Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bajzová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210378
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817210378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu
M. zastúpeného Z., proti žalovanému C., o zaplatenie 1.944,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. novembra 2017, č.k. 6Csp/105/2017-37,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 29. novembra 2017, č. k. 6Csp/105/2017-37 súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 1.719,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy
od 18.06.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu 84,98%. V odôvodnení súd prvej

inštancie uviedol, že žaloba je v časti podaná nedôvodne. Zistil, že strany sporu uzavreli dňa 29.07.2014
úverovú zmluvu, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol
žalobca žalovanému podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. Preskúmaním úverovej zmluvy zistil, že zmluva síce spĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 1,
2 uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch, no podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa uvedený poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,

keďže je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len „RPMN“) v neprospech spotrebiteľa.
V zmluve je uvedená RPMN vo výške 28,23%, no súd na základe kontroly výpočtu RPMN
(www.openiazoch.zoznam.sk resp. www.ekonomika.sme.sk
) z údajov predmetnej úverovej zmluvy zistil, že reálna RPMN je vo
výške 28,52%. Ak bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna RPMN (28,23%), a táto je
nižšia ako reálna RPMN predmetnej úverovej zmluvy (28,52%), je to v neprospech spotrebiteľa, a preto

sa predmetná úverová zmluva v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v stave účinnom pri podpise zmluvy považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve nie
jeuvedenásprávnasumacelkovýchnákladov,ktorájevovýške5.520eur,alejeuvedenásuma5.099,55
eur, čo je v rozpore s ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a z uvedeného
dôvodu je nesprávna hodnota RPMN. Jednou z náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcich z ust § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. je okrem iného i to, že zmluva

musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Keďževzmluveabsentujerozlíšeniejednotlivýchsplátokna istiny, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento
nedostatok spôsobuje, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedenej
úverovej zmluvy potom vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur. Keďže

žalovaný na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie uvedených dôvodov za
bezúročnú a bez poplatkov, zaplatil sumu 281 eur, je povinný uhradiť sumu 1.719 eur, čo je rozdiel medzi
poskytnutým úverom a úhradou. Súd nepriznal žalobcovi ani uplatnený úrok, bankové poplatky, keďže
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd vyhovel žalobe len v časti o zaplatenie 1.719
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.719 eur od 18.06.2017 do zaplatenia, vo

zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa §
262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal v prevažnej miere plný úspech
žalobca, preto mu prináleží náhrada trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby podal žalobca včas odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu
tak, že jeho žalobe vyhovie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal,
že súd pravdepodobne jednoduchým prepočtom výšky splátok a ich počtu bez zohľadnenia ďalších
skutočností v rozsudku skonštatoval, že výška celkových nákladov spojených s úverom je v zmluve

uvedená nesprávne. Výpočet súdu nemožno považovať za správny z viacerých dôvodov, a to nakoľko
sa nevysporiadal ani s obsahom celkových nákladov, ani neprepočítal výšku zmluvného úroku, ktorý
je obsiahnutý v celkových nákladoch. Poukazoval, že mu výpočtový systém neumožňoval rozdeliť
jednotlivé splátky na sumy s desatinným miestom, preto automaticky zaokrúhľoval splátky smerom
nahor. Z toho dôvodu pri prepočte posledné splátky úveru boli v sume nižšej, prípadne rovnej nule.

Súčasne nie je zrejmé, akým spôsobom súd dospel k záveru o výške celkových nákladov, keď
tieto podľa údajov v Zmluve o úvere tvoria 3.099,55 eur a nie 5.520 eur, ako uviedol súd. Súd sa pritom
jasne odvoláva na charakteristiku celkových nákladov podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.,
ale ako dôvod bezúročnosti uvádza absenciu údaju o RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Údaj o celkových nákladoch spojených

s úverom pritom nie je náležitosťou zmluvy podľa ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Celkové náklady
spojené s úverom a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sú pritom dve odlišné informácie.
Výpočty súdu priložené k rozsudku nie sú. Pri výpočte RPMN je potrebné vychádzať z predpokladov,
ktoré sú obsiahnuté v Zmluve o úvere. Ak sme totiž zadali údaje zo Zmluvy o úvere, t.j. výšku úveru
2.000 eur, dobu splácania 120 mesiacov a výšku celkovej čiastky úveru 5.099,55 eur do internetovej

kalkulačky openiazoch.sk, RPMN vypočítala v sume 25,40%. V Zmluve o úvere je uvedená RPMN
28,23% a priemerná RPMN na trhu 17,94%. Z rozsudku nevyplýva, aké údaje zadal súd pri skúmaní
RPMN do internetových kalkulačiek. Namietal, že vzorec internetových portálov vychádza len z právnej
úpravy platnej a účinnej od novely zákona č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015. Rozsudok
súdu označil za nepreskúmateľný.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu voči celkovým nákladom spojeným s úverom, je už z
odvolania žalobcu zrejmé, že žalobca rozumel, ako súd prvej inštancie dospel k sume 5.520,- eur, a

to „prepočtom výšky splátok a ich počtu“ (46 mesiacov x mesačná splátka 120 eur). Odvolací súd
súhlasí s tvrdením žalobcu, že celkové náklady spojené s úverom a celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, sú dva odlišné pojmy. Suma 5.520 eur, ktorú súd prvej inštancie v rozsudku uvádza,
nepredstavuje celkové náklady úveru, ako ju súd prvej inštancie označuje, ale predstavuje celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

6. Žalobca predovšetkým namieta nesprávnosť výpočtu súdu. Odvolací súd však v tejto súvislosti
poukazuje, že žalobca odvolaciemu súdu nepredložil „svoj“ výpočet celkovej čiastky uvedenej v zmluve
o úvere vo výške 5.099,55 eur.7. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) na účely tohto zákona sa
rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru

a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (písm. h/), a celkovou výškou
spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písm. l/) a celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe (písm. g/). Podľa prílohy k zákonu je celková čiastka definovaná ako výška požičanej istiny
plus úroky a prípadné náklady spojené s úverom.

8. Podľa údajov v zmluve o úvere mal žalovaný platiť žalobcovi 46 mesiacov po 120 eur mesačne, čo v
súčte predstavuje sumu, ako vypočítal súd prvej inštancie, 5.520,- eur, ktoré mal žalovaný na základe
zmluvy reálne zaplatiť. Vysvetlenie žalobcu, že rozdiel medzi sumou zistenou súdom 5.520,- eur a

sumou uvedenou v zmluve 5.099,55 eur je spôsobený zaokrúhľovaním každej splátky smerom nahor
na celé čísla v eur, neobstojí. Pri zaokrúhľovaní na celé číslo by mohol rozdiel v jednej splátke tvoriť
najviac 0,99 eur, potom by rozdiel predstavoval najviac 0,99 x 46 splátok t.j. 45,54 eur. Rozdiel medzi
5.520,- eur a 5.099,55 eur je však až 420,45 eur. Preto uvedené vysvetlenie nepovažoval odvolací
súd za dôvodné. Iné vysvetlenie resp. konkrétny výpočet sumy uvedenej v zmluve žalobca nepredložil.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj v zmluve o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť,
vyvoláva pochybnosti o jeho správnosti.

9. Vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru 2.000 eur, počtu splátok 46 a výšky splátky 120 eur,
predstavuje RPMN 28,52%. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že pri výpočte RPMN použil

kalkulačky pre výpočet RPMN na presne označených stránkach www.openiazoch.zoznam.sk resp.
www.ekonomika.sme.sk. Potom zistil, že v zmluve je uvedená nižšia výška RPMN 28,23% a spotrebiteľ
je tak uvedený do omylu ohľadne výšky celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Sú
preto naplnené predpoklady preto, aby sa zmluva o úvere považovala za bezúročnú a bez poplatkov
v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.

10. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdiť.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §
255 ods. a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho

konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251
C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.