Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107206024
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6107206024.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu ORAVA retail, s.r.o.,
so sídlom Seberíniho 2, Bratislava, IČO: 36 442 402, v konaní právne zastúpeného JUDr. Jozefom
Polákom, advokátom, so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1718 proti žalovanému ROZKVET, výrobné
družstvo, so sídlom Námestie Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 168 335, v konaní právne
zastúpenému JUDr. Zuzanou Kovalovou, advokátkou, AK Koval & spol., so sídlom v Banskej Bystrici,
Komenského 3, o zaplatenie 44 784,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/72/2007-532 zo dňa 15.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
31 813,02 Eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21.11.2006 do zaplatenia v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
31 813,02 Eur s 9,5%-ným úrokom z omeškania ročne od 21.11.2006 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o
týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu
titulom bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný nebol oprávnený prenajať
nehnuteľnosť žalobcovi vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám
má, a preto posúdil účastníkmi uzavretú nájomnú zmluvu ako neplatný právny úkon. Poukázal na to, že
stav zápisu v katastri nehnuteľností v čase, za ktorý žalobca požaduje vydať bezdôvodné obohatenie
spočívajúce v prijatom nájomnom za obdobie júl 2005 až november 2006, bol taký, že podielovým
spoluvlastníkom domu vo veľkosti 11/24 bol žalovaný. K zmene zápisu vlastníctva došlo až zápisom
v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica o určenie vlastníckeho práva zo dňa 23.03.2006, sp. zn.
14Ccu/27/2003, ktorým bola podielovým spoluvlastníkom určená tretia osoba. Účinky rozhodnutia súdu
o určení vlastníctva sú deklaratórne (ex tunc), súd takýmto svojim rozhodnutím nevytvára nový právny
stav, existujúci právny stav iba deklaruje. Ak teda súd v konaní sp. zn. 14Ccu/27/2003 určil, že vlastníkom
nehnuteľnosti je tretia osoba, nie žalovaný, ktorý ju nadobudol na základe neplatného právneho úkonu,
znamená to, že žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti ani v čase uzavretia nájomnej zmluvy a ani v
žalovanom období. Práve z tohto dôvodu súd posúdil účastníkmi uzavretú nájomnú zmluvu ako neplatný
právny úkon. Poukázal na to, že znenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka legalizuje užívaním
plnenie, ktoré poskytol nájomca na základe neplatnej nájomnej zmluvy „pôvodnému vlastníkovi“ až do
oznámenia alebo preukázania zmeny vlastníctva, resp. oprávnenej držby, dokedy je užívateľ oprávnený

plniť svoj záväzok z bezdôvodného obohatenia voči prvšiemu vlastníkovi, ako účastníkovi neplatnej
nájomnej zmluvy a v rozsahu takto poskytnutého plnenia jeho záväzok zaniká, ktorý právny názor
vyslovil odvolací súd v súdenej veci už v predchádzajúcich rozhodnutiach. Súd mal preukázané, že
žalovaný platil nevlastníkovi z predmetnej nehnuteľnosti nájomné za obdobie od 01.07.2005 do dátumu
právoplatnosti rozhodnutia vo veci 14Ccu/27/2003-256, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
22.11.2006, v celkovej výške 1 349 171,- Sk, t. j. 44 784,27 Eur. V zmysle znaleckého posudku
č. 76/2014 cena nájmu prenajatej nehnuteľnosti za rozhodné obdobie od 01.07.2006 do 30.11.2006 má
hodnotu 29 659,69 Eur, z toho hodnota nájmu prvého poschodia je vo výške 16 688,44 Eur. Vo vzťahu ku
kompenzačnej námietke žalovaného poukázal na právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého určenie
výšky bezdôvodného obohatenia nemôže byť len matematickým vyjadrením vrátenia poskytnutého
plnenia v plnej výške, a preto súd určil, že pri bezdôvodnom obohatení je reštitučná povinnosť účastníkov
zrušenej zmluvy vzájomná a nárok žalobcu je podmienený jeho povinnosťou vrátiť žalovanému, čo
sa od neho dostalo s ohľadom na ust. § 680 ods. 2 OZ. Keďže súd z vykonaného dokazovania - z
výpovedí svedkov pána F. a pani V., čo potvrdila aj znalkyňa X.. C., mal preukázané, že žalobca žiadnym
spôsobom N. poschodie nevyužíval, súd zaviazal žalovaného na vyplatenie bezdôvodného obohatenia
pozostávajúceho z prijatého obvyklého nájmu prvého poschodia vo výške 16 688,44 Eur, ktorý žalobca
nebol povinný žalovanému uhrádzať a zo sumy 15 124,58 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi
hodnotou splatenou, t. j. 44 784,27 Eur a hodnotou nájmu celej budovy, t. j. sumy 29 659,69 Eur.
Súd zaplatený nájom žalovanému vo výške 15 124,58 Eur za využité priestory na prízemí považoval
za dôvodný, a preto žalobu v danej časti zamietol. O príslušenstve žalovanej istiny, a to úrokoch z
omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie žalovaný, a
to proti výroku súdu, ktorým prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
31 813,02 Eur s príslušenstvom. Namietal, že okresný súd sa neriadil názorom krajského súdu,
ktorý vyslovil vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach. Žalobca bol oprávnený užívať priestory
nachádzajúce sa na prízemí a aj na poschodí. Nikdy počas trvania vzťahu so žalovaným žalobca
nenamietal žiadnym spôsobom nevyužiteľnosť priestorov na prvom poschodí. Je nesporné, že žalovaný
umožňoval žalobcovi užívať celý predmet nájmu. Tvrdenia žalobcu o nevyužívaní, resp. nepotrebnosti
priestorov na prvom poschodí sú účelové, keďže na toto začal poukazovať až v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Tieto tvrdenia sú v rozpore s listinnými dôkazmi, zmluvou o nájme
nebytových priestorov, kde žalobca ako nájomca výslovne deklaroval a zaviazal sa predmet nájmu
používať výlučne ako maloobchodnú predajňu a kancelárie. Mal za to, že v prípade, ak by sa
prvostupňový súd riadil právnym názorom odvolacieho súdu, dospel by k záveru, že žalovaný žalobcovi
umožnil ničím a nikým nerušené užívanie nebytových priestorov, za čo žalobca uhrádzal dohodnutý
nájom , aj keď sa neskôr ukázalo, že išlo o neplatný právny úkon. Zároveň bol žalovaný z dôvodu vzťahu
so žalobcom obmedzený v užívaní nebytových priestorov, nakoľko tieto boli poskytnuté do užívania
žalobcovi. Platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorá bola neskôr deklarovaná, nespôsobuje
automatický vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V prípade akceptácie napadnutého
rozhodnutia by bezdôvodné obohatenie rovnako vzniklo na strane žalobcu, keďže užíval a mal k
dispozícii nebytové priestory na základe neplatnej zmluvy. V majetkovej sfére žalobcu nedošlo
k zmenšeniu jeho majetku, nakoľko mu za odplatu bolo poskytované plnenie v podobe užívania
nebytových priestorov, ktoré žalobca prijal a po celé sporné obdobie mal možnosť užívať. Má za to, že
žalovaný bol oprávnený držiteľ v čase uzavretia nájomnej zmluvy ako vlastník, teda mohol nebytové
priestory odplatne prenajať. Skutočnosť, že bolo proti žalovanému vedené súdne konanie, ktorého
výsledkom bolo v roku 2006 určenie inej osoby za vlastníka nehnuteľnosti, než žalovaného, nemá
vplyv na jeho dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť žalovaného skončila až právoplatnosťou súdneho
rozhodnutia v konaní sp. zn. 14Ccu/27/2003, nakoľko až vtedy bola s konečnou platnosťou vyriešená
otázka jeho vlastníctva. Z opatrnosti poukázal aj na nesprávnosť výpočtu výšky bezdôvodného
obohatenia v súvislosti s tým, že žalobcom uplatňovaná suma vo výške 44 784,27 Eur je vrátane 19%
DPH, čo žalobca uvádzal aj vo svojom návrhu na začatie konania. Suma vo výške 26 659,69 Eur určená
znaleckým posudkom však predstavuje sumu bez DPH, tzn. že okresný súd nesprávne výpočtom dospel
k sume 31 813,02 Eur, keď opomenul kalkulovať s DPH. V prípade, ak by toto neopomenul, zistil by,
že všeobecná hodnota nájmu určená znaleckým posudkom je vo výške 29 659,69 Eur + 19% DPH, čo
celkovo predstavuje sumu 35 295,03 Eur. Má za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie zrušil alebo v
prípade, ak nie sú splnené podmienky na jeho zrušenie, podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového
súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a zaviaže žalobcu k úhrade trov konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný považuje napadnutý
rozsudok za nesprávny z právnych dôvodov, na ktoré sa odvolával v rámci celého konania pred
súdom prvého stupňa. Argumenty a právne závery, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní, nemôžu obstáť.
Prvostupňový súd sa s námietkami žalovaného proti uplatnenému nároku v napadnutom rozsudku
dostatočne vysporiadal a správne rozhodol. Tvrdenie žalovaného, že prvostupňový súd sa pri vydaní
napadnutého rozsudku dostatočne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, je účelové, nepravdivé
a zavádzajúce. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 4 a 5 cituje právny
názor odvolacieho súdu a týmto sa striktne riadil aj v rámci doplnenia dokazovania v smere naznačenom
v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/391/2012 zo dňa 21.05.2013. Žalobca
má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, pričom
svoje rozhodnutie náležitým a presvedčivým spôsobom aj odôvodnil. Námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné a ani vo svojom súhrne nezakladajú dôvod na žalovaným navrhnuté zrušenie
napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie. S námietkou žalovaného v odvolaní vo
vzťahu k tvrdeniam, ktoré majú preukázať dobromyseľnosť žalovaného v čase uzatvárania nájomnej
zmluvy, ako aj počas následného obdobia s poukazom na to, že dobromyseľnosť žalovaného mala
skončiť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia v konaní 14Ccu/27/2003, t. j. v roku 2006, sa v
dostatočnej miere vysporiadal nielen súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale
aj odvolací súd, a to konkrétne Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 12Co/53/2009 zo
dňa 23.04.2009, ktorým odvolací súd potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa a stotožnil sa
s názorom, že základ nároku je daný. V odôvodnení predmetného rozsudku odvolací súd výslovne
formuloval názor, že oprávnenosť držby je relevantná len vo vzťahu k vzniku vlastníckeho práva
k veci v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka a absolútna neplatnosť právneho úkonu postihuje
všetky dôsledky z toho plynúce od počiatku. Z uvedeného je zrejmé, že obrana žalovaného neobstojí.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní ďalej poukazuje na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu
sp. zn. 14Co/391/2012 zo dňa 21.05.2013 a v ňom vyslovený názor odvolacieho súdu, rozsudok
prvostupňového súdu nijako neodporuje tomuto názoru. Len vlastník veci má právo s vecou disponovať,
tzn. aj ju prenajímať. Nájomná zmluva vzhľadom na deklaratórny charakter súdneho rozhodnutia o
určenie vlastníckeho práva bola neplatným právnym úkonom, a teda v danom prípade by v zmysle §
451 Občianskeho zákonníka bolo bezdôvodným obohatením plnenie z neplatného právneho úkonu.
Argumentácia žalovaného v rovine kompenzačnej námietky sumou totožnou s plnením, ktoré požaduje
žalobca, nie je adekvátna a súd sa s ňou dostatočne vysporiadal. Žalovaný účelovo opomína skutkové
okolnosti, ktoré boli v konaní preukázané, a to okrem iného, že žalobca nad rámec plnenia, ktoré je
predmetom sporu, hradil aj všetky náklady spojené s užívaním priestorov a ďalej, že žalobca neužíval
priestory, ktoré boli predmetom neplatnej nájomnej zmluvy v celom rozsahu, nakoľko tieto ani neboli
v užívania schopnom stave. Prvoradým argumentom preukazujúcim neopodstatnenosť kompenzačnej
námietky je fakt, že žalovanému nevznikla žiadna ujma, nakoľko nie je a vzhľadom na deklaratórne
účinky určovacieho rozsudku ani nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Absurdne vyznieva
námietka žalovaného ohľadom nesprávnosti výpočtu sumy, ktorú prvostupňový súd priznal žalobcovi,
nakoľko žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že súd mal žalobcovi priznať o 3 482,01 Eur viac, ako mu
priznal v napadnutom rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v sume 593,26 Eur.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu vysloveným v
napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi, ktoré sú síce stručné, ale sú zrozumiteľné a jasné.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k názoru, že prvostupňový súd z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, ktorým sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní ani odvolací súd
nepovažuje za dôvodné, pričom odvolací súd uvádza, že s námietkami žalovaného, ktoré sú uvedené
v odôvodnení, sa vysporiadal prvostupňový súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí a vo vzťahu k
oprávnenosti držby aj odvolací súd v rozsudku sp. zn. 12Co/53/2009-212 zo dňa 23.04.2009, ktorým
rozsudkom na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici
v súdenej veci č. k. 16C/72/2007-188 zo dňa 10.12.2008, ktorým medzitýmny rozsudok okresného súdu
potvrdil. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o oprávnenej držbe nehnuteľnosti do 30.11.2006 poukázal
na to, že Občiansky zákonník s konvalizáciou absolútne neplatného právneho úkonu počíta pri splnení
podmienky dobrej viery užívateľa len vo vzťahu k vzniku vlastníckeho práva k veci v zmysle § 134
OZ, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu postihuje všetky právne dôsledky z toho plynúce
od počiatku. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za
následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu alebo o prípadnej
nesprávnosti rozhodnutia. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. správne a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Odvolací súd naviac k námietke žalovaného v odvolaní,
že prvostupňový súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, uvádza, že preskúmaním veci
odvolací súd nezistil, že by sa prvostupňový súd neriadil názorom odvolacieho súdu vysloveným v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, keď prvostupňový súd práve s prihliadnutím na právny názor
odvolacieho vo veci vykonal aj dodatočné dokazovanie a dokazovanie zameral na zistenie, či je možné
žalobcom poskytnuté plnenie vo vzťahu k žalovanému považovať za primerané, pričom pri právnom
posúdení veci analogicky aplikoval ust. § 680 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na zistený skutkový stav a
vykonané dokazovanie, a to aj s prihliadnutím na opätovne nariadené znalecké dokazovanie a podanie
znaleckého posudku č. 76/2014 X.. N.. Správne súd ustálil výšku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, ktorá pozostávala z prijatého obvyklého nájmu za prvé poschodie vo výške 16 688,44 Eur
a sumy 15 124,58 Eur ako rozdielu medzi hodnotou splatenou na základe neplatnej nájomnej zmluvy
za žalované obdobie spolu vo výške 44 784,27 Eur a hodnotou nájmu celej budovy, pričom obvyklú
hodnotu nájmu celej budovy mal súd preukázanú práve znaleckým posudkom X.. N. vo výške 29 659,69
Eur. Z rozhodnutia a odôvodnenia prvostupňového rozsudku nepochybne vyplýva, že kompenzačnú
námietku žalovaného súdu považoval za dôvodnú vo výške 15 124,58 Eur, keď túto sumu prvostupňový
súd považoval z titulu zaplateného nájmu žalobcom žalovanému za využité priestory na prízemí za
dôvodnú a z týchto dôvodov žalobu v danej časti zamietol. Vo vzťahu k námietke žalovaného v podanom
odvolaní o nesprávnosti výpočtu bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že k výške obvyklého
nájmu, ktorá bola v rámci súdneho konania pred prvostupňovým súdom ustálená znaleckým posudkom,
žalovaný v priebehu prvostupňového konania nevzniesol žiadne námietky, znalecký posudok mu bol
riadne doručený. V konaní pred prvostupňovým súdom žiadnym spôsobom nespochybňoval výšku
obvyklého nájmu v tom smere, že by k tejto čiastke mala byť započítaná aj suma zvýšená o DPH. Z
týchto dôvodov na námietku uvedenú v odvolaní s prihliadnutím na ust. § 205a O.s.p. odvolací súd
ani prihliadnuť nemohol, pričom odvolací súd túto námietku samú o sebe nepovažuje ani za dôvodnú
práve s prihliadnutím k tomu, že výška obvyklého nájmu bola stanovená znaleckým posudkom. Odvolací
súd nemôže prisvedčiť ani námietke žalovaného, že by tvrdenia o nevyužívaní, resp. nepotrebnosti
priestorov na prvom poschodí boli účelové s prihliadnutím na to, že žalobca začal na toto poukazovať
až v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a že by tieto tvrdenia boli v rozpore s listinnými
dôkazmi, a to zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 5/2005 vzhľadom k tomu, že v priebehu
konania pred prvostupňovým súdom bolo nepochybne preukázané, a to svedeckými výpoveďami,
že žalobca priestory budovy na prvom poschodí nevyužíval, pričom pri právnom posúdení nároku z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia táto skutočnosť je právne významnou skutočnosťou, na ktorú
prvostupňový súd musel prihliadať, pokiaľ v rámci dokazovania mal preukázané, že tieto priestory
žalobcom užívané neboli; pokiaľ teda uhrádzal nájom aj za tieto priestory na základe neplatnej nájomnej
zmluvy, bezpochyby došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia.

Na záver odvolací súd znova poukazuje, že čo sa týka základu nároku, ktorého sa žalobca
domáhal, prvostupňový súd rozsudkom sp. zn. 16C/72/2007-188 zo dňa 10.12.2008 určil, že základ
nároku žalobcu voči žalovanému je daný, na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudkom sp. zn.

12Co/53/2009-212 zo dňa 23.04.2009 medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil, pričom už v tomto
rozhodnutí tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, sa vyporiadal s námietkami žalovaného o oprávnenej
držbe nehnuteľnosti do 31.12.2006, pričom odvolací súd sa vysloveného právneho názoru v tomto
rozhodnutí pridržiava. Medzitýmny rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu
nadobudol právoplatnosť dňom 21.05.2009.

Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 31 813,02 Eur s príslušenstvom,
ktorý výrok súdu bol napadnutý odvolaním žalovaného, v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodu vecnej
správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu potvrdil.

Keďže výrok súdu, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, odvolaním napadnutý nebol, tento výrok
zostáva nedotknutý v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p.

Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.