Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208871
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817208871.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Z. XXX, o
zaplatenie 300 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
29.12.20117, č.k. 15Csp/125/2017-49

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nesplneného záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
15.2.2013 s úrokmi z úveru 32 % ročne zo sumy 600 € od 15.2.2013 do 10.11.2014 a zo sumy 300 €
od 11.11.2014 do zaplatenia, náhrady trov mediačného konania vo výške 226,43 €, zmluvného poplatku

391,68 €, zmluvnej pokuty 312 €, poplatku za upomienky 32 € a úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy
991,68 € od 11.8.2014 do 10.11.2014 a zo sumy 691,68 € od 11.11.2014 až do zaplatenia. Trovy konania
procesne úspešne žalovanému nepriznal, nakoľko mu tieto nevznikli.

2. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzavretú medzi stranami sporu
dňa 15.2.2013 ako zmluvu spotrebiteľskú, posudzujúc ju podľa ustanovení § 52, 53 Obč.zákonníka

(OZ), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách, prihliadajúc na
Smernicu 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci Oceano Gruppo Editorial SA C 240/98 až C 244/98, reflektujúc zákonnú
povinnosť súdu ex offo prihliadať na existenciu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z
ktorých dôvodov sa nestotožnil s obranou žalovaného, že zmluva so žalovaným sa má podľa Článku
15 Všeobecných obchodných podmienok riadiť právnym režimom Obchodného zákonníka, čo hodnotil

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z obsahu zmluvy súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 600 €, ktorý mal vrátiť zvýšený o poplatok v sume 576 €, teda celkovo sa
zaviazal uhradiť 1.176 € v jednej splátke dňa 26.3.2013, pričom žiadosťou zo dňa 20.6.2013 došlo
k úprave splatnosti o jeden mesiac tak, že dlh bol splatný dňa 20.4.2013. Aplikujúc § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliada na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi,vrátanejehopremlčania,zúradnejmociajbeznávrhužalovanéhokonštatovalpremlčanie
nároku žalobcu, keď dlh žalovaného sa stal splatným ku dňu 20.4.2013 a 3-ročná premlčacia lehota
vyplývajúca z ustanovenia § 101 OZ uplynula 21.4.2016. Žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku
žalobcu, ktorý uplatnil svoj nárok na súde až dňa 21.8.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca uplatniac odvolacie dôvody vymedzené § 365

ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ Civilného sporového poriadku (CSP), teda, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces (b/), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (h/).

4. V odvolaní žalobca vyjadril nesúhlas s uplynutím premlčacej doby, dôvodiac uznaním dlhu žalovaným
podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, za ktoré uznanie považoval čiastočnú úhradu dlhu v rozsahu
300 €. Uvádzal tiež, že žalovaný mal podľa zmluvy vrátiť dlžnú sumu v 12-tich mesačných splátkach

vo výške 98 € počnúc dňom 26.3.2013, pričom z dôvodu porušenia povinnosti na riadnu a včasnú
úhradu dlhu sa dlh zo zmluvy stal splatným najskôr dňa 11.8.2014. Omeškanie žalovaného malo za
následok aj vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania. V ďalšej časti odvolania sa
žalobca vyjadroval k nároku na odplatu a zmluvnú pokutu, aj keď neboli predmetom prieskumu súdu
prvej inštancie, argumentujúc, že z posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok sú podľa § 53 ods.
1 OZ vylúčené ustanovenia o cene plnenia, a regulácia odplaty bola upravená v § 53 ods. 6 OZ. Žalobca

žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, pričom zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387
CSP), ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil s poukazom
na § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna

istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov
súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než
ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne
interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

11. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil výlučne premlčaním nároku žalobcu,
ku ktorému prihliadal ex officio podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/07
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ústavný súd Slovenskej republiky však dňa 7.2.2018 vo veci sp.zn. PL ÚS11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie
je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie,
ktoréniejevsúladesÚstavou,strácaúčinnosťdňomuverejnenianálezuvZbierkezákonovvSlovenskej

republike (článok 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

12. V zjednocujúcom stanovisku vyjadrenom v uznesení Pléna Ústavného súdu SR z 11.10.2006, sp.zn.
Plz ÚS 1/2006 bola riešená otázka hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu, v ktorom Ústavný
súd SR okrem iného prijal názor, že hmotnoprávne účinky nálezu nastávajú vo vzťahu ku konaniam,

ktoré ešte neboli právoplatne ukončené ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo aplikované, a
ktoré bolo v nesúlade s Ústavou sa hľadí tak, akoby nebolo súčasťou právneho poriadku.

13. V kontexte uvedeného, nález Ústavného súdu SR vo veci § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je
potrebnétedavnímaťtak,ženímbolvyhlásenýodpočiatkuexistujúcinesúladnapadnutéhoustanovenia
s ústavou, keď nález ústavného súdu je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia

zákona (ex nunc od publikovania nálezu v Zbierke zákonov), no súčasne predstavuje tiež interpretáciu
ustanovení Ústavy SR, s ktorými bolo namietané ustanovenie v rozpore (v danej situácii čl. 46 ods.1 v
spojení s čl. 1 ods.1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci aplikoval
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak
v rozpore s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods.1 v spojení s čl. 1 ods.1 Ústavy SR. Takýto postup

v súdnom konaní preto predstavoval porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu.

14. Aplikácia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. tak v danej veci napĺňa odvolací dôvod vymedzený § 365
ods.1 písm. b/, CSP a zakladá tiež dôvody na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods.1 písm. b/, c/
CSP, nakoľko strane sporu bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom a súčasne vzhľadom na právne posúdenie veci nebolo vykonané dokazovanie pre vec
samú podstatné, ktoré nie je účelné realizovať v odvolacom konaní s prihliadnutím na dvojinštančnosť
konania, rovnosť strán sporu i zásadu spravodlivého súdneho konania.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vyhodnotí dôvodnosť nároku žalobcu zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 15.2.2013, ktorú správne posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú
podľa ustanovení OZ, čo je v súlade s § 52 ods.2 OZ v znení zák. č. 102/2014 Z.z., ktorý
expresiss verbis stanovil, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného

práva. Nevyhnutnosť aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na právne vzťahy vyplývajúce zo
spotrebiteľských zmlúv, a to aj v prípadoch, ak vznikli pred účinnosťou právnej úpravy výslovne určujúcej
prioritu občianskoprávnych noriem vyplýva aj z rozhodnutia NS SR z 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2012.
Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka kogentne
vyžaduje písomnú formu dohody o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá dohoda medzi

stranami sporu absentuje. Ustanovenie vo všeobecných obchodných podmienkach nespĺňa podmienku
písomností právneho úkonu, lebo právny úkon nie je potvrdený podpisom oboch zmluvných strán (§
40 OZ). Aj v prípade, ak by takáto dohoda existovala, bolo by ju možné považovať za neplatnú ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo vzhľadom na charakter zmluvy vyvolávala značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a bola by tiež prejavom

obchádzania zákona (§ 52, §53 ods. 1 OZ).

16. Pri meritórnom posudzovaní opodstatnenosti nároku žalobcu, súd prvej inštancie zohľadní osobitné
ustanovenia o dokazovaní podľa § 295 CSP v konaniach s ochranou slabšej strany sporu, skúmajúc,
či zmluva uzavretá so žalovaným spĺňala náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované

zákonom, prípadne či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či jej súčasťou nie sú také
dohody,ktorémožnopovažovaťzarozpornésozásadamidobrýchmravov,poctivéhoobchodnéhostyku,
najmä pokiaľ ide o spôsob úpravy nároku žalobcu na úroky z úveru, administratívny poplatok, zmluvnú
pokutu a upomienky. Nie je vylúčené opätovné zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania nároku žalobcu,
k čomu však bude možné pristúpiť už len na základe aktivity žalovaného tak, ako to predpokladá ust.

§ 100 ods. 1 OZ. K uvedenému odvolací súd doplňuje, že aj keď žalobca v odvolaní argumentoval
existenciou splátkového kalendára a splatnosťou dlhu k 11.8.2014, z listinných dôkazov, ktoré sú
obsahom spisu, tieto ním tvrdené skutočnosti nevyplývajú.17. Skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne vyhodnotí a
svoje závery odôvodní v zhode so zásadami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie
bolo zrozumiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce celý predmet sporu. Súd prvej inštancie v novom

rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP).

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).