Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413207804
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413207804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, práv. zastúpený Advokátska kancelária
Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému S.I.A.N., spol. s r.o.,
Bystrická 36, Bratislava, IČO: 36 790 711, práv. zastúpený Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária,
Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 6.130,60 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 10Cb/286/2013-148 zo dňa 23.11.2017 v
znení dopĺňajúceho rozsudku č.k. 10Cb/286/2013-175 zo dňa 8.2.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 10Cb/286/2013-148
zo dňa 23.11.2017 v znení dopĺňajúceho rozsudku č.k. 10Cb/286/2013-175 zo dňa 8.2.2018 p o t v
r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania vo výške 100%. Súd dopĺňajúcim rozsudkom konanie v časti istiny 277,60 EUR s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 277,60 EUR od 1.9.2011 do zaplatenia zastavil.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalovaný si mal u žalobcu objednať výkup
odpadov z kovu. Na základe objednávky mal byť žalobcom dodaný vykúpený kov, čo mal žalobca za
preukázané vyhotovenými výdajkami. Túto skutočnosť následne žalobca fakturoval faktúrami, v celkovej
hodnote6.130,60EUR.Nakoľkožalovanýfakturovanúcenuzadodanýkovovýodpadneuhradil,žalobca
ho mal upomienkami vyzvať na jej úhradu. Žalovaný vyfakturovanú sumu neuhradil z dôvodu, že so
žalobcom žiadnu zmluvu neuzavrel, pričom výkup vždy vykonával takým spôsobom, že železo mu

bolo dovážané do sídla spoločnosti a on následne v hotovosti vyplácal cenu za dodaný kov. Žalovaný
poprel, že by niekedy vykupoval kov od žalovaného na faktúru a v množstvách uvedených žalobcom
v predmetných faktúrach a v žalobe. Súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázané, že by
žaloba bola žalobcom podaná dôvodne. Medzi sporovými stranami bolo sporné, či si žalovaný u žalobcu
objednal výkup odpadov z kovu v množstvách a cenách uvedených žalobcom, či bol žalobcom kovový
odpad žalovanému dodaný v rozsahu ako uviedol žalobca a či boli faktúry, ktorými žalobca fakturoval
žalovanému dodanie kovového odpadu oprávnene vyhotovené a riadne doručené žalovanému. Na

základe vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaný si u neho v rozhodnom
čase objednal výkup odpadov z kovu a že kovový odpad v rozsahu fakturovanom žalobcom bol
žalovanému odovzdaný. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo.
Samotné tvrdenie žalobcu, že žalovaný si u neho výkup odpadu z kovu objednal, ani následná fakturáciadodania kovového odpadu nemôžu byť postačujúce na vyhovenie žalobe. Žalobca sa svoje tvrdenia
snažil podložiť listinnými dôkazmi, a to hlavne výdajkami - prevodkami, ktoré mali preukazovať, že
žalovaný od žalobcu prebral kovový odpad v množstvách uvádzaných vo výdajkách. Jednotlivé výdajky

- prevodky však nič také nepreukazujú. Tieto listinné dôkazy navyše pôsobia veľmi zmätočne, keďže ako
odoberajúci útvar je v nich označený práve žalobca, vydávajúcim útvarom je Pečniansky les a žalovaný
bymalbyťsubjekt,ktorývýdajkuvyhotovil.Ztýchtolistinnýchdôkazovniejemožnézistiťanidátum,kedy
malo dôjsť k odovzdaniu kovového odpadu, či informácie, kto odpad prijímal, keďže tieto informácie na
výdajkách chýbajú. Žalovaný navyše spochybnil aj odtlačok pečiatky, ktorý sa na výdajkách nachádza,

pričom súdu predložil dokumenty z rozhodného obdobia, kde je používaná úplne iná pečiatka, aká
bola použitá na označenie výdajok. Súd mal za to, že aj samotné tvrdenia žalobcu pôsobia rovnako
zmätočne, keďže na pojednávaní dňa 20.9.2017 najprv tvrdil, že dal žalovanému povolenie na vstup do
Pečnianskeho lesa, kde došlo k odovzdaniu starého železa a následne vo vyjadrení zo dňa 26.9.2017
uviedol, že predmetný odpad bol z Pečnianskeho lesa dovezený pracovníkmi žalobcu žalovanému
do jeho sídla. Žalovaný predmetné tvrdenia žalobcu vyvrátil svojimi tvrdeniami, ako aj predloženými

listinnými dôkazmi - kópiami z jeho účtovnej dokumentácie, tzv. súhrnu nákupu železa, podľa ktorých
v rozhodnom čase žalobca žalovanému nedodal kovový odpad v množstvách uvedených žalobcom a
zapísaných vo výdajkách a následných faktúrach. Z tejto dokumentácie vyplýva, že žalovaný síce od
žalobcu vykúpil kovový odpad, avšak v iných hmotnostiach a za inú cenu, ako fakturoval žalobca vo
faktúrach, ktorých uhradenie je predmetom žaloby.

3. Súd prvej inštancie pri svojej úradnej činnosti zistil, že predmetným rozsudkom nebolo rozhodnuté o
čiastočnom späťvzatí žaloby. Žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 277,60 EUR s príslušenstvom na
pojednávaní dňa 17.6.2015, nakoľko zistil rozdiel medzi odsúhlasenou cenou a fakturovanou cenou za
množstvo dodané vo výške 6.940 kg, kde namiesto 0,06 EUR bolo fakturovaných 0,1 EUR. Žalovaný

späťvzatie žaloby nenamietal a nevyjadril s ním nesúhlas. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť žalobu v
časti istiny 277,60 EUR s príslušenstvom a žalovaný s týmto späťvzatím nevyjadril svoj nesúhlas, pričom
súd v tejto časti predmetu konania nerozhodol v rozsudku č.k. 10Cb/286/2013-148 zo dňa 23.11.2017,
súd v zmysle zákona vydal dopĺňací rozsudok a v tejto časti istiny konanie zastavil.

4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že železný odpad žalobcu pochádzal síce z Pečnianskeho lesa, avšak bol žalobcom
dovezený žalovanému na Bystrickú ul. 36 v Bratislave. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného,
že žalobca prevzal finančné prostriedky (cenu za železný odpad) v hotovosti na mieste odovzdania
železného odpadu. Podpis neznámej osoby na Súhrne nákupu železa nie je možné považovať za

dostatočný dôkaz o úhrade finančných prostriedkov zo strany žalovaného. Súd sa v konaní nezaoberal
skutočnosťou, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce vyplatenie ceny za
odpad dodaný žalobcom. V danom prípade možno za relevantný dôkaz považovať práve Vážne lístky,
ktoré sú opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v konaní neustále menil svoju
argumentáciu, kedy a kde malo údajne dôjsť k dodaniu sporného železného odpadu pre žalovaného,
ktorým odôvodňoval svoj nárok v tomto spore. Je nepochybné, že žalobca nikdy nemohol a ani
nedoviezol sporný železný odpad na adresu Bystrická 36 v Bratislave, nakoľko na tejto adrese sa
nachádza rodinný dom, v ktorom býva konateľ žalovaného a žalovaný má na tejto adrese svoje sídlo.

6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že kovový odpad žalobcu neprevzal. Prevzatie kovového odpadu preukazujú žalobcom
predložené potvrdenky s názvom Výdajka - Prevodka.

7. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu konania
žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie tovaru žalovanému.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.9.2018. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania
žalobcunebolpretospôsobilýspochybniťsprávnosťzáverovnapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také

nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože v konaní
hodnoverným spôsobom nepreukázal dodanie železného odpadu v žalovanom rozsahu, či skutočnosť,
že žalovaný v rozhodnom období vykupoval železo za cenu uvádzanú žalobcom, nepreukázal doručenie

faktúr a ani doručenie upomienok žalovanému. V konaní nebolo bez ďalších pochybností preukázané
kto mal kovový šrot z Pečnianskeho lesa odviezť, kedy sa tak malo stať ani to, kedy a v akom
rozsahu bol šrot odovzdaný do dispozície žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca
nepreukázal opodstatnenosť a zákonnosť svojho žalovaného nároku a nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v znení dopĺňajúceho rozsudku súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. §

255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).