Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/685/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217557
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112217557.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka 5 proti žalovanej: I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., T. XX, zastúpenej Mgr. Petrom Pirhoňom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Cyklistická 15, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176
778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, o
zaplatenie 4.299,99 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
21.7.2015 č.k. 17C/7/2013-239 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia zamietol žalobu. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej právneho
zástupcu trovy konania vo výške 1.239,64 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho
právneho zástupcu trovy konania vo výške 380,83 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 2.696,96 eur, v ktorej časti bol zrušený rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 12.11.2013 č.k. 17C/7/2013-75 uznesením Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 20.1.2015 č.k. 5Co/195/2014-213 vo vyhovujúcej časti, ktorou bola žalovaná zaviazaná zaplatiť
žalobcovi 2.696,96 eur a vo výroku o trovách konania. Vo zvyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 12.11.2013 nadobudol právoplatnosť, nestal sa preto predmetom ďalšieho

konania.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 497 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001“), § 544 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2,

§ 121 ods. 3, § 52 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že právny
predchodca žalobcu spoločnosť GE Money a.s. ako veriteľ uzavrela so žalovanou ako dlžníčkou dňa
13.5.2008zmluvuoúvereč.XXXXXXXXXX,ktorejneoddeliteľnousúčasťouboliajobchodnépodmienky
a sadzobníka poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 100.000,00 Sk
(3.319,39 eur), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 2.193,00 Sk (72,79
eur) vrátane poistenia 124,00 Sk (4,12 eur) vždy k 13. dňu v mesiaci od 13.6.2008. Vychádzajúc z

bod 5.3 Obchodných podmienok pre úver a vydávania a používaní platobnej karty splátky boli splatné
vždy 7. dňom po príslušnom dni platby uvedenom v zmluve o úvere, t.j. v danom prípade 20. dňav mesiaci. Z bodu 6.1 Obchodných podmienok vyplynula povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu. Z bodu
7.3 Obchodných podmienok vyplynulo oprávnenie veriteľa požadovať okamžité predčasné splatenie
všetkých dlžných čiastok, ak klient porušil zmluvu o úveru, najmä ak je v omeškaní s platením viac

ako troch splátok zároveň. V danom prípade veriteľ zosplatnil úver k 8.7.2009. Podľa platobnej histórie
žalovaná zaplatila dňa 28.5.2008 sumu 72,79 eur, dňa 21.7.2008 sumu 72,79 eur, dňa 16.9.2008 sumu
144,83 eur, dňa 12.12.2008 sumu 331,94 eur a dňa 21.1.2009 sumu 70,00 eur, spolu 692,35 eur.
Súd prvej inštancie zistil, že v zmluve o úvere nebola uvedená konečná splatnosť úveru, poplatok za
poskytnutie úveru a ani úroková sadzba, preto v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sa daný úver

považujezabezúročnýabezpoplatkov.Vzmluveaanivsadzobníkuneboluvedenýpoplatokzavedenie
účtu, či poplatok za zaslanie upomienky, pričom zaslanie upomienok ani nebolo zo strany žalobcu
preukázané. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským
tak ako má na mysli ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň ide o spotrebiteľský úver. S
poukazom na § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014 súd prvej inštancie uzavrel, že ako orgán rozhodujúci o nároku zo

spotrebiteľskej zmluvy musí brať na zreteľ ust. § 5b zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Ust. § 52 ods. 2 veta
tretia Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť 1.5.2014, pričom Občiansky zákonník nemá k tomuto
ustanoveniu prechodné ustanovenia. To znamená, že od účinnosti tohto ustanovenia je potrebné ho
aplikovať aj na vzťahy založené pred týmto dňom. Z týchto dôvodov na daný právny vzťah aplikoval

právnu úpravu Občianskeho zákonníka, upravujúcu spotrebiteľské zmluvy, a to aj v otázke premlčania.
Vychádzajúc z ust. § 101 Občianskeho zákonníka tak uzavrel, že nárok žalobcu je premlčaný. V danej
veci námietku premlčania vzniesli žalovaná i vedľajší účastník na jej strane a navyše sa ňou súd musel
zaoberaťvzmysleust.§5bzákonač.250/2007Z.z.Podľaplatobnejhistóriežalovanáneuhradilasplátku
splatnú dňa 20.3.2009 a ďalšie splátky splatné do 20.6.2009 vrátane a ani zvyšok dlhu splatný dňa

8.7.2009(zosplatnenieúveru).Ztohoplynie,žeeštepredpodanímžaloby(13.7.2012)uplynulatrojročná
premlčacia doba, preto nemohol žalobcovi priznať ani zostávajúci uplatnený nárok a z týchto dôvodov
žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal neúspešného žalobcu nahradiť

účelne vynaložené trovy konania žalovanej a vedľajšieho účastníka. Tie pozostávajú u žalovanej z trov
právneho zastúpenia, ktoré priznal v zmysle § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu za 4 úkony právnej
služby po 151,05 eur a 4 x režijný paušál 7,81 eur, čo spolu činí 1.239,64 eur. Nepriznal odmenu za
odvolanie voči rozsudku zo dňa 23.1.2014, nakoľko nešlo o účelne vynaložené trovy konania, keďže v

ňom uvádzané skutočnosti mohol tento účastník uviesť už v prvom odvolaní. Vedľajšiemu účastníkovi
taktiež priznal trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18
ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby, 2 x 151,05 eur a 2 x režijný paušál 7,81 eur,
čo vrátane 20% DPH spolu činí 380,83 eur.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu v
plnom rozsahu a prizná žalobcovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania
poukázal na to, že nesprávne súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu je premlčaný. V predmetnej
veci ide o tzv. absolútny obchod, čo znamená, že daný právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho

účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom. Preto aj otázku premlčania trebalo posudzovať podľa
ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a aplikovať 4-ročnú premlčaciu dobu, z čoho plynie, že žaloba
bola podaná včas. V tej súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia NS SR sp.zn. 7MCdo/9/2014 zo dňa
24.3.2015, 6Mcdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013 a 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011. Okrem toho poukázal aj
na iné rozhodnutia krajských súdov, ktoré v odvolaní aj konkrétne uviedol. Podľa odvolateľa v prípade,

pokiaľ by sa premlčanie posudzovalo podľa Občianskeho zákonníka, žaloba bola podaná včas, keďže
táto bola podaná telefaxom dňa 9.7.2012 (potvrdenie telefaxu poslal v prílohe), stalo sa tak v rámci
plynutia 3-ročnej premlčacej doby, pričom následne bola žaloba doplnená poštou v zmysle zákona.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila trovy

odvolacieho konania. Uviedla, že sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vyslovenými v
napadnutom rozhodnutí. Je pravdou, že žaloba bola podaná faxom dňa 9.7.2012, ale nebolo dodržané
ust. § 42 ods. 1 O.s.p., keďže originál bol predložený súdu dňa 13.7.2012.7. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vyjadrení k odvolaniu navrhlo potvrdiť rozsudok
ako vecne správny, stotožnilo sa so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a to
predovšetkým v otázke premlčania nároku žalobcu. Uplatnilo trovy odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

9. Súd prvej inštancie totiž v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke premlčania
nároku žalobcu nezameral dokazovanie na zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o nároku
žalobcu, preto rozhodol predčasne.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná
na súd dňa 13.7.2012, preto je nárok žalobcu premlčaný. Podľa názoru súdu prvej inštancie ešte

pred podaním žaloby totiž uplynula 3-ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť deň po splatnosti
pohľadávky, ktorá nastala dňa 8.7.2009.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že „spotrebiteľský charakter“ zmluvy
o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah založený

predmetnou zmluvou, a to aj pri posúdení otázky premlčania.

12. V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

13. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

14. Podľa § 397 ods. 1 Obch. zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

15. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolal, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúceprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľom,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust.
Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že v danom právnom vzťahu, keďže jeho
účastníkom bol spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Obč. zákonníka, aj keby sa inak mohli použiť
normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 veta tretia Obč. zákonníka). Toto ustanovenie síce nadobudlo
účinnosť (až) 01.04.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, to však
neznamená, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ust. nevzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté

pred týmto dňom (rozsudok Najvyššie súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014). Neobstoja
preto odvolacie námietky žalobcov, že premlčanie sa malo posudzovať podľa ustanovení obchodného
práva.

19. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný.

20. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania žaloby podanie možno urobiť písomne, ústne do
zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebonávrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba
doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do 3 dní

predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

21. Podľa § 55 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí, ak je to potrebné,
predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil, môže
predseda senátu alebo samosudca tiež predĺžiť.

22. Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.

23. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,

a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

24. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

25. Ako vyplýva z obsahu spisu, dňa 9.7.2012 podal žalobca telefaxom žalobu, ktorú doplnil predložením
jej originálu, ktorého obsah je totožný so žalobou, a ktorý predložil na poštovú prepravu dňa 10.7.2012
(poštová obálka obsiahnutá v spise na č.l. 25) a ktoré podanie bolo doručené súdu prvej inštancie dňa
13.7.2012. Z toho vyplýva, že v danej veci bola zachovaná 3-dňová lehota stanovená v § 42 ods. 1

O.s.p. pre doplnenie originálu telefaxového podania.

26. Vychádzajúc zo záveru súdu prvej inštancie, že v danej veci došlo k zosplatneniu úveru dňom
8.7.2009, premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky začala plynúť dňom nasledujúcim, t.j. 9.7.2009 (§

392 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z toho preto vyplýva, že zákonom stanovená 3-ročná premlčacia
doba by uplynula najneskôr dňom 9.7.2012.

27. Za nesprávny možno považovať názor súdu prvej inštancie, že v danom prípade k podaniu žaloby
došlo dňom 13.7.2012. Účastník občianskeho súdneho procesu môže každé podanie, včítane žaloby

urobiť formou telefaxového podania. K tomu, aby na takouto formou urobené podanie súd prihliadol,
zákon vyžaduje doplniť ho predložením originálu v lehote najneskôr do 3 dní. Pri nedodržaní trojdňovej
lehoty zákon stanovuje sankciu, podľa ktorej na neskôr doplnené telefaxového podanie alebo na také,
ktoré nebolo vôbec doplnené, súd neprihliada.

28. Právna úprava lehôt sa v Občianskom súdnom poriadku, účinnom v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie nachádzala v ust. § 55 a nasl. Ide nepochybne o právnu úpravu procesných lehôt, ktoré sú
zachované, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má
povinnosť ho doručiť. Aj trojdňovú lehotu stanovenú v § 42 ods. 1 O.s.p. doplnením podania urobeného
telefaxom predložením jeho originálu, treba považovať za lehotu procesnú. Pre jej počítanie, beh, ale

aj pre jej zachovanie platia ust. § 56 a § 57 O.s.p., včítane jeho ods. 3. Opačný výklad nemá oporu v
zákone a bol by v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota slúžiť.

29. Preto pokiaľ žalobca podal žalobu telefaxom dňa 9.7.2012, a túto doplnil predložením originálu, ktorý
predložil na poštovú prepravu 10.7.2012, urobil tak v zákonom stanovenej 3-dňovej lehote (§ 42 ods.

1 O.s.p.). Za deň podania žaloby je preto potrebné považovať deň 9.7.2012, z čoho vyplýva, že nárok
žalobcu nemožno považovať za premlčaný.

30. Preto, ak súd prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru, že žaloba nebola podaná v 3-ročnej
premlčacej lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, jeho záver nemožno považovať za správny.

Takýto záver totiž odporuje ust. § 55 a nasl. v spojení s § 42 ods. 1 O.s.p. Vychádzajú z tohto mylného
názoru súd prvej inštancie potom nezameral dokazovanie na skúmanie opodstatnenosti nároku žalobcu,
z ktorého dôvodu neostávalo odvolaciemu súdu iné, len podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušiť
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.31. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere, teda
v otázke preskúmania opodstatnenosti nároku žalobcu z dôvodu, že tento nemožno považovať za

premlčaný a následne vo veci rozhodnúť.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.)

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).