovej dokumentácie. Uvedený preddavok žalovaný uhradil, a to dňa 21.3.2013 sumu 5.000,- eur,
dňa 10.4.2013 sumu 5.000,- eur a 21.8.2013 sumu 3.500,- eur. Po odovzdaní architektonickej štúdie

vyúčtoval žalovanému doplatok za prvú fázu ceny diela faktúrou č. 13014 zo dňa 15.4.2013, splatnou
22.4.2013, vystavenou na sumu 13.500,- eur. Skutočnosť, že vypracovaný projekt bol žalovanému
riadne odovzdaný a tento bol ním použitý ďalej v stavebnom konaní bola preukázaná Oznámením ozačatí spojeného územného a stavebného konania a upustenia od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania č. 1804/118/2013 vydaným Obcou D. ako príslušným stavebným úradom.

4. Dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka. Keďže žalovaný svoju povinnosť z uzavretej zmluvy o dielo zaplatiť cenu za jeho vykonanie
(§ 546 ods. 1 Obchodného zákonníka) nesplnil, súd ho na jej úhradu zaviazal.

5.Oúrokochzomeškaniarozhodolpodľa§365,§369ods.1,§1ods.1Nariadeniavládyč.21/2013Z.z..

6. Pokiaľ ide o obranu žalovaného v konaní (keď nerozporoval dlžnú sumu, len namietal nedoručenie
príloh k žalobe a spochybňoval samotný peňažný záväzok) považoval ju za účelovú, nakoľko žalovaný
neuviedol žiaden dôkaz, ktorým by tvrdené preukázal.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní úspešnému

žalobcovi. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 810,- eur a z
trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby,
vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 6.11.2015 a 9.12.2015 + paušálna náhrada hotových
výdavkov 1 x 8,04 eur a 4 x 8,39 eur + 20% DPH.

8. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že vec prejednal a rozhodol bez
prítomnosti žalovaného, pretože žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil deň pred pojednávaním,
pričom nedoložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že nie je schopný zúčastniť sa pojednávania.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s §

221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

10. Dôvodí, že súd pochybil, ak vec prejednal a rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní, a to napriek
skutočnosti, že konateľka žalovaného predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti spolu
so žiadosťou o odročenie pojednávania. Tvrdí, že ak súd vec napriek uvedenému prejednal a rozhodol,

odňal mu možnosť predkladať svoje vyjadrenia a dôkazy k nároku uplatnenom žalobou.

11. Na základe uvedeného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 9.2.2016,t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 je účinný zákon č. 160/2015 Zb. - Civilný sporový poriadok
(CSP).

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Keďže odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody
odvolania posúdi odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda
príslušných ustanovení O.s.p..

17. Dôvodom uvedeného postupu je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo sa za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. II ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne

komformného a eurokomformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. III ods. 3 CSP).

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie strán sporu ako podané
včas, oprávnenou osobu, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávaniapodľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a dospel
k záveru, že nie je dôvodné.

19. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný ako odvolací dôvod uviedol
dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (za súčasnej právnej
úpravy ide o dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

20. Tento odvolací dôvod (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný
vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia
tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne v Slovenskej republike. Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je teda
umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či
právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so

všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca
či žalovaný) vyplývajú.

21. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne

konanie) t.j., aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za
podmienok, ktorej ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

22. Žalovaný teda tvrdí, že tento odvolací dôvod je naplnený tým, že súd nerešpektoval žiadosť konateľa
spoločnosti o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorú preukázal Potvrdením
o dočasnej pracovnej neschopnosti, v dôsledku čoho mu bolo znemožnené uplatniť právo vyjadriť sa k
tvrdeným skutočnostiam a dôkazom.

23. K uvedenému odvolací súd udáva:

24. Vo veci bolo vytýčené pojdnávanie dňa 6.11.2015 o 10.00 hod.. Písomným podaním, doručeným
súdu dňa 4.11.2015 žalovaný ospravedlnil neúčasť na tomto pojednávaní s tým, že žiada o jeho

odročenie, nakoľko konateľka žalovaného má choré dieťa, pričom vzhľadom k jeho veku ho nemôže
nechať v starostlivosti inej osoby.

25. Pojednávanie bolo odročené na deň 9.12.2015 o 15.00 hod.. Z neúčasti na pojednávaní sa
žalovaný ospravedlnil a žiadal o jeho odročenie z dôvodu práceneschopnosti konateľky spoločnosti,

ktorú zdokladoval Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedenú žiadosť súd prvej inštancie
neakceptoval a vec prejednal a rozhodol.

26. Ako už bolo uvedené vyššie, každá strana sporu má právo zúčastniť sa prejednania jej veci, aby
sa mohla vyjadriť k vykonaným dôkazom. Prejednať vec v neprítomnosti strany sporu mohol súd,

len ak boli pre to splnené podmienky ustanovené v § 101 ods. 2 O.s.p. (procesný predpis účinný v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Súd mohol takto postupovať, len ak sa riadne predvolaný
účastník nedostavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z uvedeného
ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu vyhovieť každej žiadosti strany o odročenie pojednávania.
Povinnosť odročiť pojednávanie má súd len vtedy, ak účasti na pojednávaní bráni strane dôležitý

dôvod, pričom závažnosť tohto dôvodu je potrebné posúdiť aj v kontexte okolnosti každého konkrétneho
konania.27. § 119 ods. 2 O.s.p. ustanovoval obligatórne náležitosti tohto návrhu na odročenie pojednávania,
ktoré museli byť splnené, aby súd tomuto návrhu vyhovel. Predovšetkým musel byť dôvod na odročenie
pojednávania oznámený súdu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom strana sporu dozvedela

alebo odkedy sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla
predpokladať a musí obsahovať najmä: dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania; deň, keď
sa strana o dôvode dozvedela; ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,
na ktorý súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Ak bol dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav strany sporu alebo jej zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať aj

vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav strany sporu alebo jej zástupcu neumožňuje účasť
na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že strana sporu
alebo jej zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
sa zúčastniť pojednávania.

28. Z obsahu spisu je zrejmé, že žiadosť o odročenie pojednávania uvedené náležitosti nespĺňa. Jej

najzávažnejším nedostatkom je skutočnosť, že jej súčasťou nie je vyjadrenie ošetrujúceho lekára (viď
vyššie). Nie zanedbateľným je aj fakt, že v čase konania pojednávania (ako vyplýva z Potvrdenia o
pracovnej neschopnosti) mala konateľka žalovaného povolené vychádzky (z čoho je možné vyvodiť
záver, že aj súdneho pojednávania sa mohla zúčastniť bez ohrozenia života, resp. možnosti náhleho
zhoršenia zdravotného stavu). Odvolací súd navyše poznamenáva, že pečiatka ošetrujúceho lekára ( s

označením jeho mena a priezviska) je absolútne nečitateľná.

29. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľom namietaný odvolací dôvod
nebol daný, t.j. nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu jej patriacich procesných práv v miere,
že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Na základe uvedeného bol rozsudok ako vecne správny potvrdený.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške tejto náhrady rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, vydaným súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).