Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Bauer
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6Csp/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201697
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718201697.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: R. W. ROVER, IČO: 33 574 359,
so sídlom Sučianska 2106/29, Martin, právne zastúpeného: RYBÁR advokát s.r.o., IČO: 51 273 225, so
sídlom A. Kmeťa 11, Žilina, proti žalovanému: X. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. E.. Č. M. XXXX/XX, W., právne
zastúpenému: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., IČO: 50 595 652, so sídlom G. Švéniho
6, Prievidza, o zaplatenie 22.056,01 € s príslušenstvom,
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22.056,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 22.056,01 € od 01.09.2017 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške
400 €, splatných vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.05.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 22.056,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.056,01 €
od 01.09.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 07.02.2017 spoločnosť
ECOCONSULT SK s.r.o. ako dlžník, R. W. ROVER ako veriteľ a X. Z. ako preberajúci dlžník
podpísali právny úkon s názvom „uznanie dlhu a prevzatie dlhu“. Týmto právnym úkonom spoločnosť
ECOCONSULT SK s.r.o. ako dlžník uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi R. W. ROVER vo
výške 27.056,01 € z titulu nezaplateného nájomného a služieb spojených s nájmom na základe zmluvy
o nájme nebytových priestorov č. DIS-02/2013 zo dňa 01.02.2013. V čl. II. predmetného právneho
úkonu sa dlžník - spoločnosť ECOCONSULT SK s.r.o. dohodol s preberajúcim dlžníkom - žalovaným
X. Z. na prevzatí dlhu vo výške 27.056,01 €, t.j. že namiesto pôvodného dlžníka vstúpi so súhlasom
veriteľa na jeho miesto ako dlžník - žalovaný voči veriteľovi R. W. ROVER. Veriteľ dal k prevzatiu
dlhu súhlas v čl. III. uvedeného právneho úkonu. Dňa 07.02.2017 sa žalovaný stal dlžníkom namiesto
pôvodného dlžníka. Medzi veriteľom a preberajúcim dlžníkom bola zároveň uzavretá dohoda o splatnosti
tohto dlhu ku dňu 31.08.2017. Nový dlžník - žalovaný na predmetný dlh vo výške 27.056,01 € uhradil
bezhotovostným vkladom na účet veriteľa sumu 5.000 € dňa 14.09.2017. Napriek viacerým výzvam
ďalšie platby nevykonal.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac
nasledovný skutkový stav:3. Na základe žalobcom podanej žaloby súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26.07.2018,
č. k. 6Csp/45/2018 - 25, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.08.2018 podal žalovaný proti uvedenému platobnému
rozkazu včas podaný odpor. Uviedol, že v prvom rade namieta výšku a právny dôvod vzniku záväzku,
ktorý nedobrovoľne a neslobodne uznal. Záväzok vznikol voči spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o.,
IČO: 36 378 828. Tento subjekt s vedomím žalobcu technicky zhodnotil predmet nájmu, aby bolo
vôbec možné predmet nájmu užívať. Namieta platnosť právneho úkonu, ktorým údajne prevzal záväzok
za spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o. Žalobca ho k podpisu uznania dlhu a prevzatia dlhu nútil,
vyhrážal sa mu bezprávnymi vyhrážkami a z tohto dôvodu nekonal žalovaný slobodne, keď tento
právny úkon urobil. Nesúhlasí ani s výškou pohľadávky. Žalobca nemá v skutočnosti pohľadávku vo
výške podľa žalobného návrhu. Spoločnosť ECOCONSULT, s.r.o., IČO: 36 428 281 a spoločnosť
ECOCONSULT PLUS, s.r.o. IČO: 44 149 638 a spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o. časť tejto
pohľadávky uhradila. Preto výška pohľadávky uvedená v návrhu nie je správna. Okrem toho žalobca
bránil predchádzajúcemu dlžníkovi spoločnosti ECOCONSULT SK s.r.o. v riadnom užívaní predmetu
nájmu, preto výška pohľadávky nie je správna aj z tohto dôvodu. Voči žalobcovi nadobudol pohľadávky,
ktoré si započítal voči pohľadávkam žalobcu a aj z tohto dôvodu nemá voči nemu žalobca žiadne
pohľadávky. Jeho finančná a sociálna situácia nie je dobrá. V súčasnosti je zamestnaný a jeho čistý
príjem je 720 €, nemá žiadny významný majetok a byt, kde býva, zaplatil z hypotéky, ktorú spláca.
Manželka je na materskej dovolenke. Ako fyzická osoba sa pravdepodobne nevyhne podaniu návrhu
na vyhlásenie konkurzu spolu s návrhom na oddlženie, čím získa ochranu pred veriteľmi a zároveň v
najlepšom prípade budú len čiastočne uspokojené všetky jeho záväzky.
5. Uznesením zo dňa 05.09.2018, č. k. 6Csp/45/2018-33, súd z dôvodu podaného odporu zrušil platobný
rozkaz zo dňa 26.07.2018 č. k. 6Csp/45/2018-25 v celom rozsahu.
6. Na základe výzvy súdu v súlade s ust. § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) sa žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.09.2018 vyjadril k podanému odporu. Uviedol,
že je nesporné, že zmluvné strany spoločnosť ECONONSULT SK, s.r.o. ako dlžník, žalovaný ako
preberajúci dlžník a žalobca ako veriteľ podpísali uznanie dlhu a prevzatie dlhu. Tvrdenia žalovaného
o nedobrovoľnom a neslobodnom podpise uvedeného právneho úkonu pokladá žalobca zo strany
žalovaného len za zavádzajúce, účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku, naviac zo strany
žalovaného nikdy nedošlo v tejto súvislosti k uplatneniu právnych prostriedkov v občianskoprávnej,
prípadne trestnoprávnej rovine voči žalobcovi. Žalobca rovnako nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že
spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o. technicky zhodnotila predmet nájmu, aby sa dal užívať. Žalovaný
o tejto skutočnosti nepredložil žiadny dôkaz, pričom žalobcovi nie je v tejto súvislosti zrejmé od akého
konateľa spoločnosti ho nedokáže žalovaný zabezpečiť, keďže v čase podpisu nájomnej zmluvy a
aj v tomto čase jediným konateľom spoločnosti je práve samotný žalovaný. V ďalšej časti odporu
už žalovaný nenamieta platnosť právneho úkonu ale výšku pohľadávky. Žalobca výšku žalovanej
pohľadávky odôvodnil v podanej žalobe. Žalovaný žiadnu ďalšiu platbu napriek niekoľkým telefonickým
aj osobným výzvam nerealizoval a zostatok záväzku doposiaľ nezaplatil a žalovaný súdu ani žiadny
dôkaz o prípadnej ďalšej úhrade nepredložil. Rovnako žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz
ani žiadny dôkaz v podanom odpore neoznačuje pokiaľ ide o žalovaným tvrdené započítanie. Žalobca
preto z tejto rôznorodej a navzájom sa vylučujúcej procesnej obrany žalovaného bez predloženia,
resp. označenia akýchkoľvek dôkazov na podporu jeho tvrdení vyvodzuje len snahu vyhnúť sa plneniu
záväzku,kuktorémusažalovanýnapodkladeuznaniaaprevzatiadlhuzodňa07.02.2017vočižalobcovi
zaviazal.
7. Písomný podaním doručeným súdu dňa 08.11.2018 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu k
podanému odporu. Uviedol, že právny úkon, ktorým prevzal na seba záväzok nie je platný. Nemá
náležitostiprávnehoúkonu.Samotnáskutočnosť,žepodpísalvyhlásenie,ktorémupredpripravilžalobca
nič nemení na tejto skutočnosti. Rovnako ani to, že nepodal trestné oznámenie. Skutočnosť, že zaplatil
žalobcovi sumu 5.000 € neznamená, že uznal platne a účinne svoj záväzok. Na pojednávaní výsluchom
svedkov, fotografiami preukáže, že spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o. technicky zhodnotila predmet
nájmu s vedomím žalobcu a táto spoločnosť postúpila pohľadávku vyplývajúcu z tejto skutočnosti na
žalovaného.8.NávrhompodanýmelektronickysoZEPdňa01.10.2018,doručenýmsúdudňa03.10.2018,sažalobca
voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo
v prospech žalobcu k bytu č. 3, na 1. posch., vchod 32, nachádzajúcom sa v bytovom dome so
súpisným číslom stavby 3248, postaveného na pozemku - parcela registra G.-Z. XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria vo veľkosti o výmere XXX X. C. S. H. Č.. XXXX, J. X., J. W., Z. Ú. W., vedeného
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a na podiel žalovaného
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku vo
veľkosti 6130/79935, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky titulom uznania dlhu a prevzatia
dlhu zo dňa 07.02.2017 vo výške 22.056,01 € s príslušenstvom. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný
doposiaľ v prebiehajúcom konaní nijakým dôkazným prostriedkom nespochybnil nárok žalobcu, naopak
predmetný záväzok voči žalobcovi čiastočne plnil sumou 5.000 € dňa 14.09.2017, čo nepochybne
prispieva k tomu, že predmetný záväzok v danej výške plne akceptoval a zaviazal sa plniť za pôvodného
dlžníka. Žalobca je preto názoru, že jeho peňažný nárok trvá a je dôvodný. Žalovaný v podanom odpore
proti platobnému rozkazu uviedol, že jeho aktuálna finančná situácia nie je dobrá a ako fyzická osoba
sa pravdepodobne nevyhne podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu spolu s návrhom na oddlženie,
pričom v tomto procese získa ochranu pred veriteľmi. Žalobca poukazuje, že žalovaný je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti , a to M. Č.. X, S. X. Q.., W. XX, S. V. W. M. U. V. V. Č. V. XXXX, Q. S. Q.
- Q. R. G.-Z. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti o výmere 438 m2 zapísaný na LV č.
2758, okres Martin, obec Vrútky, katastrálne územie W., vedeného Okresným úradom Martin, katastrálny
odbor a k tomu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX. Uvedená nehnuteľnosť predstavuje
základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej hodnoty podľa jeho vyjadrení nevlastní.
Žalobca má preto obavu, že počas prebiehajúceho súdneho konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky
alebo po jeho skončení by mohlo dôjsť na strane žalovaného k takej zmene jeho majetkových pomerov
vovzťahuknehnuteľnosti,ktorúvlastnížalovanýčiužformouscudzenianehnuteľnostitretejosobealebo
inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, čo by mohlo ohroziť riadne vykonanie exekúcie, resp. zhoršenie
vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Rovnaké zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky a ohrozenie výkonu
exekúcie by nesporne nastalo aj vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného a začatím procesu
oddlženia. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť predstavuje jediný zdroj, z
ktorého by žalobca potenciálne mohol uspokojiť svoje právne nároky, t.j. predmetnú istinu vo výške
22.056,01 € s príslušenstvom. Žalobca nemá iný spôsob akým by posilnil svoju pozíciu veriteľa,
pričom má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného
vzhľadomnastavsúdnehokonaniaozaplateniepohľadávky,nakoľkomožnovdohľadnejdobeočakávať
vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom.
9. Uznesením zo dňa 31.10.2018, č. k. 6Csp/45/2018-58, právoplatným dňa 21.11.2018, súd zriadil
záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach, a to byt č. X, S. X. Q.., W. W. XX M. U. V.
Č. XXXX, postaveného na pozemku Parcely registra G.-Z. O. S. Z. X. Q.. Č.. XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX X. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaných na liste vlastníctva
XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie W., mesto W.,
okres Martin, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 22.056,01 € s
príslušenstvom.
10. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vytvoreného cez katastrálny portál dňa 19.09.2018, vedenom
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre kat. úz. W., mal súd preukázané, že žalovaný je
výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to bytu č. X S. X. Q.. W. W. XX bytového domu súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/XX -
zastavanéplochyanádvoriavovýmereXXXm2apodielupriestorunaspoločnýchčastiachaspoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX. Na predmetnom
byte viazne záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. (Úverová zmluva č. 5135770419).
11. Dňa 07.02.2017 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným ako preberajúcim dlžníkom a obch.
spol. ECOCONSULT SK s.r.o., IČO: 36 378 828, so sídlom v Martine, I. Československej armády
3/10223, ako dlžníkom uzatvorená dohoda o uznaní dlhu a prevzatí dlhu, ktorou dlžník v súlade s
ust. § 323 Obchodného zákonníka uznáva dlh voči veriteľovi z titulu nezaplateného nájomného a
služieb spojených s nájmom na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. DIS-02/2013 zo dňa
01.02.2013 (ďalej len „Zmluva o nájme“) v celkovej výške 27.056,01 €. V čl. II Zmluvy o nájme sadlžník s preberajúcim dlžníkom dohodli v zmysle § 531 ods. 1 Obchodného zákonníka, že preberajúci
dlžník preberá dlh dlžníka vo výške 27.056,01 € a vstúpi so súhlasom veriteľa na jeho miesto ako
dlžník. Preberajúci dlžník sa s dlžníkom dohodol, že vstúpi na jeho miesto do celého dlhu vrátane
príslušenstva. Preberajúci dlžník vyhlasuje, že si je vedomý právnych dôsledkov prevzatia dlhu. V čl.
III. veriteľ udelil súhlas k prevzatiu dlhu preberajúcim dlžníkom. V súlade s čl. IV. Sa preberajúci dlžník
dohodol s veriteľom, že prevzatý dlh zaplatí najneskôr do 31.08.2017. Podľa čl. V. účastníci dohody
zhodne vyhlásili, že dohoda je v súlade s ich skutočnou a vážnou voľou, nežiadajú nič pozmeniť alebo
doplniť a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpisujú.
12. Zo žalobcom predloženého čiastočného výpisu z účtu vyplýva, že dňa 14.09.2017 bola zrealizovaná
transakcia vo výške 5.000 € s popisom „X. Z. splátka dlhu“.
13. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca neodpustí žiadnu časť istiny. Zotrval
na písomných podaniach. Jedná sa tu o vzťah žalobca a žalovaný. Iné spoločnosti nemajú vzťah
k pohľadávke. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania
dňom 01.09.2017. Poukázal na čiastočné plnenie vo výške 5.000 €. Obranu žalovaného považujú za
nedôvodnú a vzájomne si odporujúcu. Žaloba bola podaná dňa 07.05.2018. Odpor bol podaný dňa
27.08.2018. Žalovaný bol poučený. Mal dostatok času na predloženie uvedených dôkazov. Navyše
navrhnuté dôkazy nemajú právnu relevanciu. Nárok žalobcu bol bezpečne preukázaný. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno. Nepodal trestné oznámenie. Čiastočne plnil po uznaní dlhu. Čo sa týka
započítania, to zostalo v rovine tvrdení. Žalovaný mal 5 mesiacov na preukázanie týchto skutočností.
Navrhol žalobe vyhovieť a zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pohľadávku neuplatňoval aj voči iným osobám, len voči
žalovanému. Neoslovil pána V., aby záväzok prevzal. Nevykonával nátlak na žalovaného. Raz sa stretol
s pánom Z.. Bol aj s právnym zástupcom Ž.. Povedal, že uplynula doba splatnosti, a že to bude riešiť
právnou cestou. Nátlak na neho nevykonával. V čase stretnutia dohoda o uznaní dlhu bola uzavretá.
Bolo to už po dohodnutej lehote splatnosti. S pánom Z. sa stretával bežne, pokiaľ bol v prenájme, keďže
to bolo v rovnakých priestoroch. Potom, ako vznikla pohľadávka, sa s ním stretol raz tak, ako uviedol.
Dvakrát s ním ešte volal. Povedal mu, že nedodržiava splátky. Žalovaný povedal, že ide predať byt, a
že to dá do poriadku. Následne uhradil sumu 5.000 €. Dlh vznikol z dôvodu nedoplatkov na nájomnom
a služieb spojených s užívaním nebytových priestorov, ktoré mala prenajaté firma ECOCONSULT SK,
ktorej konateľom bol a aj je v súčasnej dobe pán Z.. Spoločnosť ECOCONSULT SK do prenajatých
obchodných priestorov neinvestovala. Ak áno, tak bez jeho súhlasu. Investovala tam iná firma, a to
ECOCONSULT, ktorá je odlišná od spoločnosti ECOCONSULT SK.
15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol, že, ak žalobca upustí od časti istiny a povolí
uhradiť dlh v splátkach, sú ochotní pristúpiť na dohodu. Uviedol, že v priestoroch sa nachádzajú
hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Bude sa domáhať ich vrátenia. Uznanie dlhu nebolo
urobené platne a zákonne. Zo strany žalobcu bol vyvíjaný na žalovaného nátlak. Teda právny úkon
nemá náležitosti právneho úkonu. Prevzatie záväzku je neplatné. Žalobca sa pokúšal túto pohľadávku
uplatniť najskôr u pána V.. Potom u nájomcu ECOCONSULT SK a na záver z hľadiska postavenia
osobnosti žalovaného túto pohľadávku uplatnil voči nemu. Z predložených fotografií vyplýva výška
investícii, ktoré boli vykonané právnym predchodcom žalovaného, a ktoré sú predmetom započítania.
Navrhol vypočuť svedka Q. V., ktorého účasť zabezpečia. V súčasnej dobe nevedia poskytnúť jeho
identifikačnéúdaje,adresujehobydliska.Výsluchbudezaúčelompreukázania,žeprávnyúkon,uznanie
dlhu, nebol urobený platne, slobodne, vážne a určite. Na ďalšom pojednávaní predložia aj dohodu
o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom boli tvrdené investície a v tejto časti došlo k započítaniu
voči pohľadávke žalobcu. Dôkazy navrhol do skončenia dokazovania, preto by ich súd mal pripustiť.
Nesúhlasí s procesným postupom súdu, že odmietol vykonanie dôkazov. Na pojednávaní vyplynulo, že
zostalosporné,čiprávnyúkon,ktorýurobilžalovaný,urobilvsúladesnáležitosťami,ktorénanehokladie
právnyporiadok.Tietorozporysanadnešnompojednávaníneodstrániliapostupsúdujetaký,žedôkazy,
ktoré by mohli prispieť k odstráneniu týchto pochybností, súd odmietne vykonať z dôvodu nesprávne
aplikovanej koncentračnej zásady. Určite nebolo cieľom zákonodarcu, aby hľadanie materiálnej podstaty
toho, či právny úkon má náležitosti alebo nemá náležitosti, malo ustúpiť pred efektívnosťou konania.
Okremtohoskutočnosť,žebudeďalejpotrebnédokazovať,čiprávnyúkonmánáležitosti,ktorévyžaduje
občiansky zákonník, má plynúť z dnešného pojednávania. Bolo nedostatočné položenie niekoľkých
otázok žalovanému na jeho majetkové a zárobkové pomery. Nie je možné dnes na pojednávaní povedať,ktorá zo strán uniesla dôkazné bremeno. Žalobca tvrdí, že žalovaný bez akéhokoľvek nátlaku, údajne
len na jednom stretnutí, uznal svoj dlh a prevzal ho za právnickú osobu, ktorej bol štatutár. Žalovaný tvrdí
opak, táto okolnosť sa nevyriešila, ale podľa súdu toto nie je dôležité, dôležité je dnes rozhodnúť. Čo sa
týka započítania, nie z dôvodov na strane žalovaného nebol schopný dnes predložiť dohodu o postúpení
pohľadávky a je právne významné, ak disponuje pohľadávkou, ktorá je spôsobilá na započítanie voči
žalobcovi, že súd túto okolnosť má skúmať a má umožniť dokázať žalovanému, že má pohľadávku voči
žalobcovi. Tak isto nie je významné, že prešla doba 5 mesiacov, od kedy on tento argument oznámil
súdu. V konaní sa nepreukázalo, že pohľadávka žalobcu je dôvodná, je v správnej výške, a že právny
úkon, ktorý žalovaný na tejto pohľadávke urobil, je platný.
16. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že keď došlo k uznaniu dlhu, bol jedným z konateľov spoločnosti
ECOCONSULT SK, s.r.o. V súčasnej dobe je už jediným konateľom tejto spoločnosti. Nie je pravda, že
sa s pánom žalobcom stretol len raz. V januári alebo v decembri, pred rokom, sa stretli tiež vo firme.
V šiestom mesiaci 2018 ho navštívil spolu s právnym zástupcom s riešením, že prevedie na neho byt
v hodnote 60.000 € a z tejto sumy sa odpočíta dlh, ktorý uznal. S tým nesúhlasil. Žalobca povedal, že
budú to riešiť ináč a aj tak ho o ten byt pripraví. Potom sa rozišli a ďalej sa nepokračovalo v týchto
rokovaniach. Snažil sa dlh splniť. O tom svedčí aj platba 5.000 €. Je zamestnaný. Snažil sa to dorovnať.
JezamestnanývstrojárskejfirmeFlextechs.r.o.Čistýmesačnýpríjemje720€.Príjemzfunkciekonateľa
spoločnosti ECOCONSULT SK s.r.o. nemá žiaden. Iné príjmy nemá. Hradí hypotekárny úver vo výške
200 € mesačne, ktorý si zobral na kúpu bytu. V súčasnej dobe býva s manželkou a mal. dieťaťom v byte,
ktorý patril za slobodna manželke. V byte, ktorý kúpil za hypotekárny úver, nik nebýva. Mal. dieťa je vo
veku 2,5 roka. Manželka je na rodičovskej dovolenke. Obchodná spoločnosť ECOCONSULT SK s.r.o.
chcela ukončiť svoju činnosť. Celkovo prepúšťala. Chcela ukončiť aj prenájom priestorov. Prenájom bol
ukončený. Na to, aby bol nájom ukončený bolo potrebné vyplatiť dlh, ktorý tam vznikol. Uviedol, že určite
chcel nejakú časť toho dlhu vyrovnať a uznať. Po vyjadreniach pána W., že si urobí poriadky aj s pánom
V., nadobudol presvedčenie, že pokiaľ tie peniaze nevymôže, že sa to dá riešiť aj inak, respektíve, že
pokiaľ sa nedohodnú, že ich nesplatí ako osoba, že sa to celé dá riešiť aj inak. Nekonkretizoval ako inak.
Pán V. bol druhým konateľom spoločnosti ECOCONSULT SK s.r.o. Keďže pán W. povedal, že sa to dá
riešiť aj inak, si myslel, že mu hrozí aj nejaké nebezpečenstvo. Mal polročnú dcéru. Chcel sa dohodnúť
na splátkach 350-400 € mesačne. Má vedomosť, že žalobca nejakú pohľadávku uplatňoval voči p. V.,
myslí si. Predpokladá, že je to asi táto. Spoločnosť ECOCONSULT SK zhodnotila prenajaté priestory.
Nevie, či mal o tom žalobca vedomosť, ale niekoľkokrát tam bol. Mohol si to všimnúť. Myslí si, že súhlas
neudelil na tieto investície. Jednalo sa o dobudovanie kancelárskych priestorov. Pohľadávku týkajúcu sa
investícií nadobudol od ECOCONSULT SK na základe písomnej dohody, ktorú však nemá k dispozícii.
Nevie sa momentálne vyjadriť k výške pohľadávky voči žalobcovi, nakoľko nevie presne, o akú sumu sa
jedná. Nepodal trestné oznámenie na žalobcu v súvislosti s tvrdeným nátlakom. Splátku vo výške 5.000
€ uhradil, lebo mal snahu dlh urovnať. Ďalej dlh nesplácal, nakoľko po vyjadrení žalobcu spolu s jeho
právnym zástupcom, že aj tak o ten byt príde, prestal mať záujem na úhrade dlhu.
17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.
Podľa § 531 ods. 1 OZ Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho
miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu,
kto dlh prevzal.
Podľa § 531 ods. 3 OZ Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
Podľa § 532 OZ Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími
osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto
určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa§1531,2,3Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)Stranysúpovinnéuplatniťprostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
18. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe
vyhovel v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Súdu bolo preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe prevzatia dlhu. Právny predchodca žalovaného,
obch. spol. ECOCONSULT SK, s.r.o., IČO: 36 378 828, so sídlom v Martine, I. Československej brigády
3248/32 (ďalej len „právny predchodca žalovaného“), uzatvoril so žalobcom dňa 07.02.2017 dohodu o
uznaní dlhu v súlade s ust. § 323 Obchodného zákonníka, ktorou uznal svoj dlh voči žalobcovi z titulu
zmluvy o nájme nebytových priestorov č. DIS-02/2013 zo dňa 01.02.2013 v celkovej výške 27.056,01
€. Uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase jeho uznania. Uznaním
dlhu prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Pre uznanie dlhu boli splnené všetky zákonné
podmienky (určitosť, zrozumiteľnosť, písomná forma, identifikácia zmluvných strán a záväzku, rozsah
uznania). Zároveň s uznaním dlhu bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným ako preberajúcim
dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako dlžníkom uzatvorená aj dohoda o prevzatí dlhu v
súlade s ust. § 531 OZ, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že na miesto pôvodného dlžníka
nastúpižalovanýakonovýdlžník.Nakoľkoprevzatímdlhusaobsahzáväzkunemení,ajnaďalejsajedná
o obchodnoprávny vzťah. Základným predpokladom inštitútu prevzatia dlhu je existencia záväzkového
právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom, ktorá medzi stranami sporu nebola nesporná.
Pri prevzatí dlhu je pôvodný dlžník oslobodený od svojej povinnosti splniť dlh, ktorá prechádza na
preberajúcehodlžníka.Žalovanýtaknastúpilnamiestopôvodnéhodlžníkaaprevzaldlhvcelkovejvýške
27.056,01 €, ktorý sa zaviazal uhradiť v lehote do 31.08.2017. Žalovaný rozporoval nárok žalobcu, ale
na rozdiel od neho, na preukázanie svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne relevantné listinné dôkazy,
ktoré by žalobcom tvrdený nárok oslabovali. Zo strany žalovaného došlo aj k čiastočnému plneniu
vo výške 5.000 €. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že
týmto plnením neuznáva aj zvyšok dlhu. Žalovaný pri výsluchu tvrdil, že mal snahu dlh vyrovnať, ale
ďalšie splátky nevykonal po vyjadrení žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal neplatnosť právneho úkonu,
s týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplýva, že zo strany
žalobcu nedošlo k žiadnym bezprávnym vyhrážkam. Žalovaný mal nadobudnúť presvedčenie o nátlaku
z vyjadrenia žalobcu, že sa to dá riešiť aj inak. Nekonkretizoval ako inak. Uvedené súd nepovažuje za
bezprávnu vyhrážku, ktorá by oslabovala slobodnú vôľu žalovaného. Vôľa strán bola prejavená navonok
podpisomdohodyoprevzatídlhu,tedabolaprejavenáurčitýmazrozumiteľnýmspôsobom.Sloboduvôle
vylučuje fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Fyzické donútenie nebolo žalovaným tvrdené.
Okolnosti vylučujúce slobodu vôle by však museli mať základ v objektívne existujúcom stave. Predstavu
žalovaného o akomsi nátlaku nemožno považovať za psychický nátlak, t.j. bezprávnu vyhrážku,
nakoľko pri bezprávnej vyhrážke síce ide o vôľu konajúceho subjektu, ale táto vôľa je podmienená
psychickým nátlakom iného subjektu. Nie každý psychický nátlak je bezprávnou vyhrážkou, ale len
vtedy, ak účastník hrozí druhému pri robení právneho úkonu niečím, čo nie je oprávnený urobiť alebo
vyhrážať sa tým, že by mal niečo urobiť, ale nesmie tak urobiť pri nútení konkrétneho správania sa
druhého účastníka. V zmysle platnej judikatúry okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia
mať tak základ v objektívnej existencii a pôsobiacom stave, nestačí, ak ich existenciu si konajúci len
predstavuje, ale nie je k tomu objektívny dôvod, a súčasne sa musia stať pohnútkou pre prejav vôlekonajúceho tak, že koná k svojmu neprospechu. Žalobca žalovanému uviedol, že sa to dá riešiť aj
inak bez konkretizovania tohto spôsobu. Z tohto nemožno vyvodiť, že žalobca hrozil niečím, na čo
nie je oprávnený. O bezprávnu vyhrážku sa jedná iba vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický nátlak
hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť (napr. hrozba ublíženia na zdraví). Žalobca sa len domáhal
zaplatenia dlhu z titulu dohody o uznaní dlhu a prevzatí záväzku. Žalovaný uvedenú dohodu uzavrel so
zámerom ukončiť podnikateľskú činnosť svojho právneho predchodcu, ktorého je konateľom. Bezprávna
vyhrážka, nátlak bola len predstavou žalovaného. Tvrdenia žalobcu kvalitatívne prevyšujú tvrdenia
žalovaného, ktorého procesnú obranu súd vyhodnotil ako účelovú a rozpornú. Na jednej strane žalovaný
uvádzal, že mal snahu dlh urovnať, bol prístupný na uzavretie zmieru a na strane druhej namieta
samotnú platnosť dohody o prevzatí dlhu. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, nakoľko tieto
dôkazy mohol žalovaný predložiť už v predchádzajúcom priebehu konania, najneskôr na pojednávaní.
Za účelom ich vykonania by súd musel nariadiť ďalšie pojednávanie, čo je v rozpore s princípom
hospodárnosti. Svoju procesnú obranu použil žalovaný už v podanom odpore, ktorý bol súdu doručený
dňa 27.08.2018. Neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mu bránili najneskôr na pojednávaní
predložiť ním tvrdené listinné dôkazy (zmluvu o postúpení pohľadávok), resp. oznámiť súdu identifikačné
údaje svedka, ktorého navrhoval v konaní vypočuť, a ktorého údaje ako bývalého spolukonateľa
museli byť žalovanému známe. Odročenie pojednávania súd považoval za neúčelné a nehospodárne.
Žalovaný ako konateľ spoločnosti, od ktorej mal nadobudnúť údajnú pohľadávku voči žalobcovi, nemal
ani vedomosť o jej výške. Zo žalovaným predložených listinných dôkazov (fotografie) súd nemohol
ustáliť výšku pohľadávky, ktorú si chcel žalovaný započítať. Žalovaný neuniesol dostatočným spôsobom
dôkazné bremeno a súdu nepreukázal nim tvrdené skutočnosti. Tvrdeniam žalovaného súd nemohol
poskytnúť relevantné procesnoprávne účinky. Žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom a
zároveň bol aj poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie (ktorú je potrebné odlišovať od zákonnej
koncentrácie) a procesných následkoch nesplnenia si povinnosti. Povinnosť pripojiť dôkazy zaťažuje
strany už v čase prvého úkonu. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Strany nie
sú oprávnené kedykoľvek v priebehu konania vykonať niektoré procesné úkony, ale sú povinné riadiť
sa princípom hospodárnosti konania. Ich procesné úkony nesmú viesť k prieťahom. Cieľom sudcovskej
koncentráciejezabrániťprávetomu,abystranyzdržiavalisporneskorovykonanýmiprocesnýmiúkonmi.
Zavinenie za nepredloženie dôkazov možno v danom spore pričítať výlučne len žalovanému. Zároveň
súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výška je v súlade s citovanými
obchodnoprávnymi predpismi, a to odo dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bol žalovaný
preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu.
19. S prihliadnutím na výšku dlhu, žalovaným deklarovanú nemožnosť uhradiť dlh v celosti a jeho
príjmové a majetkové pomery súd povolil žalovanému splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 400 €, ktorú výšku súd považuje za primeranú výške dlhu. Obdobnými splátkami mal v úmysle
splácať dlh aj žalovaný. Súd dáva žalovanému do pozornosti, že ak sa dostane do omeškania s plnením
jednej splátky, stane sa splatný celý dlh a zanikne jeho výhoda plniť dlh v splátkach.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.