Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/306/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314204028
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6314204028.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. F., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX
XX A., občan Slovenskej republiky, o vymoženie povinnosti zaplatiť 175,00 Eur s prísl., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o

odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/1325/2014-113 zo dňa 24.
augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/1325/2014-113 zo dňa 24. augusta 2018 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením

č. k. 3Er/1325/2014-113 zo dňa 24. augusta 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že súdny
exekútor podal exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému
na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 175,00 Eur s príslušenstvom, a to na základe
vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05232/13 zo
dňa 29. júla 2013. Predmetom konania bol nárok oprávneného zo zmenky vystavenej dňa 4. júna

2012 povinným na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4. júna
2012 (ďalej len „Zmluva“). Dňa 23. decembra 2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok") vykonaná zákonom č. 438/2015 Z.z., v nadväznosti na čo súdny exekútor doručil
exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21. januára 2016 označené ako "Doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie." Exekučný súd vychádzal z toho, že oprávnený návrh doručil riadne a včas.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd neposudzoval Zmluvu podľa
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov vzhľadom
na vyhlásenie povinného o účele, na ktorý si vzal daný úver. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
na samostatnom liste dňa 4. júna 2012 s tým, že všetky prípadné spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Exekučný súd konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu

so Zmluvy bola založená na platnej rozhodcovskej zmluve, ktorá bola vyhotovená na samostatnom
liste, zmluvným stranám dávala na výber domáhať sa ochrany na rozhodcovskom súde a súčasne
aj na všeobecnom súde, pričom ako vyplýva z jej obsahu, ktorákoľvek zo zmluvných strán mala
právo od nej odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od jej uzatvorenia. Exekučný
súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že vlastný (hlavný kauzálny) právny vzťah
týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade Zmluvy, ktorú exekučný súd posúdil ako

zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd pri výklade Zmluvy
prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali jej uzatvorenie, a teda to, že Zmluva bola uzatvorená navopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa opakovane. Adhézna forma zmluvy nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie Zmluvy sprevádzali
rokovania, či vyjednávanie o jej obsahu zmluvy. Z hľadiska obsahu je Zmluva značne jednostranná

s množstvom zmluvných pokút a sankcií v neprospech dlžníka. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), ktoré taktiež boli pripravené vopred bez možnosti
ich modifikácie. Z obsahu Zmluvy je podľa exekučného súdu nepochybné, že oprávnený pri plnení a
uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu svoje podnikateľskej činnosti, čo mal súd preukázané s
ohľadom na predmet jeho činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Oprávnený svojím konaním a

postavenímvpredmetnomzmluvnomvzťahubezakýchkoľvekpochybnostínaplnilzákonnévymedzenie
dodávateľa tak, ako je uvedené v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinný bol v Zmluve označený
menom, priezviskom, trvalým pobytom, rodný číslom, číslom občianskeho preukazu, obchodným
menom, IČO-m, miestom podnikania a číslom zápisu v živnostenskom registri. Zmluva obsahuje
vyhlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel podnikania. Povinný bol v Zmluve
označený nielen údajmi charakterizujúcimi ho ako živnostníka vykonávajúceho podnikateľskú činnosť,

ale aj údajmi, ktoré ho identifikujú ako fyzickú osobu nepodnikateľa. Exekučný súd tak dospel k
záveru, že povinný mal v zmluvnom vzťahu s oprávneným postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Ak nie je preukázané inak, podľa § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatní výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Účel poskytnutia

úveru nebol s povinným individuálne dojednaný. Exekučnému súdu je aj z rozhodovacej činnosti známe,
že oprávnený vo viacerých prípadoch využil skutočnosť, že žiadateľovi o úver, ktorý vykonával činnosť
ako živnostník, odporučil poskytnutie úveru na výkon podnikania, hoci v skutočnosti tieto finančné
prostriedky mal v úmysle tento žiadateľ použiť na súkromné účely, a tým dosiahol vyňatie právneho
vzťahu spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd tak s

poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal za to, že povinný mal postavenie spotrebiteľa, že
Zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Keďže pohľadávka zo Zmluvy bola zabezpečená zmenkou,
nárok z ktorej si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní, exekučný súd s poukazom na § 44 ods. 2
Exekučného poriadku skúmal, či pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so

zákonom. Preskúmaním odôvodnenia rozhodcovského rozsudku exekučný súd zistil, že rozhodcovský
naprejednávanúvecneaplikovalprávnepredpisyvzťahujúcesanaspotrebiteľskévzťahy.Exekučnýsúd
poukázal aj na skutočnosť, že samotná dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VOP, je v rozpore
s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Túto zmluvnú podmienku si povinný osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami vo VOP mohol len Zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
zmluvným podmienkam, a teda aj dohode o vyplnení zmenky. Dané ustanovenie bodu 13 VOP je tak
podľa exekučného súdu neplatné a v rozpore so zákonom. V nadväznosti na uvedené tak exekučný
súd konštatoval, že v danej veci boli zistené dôvody pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže v konaní,
ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky,
aninarozporsdobrýmimravmialebosozákonom.Exekučnýsúdpretorozhodoltak,žežiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a
návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnejstránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený
je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže
exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa

opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak exekučný
súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im
priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza

k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo
je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený má ďalej za to, že exekučný súd nesprávne
zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinným
uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v

rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd
podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne
zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v
zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných

strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy,
t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených
so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený
poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu výlučne z dôvodov uvedených v

odvolaní pričom uvádza, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s napadnutým uznesením, avšak
pre úplnosť dodáva nasledovné:

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcieuznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým Uznesením exekučného súdu č. k.

3Er/1325/2014-113 zo dňa 24. augusta 2018 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 05232/13 zo dňa 29. júla 2013, ktorý
oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 23. septembra 2013 a vykonateľnosti
dňa 26. septembra 2013, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 249,80 Eur s

príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 4. júna
2012 Zmluvu, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške
100,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod
1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 4. júna 2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré

vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

RozhodcovskýmsúdomnaúčelytejtozmluvysarozumieStályrozhodcovskýsúdzriadenýspoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2
rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa
nepoužijevprípade,akpredpodanímžalobynavšeobecnomsúdebolapodanážalobanarozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho
rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Podľa čl. 3 rozhodcovskej
zmluvysazmluvnéstranydohodli,žektorákoľvekzozmluvnýchstránmáprávoodstúpiťoddanejzmluvy

aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia danej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí
byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. Rozhodcovský súd rozhodol
v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, o nároku oprávneného zo zmenky vystavenej dňa 4. júna
2012 povinným na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy.

11. Odvolací súd vychádzajúc výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP
viazaný, má za to, že odvolacia námietka oprávneného v tom smere, že exekučný súd nesprávne zistil
skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka, nie je dôvodná. Naopak, exekučný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia osobitne vysporiadal s otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, keď uviedol,

že rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú na samostatnom liste dňa 4. júna 2012 vyhodnotil ako platnú a
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu so Zmluvy ňou bola založená.

12. Odvolacia námietka oprávneného, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok, keďže podľa názoru oprávneného v rámci preskúmavania

exekučnéhotitulupomateriálnejstránkenemôžeexekučnýsúdskúmaťsamotnérozhodcovskékonanie,
rovnako nie je dôvodná. Podľa § 44 ods. 2 štvrtá veta Exekučného poriadku súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na
podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky avyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi. Exekučný poriadok ukladá exekučnému súdu v prípade, ak bol exekučný titul vydaný

v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a zároveň sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
povinnosť preskúmať tú okolnosť, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, pričom ak zistí, že na
uvedené skutočnosti súd neprihliadol, je exekučný súd povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť exekučného

súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj napriek
existencii právoplatného exekučného titulu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom
nebol preukázaný opak. Exekučný súd vzhľadom na uvedené musí preskúmať kumulatívne splnenie
oboch uvedených skutočností, t. j. či povinný je fyzickou osobou v postavení spotrebiteľa a zároveň, či

v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a bol exekučný titul, bolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.
Exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že povinný je postavení spotrebiteľa,
pričom zároveň rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní neprihliadol na skutočnosti podľa § 44 ods.
2 exekučného poriadku.

13.Vzhľadomnato,žeoprávnenývodvolanínenapádapostaveniepovinnéhoakospotrebiteľa,odvolací
súd preto napadnuté rozhodnutie exekučného súdu v tomto ohľade nepreskúmaval.

14. Odvolací súd však ďalej poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku,

ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul, nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský
súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým,
či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter.
Rozhodcovský súd sa totiž pri skúmaní spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu obmedzil
len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko žalobca návrh na začatie

rozhodcovského konania smeroval proti fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie. Skutočnosť, že
rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo
sozákonom,jepodľacitovanéhoustanovenia§44ods.2Exekučnéhoporiadkudôvodomnazamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd preto rozhodol

vecne správne, ak žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
predmetného ustanovenia Exekučného poriadku zamietol.

15. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávnej aplikácie
§ 45 ZRK, keďže exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie.

16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).