Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, September 10, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8Cr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208714
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717208714.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcu: B. G., nar. X.XX.XXXX,

bytom Š. XX/XX, X. Š., zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 35 510
722, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340
890, zastúpený: Advokátska kancelária Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j erozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská
a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto sp. zn. IA-A/1214/0258 zo dňa
12.5.2017 vydaný rozhodcom G.. G. L..

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811
01 Bratislava - Staré Mesto sp. zn. IA-A/1214/0258 zo dňa 12.5.2017 vydaný rozhodcom G.. G. L..
Žalobca v žalobe namietal platnosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly vymedzenej v §

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky predstavuje skutočnosť, že
žalovaný ju so žalobcom individuálne nedojednal, bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, v
bode 3.6 a 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok. Žalobca nemal žiadnym spôsobom možnosť
ovplyvniť obsah týchto podmienok. Mohol len zmluvu o úvere spolu s VOP ako celok odmietnuť, alebo sa
podrobiť celému predformulovanému obsahu. Vôľa žalobcu smerovala výhradne k uzatvoreniu zmluvy
o úvere a nie k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. Žalovaný ho nijakým spôsobom neupozornil na
rozhodcovskú doložku. Miesto rozhodcovského konania si taktiež jednostranne zvolil žalovaný. Takáto

rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky poukázal žalobca
už v žalobnej odpovedi zo dňa 17.4.2015, avšak rozhodcovský súd jeho argumentáciu ignoroval.
Ďalej žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až
C-244/98, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 Elisa Maria Mostaza Claro. Ďalej
žalobca poukázal na to, že zmluva o úvere nemá náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) a f) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), preto je potrebné
poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Rozhodca tak v rozhodcovskom konaní priznal žalovanému pohľadávku v
nedôvodnej výške, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) al) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní“.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v čase uzatvorenia rozhodcovskej doložky
sa obsahové a formálne požiadavky na rozhodcovskú zmluvu spravovali zákonom o rozhodcovskom
konaní, v znení účinnom ku dňu 1.3.2012. Rozhodcovská zmluva uzatvorená do 31.12.2014 mohla
byť súčasťou hlavnej zmluvy, bez potreby samostatnosti a oddeliteľnosti. Žalobca mohol uplatniť
svoje nároky na všeobecnom súde. Podľa čl. 10.2.2. VOP mohol žalobca uplatňovať svoje nároky

voči žalovanému buď na rozhodcovskom súde, alebo na všeobecnom súde. Žalobca tak nebol
nútený uplatňovať svoje nároky na rozhodcovskom súde. Forma rozhodcovskej zmluvy je v súlade
so zákonnými požiadavkami účinnými v čase jej uzatvorenia, a skutočnosť, že je súčasťou zmluvy o
úvere, nespôsobuje jej neplatnosť. Žalovaný dal do pozornosti § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo
spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Poukázal taktiež na bod 10.2.3 VOP, v zmysle ktorého ak klient (žalobca)

najneskôr pri uzatvorení bankového obchodu nedoručí žalovanému písomné oznámenie o nesúhlase s
uzatvorením rozhodcovskej doložky, má sa za to, že ju prijal. Priamo nad podpisom zmluvy o úvere sa
uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku
10, II. časti VOP. Zmluva o úvere má podľa žalovaného všetky zákonné náležitosti. Na záver žalovaný

namietal absenciu pasívnej vecnej legitimácie, pretože ku dňu 5.10.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky
na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky mu nebola nikdy
doručená a nie je ani prílohou vyjadrenia žalovaného. K námietke absencie pasívnej vecnej legitimácie

poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle
ktorého žaloba má smerovať proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania. Predmetom súdneho
sporu nie je postúpená pohľadávka ako taká, ale skutočnosť, či napadnutý rozhodcovský rozsudok
predstavuje vykonateľný exekučný titul alebo ide o paakt, ktorý je ex tunc neplatný. Žalovaný sa snaží
obhajovať tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou. Ide však len o iluzórnu možnosť, pretože takmer s

pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. Bod 10.2.3. VOP považuje žalobca za klasickú
nekalú obchodnú praktiku.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobcovi bolo doručené Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 9.10.2017. Žalovaný nedisponuje ani pohľadávkou, ani oprávnením

požadovať splnenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie súdu by tak bolo vo vzťahu k žalovanému
neúčinné a obsolentné. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/304/2016, ktorý
sa zaoberal otázkou absencie pasívnej vecnej legitimácie.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobca so svojim právnym

zástupcom a právny zástupca žalovaného. Žalobca opätovne poukázal na ust. § 45 ods. 1 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako aj § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. V zmysle bodu 10.2.6. VOP ani nie je možné dodatočne odstúpiť od rozhodcovskej doložky.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/7/2017 zo dňa 31.1.2018 ohľadom
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Právny zástupca žalovaného trval na nedostatku legitimácie a

žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

6.Súdnazákladevykonanéhodokazovania,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,atorozhodcovským
rozsudkom, zmluvou o úvere, žalobnou odpoveďou, vyjadrením žalovaného k žalobe, obchodnými
podmienkami pre úver, aktuálnym stavom úveru, replikou žalobcu, vyjadrením žalovaného, vyjadrením

žalovaného, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, zaslaním spisového materiálu, oznámením
o postúpení pohľadávky, informáciou o spracovaní a odoslaní zásielok spoločnosti Poštová banka, a.s.,
návrhom na zmenu účastníka, súhlasom so vstupom do konania, stanoviskom, vyjadrením žalovaného
k vyjadreniu žalobcu, rozhodcovským spisom: rozhodcovský rozsudok, doručenka, zaslanie listinného
dôkazu z 3.12.2015, doručenka, upozornenie, výzva na splatenie dlžnej časti úveru z 18.2.2014, výzva

na vyjadrenie k žalobe k odpovediam z 13.5.2015, doručenka, žalobná odpoveď, doručenka 24.5.2015,
výzvanapodaniežalobnejodpovede,oznámenieoosoberozhodcu,poučenieorozhodcovskomkonaní,
doručenka, žaloba, predpis splátok k zmluve o úvere, výzva na úhradu dlžnej sumy zo 7.3.2014, zmluvao úvere, aktuálny stav úver 1.12.2014, obchodné podmienky a ostatnými, ktoré tvoria súčasť spisu a
zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 1.3.2012 podpísal žalobca so žalovaným zmluvu o úvere - konsolidácia (ďalej len „Zmluva“).
Zmluva obsahovala údaje o požadovanej čiastke úveru 7.000 eur, výšku mesačnej splátky, výšku
úrokovej sadzby 19,00 %, dátum 1. splátky 20.4.2012, dátum každej ďalšej splátky k 20. dňu v
mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20.3.2018, počet mesačných splátok 72, RPMN 20,73 %,
priemerná RPMN 12,45 %, celkovú výšku nákladov 4.863,15 eur. Zmluva ďalej obsahuje dohodu o

zrážkach zo mzdy. V ďalšej časti zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti VOP.
Podľa bodu 10.2.2. VOP, banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,
bankových produktov a/alebo vykonaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a

zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súde, a to podľa jeho
štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť spor na prerokovanie a
rozhodovanie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3. VOP,
ak klient, najneskôr pri uzatvorení Bankového obchodu, a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.6.
VOP banka a klient sa dohodli, že odstúpenia od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek,
ktoré sú súčasťou Zmluvy uzatvorenej medzi Bankou a Klientom. Dňa 12.5.2017 na základe žaloby

žalovaného doručenej rozhodcovskému súdu - Stály rozhodcovský súd zriadení pri Rozhodcovská
a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - rozhodca G.. G. L., vydal rozhodcovský
rozsudkom sp. zn. IA-A/1214/0258, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 6.360,48 eur
s príslušenstvom, trovy rozhodcovského konania vo výške 381,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 275,22 eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku rozhodca konštatoval, že Zmluva má všetky

zákonom požadované náležitosti. Zistil, že žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by uzatvoreniu
Zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika. Posúdil námietku žalobcu vo vzťahu k právomoci
rozhodcovského súdu a dospel k záveru, že má právomoc prejednať a rozhodnúť vec. Ďalej rozhodca
uviedol,žepreskúmalrozhodcovskúzmluvu,uplatnenénárokyatietouznalzadôvodné.Podľapoučenia
môže žalobca podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku do 3 mesiacov odo dňa doručenia

rozsudku. Žalobca rozsudok prevzala dňa 2.6.2017. Dňa 22.8.2017 podal žalobca na súd žalobu o
zrušenie Rozhodcovského rozsudku.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.10. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

13. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

14. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

16. Podľa § 45 ods. 1 písm. i) a l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde

domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Podľa § 45 ods. 3 prvá veta zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd v konaní o
žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l).

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,

že žaloba žalobcu je dôvodná. Žaloba na zrušenie Rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, keďže
žalobca prevzal Rozhodcovský rozsudok dňa 2.6.2017 a žaloba na zrušenie bola podaná na súde dňa
22.8.2017.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretím

Zmluvy založený záväzkový vzťah, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 7.000
eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať formou 72 pravidelných mesačných splátok vo výške 174,07
eur. Zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o
spotrebiteľských úveroch a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalobca je spotrebiteľom,
ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami

bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb, a žalovaný je
podnikateľom v oblasti poskytovania úverov.20. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma

vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Podľa názoru súdu je
táto námietka nedôvodná. Ako správne poukázal žalobca, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
by mala smerovať v zmysle § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní voči druhému
účastníkovi rozhodcovského konania. Postúpenie pohľadávky na iný subjekt nemá za následok to, že
zanikol hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Bola postúpená len pohľadávka z tohto

hmotnoprávneho vzťahu. V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku by následne všeobecný súd
konajúci o žalobe žalovaného konal so žalovaným ako žalobcom a až potom, ako by došlo k zmene
účastníkov, mohol by konať so subjektom, na ktorého bola postúpená pohľadávka. Súčasná legislatíva
navyše pripúšťa, že aj v prípade postúpenia pohľadávky by pohľadávku naďalej mohol vymáhať pôvodný
veriteľ. Navyše, predmetom tohto konania nie je postúpená pohľadávka ako taká, ale skutočnosť, či
rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom alebo ide o ničotný právny úkon - paakt. Aj

pretojedôvodnékonaťvkonaníozrušenierozhodcovskéhorozsudkuprotižalovanémuakopôvodnému
veriteľovi.

21. Podľa Rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy mohli riešiť buď pred rozhodcovským
súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom možnosť voľby spočívala na žalobcovi. S prihliadnutím

na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto
začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž
rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 26 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné

dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prerokovanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na
ktoréhozmluvnéstranydelegovalitakútoprávomoc.Vporovnanísostatnýmizmluvnýmipodmienkamije
význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Keďžesatakstanevsúkromnomprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromného

práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa“ /ďalej len neprijateľná podmienka/. Uvedená generálna klauzula ako zásada je platná
aj v súčasnosti a jej text je naďalej súčasťou ustanovenia § 53 ods. 1 OZ /ako prvá veta/. Ust. §
53 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V
tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka vyžadujúca
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v
rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/). Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v
Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálne taký štandard ochrany,

aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. V danom prípade súd s ohľadom na dátum uzavretia
predmetnej zmluvy aplikoval generálnu klauzulu (§ 53 ods. 1 OZ) a aj s prihliadnutím na judikatúru
súdneho dvora považoval predmetnú Rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku Zmluvy.
Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho zo zákona, na ktorú
musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

23. Rozhodcovskú zmluvu v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, táto bola pripravená

v textovej podobe žalovaným spolu s návrhom Zmluvy a spoločne predložená žalobcovi k podpisu.
Žalobca mohol len Zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. V subjektívnej nearbitrabilnej /
spotrebiteľskej/ právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miestokonania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa
nachádza v značnej vzdialenosti od miesta bydliska žalobcu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi
štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Neprimeraná vzdialenosť od miesta

rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k
uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 350 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca.
Hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle citovanej judikatúry v zásade z tzv. geograficky neprijateľného
miesta rozhodcovského konania. Súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry súdneho dvora, ktorá
neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na

stranespotrebiteľasťažíuplatneniejehopráv.EurópskysúdnydvorvrozsudkochC-240/98ažC-244/98
(spojené prípady Océano Grupo Editorial SA) konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže
poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri výbere rozhodcovského
konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom. Podstata
nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na to súd prihliada aj bez
návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné).

Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje súdny dvor slovami cit.: “Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom

spotrebiteľa mohli byť prekážkou spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a

deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice.“

24.Otakútoneprijateľnúpodmienkuidezároveňajvtedy,aksícespotrebiteľmámožnosťvybraťsimedzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa začalo rozhodcovské konanie na

návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený rozhodcovskému konaniu sa podrobiť alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v prejednávanej
veci.

25. Súd na základe uvedeného musí konštatovať, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že táto nedáva

spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. V prípade, že
dodávateľpodážalobunarozhodcovskýsúdjespotrebiteľvtakomprípadenútenýpodrobiťsazačatému
rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou
rozhodcovskou zmluvou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva nútila
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto nastavená

Rozhodcovská zmluva má povahu ustanovenia, ktoré spôsobuje nerovnováhu v postavení zmluvných
strán, a to pri riešení sporov zo Zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou podmienkou,
ktorá je sankciovaná neplatnosťou.

26. Žalovaný vo svojej argumentácii poukazoval aj na bod 10.2.3. VOP. Súd sa s dôvodnosťou takejto

argumentácie žalovaného nemohol stotožniť. V tejto súvislosti poukazuje súd na ustanovenie § 93b
ods. 2 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, v zmysle
ktorého mal žalobca ako klient banky zákonné právo neprijať návrh na rozhodcovskej zmluvy (§
93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. účinný od 1.12.2009 dokonca ukladá bankám v tomto smere
osobitnú poučovaciu povinnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi. Preto ak formulovaná rozhodcovská doložka

nedáva priamo spotrebiteľovi možnosť neprijať ju jednoduchým pasívnym prístupom (nekonaním), ale
obsahuje formulárové znenie, podľa ktorého dodávateľ a spotrebiteľ uzatvárajú rozhodcovskú doložku
a spotrebiteľ musí osobitným písomným právnym úkonom, doručeným dodávateľovi, oznámiť, že
nesúhlasí s rozhodcovskou doložkou (ako tomu bolo v prejednávanom prípade), ide podľa názoru súdu
o nekalú obchodnú praktiku dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi.

27. V odôvodnení Rozhodcovského rozsudku rozhodca uvádza, že posudzoval, či Zmluva obsahuje
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Rozhodca dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskomúvere. Súd na základe zisteného skutkového stavu má za to, že Zmluva neobsahuje náležitosti upravené
v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda neobsahuje dobu trvania
úveru a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V Zmluve sú síce vyčíslené náklady na úver vo

výške 4.863,15 eur, tieto sú však vyčíslene nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. Pri počte mesačných
splátok 72 a výške splátky 174,07 je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť vo výške 12.533,04
eur, čo po odpočítaní úveru vo výške 7.000 eur predstavuje výšku nákladov 5.533,04 eur. Preto súd
považoval Zmluvu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez
poplatkov.

28. Za uvedeného stavu boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45
ods. 1 písm. i), písm. l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

29. Súd vzhľadom k vyššie uvedenému sa osobitne už nezaoberal ďalšími argumentmi navrhovateľky
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a tieto budú predmetom preskúmania v konaní pred súdom.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

32. Súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný v celom rozsahu. O ich výške

súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo kvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.