Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010727
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2315010727.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Jána Mihala a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného D. F., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
2 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta, č.k. 29T/147/2015-325 zo dňa 29.01.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2019

v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora a poškodeného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 29T/147/2015-325 zo dňa 29.01.2018 bol obžalovaný D.
F., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom D. - A., D. ul. č. XXXX/X, prechodne bytom C., W. ul. č. XX, podľa
§ 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv

735/12/2202-52 zo dňa 13.08.2015 pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k
nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
že

dňa 05.11.2012 v čase okolo 09:20 hod v meste C., na ulici H. č. XX, vošiel do tam stojacej polyfunkčnej
budovy, ktorej vlastníkom je F. C., a to tým spôsobom, že doposiaľ neznámym predmetom odpílil mreže

na zárubni dverí, následne dvere otvoril kľúčom a vošiel do miestnosti nebytového priestoru, odkiaľ vzal
notebook značky Apple striebornej farby, výrobného čísla L GK a rôzne dokumenty, a to napriek tomu,
že dvere boli zapečatené a zabezpečené kovovým mrežami proti vstupu z dôvodu uplatnenia zádržného
práva, nakoľko bývalý nájomca prestal platiť nájomné a po odstúpení od zmluvy o nájme na uvedený
nebytový priestor v C. na H. XX bolo vedené súdne konanie Okresným súdom Bratislava III. vo veci
Žiadosti o súpis zadržaných hnuteľných vecí osobou poverenou súdom v súlade s ustanovením § 672

ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktoré bolo podané
dňa 12.10.2012 a ktoré je vedené pod číslom 44C/201/2012-34, kde Okresný súd Bratislava III. vydal
dňa 02.01.2013 uznesenie o súpise zadržaných hnuteľných vecí osobou poverenou súdom, pričom do
nadobudnutia právoplatnosti do nebytového priestoru nemohla žiadna osoba vstúpiť, čím poškodenému
F. C. spôsobil škodu vo výške cca 200,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Zároveň okresný súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného F. C., nar. XX.XX.XXXX, A.
I., Z. P. č. XXXX/XX s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 325-332.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na
Okresný súd Galanta dňa 18.08.2015 obžalobu č. 2 Pv 735/12/2202-52 zo dňa 13.08.2015 pre prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2

Trestného zákona.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D. F.,
poškodeného F. C., svedkov: K. K., S. C., W. K. a S. J., oboznámením listinných dôkazov: zmluva
o nájme nebytových priestorov, výpis z katastra nehnuteľnosti, odstúpenie od zmluvy, oznámenie o

uplatnení zádržného práva, opakované oznámenie o uplatnení zádržného práva, poverenie súdneho
exekútora, splnomocnenie, oznámenie o poškodení predmetu nájmu, výzva na okamžité sprístupnenie
priestorov nájmu a vydanie veci, odborné vyjadrenie, úradný záznam o odovzdaní veci, správa o povesti,
správ z OO PZ Šaľa, register priestupkov, odpis z registra trestov, správa Okresného úradu Bratislava,
Rozhodcovský rozsudok, Zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia, Zmluva o poskytnutí
služieb, Oznámenie o úmrtí S. Q., Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica. Okresný súd odmietol

vykonať dôkaz prečítaním zápisnice svedka S. Q. z prípravného konania, nakoľko táto výpoveď bola
vykonaná pred vznesením obvinenia obžalovanému, čím neboli splnené podmienky na čítanie zápisnice
v zmysle § 263 ods. 3 Trestného poriadku.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že skutok pre ktorý je

obžalovanýstíhanýniejetrestnýmčinom,čímbolopodstatnenýpostuppodľa §285písm.b)Trestného
poriadku, t.j. oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Okresný súd mal za preukázané, že medzi obchodnou spoločnosťou Aston Oil, s.r.o., a živnostníkom
F. C. - O. I. bola uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov,

ktoré sa nachádzajú v budove na H. ulici č. XXXX/XX v C. na X. nadzemnom podlaží. Spoločnosť
Aston Oil, s.r.o. mala súčasne uzatvorenú zmluvu o poskytnutí služieb so spoločnosťou UNIVERSAL
EXPORTS LTD, s.r.o., na základe ktorej veci uvedené v prílohe predmetnej zmluvy patriace spoločnosti
UNIVERSALEXPORTLTD,s.r.o.boliumiestnenévnebytovýchpriestorochnauvedenejulici,ktorémala
spoločnosť Aston Oil, s.r.o. v nájme od živnostníka F. C. - O. I.. Dňa 03.10.2012 bolo spoločnosti Aston

Oil, s.r.o. doručené odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov s poukazom na ust. § 346
ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom prenajímateľ zároveň vyzval nájomcu k neodkladnému uvoľneniu
a odovzdaniu prenajatých priestorov. Nájomca ešte v ten istý deň zaslal prenajímateľovi jednostranné
započítanie zhodnotenia predmetných priestorov voči hodnote dlžného nájomného, s čím prenajímateľ
nesúhlasil. Následne nájomca oznámil prenajímateľovi, že predmet nájmu je poškodený v takej miere,

že nie je možné ho riadne v súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou užívať. Následne nájomca zaslal
prenajímateľovi opätovne oznámenie o poškodení predmetu nájmu, pričom v tomto oznámení bolo
uvedené, že na základe jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov podľa zmluvy o nájme je
ich záväzok splatený v plnej výške a v účtovníctve neevidujú nesplatený záväzok voči prenajímateľovi.
Odstúpenie od zmluvy považoval nájomca za neúčinné a neplatné, nakoľko neboli splnené tak zmluvné

ako i zákonné podmienky.

Ku dňu kedy malo dôjsť k spáchaniu žalovaného prečinu nebolo spoločnosti Aston Oil, s.r.o.
preukázateľne doručené oznámenie o uplatnení zádržného práva zo strany prenajímateľa F. C. - O.
I., pričom nebola preukázaná ani skutočnosť, že by sa takého oznámenie nachádzalo či už pri vstupe

do budovy alebo priamo pri vstupe do predmetných priestorov. Obžalovaný mal kľúč od uvedených
priestorov a tiež disponoval kódom na deaktiváciu alarmu.

Hoci ostalo sporné, kedy bola ukončená nájomná zmluva medzi obžalovaným ako nájomcom a
poškodeným F. C. - O. I. ako prenajímateľom, nebolo možno konštatovať, že obžalovaný vstúpil

do predmetných priestorov úmyselne protiprávne, nakoľko disponoval plnou mocou od spoločnosti
Aston Oil, s.r.o. a tá i v prípade, že by už zanikol nájomný vzťah bola prenajímateľom priamo v liste,
ktorý obsahoval odstúpenie od zmluvy, vyzvaná k neodkladnému uvoľneniu a odovzdaniu prenajatých
priestorov. Realizácia zádržného práva prenajímateľa (poškodeného) voči spoločnosti Aston Oil, s.r.o.
nebola preukázateľne tejto spoločnosti oznámená, aj napriek tomu, že prenajímateľ bol povinný túto

skutočnosť nájomcovi oznámiť podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko ku dňu skutku nebol preukázaný žiaden zákonný dôvod, prečo by nájomca mal mať zamedzený
prístup do uvedených priestorov, mal nájomca oprávnenie aj splnomocniť na vstup do uvedenýchpriestorov obžalovaného a tento tak nevstupoval do priestorov úmyselne protiprávne, pričom na veci nič
nemení ani fakt, či pri samotnom vstupe boli alebo neboli prítomní príslušníci Policajného zboru, resp.
pán Q., nakoľko oprávnenie na vstup mal samotný oprávnený. Neboli tak naplnené všetky formálne

znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, čo malo za následok oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.

Okresný súd poukázal aj na princíp ultima ratiom (zásada subsidiarity trestnej represie), z ktorého
vyplýva, že sporné otázky, ktoré vyplynú zo vzájomného súkromnoprávneho vzťahu a ktoré sa týkajú

porušenia tohto vzťahu, majú byť primárne riešené v civilnom konaní.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote (na hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení

rozsudku dňa 29.01.2018 č.l. 315 spisu) zahlásili odvolanie okresný prokurátor aj poškodený, ktoré
písomne odôvodnili na č.l. 336 a č.l. 341 spisu.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor poukázal na to, že v konaní bolo nesporne preukázané
vlastnícke právo k predmetu nájmu F. C. (poškodeného), ktorý dal tieto priestory do prenájmu práve

spoločnosti Aston Oil, s.r.o., ako nájomcom. Taktiež bolo preukázané, že od zmluvy o prenájme riadne
odstúpil a uplatnil si zádržné právo. Z výsluchu poškodeného vyplýva, že oznámenie o zapečatení dverí
bolo vyvesené na troch miestach. K zapečateniu - zamrežovaniu dverí došlo z dôvodu neplatenia nájmu
nájomcom. Doporučenými listami vyzýval spoločnosť Aston Oil, s.r.o. na vypratanie priestorov, následne
požiadal súd o vydanie predbežného opatrenia na vykonanie zádržného práva na veci nachádzajúce sa

v predmetnom nebytovom priestore, nakoľko nájomné mu zo strany nájomcu nebolo doplatené. O tom,
že v prenajatom nebytovom priestore mali osobné veci tretie osoby vedomosť poškodený nemal. Ani
poškodený ani svedok Q. nedali súhlas na odpílenie mreží a na vstup do priestorov. Po zamrežovaní
dverí ich nájomca nijakým spôsobom nekontaktoval, že by chcel vydať osobné veci. Uviedol tiež, že
priestor bol zamrežovaný z toho dôvodu, aby tam ako prvý vstúpil súdny exekútor.

Poukazuje na výpoveď svedka K. K., podľa ktorého doposiaľ nebola nájomná zmluva riadne ukončená.
O zamrežovaní dverí sa dozvedel asi mesiac pred skutkom, pričom ihneď kontaktoval správcu budovy
p. Q. ako aj vlastníka nehnuteľnosti. Dňa 05.11.2012 udelil plnú moc obžalovanému D. F. na vstup do
uvedených priestorov, z dôvodu prevzatia osobných vecí.

Okresný prokurátor mal za to, že v konaní bolo preukázané, že obžalovaný D. F. za použitia násilia
- odpílením mreže - neoprávnene vnikol do nebytových priestorov, ktorých vlastníkom je poškodený
F. C. a ktorý tieto priestory zabezpečil za účelom vykonania súpisu veci exekútorom. Plnomocenstvo
obžalovanému bolo vystavené v čase, kedy už nájomná zmluva nebola platná. Odstúpenie od nájomnej

zmluvy bolo nájomcovi riadne doručené dňa 03.10.2012, preto ani nájomca ani iná osoba ( okrem
majiteľa nehnuteľnosti) nemala oprávnenie vniknúť do priestorov. Je nesporne preukázané, že k
násilnému vniknutiu do priestorov došlo v čase, kedy už nájomná zmluva neplatila a obžalovaný ani
spoločnosť Aston Oil, s.r.o. už nemali oprávnenie priestory užívať a vstupovať do nich.

Z vyššie uvedených dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Poškodený v odvolaní poukazuje na to, že poškodený listom zo 06.10.2012 adresovaným spoločnosti
Aston Oil, s.r.o. riadne oznámil uplatnenie zádržného práva, ktoré si nájomca úmyselne neprevzal.

Uplatnenie zádržného práva bolo vyvesené priamo na dverách nebytového priestoru, čo vyplýva z
priloženej fotodokumentácie. Nakoľko si zásielku (uplatnenie zádržného práva) nájomca neprevzal,
uplatnila sa v danom prípade fikcia doručenia podľa § 45 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného v čase uplatnenia zádržného práva), kedy sa neprevzatá zásielka považuje za doručenú po
troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú

osobu sa o nej nedozvie.

Okresný súd pri skúmaní trestnosti skutku mylne a nesprávne vychádzal s predpokladu, že obžalovaný
nekonal protiprávne, keďže bol splnomocnený spoločnosťou Aston Oil s.r.o. na odstránenie poškodenia,mal kľúče od dverí a poznal kódy od alarmu a tiež, že tejto spoločnosti nebolo doručené uplatnenie
zádržného práva. Rovnako nesprávne okresný súd vychádzal z predpokladu, že je právne nepodstatné,
kedy nájomná zmluva v dôsledku odstúpenia zanikla, v tejto súvislosti poukazuje na rozdiel medzi

odstúpením a vypovedaním nájomnej zmluvy. Odstúpením od zmluvy všeobecne sa zmluva od začiatku
zrušuje, teda nebeží žiadna výpovedná doba. Momentom odstúpenia od zmluvy nemá bývalý nájomca
ani ním splnomocnené osoby žiadne právo vo vzťahu k predmetu nájmu. Plnomocenstvo udelené
obžalovanémubolovystavenémesiacpoodstúpeníodnájomnejzmluvy,očomobajavedeli.Protiprávne
konanie obžalovaného nie je možné ospravedlniť účelovým splnomocnením.

Okresný súd podľa názoru poškodeného existenciou plnej moci a nepreukázaním doručenia uplatnenia
zádržného práva odôvodnil absenciu protiprávneho konania. Nesprávne tiež poukázal na princíp ultima
ratio, keďže v danom prípade ide o skutok trestný, nie súkromnoprávny vzťah. Poukazuje na to, že
predmetom posudzovania nie je súkromnoprávny vzťah, ale skutočnosť neoprávneného vniknutia do
nebytového priestoru, a to za pomoci použitia násilia. Samotný skutok, aj keď sa môže zdať, že

vyplýva z civilného sporu, zostáva po trestnej stránke samostatným skutkom, ktorý je nutné posúdiť
v rámci trestného práva, pričom udalosti tomu predchádzajúce môžu byť posudzované prípadne ako
poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti. V žiadnom prípade však nejde o skutok inak trestný.

Poukazuje aj na oznámenie o poškodení predmetu nájmu zo dňa 08.10.2012 a 10.10.2012 písané

spoločnosťou Aston Oil obsahujúce formálne upozornenie, že pokiaľ k odstráneniu poškodenia (mreže)
nedôjde, tak podá spoločnosť Aston Oil trestné oznámenie pre poškodzovanie cudzieho majetku. Ani
v jednom z listom však táto spoločnosť neuvažovala o násilnom odstránení mrežoviny. Má za to, že v
prípade mrežoviny ide o zabezpečenie majetku, nie poškodenie majetku.

Rovnako z nedatovaného listu spoločnosti B., podpísaného obžalovaným vyplýva, že tento o
zabezpečení priestoru, hoci to nazýva poškodením, vedel už 08.10.2012 (v totožný deň, ako spoločnosť
Aston Oil napísala svoju prvú výzvu.

Aj samotná policajná hliadka, ktorá bola privolaná obžalovaným považovala mrežu za formu

zabezpečenia a vyzvala obžalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek konania až do príchodu majiteľa
priestorov. Obžalovaný túto výzvu nerešpektoval a už s vopred pripravenou karbobrúskou odstránil časť
zabezpečenia a vstúpil do zabezpečených priestorov.

Vyššieuvedenéskutočnostipopisujúcelýskutoktakpojehomateriálnejstránkeakoajformálnejstránke,

navyše preukazuje prípravu a úmysel obžalovaného od začiatku prekonať túto prekážku za účelom
vstupu. Skutočnosť, že sa obžalovaný domnieval, že tak činí oprávnene je úplne irelevantná. Nejde o
žiaden civilný spor, žiadne ultima ratio, ale násilné vlámanie.

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu poškodený navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 24.01.2019 za prítomnosti obžalovaného,
splnomocnenca poškodeného a zástupcu Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil
zúčastnených s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním okresného prokurátora ako aj

odvolaním poškodeného a podstatným obsahom spisu. Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol
odvolanie akceptovať, vyhovieť mu, napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Splnomocnenec poškodeného uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním okresného prokurátora,
doplnil, že obžalovaný na miesto skutku prišiel s karbobrúskou pripravený odstrániť mreže, z čoho
vyplýva, že na miesto prišiel s úmyslom vojsť do zabezpečeného priestoru. Obžalovaný uviedol, že

sám obžalovaný ako zástupca spoločnosti Aston Oil, s.r.o. vyzval poškodeného, aby mu oznámil, kto
zamrežovanie urobil. V čase, kedy vošiel do priestorov sám privolal políciu, aby boli prítomní, keď odpíli
mrežu. Do miestnosti vstúpil s použitím vlastného kľúča. Navrhuje odvolanie okresného prokurátora aj
poškodeného zamietnuť.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku,
preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný
proces upravujú. V odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Záverečný názor okresného súdu na prejednávanú vec, keď

obžalovaného spod obžaloby oslobodil je dostatočne presvedčivý, opodstatnený z hľadiska vecnej
správnosti a zároveň zákonný a spravodlivý. Okresný súd oslobodzujúci rozsudok odôvodnil v súlade s
ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje
naň. Preto sa na skonštatovanie správnosti žiada odvolacím súdom uviesť nasledovné:

Úvodom odvolací súd poukazuje na to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol napadol

odvolaním okresný prokurátor ako aj poškodený.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov
založil svoje rozhodnutie, ktorým obžalovaného PhDr. D. F. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku, na tom právnom závere, že v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný vstúpil

do priestorov úmyselne protiprávne. Svoj záver odôvodnil poukazom na platné plnomocenstvo udelené
spoločnosťou Aston Oil, s.r.o. ako nájomcov, na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s prenajímateľom
F. C. - O. I. dňa 01.02.2010. Ku dňu skutku nebol preukázaný žiaden zákonný dôvod, prečo by nájomca
mal mať zamedzený vstup do predmetných nebytových priestorov, mal nájomca oprávnenie aj na
splnomocnenie inej osoby na vstup do uvedených priestorov. Taktiež okresný súd skonštatoval, že v

danej veci neboli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona., keď
chýbala subjektívna zložka - zavinenie. Záverom okresný súd poukázal i na princíp „ultima ratio“.

Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora, tento v odvolaní namietal skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa, a to poukazom na skutočnosť, že v čase, kedy ku skutku došlo už nájomná zmluva medzi
spoločnosťou Aston Oil, s.r.o. ako nájomcom a prenajímateľom F. C. - O. I., s.r.o. (poškodený) nebola
platná, v dôsledku čoho okrem vlastníka nehnuteľnosti a správcu nebytového priestoru p. S. Q. nemala
právo užívať priestory a vstupovať do nich žiadna iná tretia osoba. Bolo dostatočne preukázané, že
obžalovaný za použitia násilia - odpílením mreže neoprávnene vnikol do nebytového priestoru, čím sa

dopustil spáchania prečinu, na skutkovom základe v obžalobe.

Odvolací súd vyššie uvedené názory okresného prokurátora, na ktoré poukázal v odvolaní nezdieľa,
pričom si v plnom rozsahu stotožňuje a osvojuje si skutkové a právne názory súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za správne.

Kľúčovou otázkou, ktorou sa musel tak okresný súd ako i krajský súd zaoberať a vysporiadať bolo
to, či zistený a ustálený zásah do vlastníckeho práva poškodeného F. C. - O. I., s.r.o., ako vlastníka
predmetných nebytových priestoroch v rozhodnom období (t.j. dňa 05.11.2012 v čase približne o 9:20
hod) napĺňal znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, alebo

nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona.

Podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, kto protiprávne vnikne, obsadí alebo užíva nebytový priestor
iného, alebo kto oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bráni, potrestá sa
odňatím slobody až na jeden rok.

Objektom tohto trestného činu je výkon práv spojených s vlastníctvom nebytového priestoru, a to
predovšetkým výkon práva užívať nebytový priestor. Oprávnenou osobou je vlastník nebytového
priestoru, pokiaľ je zároveň aj jeho užívateľom, ktoré mu vyplýva z vlastníckeho práva. Objektívna
stránka spočíva v neoprávnenom bránení oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru. Subjektom

(páchateľom) môže byť akákoľvek trestne zodpovedná osoba. Na naplnenie subjektívnej stránky sa
vyžaduje úmyselné zavinenie.Vyššie označený prečin je úmyselným trestným činom a na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa
vyžaduje naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu, to znamená aj subjektívnej
stránky, teda úmyselného konania obžalovaného, tak ako je to rozvedené vyššie. Na naplnenie

subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto prečinu je potrebné nad akékoľvek pochybnosti
páchateľovi preukázať úmysel protiprávne vniknúť do nebytového priestoru. Ak sa táto skutočnosť
vykonaným dokazovaním nepreukáže, nie je možné konštatovať naplnenie subjektívnej stránky tohto
prečinu. Vyžaduje sa tu neodmysliteľne vedomosť páchateľa, že na užívaní nebytového priestoru nemá
žiadny právny nárok, resp. vedomosť o tom, že žiadny právny nárok ho neoprávňuje na bránenie v

užívaní bytu oprávnenej osobe.

Z vykonaného dokazovanie bolo preukázané, že obžalovaný dňa 05.11.2012 prišiel do polyfunkčnej
budovy na H. ul. č. XX v C. (ďalej označené ako „nebytový priestor“), kde za pomoci neznámeho
predmetu (počas výsluchu na hlavnom pojednávaní zistené, že išlo o karbobrúsku) odpílil kovovú
mrežovinu, ktorou boli zabezpečené nebytové priestory. Obžalovaný konal uvedeného dňa na základe

plnomocenstva udelenému mu konateľom spoločnosti Aston Oil, s.r.o. K. K. dňa 05.11.2012, na
zastupovanie spoločnosti Aston Oil, s.r.o. vo veci odstránenia poškodenia majetku a sprístupnenia
nebytových priestorov. Udelené plnomocenstvo bolo platné, preukázal sa ním aj privolanej policajnej
hliadke. V týchto nebytových priestoroch boli v tom čase okrem predmetov patriacich spoločnosti Aston
Oil, s.r.o. ktorá mala predmetný nebytový priestor v nájme, aj predmety (príslušenstvo a zariadenie)

patriace spoločnosti UNIVERSAL EXPORTS LTD, s.r.o., t.j. veci patriace obžalovanému ako tretej
osobe.

Obžalovaný v konaní niekoľkokrát tvrdil, že nemal vedomosť o sporoch medzi prenajímateľom a
nájomcov, ktoré vyplývali z údajného nezaplatenia nájmu pod dobu niekoľkých mesiacov. Obžalovaný

nevedel ani o skutočnosti, že poškodený ako prenajímateľ od zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzatvorenej so spoločnosťou Aston oil s.r.o. odstúpil, následne od zmluvy odstúpil aj nájomca (pre
predchádzajúcom vyjadrení, že odstúpenie od zmluvy zo strany prenajímateľa nie je v súlade so
zákonom ako ani so samotnou zmluvou), rovnako nemal vedomosť o uplatnení zádržného práva,
v dôsledku ktorého dal údajne prenajímateľ (poškodený) zabezpečiť vstupné dvere do nebytového

priestoru mrežovinou.

V konaní pred súdom prvého stupňa sa nepodarilo preukázať opak, teda vedomosť obžalovaného
o vyššie uvedených skutočnostiach. Preto pokiaľ obžalovaný do nebytového priestoru po
predchádzajúcom odpílení mrežoviny vnikol, urobil tak v nevedomosti resp. v omyle, nakoľko sa

domnieval, že zmluvný vzťah medzi prenajímateľom a spoločnosťou Aston oil, s.r.o. riadne trvá, v
dôsledkučohobolpotomtitulomudeleniaplnomocenstvaoprávnenýnavstupdopredmetnéhopriestoru.

Odvolací súd nemá dôvod neveriť tvrdeniam obžalovanému, že konal v nevedomosti. Z obsahu spisu
vyplýva, že obžalovaný sa dozvedel o zabezpečení nebytového priestoru mrežovinou dňa 08.10.2012,

kedy ihneď upovedomil správcu polyfunkčného objektu na ul. H. XX, C., kde sa nebytový priestor
nachádzal ako aj majiteľa tejto nehnuteľnosti p. F. C., o poškodení predmetu nájmu, na čo dostal
odpoveď, že k poškodeniu predmetu nájmu nedošlo, obžalovanému nebolo oznámené, že mrežu na
dvere umiestnil správca p. S. Q. na pokyn poškodeného. Nie je zrejmé, prečo obžalovaného o takomto
zabezpečení priestoru neinformovali. V dôsledku zamrežovania sa obžalovaný dôvodne domnieval (po

predošlom informovaní poškodeným, že poškodenie predmetu nájmu zistené nebolo a súčasne po
„neinformovaní“ o zamrežovaní), že išlo o protiprávne konanie neznámej osoby, a on, na základe
platného plnomocnenstva vystaveného nájomcom v nevedomosti o spore o skončenie nájomnej zmluvy
mrežovinu odpíli, aby sa dostal do priestorov, na ktorých užívanie mal právny nárok. Obžalovaný sa
svojím konaním snažil odstrániť protiprávny stav, o ktorom sa v nevedomosti domnieval, a to odpílením

mreží, aby mohol priestor riadne užívať a mať prístup k predmetom vneseným doň ako aj svojich
osobných vecí.

Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že oznámenie o uplatnení zádržného práva riadne doručil
nájomcovi, a toto oznámenie súčasne vyvesil na troch rôznych miestach. Tieto tvrdenia však neboli

preukázané. Poškodený nijako nepreukázal odoslanie a riadne doručenie tohto oznámenia (pričom
vzhľadom na spory prenajímateľa a nájomcu týkajúcich sa platného odstúpenia od nájomnej zmluvy
to malo byť predovšetkým v jeho vlastnom záujme). Taktiež nebolo preukázané vyvesenie oznámenia
na nebytovom priestore, ako aj na vchode do polyfunkčnej budovy. Túto skutočnosť potvrdil aj jeden zpríslušníkov hliadky PZ privolanej na miesto, ktorý uviedol, že žiadne takéto oznámenia na dverách ani
pri dverách vyvesené nebolo. Poškodený sa odvoláva na fotodokumentáciu, avšak tá zachytáva situáciu
zo dňa 07.11.2012 (t.j. 2 dni po tom, kedy malo dôjsť ku skutku), teda ani táto skutočnosť nesvedčí o

tom, že nájomca a obžalovaný mali vedomosť o uplatnení zádržného práva, nakoľko tento oznam mohol
byť vyvesený na predmetnom priestore dodatočne účelovo.
´
Pokračujúc v argumentačnej línií odvolací súd zdôrazňuje, že zavinenie ako podstata subjektívnej
stránky je budované na dvoch zložkách, a to vôľovej (ktorá spočíva v tom že, páchateľ chcel spôsobom

uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom) a vedomostnej
(ktorá spočíva v tom, že páchateľ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený). Záver o tom, či je tu sprítomnené zavinenie
v zmysle § 15 Trestného zákona je záverom právnym, ktorý sa bezpodmienečne musí zakladať na
skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd zhodne s právnym záverom okresného súdu ako aj s poukazom na vyššie uvedené
uzatvára, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že konaním obžalovaného
PhDr. D. F. došlo k naplneniu znakov žalovaného prečinu po subjektívnej stránke. Vykonaným
dokazovaním úmysel obžalovaného neoprávnene vniknúť do nebytového priestoru tak, ako mu to kladie
obžalobazavinupreukázanýnebol.Právenaopak,obžalovanýpreukázateľnekonalvdobrejvieremajúc

na zreteli trvanie nájomného vzťahu medzi poškodeným ako prenajímateľom a spoločnosťou Aston
Oil, s.r.o. ako nájomcom a od neho odvodeným a riadne udeleným plnomocenstvom vystaveným dňa
05.11.2012 na účely vstupu do priestoru. Okresný súd preto správne uzavrel, že skutok nie je trestným
činom. Obžalovaný konal výlučne na základe vystaveného plnomocenstva, bez akejkoľvek vedomosti o
skutočnostiach, ktoré vyplývali z obchodného (súkromnoprávneho vzťahu nájomcu s prenajímateľom).

V súvislosti so spornými skutočnosťami vyplývajúcimi zo súkromnoprávneho vzťahu medzi nájomcom
a prenajímateľom, odvolací súd nad rámec odôvodnenia považuje za potrebné vyjadriť sa k uplatneniu
zádržného práva prenajímateľom nasledovne:

Samotný postup prenajímateľa (poškodeného) pri uplatnení zádržného práva javí prinajmenšom
zvláštny. Príslušné zák. ustanovenie upravujúce inštitút zádržného práva § 672 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ako jednu z podmienok uplatnenia tohto inštitútu (ktorá musí byť kumulatívne splnená!)
vyžaduje preukázanie skutočnosti, že nájomca sa z dotknutého priestoru sťahuje alebo z neho
odstraňuje veci, čo však v konaní nielenže nebolo preukázané, ale nebolo ani tvrdené. Poškodený

uviedol, že odstúpenie od zmluvy o nájme bolo nájomcovi doručené dňa 03.10.2012, v ktorom ho
zároveň vyzval k uvoľneniu a odovzdaniu prenajatých priestorov. Preukázané však bolo, že už dňa
08.10.2012 v skorých ranných hodinách, t.j. piaty deň po doručení tejto písomnosti boli dvere do
nebytového priestoru zamrežované, vyvstáva tu otázka, či by mal nájomca vôbec možnosť dostať sa do
priestoru bez odstránenia mrežoviny, aby si splnil svoju povinnosť vypratať priestor, tak ako ho vyzval

prenajímateľ.

Pokiaľ ide o predmety, ktoré sa nachádzali v prenajatých priestoroch, poškodený na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že nemal vedomosť o tom, že by sa v týchto priestoroch nachádzali veci
tretích osôb. Tu je potrebné poukázať na ustanovenie nájomnej zmluvy, z ktorej nájomcovi vyplýva

oprávnenie dať prenajaté priestory do prenájmu, o čom bude informovať prenajímateľa (vlastníka),
teda prenajímateľ musel vedieť, resp. pripustiť možnosť, že pokiaľ takéto ustanovenie zmluva o nájme
obsahovala, logicky tak bola vysoká pravdepodobnosť, že v priestoroch sa budú nachádzať aj predmety
tretích osôb. Nájomca na hlavnom pojednávaní vypovedal, že prenajímateľ F. C. mal vedomosť o tom, že
v prenajatých priestoroch sa nachádzali aj veci tretích osôb, písomne ho o tom informoval. Prenajímateľ

o tejto skutočnosti musel vedieť aj od správcu budovy p. S. Q., ktorý riešil všetky záležitosti ohľadom
prenajatých priestorov s nájomníkmi. Pokiaľ teda prenajímateľ pristúpil k uplatneniu zádržného práva
(bez vopred doručeného upovedomenia nájomcu, ktorá povinnosť mu z prísl. ustanovení Občianskeho
zákonníka nepochybne vyplýva), pričom v nebytovom priestore boli zadržané aj predmety tretích osôb,
odvolací súd bez prejudikovanie veci dodáva, že uplatnenie tohto inštitútu pokiaľ ide o veci tretích osôb

prekračuje rámec zákonných medzí.

Pokiaľ však ide o všetky sporné otázky ako nejasnosť v tom, či nájomná zmluva v čase skutku trvala,
ktorá z výpovedí nájomnej zmluvy bola účinná, či pokiaľ išlo o uplatnenie zádržného práva poškodenýpostupoval v súlade so zákonom, ako aj ďalšie nezrovnalosti, odvolací súd sa nimi nezaoberal,
nakoľko je vecou civilného súdnictva tieto sporné otázky dokazovať. Dokazovanie v tomto smere (s
ohľadom na charakter súkromnoprávneho vzťahu - Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej

podľa Obchodného zákonníka) by nezodpovedalo základným zásadám trestného konania ani jeho
základnému účelu, ktorým je v zmysle § 1 Trestného poriadku náležité zistenie trestných činov a
spravodlivé potrestanie ich páchateľov.

Odvolacísúdsabezakejkoľvekpolemikystotožňujeajsodôvodnenímokresnéhosúdu,ktorýmpoukázal

na princíp „ultima ratio“.

Odvolací súd zdôrazňuje, že trestné právo je prostriedkom „ultima ratio“ (ide o poslednú a najkrajnejšiu
možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke, ako aj v praxi sa tradične vychádza zo zásady akejsi
„pomocnej úlohy trestnej represie“ (vychádzajúcej zo zásady subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť
trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a iba pre typovo najzávažnejších porušeniach

spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných
právnych odvetví nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.
Princíp trestného práva ako prostriedku „ultima ratio“ sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú
súkromnoprávny základ, presne tak ako to bolo i v tejto veci.

V týchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát s
vedomím, že princíp „ultima ratio“ má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu, pričom musia tiež
náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva
a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne došlo. Princíp
„ultima ratio“ tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú

výhradne do sféry občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a ktoré len zdanlivo vykazujú
znaky skutkovej podstaty trestného činu o trestnej činnosti, presne tak, ako to bolo aj v tejto veci.

Odvolací súd zdôrazňuje, že dovolávanie sa ustanovení a ochrany vyplývajúcej z trestného právo (v
tomto prípade skutkovej podstaty prečinu podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona) je možné použiť len

v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne
presahujú ich rámec a majú už povahu absolútne bezdôvodného protiprávneho užívania nehnuteľností
neoprávnenou osobou. Len takémuto striktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť
uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najzávažnejších prípadov porušenia práva
a tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie sú účinné (ide už o vyššie uvedenú subsidiaritu

trestnej represie, tzv. princíp ultima ratio rozvedenú odvolacím súdom vyššie).

Z obsahu spisu ako i dôkazných listín vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodeným bol v minulosti
súkromnoprávny vzťah, odvodený od hlavného záväzku (obligácie), ktorým bola práve Nájomná
zmluva (predmetom ktorej bolo užívanie nebytových priestorov na ul. H. č. XX, C.) uzatvorenej medzi

poškodenýmakoprenajímateľomaspoločnosťouAstonOil,s.r.o.akonájomcom.Ztejtozmluvyvyplývali
stranám práva a povinnosti špecifikované v jednotlivých článkoch, ktoré sa spravovali ustanoveniami
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ako i sankcie za porušenie zmluvných povinností.

Napokon je potrebné zdôrazniť, že porušenie alebo narušenie vlastníckeho práva, tak ako to bolo v

tejto veci, nie je samo o sebe trestným činom, nakoľko ochranu vlastníckeho práva proti neoprávneným
zásahom primárne poskytuje civilné právo, t.j. jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú celý rad možností vlastníka obrátiť sa na civilný súd s rôznymi žalobami (o vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu, vypratanie nehnuteľnosti, zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva atď).

Odvolací súd opätovne pripomína, že nie každé porušenie práva musí nutne znamenať, aj spáchaniu
trestného činu. Opačný výklad by tak znamenal, že každé porušenie práva by muselo byť riešené
v trestnom konaní, čo možno považovať za absurdné, pretože ak by zákonodarca chcel, aby každé
porušenie práva (v tomto prípade vlastníckeho práva poškodeného) bolo riešené prostriedkami
trestného práva ( napr. prostredníctvom prečinu podľa § 218 Trestného zákona), celkom určite by

neupravil systém ochrany vlastníckeho práva v Občianskom zákonníku a nezriaďoval by civilné
súdnictvo.Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s postupom
okresného súdu, kedy po náležite vykonanom dokazovaní oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa
§ 285 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko skutok, ktorý mu kládla obžaloba za vinu nie je trestným

činom.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného, odvolací súd poukazuje na to, že podanie opravného prostriedku
v trestnom konaní poškodeným subjektom je limitované, a to ust. § 307 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, podľa ktorého rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody. Poškodenému teda vyplýva právo podať odvolanie len v rozsahu vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia, nemôže teda odvolaním napadnúť akýkoľvek výrok.

Vyššie uvedené ustanovenie treba vykladať vo vzájomných súvislostiach a pripustiť odvolanie
poškodeného iba v tom prípade, keď by odsudzujúcim rozsudkom bolo nesprávne rozhodnuté o jeho
nárokoch, resp. nebolo rozhodnuté vôbec. Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku

však smeruje svojou povahou proti výroku o vine a právo podať také odvolanie poškodenému
neprislúcha. Preto pokiaľ poškodený podá odvolanie proti takémuto výroku, ide o odvolanie podané
neoprávnenou osobou. (porovnaj R 43/1967)

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd nebol povinný pristúpiť k meritórnemu prejednaniu,

t.j. splniť si prieskumnú povinnosť vyplývajúcu z § 317 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k odvolacím
námietkam poškodeného uplatnených v odvolaní, nakoľko tieto svojou povahou smerujú voči výroku o
vine.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Z odôvodnenia napadnutého oslobodzujúceho rozsudku vyplýva, že okresný súd postupoval plne v
súlade s vyššie citovaným § 288 ods. 3 Trestného poriadku, kedy po riadnom uplatnení si nároku

na náhradu škody poškodeným voči obžalovanému rozhodol v zmysle uvedeného ustanovenia tak, že
poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Takýto postup okresného súdu
je správny a nemožno mu nič vytknúť.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/

Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora a
poškodeného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.