Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817200638
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817200638.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1.) S. R.,
V.. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX L., X.)L. R., V.. XX.X.XXXX, Y. XXX/X, XXX XX L. o zaplatenie
5 237,12 eur s prísl.
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní v l. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.122,- eur spolu
s úrokom z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy 4.908,49 eur od 13.03.2015 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.335,63 eur od 13.03.2015 do zaplatenia a to všetko sa

im povoľuje splácať v mesačných splátkach po 40,- eur mesačne, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje
po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody
splátok.

Žalovaní v l. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 98
% trov s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 52370,12 eur s 6,59% úrokom za úver zo sumy 4908,49 eur od 13.03.2015 do

zaplatenia a 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5237,12 eur od 13.03.2015 do zaplatenia a
trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1815479 8 03
bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o medziúvere č. 1815479 5 04 a stavebnom - spotrebiteľskom
úvere č. 1815479 5 04 zo dňa 05.03.2012, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver
vo výške 5000 eur. Čerpanie sa uskutočnilo: 07.03.2012 v sume 4000 eur, 19.03.212 v sume 870 eur
a dňa 07.03.2012 poplatok za spracovanie medziúveru. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej
sumy splácať úroky medziúveru 3,59 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 14,96 eur

pre 1.rok a pre 2.-5.rok úroky 6,59 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 35,46 eur
a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A vo výške 2 eur mesačne a do pridelenia cieľovej sumy
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 8 eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo
výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 35,46 eur a súčasne platiť poplatok za
poistenie typu A vo výške 2 eur mesačne. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver
prestali riadne a včas splácať - omeškali sa so splátkami za august 2014 - február 2015. Listom zo dňa

23.02.2015 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok v sume 204,22 eur. Nakoľko
omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 13.03.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku
úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú
sumu 91,51 eur so sumou poskytnutého úveru 5000 eur, čo predstavuje 4908,49 eur. Ku dňu vyhláseniamimoriadnej splatnosti úveru bola celková výška dlžnej sumy 5237,12 eur, pričom pozostáva z istiny
4908,49euraznezaplatenýchúrokovzaúveranezaplatenýchpoplatkovkudňuvyhláseniamimoriadnej
splatnosti v celkovej výške 542,53 eur / poplatky z toho 99 eur/ a nezaplatené poistné vo výške 16

eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. I. a II.
úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 % p.a. a zároveň celý zostatok
dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a.

2.Žalobca v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.06.2017 uviedol, že žalovaná suma

5 237.12 EUR ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, predstavuje :
- istinu vo výške 4 908,49 EUR (rozdiel medzi poskytnutým medziúverom 5 000 EUR a nasporenou
sumou na účte stavebného sporenia vo výške 91,51 EUR zúčtovanej ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti, uvedené v bode II. žaloby). Podľa čl. 111. bod 1 zmluvy o úvere nasporená suma na účte
stavebného sporenia sa v prípadoch zúčtovania, ak nastane z rôznych dôvodov považuje za splátku
úveru, ktorú je veriteľ oprávnený jednostranne zúčtovať a inkasovať z účtu staveného sporenia;

-nezaplatené úroky od júla 2014 do marca 2015 vo výške 213,63 EUR,
nezaplatené poplatky za vedenie účtu za r. 2012 a 2013, za I. a 2. upomienku a predžalobnú upomienku
vo výške 99,00 EUR a nezaplatené poplatky za poistenie za august 2014 - marec 2015 vo výške 16,00
EUR.
Výška poplatkov upomínanie vychádza zo Sadzobníkov poplatkov, ktoré boli prílohou žaloby. Poplatok

za poistenie uplatňuje žalobca na základe čl. II. bod 8 zmluvy o úvere, v ktorom žalovaný 1. súhlasí s
poistením zostatku dlhu poistením typu A ako poistená osoba v životnom rizikovom poistení pre prípad
smrti na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. IČO:
00151700, ktoré má zabezpečovať splatnosť zostatku dlhu ku vzniku poistnej udalosti. Podľa čl. III.
bod 2 zmluvy o úvere poistenie typu A je zabezpečením schopnosti splatiť pohľadávku pre prípad smrti

žalovaného 1. Zároveň zobral žalobu zo dňa 20.01.2017 v časti poplatku za vedenie účtu za r. 2012-
2013 v sume 54,00 eur späť ako je uvedené v odseku 2 tohto rozsudku. Od podania žaloby žalovaní
nevykonali žiadne úhrady.

3.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.06.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti poplatku za

vedenie účtu za roky 2012 - 2013 v sume 54 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných, aby spoločne
a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 5183,12 eur s 6,59% úrokom za úver zo sumy 4908,49 eur od
13.03.2015 do zaplatenia a 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5183,12 eur od 13.03.2015
do zaplatenia a trovy konania.

4. O tejto žalobe rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 21.6.2017 a to tak, že konanie o
zaplatenie sumy 54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.03.2015 do zaplatenia
zastavuje, žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.847,49
eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 4.870 eur od 19.03.2012 do 12.03.2015, ktorá predstavuje výšku
957,52 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.847,49 eur od 13.03.2015

do zaplatenia a to všetko sa im povoľuje splácať v mesačných látkach po 25 eur mesačne počnúc
mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25.dňa, toho ktorého mesiaca
pod následkom straty výhody splátok, v prevyšujúcej časti žalobu zamieta, žalovaní v 1. a v 2. rade sú
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84 % trov. Súd prvej inštancie
uviedol, že vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, v danom
prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre

spotrebiteľa výhodnejšia.

5.Podľa článku I. Základné úverové podmienky zmluvy o stavebnom - a žalovaným v 1.rade ako
dlžníkom a žalovanou v 2.rade ako spoludlžníkom zo dňa 29.02.2012, žalobca poskytol žalovaným úvervo výške 5000 eur. Splatnosť vkladov na účet stavebného sporenia bola dohodnutá na 15.deň v mesiaci
pri výške úrokovej sadzby medziúveru pre 1.rok 3,59 % p.a. a pre 2.-5.rok 6,59 % p.a.

6.V zmysle čl. I. bod 1 zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení.
Predmetom tejto zmluvy je poskytnutie medziúveru vo výške 5000 eur. Po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické

osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia,
čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 3267,58 eur. Splatnosť splátok úrokov na
medziúver bola dohodnutá na prvý deň v mesiaci. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy
splácať úroky medziúveru 3,59 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 14,96 eur pre 1.rok
a pre 2.-5.rok úroky 6,59 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 35,46 eur a súčasne platiť
poplatok za poistenie typu A vo výške 2 eur mesačne a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet

stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 8 eur. 7. V zmysle čl. I. bod 2 zmluvy účelom
medziúveru je modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb,
bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich.

7.Podľa č.II. bod 8 zmluvy, súhlasom s poistením typu A pre prípad smrti a vyhlásením o zdravotnom

stave dlžník prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba v rizikovom
životnom poistení pre prípad smrti na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a
spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava,
IČO 00 151 700, pričom poistením typu A sa zabezpečuje splatnosť zostatku dlhu vyplývajúceho
z úverovej zmluvy ku dňu vzniku poistnej udalosti. Stavebný úver: Dlžník sa zaväzuje pravidelnými

mesačnými splátkami úveru vo výške 35,46 EUR uhradiť plnú výšku poskytnutého stavebného úveru
a príslušenstvom a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami
poistného vo výške 2 EUR jednou platbou v celkovej výške 37,46 EUR na účet stavebného úveru č.
181547 8 03/5900.

8.Podľa čl. I. zmluvy, Poplatky a súvisiace náklady:
Výška poplatku za spracovanie medziúveru podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov platného ku dňu
schválenia úveru , výška poplatku za vedenie účtu stavebného sporenia/stavebného úveru, výška
poplatku za vedenie účtu medziúveru, poplatky pri neplnení povinnosti podľa tejto zmluvy a ostané
poplatky za služby a úkony, ktoré je dlžník povinný hradiť podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov v

súlade s ustanovením čl. VIII. body 1 a 2 tejto zmluvy a čl. XXIII. Bod 5 VPSS.

9.V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako
3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou
splatnosti. V prípadoch uvedených v odseku 3., čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri

stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a
pri medziúvere 5 % p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. ( čl.
VI. zmluvy).

10.Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými

stranami sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení,
Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy
o stavebnom sporení pre fyzické osoby.

11.V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
Stavebná sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto
Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy
medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v
platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom

znení ( ďalej Zákon).

12.V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebnéhosporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na
poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.

13.Po splnení zákonných a zmluvne dohodnutých podmienok poskytne stavebná sporiteľňa z Fondu
stavebnémusporiteľovistavebnýúver.Úverovývzťahvznikánazákladesamostatneuzatvorenejzmluvy
o stavebnom úvere, resp. medziúvere a stavebnom úvere ( čl. XIV. bod 1 a 5 Všeobecných podmienok).

14.Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje

stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom
čerpania stavebného úveru alebo jeho časti.

15.V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl.
XVIII. bod 3. Všeobecných podmienok).

16.Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej
sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru ( čl. XIX. bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok ).

17.Poslednou výzvou na úhradu zo dňa 23.02.2015 žalobca žalovaných vyzval v lehote do 05.03.2015
na úhradu omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac február 2015 a zároveň ich upozornil, že v
prípade nezaplatenia v stanovenej lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru a bude požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu. Výzvu si žalovaný 1 prevzal dňa 27.2.2015 a žalovaný 2 si výzvu

neprevzal v odbernej lehote.

18.Žalobca listom zo dňa 12.03.2015 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať
úver riadne a včas, ku dňu 12.03.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru stým, že ich vyzval
na vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 12.03.2015 predstavuje 5237,12 eur.

žalovaní si toto oznámenie prevzali dňa 18.03.2015.

19.Žalovaný v 1.rade súdu uviedol, že sám požiadal o poskytnutie úveru vo výške 5000 eur. Požiadal o
povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 25eur z dôvodu, že so žalovanou v 2.rade, jeho manželkou
poberajú dávku v hmotnej núdzi vo výške 194 eur + rodinné prídavky na dve deti 47 eur. Deti sú

školopovinné, výdavky na domácnosť má na elektriku 30 eur.

20.Žalovaná v 2.rade na pojednávaní súdu uviedla, že aj ona žiadala o poskytnutie úveru vo výške 5.000
eur nakoľko bývala v chatrči a chcela si opraviť svoje bývanie. Predmetnú pohľadávku prestali platiť,
keď deti nastúpili do školy, pretože potrebovala zakúpiť veci, ktoré potrebovali v súvislosti s návštevou

školy. Teraz si uvedomuje, že urobila chybu. Ďalej uviedla, že ona nebola nikdy zamestnaná. Jej manžel
pracoval v roku 2015 v spoločnosti YAZAKI.

21.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa
29.2.2012 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na

základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy podľa zmluvy bolo poskytnutie
medziúveru vo výške 5.000,- eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver vo výške cca
3.267,58 eur. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili
zmluvu, žalobca dňa 12.3.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných

o vrátenie celého zostatku úveru. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalobca žalovaným poskytol
úver plneniami: 7.3.2012 v sume 4.000,- eur, 19.3.2012 v sume 870,- eur a dňa 7.3.2012 naúčtoval si
položku vo výške 130,- eur ako poplatok za spracovanie úveru. Zároveň si naúčtoval aj poplatok za
vedenie účtu, tento však pred začatím pojednávania zobral späť a taktiež si žiadal priznať dohodnuté
neuhradené poistné vo výške 16,- eur. Žalovaní podľa výpisu uhradili spolu s nasporenou čiastkou sumu

1.022,51 eur a po zosplatení úveru a podaní žaloby neuhradili žiadnu sumu.22.Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 5.183,12 eur s 6,59% úrokom za úver zo
sumy 4.908,49 eur od 13.3.2015 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.183,12
eur od 13.3.2015 do zaplatenia a trovy konania.

23. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý iba úver vo výške
4.870,-eur,nakoľkosumu130,-eur,ktorábolaúčtovanáakopoplatokzaposkytnutieúveru,niejemožné
považovať za úver. Ide o spracovateľský poplatok a jeho požadovanie považuje súd za neprijateľnú
zmluvnú podmienku,keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie,

ktorémupomateriálnejstránkeniejedodané.Pripoplatkochspotrebiteľskéhoúverujetotižnevyhnutné,
aby sa nimi platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Možno len predpokladať, že
poplatok je za napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. V tejto súvislosti poukázal súd
prvej inštancie na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010 č.k. AZ 17U192/2010.

24. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)

predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v
poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru)
platiťúroky.Účastníciúverupritomnemusiadohodnúťčas,naktorýsaúverposkytuje(úverovéobdobie);

v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov.
Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

25.Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

26. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,

t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je
logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

27. V predmetnej veci i žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 12.3.2015, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 13.3.2015, potom
už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014. Poukázal i na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012.

28. Preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na úrok z úveru zo sumy 4.870,- eur od 19.3.2012

do 12.3.2015 pri úrokovej sadzbe 6,59 % p.a., čo je suma vo výške 957,52 eur a v prevyšujúcej časti
uplatňovaného úroku z úveru žalobu žalobcu zamietol.

29.Čo sa týka dojednania poistenia v časti II. bod 8 zmluvy súd prvej inštancie mal za to, že poistenie
tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl.

Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaní mali písomné súhlasiť s poistením typu A
poistenie zostatku dlhu, podľa ktorého sú prijatí do poistenia ako poistené osoby v životnom rizikovom
poistení pre prípad smrti na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou Allianz
Slovenská poisťovňa, a.s.. Žalobca však nijako súdu nepreukázal, či žalovaní skutočne poskytli písomný
súhlas, podľa ktorého boli prijatí do poistenia a taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci

vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako
bolo uvedené v predmetnej zmluve, bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého
stavu možno potom s „najväčšou pravdepodobnosťou“ predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie
nerozhodli po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti,ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy. Súd tak nárok žalobcu uplatňovaný z tohto titulu žalobou zamietol.

30. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 3 x 15,- eur. Aj
keď preukázateľne žalovaným boli upomienky zaslané, žalobca nepreukázal súdu, že by mu za zaslanie
týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto
typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje
iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov

dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukázal aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č.k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
a upomienky sú neprijateľné.

31.Súd prvej inštancie opakovane poukázal na to, že aj keď úverová zmluva je absolútny obchod a je
nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až
§ 54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália

medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia
od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992),
avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia
v spotrebiteľskoprávnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného

práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).

32. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade

s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vl. č. 87/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov, a to vo výške a z jednotlivých súm za predmetné obdobie omeškania tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V čase omeškania bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky ku 13.3.2015 vo výške 0,05 % p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,05 %
ročne, avšak žalobca si žiadal priznať úrok z omeškania iba vo výške 5 % ročne, a preto mu súd priznal

požadovaný úrok z omeškania. Pokiaľ ide o sumu, z ktorej sú žalovaní platiť úrok z omeškania, súd
priznal žalobcovi iba úrok z omeškania z priznanej dlžnej istiny, „t.j. zo sumy „3847,49 eur“ z priznanej
sumy,ktorúsúdmalzadôvodnúanadtútosumuúrokzomeškaniasúdzamietol.Súdnepriznalžalobcovi
úrok z omeškania za poistenie a upomienky, keďže túto sumu žalobcovi nepriznal ani z úrokov z úveru,
keďže úroky z úveru sú príslušenstvom pohľadávky a z príslušenstva nie je možné priznať príslušenstvo,

teda úroky z omeškania.

33. Výrok o povolení splátok prisúdenej pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 232 ods. 3
CSP vzhľadom na pomery žalovaných (nízky príjem a vyživovacie povinnosti) povolil mu splácať dlh v
splátkach pod následkom straty výhody splátok a výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ust.

§ 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 2 CSP.

34. Proti rozsudku, proti jeho výrokom 2. 3. a 4. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol,
že rozsudok je zmätočný, najmä čo sa týka výšky priznanej istiny. Na jednej strane súd priznal istinu
3.847,49 eur úročenú úrokom z omeškania 5 % ročne od 13.3.2015 do zaplatenia, avšak úhrady,

o ktoré bola istina znížená ku dňu zosplatnenia pohľadávky, boli vykonané v dobe od 19.3.2012 do
12.3.2015. Z odôvodnenia nie je možné zistiť, na základe akých ustanovení zmluvy resp. zákona súd
znížil istinu až ku dňu splatnosti. Súd nezohľadnil výšku preúčtovaných vkladov z účtu medziúveru na
účet stavebného sporenia, čo značne navýšilo sumu na účte medziúveru (931,- eur namiesto sumy
633,38 eur) a nezodpovedá to skutkovému stavu. Súd svoj postup nezdôvodnil ani v tejto časti, preto

je rozsudok nepreskúmateľný.

35. Žalobca napáda výšku priznanej istiny okrem zmätočnosti aj tým, že súd nesprávne zistil výšku
istiny, ktorá mala byť vo výške 4.908,49 eur. Žalobca poskytol úver vo výške 5.000,- eur s tým, žedošlo k započítaniu vzájomných pohľadávok v časti sumy 130,- eur, ktorá bola pohľadávkou žalobcu
voči žalovanému z titulu poplatku za spracovanie úveru. Poplatok za spracovanie medziúveru žalobca
uplatnil na základe ust. § 499 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak peňažné prostriedky poskytne

veriteľ, ktorý má poskytovanie úveru v predmete svojho podnikania, môže za toto poskytnutie peňažných
prostriedkov dojednať odplatu. Uvedený postup je jasne a zrozumiteľne uvedený aj v zmluve o úvere
v čl. II. Žalobca preto napáda zamietnutie žaloby v časti istiny 130,- eur. Taktiež napáda nepriznanie
zostávajúceho rozdielu v istine o sumu 931,- eur, o ktorú bola znížená istina bez zrozumiteľného
odôvodnenia, pretože úhrady na medziúvere slúžili v štádiu medziúveru iba na úhradu úrokov, nie na

zníženie istiny, ako to urobil súd. Zo žaloby a predložených dôkazov je zrejmé, že úhrady na medziúvere
boli započítané na úroky medziúveru. Následne súd nesprávne a zmätočne vyčíslil úrok z úveru zo
sumy 4.870,- eur od 19.3.2012 do 12.3.2015 vo výške 957,52 eur. Táto suma ku dňu splatnosti podľa
žalobného návrhu bola iba vo výške 213,63 eur.

36. Žalobca taktiež napáda nepriznanie riadneho úroku 6,59 % p.a. od 13.3.2015 do zaplatenia. Zmluva

o úvere je upravená v ust § 497 Obchodného zákonníka. Úrok je odplata za dočasné prenechanie
finančných prostriedkov od ich poskytnutia do ich vrátenia. Žalobca poukazuje na ust. § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Dlžník je teda povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky

a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k
ustanoveniu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak dlžník vráti peňažné prostriedky
skôr, než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až
úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka,

v dôsledku ktorého žalobca pohľadávku zosplatnil, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver,
dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“
povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa názoru žalobcu je akékoľvek konanie, ktoré porušuje
povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi a bez pochyby je v rozpore s účelom
právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah.

37. Podľa § 53 ods. 1 ObčZ nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvné dojednanie, ktoré síce
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, avšak sa týka hlavného
predmetu plnenia a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo bolo individuálne dojednané. Tento
postup je v súlade aj s ust. § 517 ods. 2 ObčZ, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Ustanovenie § 517 ObčZ nevylučuje uplatnením úroku z omeškania nárok na
dohodnutý úrok až do vrátenia poskytnutých prostriedkov.

38. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky nenastal zánik Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.3.2012, a teda povinnosť žalovaných platiť úroky naďalej
trvá. Žalobca má za to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka nevylučujú nárok na dohodnutý úrok
aj po zosplatnení pohľadávky. Splatnosťou pohľadávky nenastáva okamih, s ktorým zákon spája zánik
povinnosti dlžníka platiť úroky - táto povinnosť trvá až do vrátenia istiny. V tomto prípade je jednoznačne

preukázané, že k tomu nedošlo. Preto zamietnutie nároku na 6,59 % p.a. úrok po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere z tohto dôvodu nie je založené na správnom právnom posúdení
veci.

39. Žalobca ku nárokom zo zosplatnenia poukázal i na prax súdov, konkrétne na: - uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/239/2015 zo dňa 28.1.2015 - uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 41Cob/403/2015 zo dňa 16.12.2015 - uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
4Cob/5/2016 zo dňa 30.3.2016, - uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/412/2015 zo dňa
13.10.2016.

40. V tomto spore zmluva medzi sporovými stranami nezanikla zosplatnením pohľadávky, čo je
zásadným dôvodom naviac, že veriteľovi stále patrí nárok na úrok až do úplného zaplatenia istiny.41. Taktiež žalobca napáda nepriznanie úroku z omeškania zo zamietnutej sumy istiny a úroku 213,63
eur od 13.3.2015 do zaplatenia.

42. K uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012 žalobca uvádza, že
uvedenýsúdsanevenovalhmotnoprávnejstránkesporu.ÚSSRkonštatoval,žepostupomvšeobecných
súdov nedošlo k porušeniu práva na súdnu ochranu.

43. Žalobca nesúhlasil aj s nepriznaním uplatnených poplatkov za upomínanie a poistenie a úrokov

z omeškania z tejto sumy. Poplatky za upomínanie nie sú poplatkami, na ktoré žalobcovi vznikol
automaticky nárok uzatvorením zmluvy so žalovanými. Žalobcovi vznikol nárok až porušením povinnosti
zo strany žalovaných. Zákon nezakazuje uplatňovanie týchto poplatkov. Rozhodnutia súdov iných štátov
nie sú záväzné.

44. Žalobca namietal aj výšku splátky, ktorá by mala zohľadňovať nielen pomery žalovaných ale aj výšku

vymáhanej pohľadávky. Splátka je omnoho nižšia ako splátka dohodnutá v zmluve. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že týmto spôsobom by sa len priznaná istina splácala cca 13 rokov, čo je neprimerane dlhá
doba.Jevysokýpredpokladtoho,žepomeryžalovanýchsazmeniaažalovaný1/budezamestnaný.Súd
nedostatočne zistil majetkové pomery žalovanej 2/, nakoľko nebolo preukázané, že je práceneschopná.
Nezamestnanosť bez akéhokoľvek dôvodu nie je relevantným dôvodom pre nízku splátku.

45. Vzhľadom na napadnutie výšky priznanej sumy žalobca napáda i nesprávne vyčíslenie náhrady trov
konania žalobcu, ktorá má zodpovedať výške priznaného nároku.

46. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 28.8.2018 a to tak, že zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti:- vo výroku, ktorým žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi na úrokoch z úveru zo sumy 4.870,- eur od 19.3.2012 do 12.3.2015 sumu prevyšujúcu 213,63
eur, - vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, - vo výroku o splatnosti prisúdených pohľadávok
a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

46.1.Žalobca podľa podania zo dňa 8.6.2017 (doručeného súdu prvej inštancie 12.6.2017 č.l. 39 spisu)
zobral čiastočne žalobný návrh späť, ale súčasne skutkovo i formuláciou navrhovaného rozsudočného
výroku dal súdu jednoznačne najavo, čo proti žalovaným v konaní uplatňuje. Jednoznačne z tohto
podania, korešpondujúco aj so samotným pôvodným žalobným návrhom, uplatňuje proti žalovaným na

nezaplatenej istine sumu 4.908,49 eur, na nezaplatených úrokoch do zosplatnenia pohľadávky sumu
213,63 eur, na nezaplatených poplatkoch za upomínanie sumu 45,- eur a na nezaplatených poplatkoch
zapoisteniesumu16,-eur.Priaplikáciiust.§216ods.1CSP,súdjeviazanýžalobnýmnávrhomžalobcu.
Súd je pri tejto viazanosti obmedzený tým, že nemôže prekročiť a priznať žalobcovi viac, než čoho sa
domáha v žalobe, ani priznať iné, než čo v žalobe uplatňoval. Táto zásada sa nazýva v právnej teórii i

právnej praxi „ne ultra petitum“. Ak žalobca uplatňoval podľa uvedeného žalobného návrhu na úrokoch
do zosplatnenia sumu 213,63 eur, ale súd prvej inštancie aj formuláciou vyhovujúceho výroku priznal
žalobcovi na úrokoch z úveru za čas od 19.3.2012 do 12.3.2015 sumu 957,52 eur, takéto rozhodnutie
o podanej žalobe týkajúcej sa skapitalizovaných úrokov z úveru bolo zjavne prekročením žalobného
návrhu, a teda porušením zásady viazanosti žalobným návrhom. Nesplnenie procesných podmienok

(absencie žaloby žiadajúcej priznanie skapitalizovaných úrokov z úveru nad sumu 213,63 eur) je takým
nedostatkom procesného postupu v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý neumožňoval iný postup
odvolacieho súdu len kasačné rozhodnutie vo vzťahu k tej výrokovej časti rozsudku, ktorá nemala
základ v podanej žalobe. Uvedený omyl v aplikácii procesnoprávnej normy sa prejavil následne i v
tom, že zdôvodnenie zostávajúcej časti rozsudku, ktorou bola zamietnutá žaloba v prevyšujúcej časti, je

nepreskúmateľný,nedávaspoľahlivú,určitú,jasnúapresvedčivúodpoveď,prečolenvrozsahu3.847,49
euristinybymalbyťdanýnárokžalobcu,ktorývyplynulzvyhovujúcejčastirozsudkusúduprvejinštancie.
Súd je totiž aj pri aplikácii ust. § 220 ods. 2 CSP povinný vyrovnať sa s argumentmi strán, ktoré by mohli
mať vplyv na rozhodnutie vo veci, teda uviesť dôvody pre prijatie, resp. odmietnutie týchto argumentov.
Ak súd prvej inštancie sa pomýlil pri rozhodovaní o žalobnom návrhu tak, že v jeho jednej časti

porušil zásadu viazanosti podaným žalobným návrhom, ďalšie jeho argumentácie nedávajú spoľahlivú
odpoveď na to, v akej výške by mal byť nárok žalobcu na uplatňovanej istine a ani nedávajú spoľahlivú
odpoveď na ďalšie žalobným návrhom uplatňované nároky žalobcu. Nepreskúmateľnosť dosahuje
intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Pri viazanosti
žalobným návrhom (a v štádiu odvolacieho konania aj pri viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania) by mali súdy aktuálne dať odpoveď na otázky: - možnosti prisúdenia uplatnených úrokov z
úveru po zosplatnení, - uplatneného nároku na náhradu nákladov za upomienky, - uplatneného nároku
na náhradu nákladov za poistenie.

46.2.PodľaboduVIIods.1Zmluvyzodňa29.2.2012omedziúvereastavebnom-spotrebiteľskomúvere

(ďalej len „Zmluvy“) veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie medziúveru
a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX.
Všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený odstúpiť
súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru.

46.3. Podľa bodu VII ods. 4 písm. a) Zmluvy pre medziúver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy o

medziúvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie medziúveru a stavebného úveru v prípadoch
uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

46.4. Podľa bodu VII ods. 5, 6 Zmluvy odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne
ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú

ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou. Odstúpením
od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej
pohľadávky.

46.5. Podľa čl. VIII ods. 1 Zmluvy právny vzťah medzi zmluvným stranami sa riadi právnym poriadkom

SR, Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb., Občianskym zákonníkom č. 509/1991 Zb., zákonom
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, zákonom č. 129/2010 Z.z. Zákon o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších noviel a
Všeobecnými podmienkami.

46.6. Podľa čl. XIX ods. 3 písm. b) Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby, ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená
najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej
sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti

úveru.

46.7. Žalobca v odvolaní zotrval na stanovisku, že nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z poskytnutého
medziúveru trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov do ich úplného zaplatenia a nie iba do
zosplatnenia úveru. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí naopak vyslovil záver, že veriteľovi patria

úroky iba do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania. Uviedol, že v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi.

46.8. Posúdenie nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z istiny poskytnutej dlžníkovi na základe zmluvy
o úvere závisí od charakteru právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V prejednávanom prípade
okresný súd správne zistil, že žalovaný v 1/ rade mal pri uzatváraní právneho úkonu postavenie
spotrebiteľa a že Zmluva o medziúvere, ktorú uzavrel so žalobcom, spĺňa kritériá vymedzenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej

len ZSÚ). Na aplikáciu uvedeného zákona odkazujú vyššie cit. ustanovenia čl. VIII ods. 1 Zmluvy ale
i ust. § 7 ods. 7 zák. č. 310/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov. Preto je potrebné ho aj aplikovať
na predmetnú vec.

46.9. Spotrebiteľský úver je vymedzený v § 1 ods. 2 ZSÚ ako dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak
môže zahŕňať nielen zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, ale výslovne na základe ust. §
1 ods. 2 ZSÚ môže byť spotrebiteľským úverom aj zmluva o úvere, ktorá je upravená v slovenskomprávnom poriadku výlučne v Obchodnom zákonníku. Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v
Obchodnom zákonníku je možné posudzovať iba podľa Obchodného zákonníka. Tento záver nie je v
rozpore s ust. § 52 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

46.10. Ustanovenia Občianskeho zákonníka je možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah
výslovne upravujú, alebo aspoň pripúšťajú analógiu, teda aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka,

ktorésúnajbližšieobsahomaúčelomkdanémuprávnemuvzťahupodľa§853OZ.Využitieanalogických
ustanovení Občianskeho zákonníka je podľa § 853 OZ prípustné iba vtedy, keď daný občianskoprávny
vzťah nie je upravený nielen Občianskym zákonníkom, ale ani iným zákonom. V prípade, kedy iný platný
zákonkonkrétnyprávnyvzťahupravuje,niesúsplnenépodmienkynaaplikáciuanalogickýchustanovení
Občianskeho zákonníka a daný právny vzťah sa posudzuje podľa toho platného zákona, ktorý ho
upravuje. V opačnom prípade by Občiansky zákonník ako zákon všeobecný nadobudol absolútnu

prednosť pred zákonmi špeciálnymi aj v tých prípadoch, kedy na rozdiel od špeciálnych zákonov určitú
právnu oblasť vôbec neupravuje.

46.11. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník sa v prípade právnych vzťahov, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použije prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktoré Občiansky zákonník upravuje,

ako napr. dĺžka premlčacej doby, výška úrokov z omeškania a podobne. V prípade vymedzenia
náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý Občiansky zákonník naopak neupravuje, ale je upravený
v Obchodnom zákonníku, bude platiť zákonné vymedzenie zmluvného typu v Obchodnom zákonníku.
Preto všeobecná definícia zmluvy o úvere, obsiahnutá v ust. § 497 ObZ je platná a účinná aj pre
vymedzenie zmluvy o úvere, uzavretej spotrebiteľom. Zároveň prípustnosť uzavretia Zmluvy o úvere,

ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne pripustil Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý zmluvu
o úvere vymenoval ako jednu z foriem spotrebiteľského úveru.

46.12. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka, ktorý kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú

právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava
Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide
o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného
zákonníka vylúčiť dohodou strán. Bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa takýto právny vzťah riadi
vždy Obchodným zákonníkom. Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v

otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v
ustanovení § 1 ods. 2, podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Ako bolo vyššie uvedené, v tých

prípadoch, kedy Občiansky zákonník určitý vzťah upravuje, je v spotrebiteľskom vzťahu prednostná
aplikácia Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

46.13. Z obsahu § 497 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí
dohoda aspoň o uvedených náležitostiach, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných

prostriedkov skutočne došlo. Tým sa vlastne zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ.

46.14.Zo zákonného vymedzenia zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť dlžníka dohodnutý úver skutočne
čerpať, preto z tohto hľadiska zmluva o úvere predstavuje záväzok veriteľa mať zmluvou dohodnuté
peňažné prostriedky k dispozícii pre dlžníka po dohodnutú dobu, prípadne až do požiadania dlžníka, ak

nedôjde k zániku záväzku veriteľa skôr, napr. dohodou alebo výpoveďou poskytnutia úveru podľa § 500
ObZ. Výška úveru je spravidla dohodnutá v zmluve vo forme určitého limitu, do ktorého môže dlžník úver
čerpať. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru
a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové
podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.

46.15. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ, kedy na jednej strane
stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorápri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o medziúvere uzavretej
medzi stranami sporu dňa 29.2.2012 jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá nielen podľa Obchodného

zákonníka, ale aj podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako osobitného právneho predpisu, preto spĺňa
všetky v ňom uvedené zvláštne požiadavky preto, aby bola zmluvou platnou.

46.16. V § 499 ObZ je upravená možnosť dohodnutia odplaty za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť

na požiadanie peňažné prostriedky, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa - žalobcu,
s čím nesporne súvisí aj § 502 ObZ, v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru. Odplata
predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným
čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať zabezpečené.
Zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 ObZ nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok
zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou s poukazom na §

269 ods. 1 ObZ.

46.17. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto
má podľa názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu
ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere

nedohodli niečo iné. Tým sa zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka,
keďže povinnosť platiť úroky je v prípade poskytnutia pôžičky závislá na dohode zmluvných strán nielen
čo do výšky úrokov, ale aj čo do doby a spôsobu ich platenia.

46.18. Vzhľadom k dispozitívnej povahe úpravy zmluvy o úvere nie je vylúčené, aby doba, po ktorú je

dlžník povinný platiť úrok, bola upravená dohodou strán odchýlne od výkladu § 503 ObZ. V zmluve je
najmämožnédohodnúť,žedlžníkjepovinnýplatiťúrokzúveruodposkytnutiaúverudodohodnutejdoby
splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov
úroky, nie je v rozpore s § 497 ObZ.

46.19. V zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru najskôr po dobu 12 mesiacov 3,59 % p.a. a potom
vo výške 6,59 % ročne. Výslovne sa v texte zmluvy uvádza, že ide o úrokovú sadzbu medziúveru fixnú na
dobu 5 rokov. Záväzok dlžníka platiť úroky splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky
jetakvsúlades§503ods.1ObZ,pričomtak,akotovyplývaz§503ods.3ObZ,jedlžníkpovinnýzaplatiť
úroky za dobu od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť

veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy (viď aj vyššie
cit. ust. Zmluvy v čl. VII ods. 6).

46.20. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho výzvy, zaslanej

žalovanému 1/ v súlade s citovanými ustanoveniami zmluvy, ide zároveň o jednostranný právny úkon
odstúpenia žalobcu od zmluvy o úvere pre omeškanie žalovaného s vrátením po sebe idúcich dvoch
splátok alebo jednej splátky viac ako 3 mesiace (viď čl. XIX ods. 2 písm. c) Všeobecných podmienok)
podľa § 506 ObZ.

46.21. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý odkázal na okrem
iného rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne i závery v niektorých rozhodnutiach Krajského súdu v
Prešove. S týmito závermi sa nestotožnili vtedajšie senáty obchodnoprávneho kolégia tunajšieho súdu
a vyjadrili svoje stanovisko k tejto problematike i v rozhodnutiach, na ktoré odkazuje i odvolateľ v
podanom odvolaní, ale i vo vyjadrení obchodnoprávneho kolégia k úvahám na predloženie podnetu

občianskoprávnym kolégiom na zjednotenie výkladu právnej normy dovolacím súdom.

46.22. Niet názorových rozdielov v praxi odvolacích senátov tunajšieho súdu, ba ani v praxi iných
odvolacích súdov SR na to, že aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ust. §
497 a nasl. Obch. zák. (s výnimkou takých zmluvných podmienok, aké má na mysli aplikácia ust. §

54 ods. 1 Obč. zák.). Toto zodpovedá aj názorom z odbornej literatúry, v ktorej rezonuje názor, že pri
aplikácii Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným
zákonníkom, v dôsledku kogentného ustanovenia (aj ust. § 261 ods. 6 písm. d) absolútne obchody) sa
práva a povinnosti spravujú Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ide o súvislosť s účasťou spotrebiteľa vtýchto vzťahoch ako je to napr. aj v spotrebiteľských úveroch, na takéto úvery sa aplikuje zák.č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (predtým zák. č. 258/2001 Z.z.), avšak režim Obchodného zákonníka v
otázkach, ktoré Obchodný zákonník rieši (§ 1 ods. 2 Obch. zák.), sa má aplikovať aj u spotrebiteľského

úveru (s vyššie uvedenou výnimkou danou aplikáciou ust. § 54 ods. 1 Obč.zák.). Normatívne
usporiadanie postupuje totiž od zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis k Obchodnému
zákonníku ako lex generalis až po Občianský zákonník ako základ súkromnoprávnej úpravy v otázkach,
ktoré Obchodný zákonník nerieši. (viď napr. PATAKYOVA, M. akol..Obchodný zákonník, Komentáre, 4.
vydanie, Bratislava: C.H.Beck, 2013, s.1043 alebo Ovečková,O.: Vplyv novely Občianskeho zákonníka

na aplikovateľnosť Obchodného zákonníka, Právny obzor, 98, 2015, č.4, s.397-416).

46.23. Z ust. § 497 a ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá
ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere, je jeho podstatnou
náležitosťou (§ 269 ods. 1 Obch. zák.). Aj z ust. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva,
že spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. Podobne ust. § 4 ods. 2

písm. h) bývalého zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako podstatnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere označilo ročnú úrokovú sadzbu a ďalšie ustanovenie písm. i) tohto ustanovenia
zdôraznilo aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

46.24. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na

požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. úroky i úroky z
omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú v zásade splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so
záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (§ 503 ods. 1 Obch. zák.).

46.25.Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom „zosplatnenia medziúveru“ v predmetnej veci bolo

porušovanie povinnosti dlžníkom, ktorý neplnil včas dohodnuté splátky úveru. V podstate podľa obsahu
„zosplatnenie úveru“ je spôsobom zániku zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy o úvere. Nie je
totiž rozhodujúce ako sa právny úkon označil, prípadne na ktoré ustanovenia toho-ktorého zákona sa
odvoláva, ale rozhodujúci je obsah daného právneho úkonu, t.j. práva a povinnosti z neho pre účastníkov
plynúce. Prejav vôle treba vykladať podľa interpretačných pravidiel určených v ustanovení § 35 ods. 2

Obč. zák. a § 266 Obch. zák.. Podporujú to aj názory z právnej praxe ( napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR 29Odo 512/2002 z 5.11.2002, či 22Cdo 4157/2009 z 15.2.2012).

46.26. Účinky odstúpenia od zmluvy sú pre obchodnoprávne vzťahy upravené v ustanovení § 351 Obch.
zák.. Tieto sa však ani na odstúpenie od úverovej zmluvy pre meškanie dlžníka s vrátením viac než

dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie než 3 mesiace neaplikujú, pretože pre takýto stav je v
zákone, konkrétne v ustanovení § 506 Obch. zák. upravený iný právny režim. Podľa tohto ustanovenia,
ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3
mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.
Zmyslom tohto ustanovenia tak, ako to plynie z jeho znenia a z kontextu, ako je v Obchodnom zákonníku

uvedené, je poskytnúť veriteľovi právny prostriedok proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace. Vzhľadom k tomu, že za
tejto situácie možno dôvodne predpokladať, že ani v budúcnosti dlžník nebude riadne plniť, môže veriteľ
od zmluvy o úvere odstúpiť, a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy voči

dlžníkovi. Je to v podstate právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa. Vo vzťahu k dlžníkovi
sav§506Obch.zák.uvádzaoprávnenieveriteľaspolusodstúpenímodzmluvyoúvere„požadovať,aby
vrátil dlžnú sumu s úrokmi“. Toto ustanovenie týmto spôsobom upravuje účinky odstúpenia od zmluvy o
úvere,atoodlišnýmspôsobom,nežjetouvedenéužvovyššieoznačenýchvšeobecnýchustanoveniach
§ 351 Obch. zák., či v ust. § 48 ods. 2 Obč. zák.. Ustanovenie § 506 Obch. zák. v tomto zmysle vo

vzťahu k ustanoveniu § 351 Obch. zák. predstavuje špeciálnu právnu úpravu. Takýmto odstúpením
sa menia len podmienky, za ktorých je dlžník povinný svoju povinnosť splniť. Dlžník už ďalej nie je
povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok dohodnutých v zmluve, ale na požiadanie veriteľa v plnom
rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi aj po odstúpení
od zmluvy o úvere nepredstavuje sekundárny záväzok, ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od

zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti. Povinnosť dlžníka pri aplikácii ust. § 506 zaplatiť úroky a dlžnú
sumu nezaniká. Podobné závery prijal napr. Najvyšší súd ČR vo svojich rozhodnutiach 33Cdo/113/2008,
32Cdo/2782/2009, 29Cdo/2606/2000, či 32Odo/420/2004.46.27. Obchodný zákonník i Občiansky zákonník rešpektujú autonómiu vôle strán pri úprave následkov
odstúpenia od zmluvy. Ak to v zmluve nie je upravené inak, dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy
pri aplikácii ust. § 506 Obch. zák. je aj oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi.

Požiadavka vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky
úveru aj po odstúpení od zmluvy je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc
oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka dostal do horšieho
postavenia ako mal pred porušením povinností dlžníkom. Najvyšší súd ČR napr. vo svojich vyššie
označenýchrozhodnutiach32Cdo/2782/99,či33Cdo/113/2008konštatovalpráve,žezmyslomaúčelom

ustanovenia § 506 Obch. zák. je poskytnúť veriteľovi právny inštrument proti dlžníkovi, ktorý neplní
záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní
s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace. Veriteľ môže od
zmluvyoúvereodstúpiťatýmspôsobiť,žezaniknújehopovinnosti,ktorémápodľazmluvyvočidlžníkovi.
Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa a jeho využitím sa preto veriteľ nemôže
ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Takáto názorová

línia vyplýva aj z právnej teórie. Len ako príklad možno uviesť názor prof. Oľgy Ovečkovej a kolektívu
v komentári k Obchodnému zákonníku z vydavateľstva IURA EDITION, ročník 2005, 2. Diel na s. 336
alebo v Beckovom komentári k Obchodnému zákonníku ročník 1998 na s. 834, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a
preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia

úveruveriteľovi.PodobnezáveryvyplynuliizdôvodovrozhodnutiaNajvyššiehosúduSR6Obo/283/2003
(uverejneného v ZSP 8/2007), podľa ktorých odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník
povinný uvedenú povinnosť splniť.

46.28. Z týchto stanovísk vychádzali odvolacie senáty obchodnoprávneho kolégia tunajšieho súdu
vo svojich rozhodnutiach, napr. 14Co/41/2014-89 zo 4.11.2014, 14Co/108/2014-64 z 25.6.2015,
14Co/20/2017-149 zo 14.6.2018, 1Cob/34/2011-168 z 25.10.2011, 9Co/6/2014-212 z 5.5.2015.
Neodlišujú sa tieto závery ani od záverov rozhodnutí iných odvolacích súdov na Slovensku (napr.
Krajský súd v Banskej Bystrici 13Co/628/2014, 43Co/19/2017, 43Co/28/2017, Krajský súd v Košiciach

5Co/250/2017, 5Co/257/2017, 5Co/311/2017, 5Co/32/2017, Krajský súd v Nitre 7Co/366/2017 alebo i
ďalšie).

46.29. Tak, ako je už uvedené vyššie, úrok je v podstate odplatou (cenou) za poskytnutie finančných
prostriedkov. Aktuálna vnútroštátna úprava o spotrebiteľských úveroch v ust. § 13 ods. 3 zák. č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch rieši otázku plnenia úrokov z úveru pri odstúpení od zmluvy
samotnýmspotrebiteľomzatamupravenýchpodmienok.Podľauvedenéhoustanovenia(jehovetyprvej)
ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo
dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr
do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi.

46.30. Aj Zákon o spotrebiteľských úveroch teda v tomto ustanovení výslovne upravuje povinnosť
zaplatiť úrok (ako odplatu za poskytnutie finančných prostriedok) až do dňa splatenia istiny v prípade,
že k odstúpeniu zmluvy došlo úkonom spotrebiteľa.

46.31. Z uvedených dôvodov, ak zmluvne dohodnuté podmienky neupravujú inak, niet právneho dôvodu,
aby pri aplikácii ust. § 506 Obch. zák. neboli veriteľovi priznané úroky z úveru aj za čas po „zosplatnení
úveru“, teda po využití oprávnenia veriteľa odstúpiť od zmluvy pre porušenie povinností dlžníka. Využitím
právneho inštitútu, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa ako vyplýva z ust. § 506 Obch. zák. sa
nemôže veriteľ ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy.

46.32. Senát odvolacieho súdu aj v tejto veci dáva do pozornosti, že v zmysle ust. § 53 ods.1 Obč.
zák neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov z 21.
novembra 2012, sp. zn. 18Co/109/2011).Systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou 93/13/

EHS (transponovanou do národného právneho poriadku) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa
v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na
podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah(rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb.
s. I-4941, z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, ako aj zo 6. októbra 2009,
Asturcom Telecomunicaciones, C-40/08, Zb. s. I-9579). Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie

jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 Smernice 93/13 zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé
podmienky „podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ako vyplýva z judikatúry
ESD, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu
zaviesť rovnosť (pozri rozsudky Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones, z 9. novembra 2010, VB

Pénzügyi Lízing, C-137/08, a z 15. marca 2012, Pereničová a Perenič, C-453/10). S cieľom zabezpečiť
úroveň ochrany, ktorú chce Smernica 93/13 dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný
stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (vyššie uvedené rozsudky Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones, , ako aj VB Pénzügyi
Lízing). S prihliadnutím na tieto zásady Súdny dvor niekoľkokrát rozhodol, že vnútroštátny súd má ex

offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacu do pôsobnosti smernice 93/13 a tým odstrániť
nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (tiež vyššie uvedené rozsudky ESD).
Nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na „zosplatnenie úveru“ z dôvodov porušovania
povinnosti dĺžníkom podľa názoru konajúceho odvolacieho senátu v predmetnej veci nie je odstránením
nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa

úveru do horšieho postavenia, aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak
porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy (vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy
odstúpiť) ho dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), a tak akceptácia
záveru prijatého súdom prvej inštancie by v konečnom dôsledku bola „nesprávnym návodom“ pre
dlžníkov zlepšiť si „porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu. Išlo by tak o situáciu

zjavne neakceptovateľnú.

46.33.Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy
4.908,49 eur aj po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru, t. j. za obdobie od 13.3.2015 do

zaplatenianiejesprávne.Okremvyššieuvedenéhotrebauviesť,žeaniodkaznauznesenieNajvyššieho
súdu SR 4Obo/143/98 neodôvodňuje zamietnutie žalobného návrhu na úroky z úveru po zosplatnení.
Právna veta citovaného rozhodnutia NS SR znie: „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom
omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.“. Túto právnu

vetu treba mať na zreteli aj s obsahom odôvodnenia citovaného rozhodnutia. Z neho totiž vyplýva, že
Najvyšší súd SR v rámci svojho rozhodnutia poukázal na to, že okresný súd zamietol žalobu veriteľa
voči dlžníkovi z úveru a ručiteľovi len v tej časti, predmetom ktorej boli úroky z omeškania za omeškanie
s platením dohodnutých úrokov s odôvodnením, že zo zmluvy nevyplýva, že by sa účastníci dohodli,
že úroky sa stanú samostatným záväzkom, ktorý by sa samostatne úročil. Najvyšší súd SR dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k žalovaným 1/
a 2/. V odôvodnení uviedol „..... žalovaný je podľa zmluvy povinný platiť z poskytnutých prostriedkov
úroky. Úroky sú splatné mesačne. Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom meškania s ich platením
je povinnosť platiť úroky z omeškania. Je to zákonný dôsledok vyplývajúci z ustanovenia § 369 ods. 1
bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Úroky z omeškania patria za celú dobu,

po ktorú je dlžník s platením úrokov v omeškaní. Platí to však len pre omeškanie s platením úrokov z
poskytnutých prostriedkov, nie o úrokoch z omeškania. Keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je
už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky z omeškania nepatria“. I keď
Najvyšší súd SR v odôvodnení uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu (jeho splátok), až po splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, s

ktorým názorom sa okresný súd stotožnil, logickým výkladom textu judikátu je možné dospieť k názoru,
že Najvyšší súd SR sa vlastne vyslovil tak, že veriteľ má nárok na úroky z peňažných prostriedkov až
do ich vrátenia. Záväzná je veta judikátu a celkový kontext odôvodnenia, nie veta vytrhnutá z kontextu.

46.34. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s postupom súdu prvej inštancie, ktorý od sumy poskytnutého

úveru 5.000,- eur odpočítal sumu 130,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru s odôvodnením,
že započítanie tohto poplatku oproti výške poskytnutého úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pričom tento poplatok navyše predstavuje
neprijateľnézaťaženieprespotrebiteľa,keďžezatentopoplatokbankaneposkytlaskutočnéprotiplnenie.Súd prvej inštancie v nadväznosti na obsah zmluvy a jej článok I v spojení s amortizačnou tabuľkou
pre medziúver sa nevyporiadal dostatočne so záverom o výške poplatku za uzatvorenie zmluvy a ani
so záverom o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Ak súd prvej inštancie urobil záver o tom, že za

uzatvorenie zmluvy je plnenie poplatku takým plnením, za ktoré banka neposkytla skutočné protiplnenie,
tak tento jeho záver bez ďalšieho nemôže byť posúdený ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ak súd
prvej inštancie robil záver o poplatku, za ktorý banka neposkytuje žiadne skutočné protiplnenie, tak
potom za takýto možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať napríklad uplatňované zmluvne
dohodnuté poplatky za upomienky (15,- eur za jednu upomienku). Ak však súd prvej inštancie

nedostatočne dal odpoveď na to, v akej výške by mala byť celková istina, ani záver o prípadných
týchtopoplatkochzaupomienkynebolomožnévodvolacomkonanípriuvedenomprocesnompochybení
súdu správnym spôsobom uzavrieť. Zdá sa však, že súd prvej inštancie pri účtovaní poplatkov za
upomienkysariadilúvahou,ktorámôžeajvpriebehuďalšiehokonaniabyťvyhodnotenáakoneprijateľná
zmluvná podmienka vedúca k záveru o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa uplatňovania poplatkov
za 3 upomienky v rozsahu 45,- eur.

46.35. Pokiaľ sa týka poplatkov za poistenie, súd prvej inštancie dal odpoveď z hľadiska skutkového na
túto časť žalobného návrhu v bode 59 dôvodov rozhodnutia. Zápisnica o pojednávaní pred súdom prvej
inštancie zo dňa 21.6.2017, na ktorej boli vypočutí obaja žalovaní, nedáva ani len priestor na úvahy o
tom,žebyžalovanínesúhlasilispoistenímtak,akobolopremietnutédozmluvyvbodeIIodsek8.Súdani

odžalovanýchnežiadalodpoveďnaotázkuakojuzodpovedalsámvuvedenombode59dôvodovsvojho
rozhodnutia. Judikovanie záveru o zamietnutí tejto časti žalobného návrhu je podľa názoru odvolacieho
súdu bez takéhoto dokazovania predčasným.

46.36. Odvolací súd nespochybňuje možnosť súdu v odôvodnených prípadoch určiť lehotu na plnenie

inak, než to je uvedené v ustanovení § 232 ods. 2 CSP. Práve odsek 3 uvedeného ustanovenia umožňuje
vodôvodnenýchprípadochurčiťlehotunaplnenieajinak.Ajrozhodnutieoumožneníplneniavsplátkach
však musí mať svoje racionálne zdôvodnenie v záujme nájdenia spravodlivého riešenia pomerov medzi
účastníkmi. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o
povolenísplátokvovýške25,-eurmesačneniejedostatočneodôvodnený,atedajeajnepreskúmateľný.

Zdá sa, že je dôvodným, že majetkové pomery žalovaných sú také, že by neboli schopní zaplatiť
celú sumu podľa žaloby naraz. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie však neobsahujú skutočnosti
týkajúce sa osobných majetkových a finančných pomerov, ktoré by odôvodnili uloženie povinnosti v
tých splátkach, ako to realizoval súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu je však v rozpore
so spravodlivým usporiadaním pomerov účastníkov to, aby žalovaní mali umožnené splácanie dlhu

v splátkach nižších, než boli dohodnuté splátky poskytnutého úveru. Ak súd prvej inštancie objasní
osobné majetkové pomery žalovaných tak, že budú odôvodňovať záver o povolení v splátkach, v rámci
spravodlivého usporiadania pomerov strán bude teda úlohou súdu prvej inštancie posúdiť aj výšku tejto
splátky tak, aby prípadné rozhodnutie súdu neviedlo k neprimeranej tvrdosti pre žalovanú stranu, ale ani
tak, že by výrazným spôsobom zhoršovalo postavenie veriteľa oproti stavu, než mal upravený zmluvou

o úvere, keď žalovaným umožní splátky v nižšom rozsahu než to bolo upravené v zmluve.

47. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

48.V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

49.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).50. Ako vyplýva z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

51. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

52. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

53. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

54. V zmysle § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je

povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

55. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej

primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

56. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

57.Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

58.V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Predmetom konania teda ostal zvyšok nároku a to: 1.122,- eur spolu s úrokom z úveru vo výške 6,59
% ročne zo sumy 4.908,49 eur od 13.03.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.335,63 eur od 13.03.2015 do zaplatenia.

60.Súd vychádzal z právneho názoru ako ho vyslovil odvolací súd a doplnil dokazovanie:

61.Žalovaný v 1.rade uviedol, bol zamestnaný v októbri 2018, avšak nebolo to celý mesiac, bol
prepustený. Súčasne v tomto mesiaci s ním bola zamestnaná aj jeho manželka, žalovaná v 2. rade.
Ona však bola prepustená po týždni. Následne potom, ako bol prepustený bol práceneschopný a od

28.12.2018 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, doposiaľ nemá vybavenú dávku v hmotnej
núdzi. Povedali mu, že by to malo byť pravdepodobne 14.teho.

62.Žalovaná v 2. rade uviedla, že ona je evidovaná ako nezamestnaná od 24. októbra 2018. Žiadna
dávka v hmotnej núdzi jej nebola priznaná, pretože jej bolo povedané, že jej dávka nepatrí. V súčasnosti

nemajú žiaden príjem. S výdavkami na domácnosť ako aj s chodom pre rodinu a predovšetkým pre
starostlivosť o deti, ktoré majú vo veku 12 a 14 rokov im vypomáha matka žalovaného v l. rade, ktorá
sa o nich teraz stará. Pokiaľ ide o výdavky na domácnosť, ak im to situácia dovolí, uhrádzajú výdavky
na elektrinu, ktorú uhrádzajú iba bratovi, ktorý im túto elektrinu poskytuje a taktiež si platia aj televíziu.Predpokladaná dávka v hmotnej núdzi, ktorá by im mala byť priznaná na všetkých členov rodiny bude
160,- eur.

63.Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

64. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa
29.2.2012 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na
základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy podľa zmluvy bolo poskytnutie

medziúveru vo výške 5.000,- eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver vo výške cca
3.267,58 eur. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili
zmluvu, žalobca dňa 12.3.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných
o vrátenie celého zostatku úveru. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalobca žalovaným poskytol
úver plneniami: 7.3.2012 v sume 4.000,- eur, 19.3.2012 v sume 870,- eur a dňa 7.3.2012 naúčtoval si

položku vo výške 130,- eur ako poplatok za spracovanie úveru. Zároveň si naúčtoval aj poplatok za
vedenie účtu, tento však pred začatím pojednávania zobral späť a taktiež si žiadal priznať dohodnuté
neuhradené poistné vo výške 16,- eur. Žalovaní podľa výpisu uhradili spolu s nasporenou čiastkou sumu
1.022,51 eur a po zosplatení úveru a podaní žaloby neuhradili žiadnu sumu.

65. V zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru najskôr po dobu 12 mesiacov 3,59 % p.a. a potom vo
výške 6,59 % ročne. Výslovne sa v texte zmluvy uvádza, že ide o úrokovú sadzbu medziúveru fixnú na
dobu 5 rokov. Záväzok dlžníka platiť úroky splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky
jetakvsúlades§503ods.1ObZ,pričomtak,akotovyplývaz§503ods.3ObZ,jedlžníkpovinnýzaplatiť
úroky za dobu od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť

veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy (viď aj vyššie
cit. ust. Zmluvy v čl. VII ods. 6).

66. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných úrokov
a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho výzvy, zaslanej žalovanému 1/ v

súlade s citovanými ustanoveniami zmluvy, ide zároveň o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu
od zmluvy o úvere pre omeškanie žalovaného s vrátením po sebe idúcich dvoch splátok alebo jednej
splátky viac ako 3 mesiace (viď čl. XIX ods. 2 písm. c) Všeobecných podmienok) podľa § 506 ObZ.

67. Preto žalobca má nárok na vrátenie poskytnutého úveru spolu s dohodnutým úrokom z úveru.

Teda žalobcovi patrí žalovaná suma tak ako je uvedená v žalobe a to 5183,12 eur s 6,59% úrokom
za úver zo sumy 4908,49 eur od 13.03.2015 do zaplatenia a 5,00% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 5183,12 eur od 13.03.2015 do zaplatenia. Žalovaná suma 5.183,12 EUR ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje istinu vo výške 4 908,49 EUR (rozdiel medzi poskytnutým
medziúverom 5 000 EUR a nasporenou sumou na účte stavebného sporenia vo výške 91,51 EUR

zúčtovanej ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Podľa čl. 111. bod 1 zmluvy o úvere nasporenú
sumu na účte stavebného sporenia sa v prípadoch zúčtovania, ak nastane z rôznych dôvodov považuje
zasplátkuúveru,ktorújeveriteľoprávnenýjednostrannezúčtovaťainkasovaťzúčtustavenéhosporenia
nasledovne nezaplatené úroky od júla 2014 do marca 2015 vo výške 213,63 EUR, za I. a 2. upomienku
a predžalobnú upomienku vo výške 99,00 EUR a nezaplatené poplatky za poistenie za august 2014 -

marec 2015 vo výške 16,00 EUR. Výška poplatkov upomínanie vychádza zo Sadzobníkov poplatkov,
ktoré boli prílohou žaloby. Poplatok za poistenie je uplatnený v súlade s čl. II. bod 8 zmluvy o úvere, v
ktorom žalovaný 1. súhlasí s poistením zostatku dlhu poistením typu A ako poistená osoba v životnom
rizikovom poistení pre prípad smrti na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Allianz
Slovenská poisťovňa, a.s. IČO: 00151700, ktoré má zabezpečovať splatnosť zostatku dlhu ku vzniku

poistnej udalosti. Podľa čl. III. bod 2 zmluvy o úvere poistenie typu A je zabezpečením schopnosti splatiť
pohľadávku pre prípad smrti žalovaného 1. Okrem tohto patrí žalobcovi aj úrok z úveru vo výške 6,59%
zo sumy 4908,49 eur od 13.03.2015 do zaplatenia a 5,00% ročný úrok z omeškania zo sumy 5183,12 eur
od 13.03.2015 do zaplatenia. Keďže rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol právoplatnosť v časti
sumy 3847,49 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 4870 eur od 19.3.2012 do 12.3.2015 v sume 213,63

eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3847,49 eur od 13.03.2015 do zaplatenia,
súd týmto druhým rozsudkom priznal žalobcovi ostávajú žalovanú časť podľa žaloby po čiastočnom
späťvzatí, na ktorú má nárok, nakoľko bola uplatnená v súlade so zákonom a týmto rozsudkom zaviazal
žalovaným na zvyšok žalovaného nároku a to sumy 1.122,- eur / 5183,12 mínus 3847,47 mínus priznanéúroky 213,63 / spolu s úrokom z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy 4.908,49 eur od 13.03.2015 do
zaplatenia / a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.335,63 eur od 13.03.2015 do zaplatenia.
Úroky z úveru a z omeškania do 12.3.2015 boli priznané prvým rozsudkom.

68.Zároveň podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, súd
vzhľadom na pomery žalovaných / žalovaní poberajú iba dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky na
dve deti spolu 241 eur a majú vyživovacie povinnosti k dvom deťom/ povolil mu splácať dlh v splátkach

pod následkom straty výhody splátok, pričom ide o vyššie splátky ako mali žalovaní stanovené v zmluve.

69.V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v spojení s § 256 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca mal v konaní úspech pokiaľ v časti, v ktorej súd žalobe
vyhovel, čo je 99 % , pretože neúspech mal v časti 54 eur, tj. v časti, v ktorej zobral žalobu späť čo
predstavuje úspech žalovaných 1 %. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok na

náhradu trov konania v pomere 98%.
71.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
72.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.