Dopĺňací rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/254/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508220119
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:1508220119.3

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci žalobcu: T.. Z. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. XXXX/X, B. Z., zastúpený JUDr. Zuzanou Lapárovou, advokátkou so sídlom Forgáchova
bašta 7, v Nových Zámkoch, proti žalovanému: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a. s., so sídlom Panónska
cesta 9, Bratislava, IČO: 31 347 291, zastúpený JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33 193,92
eura, o návrhu žalovaného na doplnenie k rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. mája 2015, č.
k. 5Co/254/2013-471, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom žalovaného, so spoločnosťou News
and Media Holding, a. s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 47 256 281.

Výrok rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. mája 2015, č. k. 5Co/254/2013-471 sa dopĺňa o výrok:
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou včas podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Zámky domáhal
odstránenia následkov neoprávnených zásahov žalovaného do jeho práva na ochranu osobnosti a
primeraného zadosťučinenia spočívajúceho v ospravedlnení, ako aj v priznaní materiálnej satisfakcie vo

výške 33 193,92 eura. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v ženskom týždenníku „Šarm“ č. 28 uverejnil
článok pod názvom „Biznis s rakovinou“. V tomto článku sú skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú jeho cti a
dôstojnostiazčlánkujemožnéjednoznačneurčiťlenosobužalobcu,pretožejejedinýonkológpôsobiaci
v B. v odbore onkológia s krstným menom Z.. Takto ho poznajú občania celého okresu, ako aj z okolitých
okresov, ktorí sa u neho liečili. Je známy i v odbornej lekárskej verejnosti. V článku sú uvedené skutkové
tvrdenia, ktoré vrátane textu na obálke časopisu sa hrubo dotkli jeho cti a dôstojnosti tým, že vyvolávajú
dojem, že pacientov i poisťovne klamal. Článok vyvoláva dojem, že je podvodník, ktorý zarábal na

ľudskom nešťastí a ako lekár neliečil riadne svojich pacientov a obohatil sa na ľudskom nešťastí na úkor
poisťovne. Všetky tieto tvrdenia sú nepravdivé a uvedený článok zapríčinil neistotu pacientov, ktorých
liečil, čo ich nepochybné poškodilo na zdraví. Článok mal negatívny vplyv i na rodinných príslušníkov
žalobcu. Článok bol zverejnený v celoslovensky rozširovanom známom a vyhľadávanom časopise, ktorý
má široký okruh čitateľov a náklad 118 000 výtlačkov a je zverejnený na internete. Listom zo dňa 09. 07.
2008 žalobca uplatnil u žalovaného svoje právo na odpoveď, ktorá bola uverejnená v časopise „Šarm“
č. 30 dňa 22. 07. 2008, avšak v odlišnej forme, ako článok.

2. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 06. 07. 2011, č. k. 16
C/239 /2008-292 a dopĺňacím rozsudkom zo dňa 18. 07. 2011, č. k. 16 C/239/2008-309 žalobe v celom
rozsahuvyhovel.Protiuvedenýmrozsudkompodalodvolaniežalovaný,ktorýžiadalnapadnutérozsudkysúdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd napadnuté
rozsudky súdu prvej inštancie uznesením č. k. 6Co/256/2011-331 a 6Co/257/2011 zo dňa 30. 03. 2012
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Následne súd prvej inštancie opätovne vec preskúmal a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 09. 05.
2013, č. k. 16C/239/2008-418, ktorým uložil žalovanému povinnosť uverejniť v časopise Šarm, do 15
dní po právoplatnosti rozsudku nasledovnú správu s ospravedlnením: „V ženskom týždenníku „Šarm“
číslo 28 z 8. júla 2008 na stranách 22 až 24 sme uverejnili článok pod názvom „Biznis s rakovinou“,

v ktorom boli uvedené skutkové tvrdenia, že „klinický onkológ Z. mal pripraviť zdravotné poisťovne o
viac ako devätnásťmiliónov korún, v rokoch 1995 až 2004 si mal dávať preplácať onkologickú liečbu,
ktorú v skutočnosti nikomu nepodal, vraj liečil aj zdravých ľudí, ktorých držal v omyle, že majú nádor,
znalecké posudky a svedectvá mali mnohé odhaliť, pani T. popisovaná v článku nemala byť riadne
liečená, onkológ nevypisoval recepty ale drahé lieky dával pacientom rovno v ordinácii, nechcel vydať
zdravotnú kartu, zdravotná dokumentácia, ktorú od neho T.. V. prevzala, v mnohých prípadoch nebola

v poriadku ani kompletná a mnohých pacientov v nej vôbec nenašla, našli sa aj falošné nálezy a ich
opisy, takže pán doktor v tom zrejme nebol sám, preplatené lieky za milióny nikdy neboli naozaj fyzicky
čerpané, iba papierovo cez eseročku.“ Obsah tohto článku je skreslený, nepravdivý a zasiahli sme ním
veľmi vážne do práv na ochranu osobnosti T.. Z. U. a znížili sme jeho vážnosť, dôstojnosť a česť, za
čo sa mu ospravedlňujeme.“ Žalovanému ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,- eur,

a to do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania si
súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť samostatným uznesením do 30 po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca a vo vyhovujúcej
časti podal odvolanie žalovaný. O vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak
rozhodoval odvolací súd, ktorý rozsudkom zo dňa 27. 05. 2015, č. k. 5Co/254/2013-471 rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného uverejniť v časopise Šarm správu
s ospravedlnením a v časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby potvrdil a v napadnutej časti výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,- eur rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu v tejto časti zamietol.

4. Žalovaný dňa 18. 01. 2016 doručil Krajskému súdu v Nitre podanie zo dňa 14. 01. 2016 označené
ako Návrh na doplnenie rozsudku podľa § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom uviedol,
že odvolací súd svojim rozsudkom čiastočne potvrdil vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a čiastočne tento napadnutý rozsudok zmenil, avšak opomenul rozhodnúť o trovách
odvolacieho konania a trovách konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby

odvolací súd doplnil v zmysle § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhoinštančný rozsudok o
rozhodnutie trovách odvolacieho konania a trovách konania na súde prvej inštancie v súlade s § 224
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal návrh žalovaného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario s
verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že návrh žalovaného na doplnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 05. 2015, č.
k. 5Co/254/2013-471 je dôvodný.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.Podľa § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016, ak nerozhodol súd
v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti,

môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok,
ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nerozhodol
súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana

do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol
právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa § 225 ods. 2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

Podľa § 225 ods. 3 CSP, návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov
pôvodného rozsudku.

8. Rozsudkom sa má v zásade rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci, t. j. súd musí vo výroku
rozsudku vyčerpať celý predmet konania (pozri § 212 ods. 2 prvú vetu CSP). Ak však súd nerozhodol o

niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do pätnástich dní od
doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť,
doplniť aj bez návrhu, ak sám zistí, že opomenul rozhodnúť o celom predmete konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti.

9. Ak súd rozhoduje o návrhu strany na doplnenie rozsudku a nemieni mu vyhovieť, napríklad z
dôvodu, že je návrh podaný oneskorene, alebo strana žiada doplnenie rozsudku o časť, ktorá však v
rozsudku neabsentovala, alebo žiada doplniť rozsudok o taký predmet, ktorý nebol predmetom konania,
a pod., návrh zamietne. Ak súd konštatuje, že návrh na doplnenie rozsudku je dôvodný, teda absentuje
rozhodnutie o niektorej časti predmetu konania alebo predbežnej vykonateľnosti a bol stranou podaný

v zákonnej pätnásťdňovej lehote od doručenia rozsudku, doplnenie urobí tzv. dopĺňacím rozsudkom.
Na dopĺňací rozsudok sa primerane aplikujú všetky ustanovenia o rozsudku, t. j. ustanovenia § 212a
nasl. CSP. Dopĺňací rozsudok musí byť verejne vyhlásený, je pre neho rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia, musí byť doručený stranám do vlastných rúk.

10. Je potrebné tiež poznamenať, že ak bol návrh na doplnenie podaný predtým, než sa rozhodnutie,
ktoré má byť doplnené, stalo právoplatné, právoplatnosť rozhodnutia nebráni súdu, aby o návrhu na
doplnenie rozhodol (R 40/68).

11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR v z 31. augusta 2010,

sp. zn. 4 Cdo 264/2009, v ktorom uviedol uviedol, že v prípade, že z akéhokoľvek dôvodu súd opomenie
rozhodnúť o celej prejednávanej veci, má možnosť tento nedostatok odstrániť formou dopĺňacieho
rozsudku za podmienok uvedených v § 166 ods. 1 OSP (teraz § 225 CSP). Zo samotnej podstaty tohto
procesnéhoinštitútujezrejmé,ževydanímdopĺňaciehorozsudkuzásadneniejemožnézaložiťprekážku
rozsúdenej veci. Dopĺňacím rozsudkom totiž možno rozhodnúť len o tej časti predmetu konania, o ktorej

súd v rozsudku vydanom v zmysle § 152 OSP (teraz § 212 CSP) nerozhodol. Predmetom doplnenia teda
nemôže byť to, o čom už bolo rozhodnuté. Ak tak súd napriek tomu urobí, napríklad tým, že dopĺňacím
rozsudkom o veci samej znovu rozhodne a dotknutá strana napadne riadne a včas podaným odvolaním
lenpôvodnýrozsudok,trebamaťzato,žeodvolaniesmerujevmeriteveciajprotidopĺňaciemurozsudku.
Vtakomtoprípadebybolototižnelogickézotrvávaťnapožiadavke,abydotknutástranapodalaodvolanie

aj proti dopĺňaciemu rozsudku, ak rovnaký výrok už raz odvolaním napadla a jeho správnosť v odvolaní
namieta. Išlo by o príliš formalistický prístup, ktorý by nezodpovedal požiadavke spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov dotknutej strany v občianskom súdnom konaní.

12. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť návrhu žalovaného na doplnenie rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo dňa 27. 05. 2015, č. k. 5Co/254/2013-471, dospel k záveru, že tento návrh bol podaný v
zákonnej 15 dňovej lehote a zároveň bol podaný dôvodne, keď Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku
opomenul rozhodnúť o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.13. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný, t. j. SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a. s., so sídlom
Panónska cesta 9, Bratislava, IČO: 31 347 291, zanikla zlúčením so spoločnosťou News and Media
Holding a. s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 5, IČO: 47 256 281, na ktorú prešlo imanie zanikajúcej

spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a. s., so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, IČO: 31 347 291.

14. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

15. Krajský súd v Nitre z výpisu z Obchodného registra zistil, že žalovaný bol ku dňu 01. 09. 2015
vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 5980/B z
dôvodu jeho zlúčenia s obchodnou spoločnosťou News and Media Holding a. s., so sídlom Bratislava,
Einsteinova5,IČO:47256281,ktorájejehouniverzálnymprávnymnástupcom.Ztohtodôvodurozhodol
odvolací súd v zmysle § 64 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti Dopĺňacieho rozsudku, že súd v

konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného - so spoločnosťou News and Media Holding a. s.,
so sídlom Bratislava, Einsteinova 5, IČO: 47 256 281.

16. Ako vyplýva z písomného vyhotovenia rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 27. 05. 2015, č. k.
5Co/254/2013-471, odvolací súd opomenul rozhodnúť o trovách konania pred súdom prvej inštancie,

ako aj o trovách odvolacieho konania a vzhľadom k tomu, že návrh na doplnenie rozsudku o rozhodnutie
o trovách žalovaný podal v zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia rozhodnutia, odvolací súd dospel k
záveru o dôvodnosti podaného návrhu, a preto tomuto návrhu vyhovel tak, že rozsudok Krajského súdu
v Nitre zo dňa 27. 05. 2015, č. k. 5Co/254/2013-471, dopĺňa o výrok: Žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

17. Odvolací súd o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže aj žalobca rovnako žalovaný bol v konaní
čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

19. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,ktorýmsavovecirozhodlo.Užalobcu

ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp.
zn. 8 Sžo 215/2010).

20. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán

zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Len v prípade,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať (§ 257 CSP).21. Odvolací súd poukazujúc na skutkový a právny stav danej veci dospel k záveru, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to tak prvoinštančného ako aj odvolacieho, keďže
žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, a to v časti morálneho zadosťučinenia a neúspešný v časti

nemajetkovej ujmy, čo na strane druhej predstavuje čiastočný úspech žalovaného v časti nemajetkovej
ujmy a procesný neúspech v časti morálneho zadosťučinenia. Keďže každá zo strán bola teda čiastočne
úspešnáazároveňajčiastočneneúspešná,vzhľadomkčomuodvolacísúddospelkrozhodnutiu,ktorým
nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a taktiež ani v
odvolacom konaní.

22. Na podporu svojho rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že oba nároky uplatnené žalobcom,
ktoré boli predmetom konania (a to návrh na uverejnenie ospravedlnenia a právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch), boli založené na identickom skutkovom základe a žalobca bol v konaní
úspešný v časti morálneho zadosťučinenia. Žalobcovi dal súd v celom rozsahu za pravdu, že bolo
neprípustným spôsobom zasiahnuté do jeho osobnostných práv tým, že žalovaný uverejnil v časopise

Šarm článok s názvom „Biznis s rakovinou“, v ktorom boli uvedené nepravdivé tvrdenia, ktoré sa navyše
dotýkajú cti a dôstojnosti žalobcu. Keďže v predmetnej veci ťažko určiť, čo chcel žalobca primárne
dosiahnuť svojou žalobu, a to či má pre žalobcu väčší význam uverejnenie ospravedlnenia alebo naopak
priznanienemajetkovejujmy,jepotrebnépovažovaťtietonárokyzarovnocenné,čoprimäloodvolacísúd
rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho podriadiť režimu ustanovenia

§ 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. V tomto smere poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
6. decembra 2007, č. k. IV. ÚS 301/07-33, v ktorom Ústavný SR dospel k záveru, že takýto výklad a

aplikácia ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 255 ods. 2 CSP) v konaní o ochrane
osobnosti, ktorého predmetom je morálne zadosťučinenie a zaplatenie nemajetkovej ujmy je ústavne
akceptovateľné a nespôsobuje ústavnoprávne pochybenie, ktoré by zakladalo porušenie práv niektorej
strany sporu.

24. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným
ustanoveniam tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).