Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616205932
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616205932.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobcu : BENAF, s.r.o., so sídlom L.

XXX/XX, XXX XX F. Y., IČO: 44 323 484, právne zast.: Mgr. Milan Trylč, PhD., J. Kráľa 738/12, Senica,
proti žalovanému: Y. R.I., W.. XX.XX.XXXX, F. W. U. XXX/XX, XXX XX F. Y., štátny občan SR, zast.: R..
R. R., Ľ. S. XX, F., o zaplatenie 10.000,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Súd návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 9.8.2016 domáhal toho, aby súd uložil povinnosť
žalovanej zaplatiť mu sumu 10.000 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.8.2016 do zaplatenia a k
náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom čerpacej stanice pohonných
hmôt a samoobslužnej umyvárky v obci F. Y.. Žalovaná vykonávala pre žalobcu prácu na živnosť po dobu
dvoch rokov. Žalovaná v priebehu vykonávania tejto práce pre žalobcu krátila tržby žalobcu. O tejto
skutočnosti sa žalobca dozvedel z kamerových záberov priemyselnej kamery, ktorú má v priestoroch

čerpacej stanice umiestnenú. Na záberoch je opakovane zachytená žalovaná ako vyberá finančnú
hotovosť z pokladne , následne túto vybratú hotovosť neodpísala z pokladne a neodovzdala do trezoru.
Aby žalovaná vyrovnala hodnotu tejto finančnej hotovosti v pokladni , následne neblokovala všetok
tovar.Následnežalobca náhodnevykonalniekoľkokontrolsamoobslužnejautoumyvárkyazistilrozdiely
vo finančnej hotovosti , ktorá mala byť do samoobslužnej autoumyvárky vhodená( autoumyvárka má
vlastné počítadlo ) a zistil rozdiely medzi sumou zapísanej hotovosti a medzi sumou zapísanej hotovosti
v evidencii autoumyvárky. Rozdiel vo finančnej hotovosti si žalovaná vyberala pre seba a neodovzdala

ho do tržieb žalobcu. Žalobca následne vyzval žalovanú na podanie vysvetlenia. Žalovaná priznala , že
v čase od mesiaca október 2015 do mesiaca máj 2016 krátila na tržbách. Ku kráteniu tržieb prichádzalo
pravidelne na jej zmene .Celkovo tak ukrátila žalobcu na tržbách v sume 10.000 €. Žalovaná potvrdila
a uznala dlh voči žalobcovi v sume 10.000 € z titulu krátenia tržieb a zároveň sa zaviazala , že tento dlh
splatí v splátkach po 5.000 € mesačne tak , aby bol dlh zaplatený do 31.7.2016. Nesplatením čo i len
jednej splátky sa stal zročný celý dlh. Dňa 6.7.2016 vyzval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
žalovanú na zaplatenie pohľadávky , nakoľko žalovaná dohodnuté splátky neplnila a ani neprejavila

žiaden záujem o vyriešenie situácie. V písomnej výzve jej navrhol splácať dlh po 300 € mesačne.
Žalovaná na túto písomnú výzvu odpovedala dňa 26.7.2016 tak, že požiadala o zastúpenie advokáta a
požiadala žalobcu o predlženie lehoty do 31.8.2016. S týmto žalobca nesúhlasil a podal žalobu na súd.
Okrem istiny sa domáha aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.8.2016 t.j. odo dňa ,ktorý nasleduje po dni , kedy sa žalovaná zaviazala žalobcovi na úplné splatenie dlžnej sumy. Podaním
doručeným súdu dňa 23.9.2016 žalobca na výzvu súdu špecifikoval žalobu v tom zmysle, že žalovaná
pracovala u neho na živnosť od 1.4.2016. Bola medzi nimi len ústna dohoda , že za túto prácu jej bude

žalobca vyplácať odmenu v sume 650-700 €. Výšku odmeny si žalovaná vždy u žalobcu vyfakturovala .

2. Okresný súd Senica vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 11 C /180/2016- 25 dňa 30.11.2016, proti
ktorému podala riadne a včas odpor žalovaná. Tento odôvodnila tým, že potvrdila, že u žalobcu
vykonával prácu takmer dva roky a to bez akejkoľvek zmluvy , akože na živnosť . Jednalo sa o

prevádzku na čerpacej stanici a samoobslužnej umyvárky, hoci jej živnosť bola aj je na kozmetické
služby. Samozrejme vedela, že toto je nezákonné ale je sama so synom a potrebovala každú korunu.
Väčšinou pracovala v noci, pričom ráno musela odovzdať službu aj s tržbou majiteľovi proti podpisu.
Tento nemal nikdy výhrady voči jej práci ani nenamietal žiadne nezrovnalosti. Pri jej nástupe do práce
nebola urobená žiadna inventúra , takže nevie uviesť ako sa tam hospodárilo dovtedy. U žalobcu v tej
dobe ako ona pracovali štyria ,pričom ani raz za toto obdobie nebola vykonaná inventúra. Bola veľmi

prekvapená, keď jedného dňa prišiel žalobca s tým, že zistil nezrovnalosti a obvinil ju z krátenia tržieb.
Uvádzal nesúvisle rôzne sumy, ktoré od nej žiadal uhradiť a potom odišiel domov. Následne prišiel
žalobca opätovne do prevádzky aj spolu s manželkou, kričali na ňu , oplzlo jej nadávali, vyhrážali sa jej
políciou a súdom s tým, že im má zaplatiť 10.000 € , čo je suma aj s úrokmi. Okrem iného uvádzal,
že mu odcudzila aj peniaze z automatu na mycej linke , čo však nebolo možné , pretože tento automat

bol zablokovaný a vždy ho odblokoval až žalobca , potom, ako ho o to telefonicky požiadali. Peniaze z
automatu dávali vždy do pohára , čo zaznamenali na papier, čo robili všetci zamestnanci. Nároky žalobcu
považuje za nepodložené ani nepreukázané žiadnym účtovným dokladom a preto odmieta jeho žalobu
ako celok. K uznaniu dlhu uviedla, že túto listinu podpísala vo veľkom strese za okolností kedy sa jej
žalobca aj s manželkou vyhrážali, nechceli ju dokonca pustiť domov, takže ani nevedela čo podpisuje.

O tomto všetkom vie aj jej sestra Y. M. , ktorej sa v ten deň telefonicky sťažovala a ktorá za ňou vtedy
aj prišla na čerpaciu stanicu. Je zaujímavé, že žalobca aj napriek takýmto vážnym výhradám voči jej
práci trval na tom, aby u neho ďalej pracovala , čo svedčí o neserióznosti celej žaloby. Vyhrážali sa jej
policajtmi , pričom jej nie je jasné ako prišli k tejto sume. Už vtedy zvažovala podať trestné oznámenie
na žalobcu a teraz ľutuje, že to neurobila. Žiadala žalobu ako nepodloženú zamietnuť. Navrhla vypočuť

ako svedkov U. L. E. L. Y.. Bližšie týchto svedkov neoznačila ani neuviedla súdu ,aké skutočnosti by
mohol ten ktorý svedok potvrdiť.

3. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu , písomným podaním doručeným súdu dňa 20.3.2017 ( zo
dňa 20.3.2017 ) v tom zmysle, že žalovaná pracovala u žalobcu na základe ústnej dohody o spolupráci ,

na základe ktorej žalovaná vykonávala pre žalobcu prácu ako živnostníčka. Žalobca nemal pochybnosti
o poctivom úmysle žalovanej vykonávať pre neho prácu. Počas trvania tejto spolupráce žalovanej
mesačne vyplácal odmenu za vykonanú prácu. Tvrdenie žalovanej , že takéto vykonávanie práce je
nezákonné neobstojí , pretože táto u neho nevykonávala prácu v presne stanovenom pracovnom čase,
ale vykonával ju nepravidelne a to v čase keď nevykonávala živnosť kozmetičky. Žalovaná prijímala

od žalobcu finančné plnenie za vykonanú prácu dobrovoľne , bez donútenia a táto skutočnosť je
dostatočným argumentom , že prišlo k obojstrannej dohode o spolupráci. V zmysle platného výpisu zo
živnostenského registra žalovanej, táto poskytuje nie len kozmetické služby ale i služby maloobchodu ,
čo v podstate predaj na čerpacej stanici je. Žalobca s ňou nepodpísal žiadnu dohodu o hmotnej
zodpovednosti.Argumentácia,žeprijejnástupeneurobilinventúruneobstojí,pretože mutátopovinnosť

nevyplýva zo zákona. Skutočnosť, že žalovaná vyberala finančnú hotovosť za predaný tovar z pokladne
je zrejmý z bezpečnostnej kamery , pričom tento dôkaz môže predložiť. Žalovaná okrem toho, že
vyberala finančnú hotovosť aj z autoumyvárky, predaný tovar , cigarety neblokovala na pokladni a
peniaze za tento si nechala sama pre seba. Žalobca v čase kedy mal už toto podozrenie , vynuloval
počítadlo na mycej linke a na druhý deň skontroloval či sedí hotovosť zapísaná na čerpacej stanici a

následne zistil rozdiel 30 €. Z tohto dôvodu skontroloval žalobca kamerové záznamy , ktoré mu potvrdili
ním tvrdené skutočnosti. Tvrdenia žalovanej , že si nemohla vybrať finančnú hotovosť z umývacej linky
sa nezakladajú na pravde o čom predložil vzájomnú elektronickú komunikáciu žalovanej s manželkou
žalobcu , kde sa jej žalovaná pýta , že nemá drobné a nevie či si ich môže vytiahnuť z myčky alebo
počkať. Žalovaná vedela akým spôsobom sa dajú peniaze z myčky vytiahnuť. Nie je pravdou , že by

k podpísaniu listiny „ Uznania
dlhu bola donútená. Pri podpise tohto dokumentu bol prítomný aj nezávislý svedok p. R. F., ktorý sa v ten
deň 31.5.2016 nachádzal na čerpacej stanici za účelom načerpania pohonných hmôt. Z dôvodu právnej
istoty ho žalobca zavolal k podpisu tohto dokumentu. Manželka žalobcu sa v tom čase nachádzala vpredajni čerpacej stanice. Žalovaná v mesiaci marec 2017 dala na žalobcu trestné oznámenie a snažila
sa obviniť ho z nátlaku pri podpise Uznania dlhu. Poverený príslušník vykonal potrebné úkony , vypočul
žalobcu , jeho manželku aj p. F. a nepotvrdili sa tvrdenia žalovanej, že by táto bola zo stany žalobcu

k podpisu toho dokumentu prinútená. Jedinou snahou žalovanej je aby sa vyhla svojej zodpovednosti.
Žalobca počas trvania spolupráce so žalovanou sa jej snažil vyjsť v ústrety , pričom v čase kedy táto
mala finančné problémy poskytol jej pôžičku v sume 5.000 €. Dôkazom toho je výpis z bankového účtu
žalobcu , kedy 4.000 € poskytol žalovanej priamo na jej účet. Z tejto sumy mu žalovaná vrátila len
časť a to dňa 24.9.2015 mu vrátila 3.000 € a dňa 15.10.2015 sumu 300 € , spolu 3.300 € , zvyšok

1.700 € žalobca zahrnul do sumy 10.000 €. V uznaní dlhu o čom žalovaná v čase podpisu uznania
dlhu vedela a súhlasila s tým. Žalobca má vedomosť o tom, že žalovaná má dlhodobé problémy so
synom , pričom peniaze potrebovala na zaplatenie dlhov jej syna. I počas výkonu jej práce chodili za
ňou do práce rôzne indivíduá a požadovali vrátenie peňazí , ktoré dlží jej syn. V priebehu celých dvoch
rokov si žalovaná od žalobcu a jeho manželky požičiavala menšie čiastky ako 100-200 € o čom
svedčí predložená vzájomná elektronická komunikácia. Po odpise uznania dlhu sa žalobca snažil so

žalovanou dohodnúť o tom, že finančnú hotovosť , ktorú jej mal dať za odpracované hodiny v mesiaci
máj 2016 jej odráta z dlhu 10.000 €, s čím žalovaná súhlasila. Ako dôkaz tiež predložil sms komunikáciu
medzi žalobcom a žalovanou. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenie § 588 OZ v zmysle
ktorého je uznanie dlhu samostatným zabezpečovacím inštitútom . Zabezpečovaciu funkciu plní tým,
že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Žalobca teda nemusí preukazovať vznik

a predpoklady žalovaného nároku , naopak je na žalovanej ( v dôsledku prechodu dôkazného bremena)
aby preukázala , že záväzok v dobe uznania netrval alebo po takomto uznaní zanikol. Žalovaná odporom
k platobnému rozkazu nepreukázala neexistenciu dlhu a tiež nepreukázala, žeby bola k podpisu Uznania
dlhu donútená. Naopak žalobca preukázal, že toto podpísala dobrovoľne pred prítomným nestranným
svedkom a s vedomím o výške a dôvodu dlhu.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12.5.2017 ( zo dňa 2.5.2017 )
kde uviedla, že spôsob akým došlo k dohode medzi ňou a žalobcom nie je základom sporu , chcela týmto
len poukázať na osobu žalobcu, ktorý svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v rozpore so zákonom.
Žalobca tým, že ju zamestnával na živnosť , nemusel za ňu platiť žiadne odvody. Nemala podpísanú

žiadnu dohodu o hmotnej zodpovednosti za tovar a finančné prostriedky ,pri nástupe do zamestnania
žalobca nevykonal žiadnu inventúru a to ani pri jej odchode, hoci ho o to výslovne žiadala. Jej bývalá
kolegyňa U. L. potvrdila, že na pumpe bol taký „bordel“, že tam sa ani inventúra nedala urobiť .Sama
je zvedavá na záznam z bezpečnostnej kamery o pravidelnom vyberaní finančnej hotovosti z pokladne
resp. z nenablokovanej prijatej hotovosti za predaný tovar, pretože vždy po skončení 24 hodinovej

pracovnej zmeny musela všetko odovzdať majiteľovi0- žalobcovi , ktorý to vždy zapísal do denníka, ktorý
navrhla ako dôkaz pripojiť. Podotkla , že vždy bolo všetko v poriadku o čom svedčí aj skutočnosť, že
žalobca ju ďalej zamestnával. Tiež trvala na tom, že finančná hotovosť z autoumývarky bez vedomia
majiteľa sa nedala vyberať , čo môžu potvrdiť aj ostatní zamestnanci čerpacej stanice, ktorých navrhla
vypočuť ako svedkov (tieto osoby bližšie neoznačila ). Nie je pravdou, že by sa žalobcovi priznala ku

kráteniu tržieb a vyberaní peňazí z autoumývárky, naopak žalobca na ňu vychrlil rôzne podozrenia a
uvádzalrôznevymyslenésumy,ktorémeniladodnesichžiadnym relevantnýmspôsobomnepreukázal.
V priebehu celej veci menil taktiku, vyhrážal sa jej, reval po nej , že zavolá policajtov , ktorí ju odvedú
pretože dobre vedel , že ako kozmetička musí mať dobrú povesť , pretože v opačnom prípade by v
obci ľahko prišla o klientov. Pokiaľ ide o samotné uznanie dlhu zo dňa 31.5.2016. trvala na tom, že

v predmetný deň bola z vyššie uvedeného konania žalobcu veľmi prekvapená a vystrašená, pretože
žalobca po celú dobu jej pôsobenia u neho nemal voči jej práci žiadne výhrady. Vykonával voči jej osobe
nátlak , pričom ona sa zľakla vzniknutej situácie s ktorou nemá žiadnu skúsenosť, dokonca sa vtedy
bála ísť domov a podpísala tento dokument , pričom vôbec nevedela čo podpisuje. Toto môže potvrdiť
jej sestra Y. M. a jej otec C. Š., ktorí prišli pre ňu na čerpaciu stanicu a videli v akom bola stave. O

tomto telefonicky informovala aj svojho priateľa Ľ. Y., ktorí by mohli tieto skutočnosti potvrdiť a ktorých
prítomnosť je ochotná zabezpečiť ako svedkov na pojednávaní. K otázke nestranného svedka p. F.
uviedla, že tento prišiel na čerpaciu stanicu v priebehu incidentu, nie je pravdou, že čerpal pohonné
hmoty, ale zrejme si ho žalobca zavolal za účelom , ktorý sám uvádza. Tento pri nich iba sedel a na druhý
deň keď prišiel čerpať PHM tak jej doslova povedal : „Y. drž sa, ja som ani nevedel , prečo mňa žalobca

zavolal.“ Z rozprávania ľudí v obci sa dozvedela, že žalobca a jeho manželka ju vykresľujú ako „ zlodejku“
stým,žesúdmáurčiteprehratý.Čosatýkatrestnéhooznámeniavmarci2017,popodaníodporuvdanej
veci ju manželka žalobcu fyzicky napadla pred 100 ľuďmi a nadávala jej do zlodejok .Doteraz banuje ,
že nepodala trestné oznámenie hneď po tom, ako donútili podpísať papier o ktorom ani nevedela, že hopodpisuje. Pokiaľ ide o výšku sumy 10.000 € , ktorú žalobca od nej žiada ako základ a príslušenstvo je
taká vysoká , že by počas celej doby na čerpacej stanici musela len kradnúť, hoci si nevie ani predstaviť
ako by sa k takejto sume dostala. To si zrejme uvedomil aj žalobca , keď vo svojom vyjadrení uviedol,

že do tejto sumy zahrnul aj pôžičku vo výške 5.000 €, ktorú jej v roku 2015 poskytol. Hoci o tomto nemá
žiadny doklad a klame vo výške sumy, ona trvá na tom, že jej požičal len sumu 4.000 € , ktorú mu riadne
vrátila 3.300 € a zvyšok v sume 700 € tiež považuje za uhradený , nakoľko jej nezaplatil mzdu za jeden
mesiac. Je pravdou , že v roku 2015 mala so synom určité finančné problémy, avšak vždy išlo o drobné
sumy , pričom nikdy si od žalobcu resp. jeho manželky nevypožičiavala väčšie sumy ako 100-200 € .

Nevie , akým spôsobom sa mohla so žalovaným dohodnúť na uhradení takej nehoráznej sumy , ktorá nie
je podložená žiadnym objektívnym listinným dôkazom, nevyplýva ani zo žiadneho účtovného dokladu..
Dodala, že po tomto všetkom , čo ho mala tak nehorázne okradnúť ju telefonicky žiadal , aby u neho
pracovala ďalej o čom má dôkaz v telefonickej správe. To len poukazuje na to, že celý dlh si žalobca
vymyslel s cieľom obohatiť sa na úkor jej osoby, čo je jeho bežný spôsob podnikania. Žiadala žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

5.Napokon podaním doručeným súdu dňa 24.10.2017 ( zo dňa 21.10.2017 ) navrhla žalovaná konanie
prerušiť . Toto odôvodnila tým, že uznanie dlhu podľa § 558 OZ predpokladá existenciu vzťahu dlžníka
a veriteľa , teda musí ísť o nárok, ktorý vznikol na základe legálnej skutočnosti t.j. pôžičky a nie na
základe protiprávneho konania ( krádež , sprenevera ). V každej rozvinutej demokratickej spoločnosti

je ustálené , že či niekto spáchal trestný čin prináleží jedine trestnému súdu , ktorý musí o takejto veci
rozhodnúť po zákonnom postupe rozhodnúť rozsudkom. Predmetné konanie je teda potrebné prerušiť
a až po preukázaní jej viny môže trestný súd rozhodnúť o náhrade škody ak ju ustáli v tomto konaní
resp. odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpisom z LV č. XXXX pre obec a k.ú. F. Y.,
dokladom zo dňa 30.5.2016 „Uznanie práva dlžníkom podľa § 558 Občianskeho zákonníka“, listom
zo dňa 6.7.2016 „Výzva na zaplatenie pohľadávky- pokus o zmier , listom zo dňa 20.7.2016 „Odpoveď
na výzvu zo dňa 6.7.2016“, listom zo dňa 26.7.2016 „ Stanovisko k vaše odpovedi“, vyjadrením
žalobcu zo dňa 22.92016, výpisom zo ŽL žalovanej, faktúrami č. 1/04/2016 a č. 1/05/2016, odporom

žalovanej zo dňa 23.12.2016, vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa 20.3.2017, detailom pohybu z účtu
zo dňa 7.9.2015, exportom pohybov na účte, sms komunikáciou, vyjadrením žalovanej zo dňa 2.5.2017,
výsluchom svedkov Y. M. E. Ľ. Y., pripojeným spisom ORPZ Senica ČVS: ORP-158/VYS- SE-2017 a
zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobca je vlastníkom čerpacej stanice pohonných hmôt a samoobslužnej umyvárky v obci F. Y.,
čo vyplýva najmä z preloženého listu vlastníctva . Žalovaná vykonávala na základe ústnej dohody pre
žalobcuprácu vtrvaníasidvarokydo05/2015(vrátane),zadohodnutúcenu. Dňa31.5.2016 podpísala
žalovaná dokument označený ako „Uznanie práva dlžníkom podľa § 558 Občianskeho zákonníka“.
Tento dokument je možné považovať za uznanie dlhu podľa § 558 OZ . V tomto uznaní dlhu je omylom

uvedený dátum 30.5.2016, pričom strany sporu sa zhodli na tom, že k podpisu tohto uznania dlhu
skutočne prišlo dňa 31.5.2016. Týmto uznaním dlhu žalovaná uznala dlh voči žalobcovi ako veriteľovi a
tovovýške10.000€ ztitulu(dôvodu)kráteniatržieb.Zároveňsazaviazalatentodlhvyrovnaťsplátkami
po 5.000 € mesačne, aby bol dlh vyrovnaný do 31.7.2016. Ďalej sa tu dohodli, že nezaplatením čo len
jednej zo splátok sa stane celý dlh zročným naraz.

8. Výsluchom strán sporu mal súd preukázané , že každá zo strán sporu zotrvala na svojom tvrdení
v rozsahu ako podali vo veci písomné vyjadrenia špecifikované vyššie. Žalobca pri svojej výpovedi
dodal, že pred víkendom si všimol, že žalovaná vyberala myčku , pričom táto nevedela, že myčka sa
dá vynulovať a táto namiesto 60 € priznala len 30 €. Potom cez víkend pozeral kamerové záznamy

a všimol si , že žalovaná neblokovala časť zakúpeného tovaru( jednalo sa o najdrahšie položky ako
cigarety a oleje). Po víkende prišiel za ňou na čerpaciu stanicu, vtedy tam bol prítomný aj p. F. ako klient
a tomuto sa najskôr posťažoval na čo prišiel. Pred ním potom začal aj hovoriť so žalovanou pričom
táto sa bez problémov priznala, že tržby krátila a v akom rozsahu. Vzhľadom na túto bezproblémovú
komunikáciu nepovažoval vtedy za potrebné pátrať formou inventúr po inej sume než bola tá na ktorej

sa dohodli. Táto okamžite súhlasila s čiastkou 10.000 €, pričom on bol presvedčený , že sa jedná o
oveľa väčšiu sumu ale nechal to tak. Následne telefonoval právnikovu JUDr. Y., ktorému ozrejmil celú
situáciu a tento sa mu ponúkol, že mu vypracuje uznanie dlhu, nakoľko žalovaná nechcela , aby sme
volali políciu. Pri podpise uznania dlhu bol prítomný p. F.. Následne žalobca uviedol, že žalovanej svojhočasu poskytol aj pôžičku v sume 5.000 € , pričom z tejto sumy mu zostala žalovaná ešte dlžná sumu
1.450 € , pričom táto suma 1.450 € je súčasťou tohto uznania dlhu, čiže kráteniu tržieb zodpovedá len
suma 8.550 €. Žalovaná vypovedala , že pokiaľ ide o pôžičku , požičal jej len sumu 4.000 €, ktorú sumu

už v plnom rozsahu vrátila , tak ako uviedla vo svojich písomných vyjadreniach. Potvrdila, že Uznanie
dlhu vlastnoručne podpísala, však v strese pod nátlakom žalobcu a jeho manželky , ktorí sa jej vyhrážali
políciou. Všetko sa to udialo v jeden deň t.j. dňa 31.5.2016, pričom žalobca prišiel prvý raz ráno cca o
8.30 hod. a potom sa vrátil pred obedom , kedy podpísala uznanie dlhu, čiže celé to trvalo cca dve a
pol až tri hodiny. Zástupkyňa žalovanej trvala na tom, že uznanie dlhu považuje za absolútne neplatné ,

nakoľko bolo uzatvorené v rozpore s ustanovením § 37 OZ.

9. Svedkyňa Y. M. , sestra žalovanej o vypovedala, že v ten deň, kedy mala žalovaná podpísať ten
papier , jej poobede volala a bola veľmi rozrušená. Krátko na to ona prišla za ňou na čerpaciu stanicu ,
ona bola vtedy za pultom a dala jej prečítať ten papier , čo podpísala. Bola vyplašená ako keby si ani
neuvedomovala , čo vôbec podpísala, bola mimo. Na to jej ona povedala, že čo mu to podpísala, či mu

toľko zobrala , pričom žalovaná jej len odvetila, že nezobrala.

10. Svedok Ľ. Y. , priateľ žalovanej vypovedal, že v ten deň bola doma, pričom žalovaná mu volala až vo
večerných hodinách okolo 5-6 hodín podvečer. Plakala do telefónu a povedala mu , že niečo podpísala,
pričom poriadne ani nevie čo. On jej na to vtedy povedal, že prečo to podpísala , vytýkal jej prečo si

nezavolala aj ona niekoho predtým, než podpísala ten papier, vlastne jej za to vynadal.

11. Listom zo dňa 6.7.2016 „Výzva na zaplatenie pohľadávky- pokus o zmier vyzval žalobca žalovanú
na zaplatenie dlhu podľa uznania dlhu najneskôr do 31.7.2016.

12.Listom zo dňa 20.7.2016 „Odpoveď na výzvu zo dňa 6.7.2016“, žalovaná reagovala na tento pokus o
zmier s tým, že oznámila žalobcovi , že sa mieni dať zastupovať advokátom a p žiadala ho o poskytnutie
lehoty na vyjadrenie do 31.8/.2016.

13. Listom zo dňa 26.7.2016 „ Stanovisko k vašej odpovedi“, žalobca súhlasil s tým, aby sa vyjadrila

do 5.8.2016.

14. Faktúrami č. 1/04/2016 a č. 1/05/2016 si žalovaná účtovala u žalobcu cenu za dohodnutú prácu.

15. Z detailu pohybu z účtu zo dňa 7.9.2015 je zrejmé, že žalobca zaslal na účet žalovanej sumu 4.000 €.

16. Z exportu pohybov na účte je zrejmé, že žalovaná zaslal žalobcovi na účet a to dňa 24.9.2015 sumu
3.300 € a dňa 15.10.2015 sumu 300 €.

17. Z SMS komunikácie je zrejmé, že žalobca so žalovanou komunikovali ohľadom nezaplatenej mzdy

v sume 672 € , s tým, že dňa „10.6.“ žalobca navrhol žalovanej aby si na celú čiastku 672 € napísala
príjmový a pokladničný doklad s tým, že do konca júna potom bude musieť zaplatiť len sumu 4.328 € .
Tiež je z tejto zrejmé ( ale nie je zrejmé kedy ) , že žalovaná žiadala osobu menom „ Bea „ ( manželka
p. Z. ) o pôžičku 100 € a tiež inokedy tejto osobe oznamovala, že má núdzu o drobné, či si ich môže
vytiahnuť z myčky alebo má počkať.

18.Z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP- 158/VYS- SE- 20178 je zrejmé že uznesením
ORPZ Senica ČVS: ORP-158/VYS- SE -2017 zo dňa 30.5.2017 bolo odmietnuté trestné oznámenie
Y. R. ( žalovanej )pre podozrenie trestného činu vydierania podľa § 189 ods.1 2 písm. d/ trestného
zákona , ktorého sa mal dopustiť páchateľ

tým, že v presne nezistenom čase dňa 31.5.2016 v kancelárii čerpacej stanice BENAF F. Y. donútil pod
hrozbou podania trestného oznámenia Y. R. ( žalovanú ) , ktorá v tom čase na uvedenej čerpacej stanici
pracovala v rámci svoje živnosti ako obsluha , aby podpísala „ Uznanie práva dlžníkom podľa § 558 OZ,
týkajúce sa krátenia tržieb v sume 10.000 €, čo menovaná zo strachu, že príde pre ňu polícia, že ju aj
jej rodinu budú občania F. Y. ohovárať, stratí dobrú povesť , podpísala uznanie dlhu v sume 10.000 €,

pričom OS Senica vydal dňa 30.11.2016 pod č.j. 11 C /80/2016- 25 platobný rozkaz zaplatiť spoločnosti
Benaf s.r.o. F. Y. sumu 10.000 €. V tomto konaní boli vypočutí svedkovia ( z ktorými dôkazmi sa súd
oboznámil ich prečítaním ) , okrem iného i R. F., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že dňa 31.5.2016 bol
osobne prítomný pri tom, kedy žalovaná podpísala uznanie dlhu , ktoré je predmetom sporu . V ten deňho kontaktoval telefonicky Ing. T. Z. a požiadal ho , či by neprišiel na čerpaciu stanicu ako nestranný
svedok. V čase keď tam svedok prišiel , žalovaná bola za pultom. On išiel rovno do kancelárie za Ing.
Z. .Krátko na to p. Z. zavolal žalovanú tiež do kancelárie , predložil jej Uznanie dlhu a povedal jej len aby

to podpísala a ona to bez slov podpísala. Ing. T. Z. v tomto trestnom konaní okrem iného vypovedal,
že na sume 10.000 € sa so žalovanou dohodli, pričom , pričom táto priznala , že od januára 2016 do
31.5.2016 mu na každej zmene zobrala 100-200 € t.j. 8-10 zmien za mesiac , čo je 5.000-6.000 €.
Potom priznala, že v roku 2015 brala peniaze za kartóny cigariet, olej a iný tovar, ktorý nenablokovala
a k tomu všetkému sa jej ešte dorátal dlh 2000 € z pôžičky , ktorú jej požičali a ktorú ešte nesplatila.

Povedal jej vtedy , že to zaokrúhli na sumu 10.000 € a k tomu ešte neráta peniaze z umývačky , pričom
ona s týmto súhlasila. Naopak žalovaná vo svojej výpovedi v rámci trestného konania poprela, že by sa
priznala k sume 10.000 € a potvrdila, že uznanie dlhu podpísala len z dôvodu , že p. Z. a jeho manželka
Beáta na ňu robili nátlak a vyhrážali sa jej políciou a ona sa bála možných následkov , hlavne hanby v
obci F. Y.. Tvrdila, že v ten deň žiadala manželku p. Z., aby spravili inventúru , na čo jej manželka p. Z.
povedala, že kvôli nej nebudú zatvárať čerpaciu stanicu aby mohli vykonať inventúru.

19.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka platného do 30.6.2016 ( ďalej len OZ ), ak niekto uzná písomne,
že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri
premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.

20. Podľa § 34 OZ , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 37 ods1 OZ , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne , určite a zrozumiteľne , inak

je neplatný .

22. Podľa § 517 ods.1,2 OZ , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Predmetom žaloby je zaplatenie sumy z titulu uznania dlhu
podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Medzi žalobcom a žalovanom vznikol síce obchodnoprávny
vzťah , pričom súd tento posúdil ako uzatvorenie mandátnej zmluvy podľa §566 a nasl. Obchodného
zákonníka ( ďalej len Zmluva ) , na základe ktorej vykonávala žalovaná ako živnostníčka pre žalobcu

ako obchodnú spoločnosť určité obchodné záležitosti , konkrétne obsluhu čerpacej stanice U. F. Y.
za dohodnutú odmenu ale bolo preukázané, že dlh , ktorý je predmetom tohto uznávacieho záväzku
nevznikol v súvislosti s podnikaním v pravom slova zmysle (ako obchodnozáväzkový vzťah ) ale mal
vzniknúť v súvislosti s „ krátením tržieb“ teda "protiprávnou činnosťou" , ktorej sa mala žalovaná dopustiť
ako fyzická osoba pri plnení povinností podľa Zmluvy a preto sa nemôže jednať o uznanie dlhu podľa

§ 323 Obchodného zákonníka.

24. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva
veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Tento úkon musí spĺňať pre svoju platnosť všeobecné
náležitosti pre právne úkony (§ 34 OZ) ako aj požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov (§

37 ods. 1 OZ) a taktiež náležitosti vyžadované pre uznanie dlhu uvedené v ust. § 558 OZ, teda musí mať
písomnúformu,musíbyťznehozrejmýdôvod(kauza)vznikupohľadávky,musívňombyťpresneurčená
výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Ide o zabezpečovací
inštitút, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznaním dlhu však
nevzniká nový záväzok. V prípade sporu veriteľ (žalobca) nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh

existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol
napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Všeobecné popretie záväzku dlžníkom však
nie je dôvodom na preskúmanie uznania nároku súdom.25.Dôvod nemusí byť v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne. Musí byť však
jednoznačne vyvoditeľný z inej skutočnosti, ktorá je v listine o uznaní dlhu nesporná. Je teda treba,
aby dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku (rozsah) v akej ho

uznáva. Len listinou obsahujúcou výslovné vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a
výšky, možno spájať účinky uznania dlhu podľa ust. § 558 OZ. Identifikácia dôvodu uznávaného práva
je nevyhnutná na jeho skutkové vymedzenie, aby ho nebolo možné zameniť s prípadným iným nárokom
osoby, ktorej je úkon adresovaný. V písomnej forme Uznania dlhu zo dňa 31.5.2016 ( v dokumente je
omylom uvedený dátum 30.5.2016 ) je uvedený ako dôvod dlhu „ krátenie tržieb" , pričom sám žalobca

tvrdil, že do tejto sumy 10.000 € zarátal aj pôžičku resp. jej zvyšok. V tejto súvislosti v konaní pred
súdom tvrdil v písomnom vyjadrení zo dňa 20.3.2017 , že zo sumy 10.000 € predstavuje pôžičku resp.
jej zvyšok suma 1.700 € , ďalej pri svojej výpovedi pred súdom dňa 18.10.2017 ( viď. v spise na čl.69 )
zase tvrdil že zvyšok tejto pôžičky predstavuje sumu 1.450 € a napokon v konaní pred orgánmi
činnými v trestnom konaní ( vid. pripojený trestný spis ) tvrdil, že výška pôžičky predstavovala ku dňu
uznania dlhu sumu 2.000 €. Navyše dôvod , ktorý je uvedený v tomto uznaní dlhu je podľa názoru súdu

nedostatočne špecifikovaný , pretože nie je z neho jednoznačne zrejmé, čo je potrebné predstaviť
si pod pojmom „ krátenie tržieb". Podľa názoru súdu , vychádzajúc z výpovede a tvrdenia žalobcu sa
žalovaná mala dopustiť v súvislosti so Zmluvou trestného činu sprenevery , pričom doteraz nepodal na
ňu trestné oznámenie v tomto smere a nebola za tento skutok ani žiadny iný skutok , ktorým by mala
spôsobiť žalobcovi nejakú škodu či ujmu právoplatne uznaná vinnou. V záujme zachovania zásady

„ prezumpcie neviny" , má súd za to, že žalovaná sa dňa 31.5.2016 nemohla zaviazať k náhrade dlhu
pochádzajúceho z „ trestnej činnosti" , za ktorý skutok nebola v tom čase právoplatne odsúdená. Na
základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 31.5.2016
vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, čo bolo dôvodom uznania dlhu, preto potom nespĺňa náležitosti
vyžadované zákonom pre platnosť právneho úkonu uznania dlhu v zmysle ust. § 558 OZ, keď z listiny,

na ktorej je uznanie dlhu zachytené, nie je dostatočne určitým spôsobom špecifikovaný právny dôvod
uznania dlhu, ktorý by mal byť poznateľný a zrozumiteľný z tejto listiny nie len osobám, ktorých sa tento
právny úkon týka, ale aj voči tretím osobám. Navyše zohľadniac samotné tvrdenia žalobcu o poskytnutej
pôžičke , ktorú zahrnul do výšky tejto sumy ako je uvedené vyššie , nie je jednoznačná ani výška
tohto dlhu ,vzťahujúca sa k tomu istému jedinému dôvodu v tomto uznaní uvedenému. Právny úkon

uznania dlhu je teda neplatným právnym úkonom z ktorého potom nemôžu plynúť následky tak ako
ich predpokladá ustanovenie § 558 OZ (viď. rozsudok KS BB č.k. 13Co/238/2012 zo dňa 16.10.2012).
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. Pokiaľ ide o skutočnosť , že žalovaná mala byť k podpísaniu tohto uznania dlhu donútená, tu súd už

len okrajovo považuje za potrebné uviesť, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bola
zo strany žalobcu resp. tretích osôb donútená akýmkoľvek spôsobom toto uznanie dlhu podpísať . Toto
potvrdzujú i výsledky trestného konania špecifikovaného vyššie, kedy uznesením OR PZ Senica ČVS:
ORP-158/VYS- SE -2017 zo dňa 30.5.2017 bolo odmietnuté trestné oznámenie Y. R. (žalovanej) pre
podozrenie z trestného činu v súvislosti s podpísaním tohto uznania dlhu. Toto nepotvrdili ani vypočutí

svedkovia Y. M. E. Ľ. Y., ktorí neboli prítomní pri podpise tohto uznania. Ich výpovede sú preto v tomto
smere irelevantné.

27. Pokiaľ o ide o návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov , ktorých navrhovali
vypočuť vo svojich písomných podaniach , títo napokon na vypočutí ostatných svedkov , než tých ktorí

boli vypočutí netrvali. Tiež pokiaľ ide o zadováženie dôkazov , ktoré navrhla žalovaná ako predloženie
kamerových záberov zo sporného obdobia ako aj denníka zo sporného obdobia, kde sa mali zapisovať
denné tržby k týmto sa žalobca vyjadril, že ich nemôže predložiť nakoľko už neexistujú.

28. Napokon k návrhu žalovanej na prerušenie konania, ktorý súd podľa obsahu posúdil ako návrh na

prerušenie konania podľa § 162 ods.1 písm. a/ CSP , súd uvádza , že pokiaľ momentálne nie je vedené
žiadne konanie k otázke, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený súd riešiť, nebolo možné tomuto návrhu
vyhovieť a preto súd tento návrh zamietol podľa
§ 162 ods.3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP a žalovanej , ktorá mala v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % . Tieto je povinný zaplatiť žalobca , pričom o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté podľa § 262 ods.2 CSP samostatným uznesením .Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania .
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.

CMP.