Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/190/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207735
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1717207735.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpeného: Advokátska kancelária Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO 35 855 673, proti žalovanému: I. N., I. Č..XXX/
X, G. N., o zaplatenie 795,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 14.5.2018, č.k. 9 Csp/89/2017-80, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 358,33
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy za obdobie od 14.3.2017 do zaplatenia

potvrdzuje.

Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie sumy 213,90 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy za obdobie od 14.3.2017 do zaplatenia a vo
výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 223,72
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 223,72 eur od 14.3.2017 do zaplatenia

do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol s použitím ust. § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“)
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Prisudzujúci a zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 488, § 489, § 491 , § 53
ods. 4 písm. k/, ods. 5, § 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „ Občiansky
zákonník“), čl.6ods.1,čl.7ods.1smerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách keď po vykonaní dokazovania zistil, žalobca uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom
Zmluvy o pripojení spolu s ich dodatkami ( ktorými sa zaviazal poskytovať žalovanému služby mobilnej
siete, vrátane aktivácie SIM karty a žalovaný sa zaviazal včas a riadne uhrádzať faktúry vystavené
žalobcom za poskytovanie služieb s viazanosťou 24 mesiacov ), ktoré boli uzavreté formou tlačiva
vopred typizovaného. V tlačive boli ustanovenia o právach a povinnostiach záujemcu/ spotrebiteľa
formulované výlučne dodávateľom služby , bez možnosti spotrebiteľa akokoľvek ich pripomienkami
meniť. Spotrebiteľ tak mal možnosť zmluvu ako celok uzavrieť, alebo ju ako celok odmietnuť. Keďže

žalovaný faktúry za hovorné riadne a včas neuhrádzal a dostal sa s platbou celkovej sumy 223,72 eur za
rok 2016 do omeškania, súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel a okrem istiny v uvedenej výške
priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 14.3.2017, t. j.
odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie podľa Pokusu o pokonávku.3. V rozhodnutí poukazujúc na § 53 Občianskeho zákonníka a uznesenie IV. ÚS 55/2011 ďalej
konštatoval, že citované ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide

o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, ktorých použite zákon
v ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Ochrana spotrebiteľa
sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora

Európskej únie ( bod 50 uznesenia Súdneho dvora C-79/10 Pohotovosť/Y., bod 25 rozsudku Mostaza
Claro, C 168/05, Oceano Grupo Editorial SA C 240/98-C ) by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti
súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými

formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany
spotrebiteľa je len iluzórna a jedná sa len o formálnu rovnosť. Na základe uvedenej úvahy súd prvej
inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej
pokuty v sume 358,33 eur s príslušenstvom (s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej
sumy za obdobie od 14.3.2017 do zaplatenia) konštatujúc, že zmluvná sankcia za „akékoľvek porušenie

zmluvnej povinnosti“ určená paušálne, nebola o žalovaným individuálne dojednaná a bola stanovená
výlučne z vôle žalobcu ako podmienka určená pre široký okruh spotrebiteľov. Takáto podmienka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou nezohľadňujúcou závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti a
spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán .

4. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok v časti zmluvnej pokuty, náhrady škody a
závislému výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvejinštancie v tejto častizrušil a vecvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní konštatoval, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a má za to, že v
danej veci nebol správne zistený skutkový stav a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.). So žalobcom uzavrel Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, pričom žalovaný si bol vedomý a výslovne súhlasil s tým, že v prípade
porušenia svojich povinností bude mať žalobca nárok na zmluvnú pokutu. Jedná sa o zmluvnú pokutu,
ktorá sa postupne znižuje a ktorá je dojednaná zákonným spôsobom. Z predložených dôkazov totiž
vyplýva, že zmluvná pokuta bola medzi stranami individuálne dojednaná a z uvedeného dôvodu nie

je na mieste dojednanú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ingerenciu a
ochranu spotrebiteľa súdom v uvedenej veci považoval odvolateľ za neprimeranú.

5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, 378 ods.
1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v
ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

7. Podľa § 379 C.s.p. odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods.1 C.s.p.odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. S poukazom na vyššie citované ustanovenia odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní
(okrem zákonnej výnimky nevzťahujúcej sa na prejednávaný prípad) je viazaný rozsahom odvolania,
vymedzeného odvolateľom v podanom odvolaní.

10.V prejednávanom prípade nárok žalobcu uplatnený v žalobe pozostáva z nároku na zaplatenie
sumy v celkovej výške 795,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy zaobdobie od 14.3.2017 do zaplatenia . Uplatnenú istina vo výške 795,95 eur žalobca vymedzil ako
nárok pozostávajúci z:

a/ nároku na zaplatenie neuhradených služieb vo výške 223,72 eur účtovaných žalovanému v roku
2016 faktúrami žalobcu č.XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX,
b/ zo sumy za nezaplatené splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 213,90 eur
c/ nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností vo výške 358,33 eur.

11. Žalobca podaným odvolaním napadol výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok v časti
zmluvnej pokuty a za nezaplatené splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia (definovanej v
odvolaní odvolateľom ako náhrada škody) a závislý výrok o trovách konania.

12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi vzťahujúcimi
sa k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 358,
33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy za obdobie od 14.3.2017 do
zaplatenia, v ktorých dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o

tomto nároku podstatný význam. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2
C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
vzťahujúcich sa k zamietajúcemu výroku v tejto časti Pre doplnenie rozhodnutia vzťahujúcemu sa k
výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 358,33
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy za obdobie od 14.3.2017 do zaplatenia

a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd dodáva nasledovné .

13. Nárok žalobcu v uvedenej časti sa odvíja od obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorú ako typovú
zmluvu žalobca uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje; nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie v zmysle § 53

ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať aj na ustanovenia o zmluvnej pokute.
Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebnaposkytovanieslužiebnazákladektorejvznikolzmluvnývzťah
medzi stranami je charakterom občianskoprávnou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri

uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). V oblasti
ochrany spotrebiteľa, je východiskom spotrebiteľskej ochrany postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať

zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený, že spoločným znakom tejto právnej úpravy je snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Je treba zdôrazniť,
že z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách smernica Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V danej veci je z predložených listinných

dôkazov jednoznačné, že zmluvná pokuta nebola medzi stranami individuálne dojednaná ( žalobcom
predložené hlavné zmluvy z 11.5.2015 a 25.1.2016 a ich dodatky z 11.5.2015 a 25.1.2016 sú typickými
štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola). Žalobcom boli zmluvy
spolu s dodatkami naformulované bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa a nemožno teda mať za
to, že medzi mobilným operátorom a spotrebiteľom došlo k individuálnemu dojednaniu podmienky a

táto podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dojednania o zmluvnej pokute správne vyhodnotil
ako neprimeranú sankciu, ktorú má spotrebiteľ plniť v prípade nesplnenia jeho záväzku (§ 53 ods. 4písm. k/ Občianskeho zákonníka“), ktorej následkom je jej neplatnosť podľa § 53 ods.5 Občianskeho
zákonníka.

14. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli

najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 358,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

z tejto sumy za obdobie od 14.3.2017 do zaplatenia naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto
časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými
listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by
výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

ustanovení druhéhodielu Civilnéhosporovéhoporiadku alebo,žebynazistenýskutkovýstavaplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Pokiaľ odvolateľ
v odvolaní namieta, že „zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná„ , s týmto záverom sa odvolací súd
nestotožňuje a plne odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a na obsah odôvodnenia uvedeného
v ods. 13 tohto rozhodnutia.

15. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci
súd prvej inštancie vo vzťahu k časti žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 358,33 eur s
príslušenstvom zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny

právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

16. Pokiaľ ide o prijaté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu na zaplatenie sumy
213,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie od 14.3.2017 definovanej v
žalobe ako „suma za nezaplatené splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia“ a v odvolaní ako

„škoda“ odvolací súd zdôrazňuje povinnosť súdu rozhodnutie odôvodniť tak, aby toto spĺňalo zákonné
náležitosti uvedené v § 220 ods.2 C.s.p.. Podľa citovaného ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útokupoužil,akosavyjadrilžalovanýaaképrostriedkyprocesnejobranypoužil.Súd májasneavýstižne
vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil ,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že

osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom
je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo
inéhoorgánu,ktoréjevrozporesozákonom,jeporušenímÚstavouzaručenéhoprávanasúdnuochranu
alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998)zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania;
nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v
ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci. S

týmto názorom sa stotožnil aj ústavný súd (rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS
288/2015 a I. ÚS 547/2016).

18. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave, ktoré nadobudli
účinnosť od 1. júli 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj
naďalej za aktuálne. Toto stanovisko považuje odvolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej

veci a konštatuje, že práve daný prípad poskytuje podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá
veta tohto stanoviska analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho konania , ktorá predstavuje
krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky
relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). O taký prípad ide
v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa

vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z
roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti
Rusku, rozsudok z roku 2003). V prejednávanom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu
k výroku, ktorým zamietol žalobu na zaplatenie sumy 213,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne za obdobie od 14.3.2017 (definovanej v žalobe ako „suma za nezaplatené splátky za zvyšnú

časť kúpnej ceny zariadenia“) neobsahuje žiadne odôvodnenie. Pokiaľ z výroku rozhodnutia vyplýva,
že žalobu i v tejto časti súd prvej inštancie zamietol, pri úplnej absencii odôvodnenia nie je možné
z jeho odôvodnenia vyvodiť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil a ako nárok v tejto časti právne posúdil. Na základe uvedeného potom nebolo možné

zo strany odvolacieho súdu vyporiadať sa vo vzťahu k tejto časti zamietajúceho výroku s námietkami
odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci ( § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) a o tom, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1
písm. f/ C.s.p.).

19. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol
žalobu o zaplatenie sumy 213,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy za
obdobie od 14.3.2017 do zaplatenia podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. a v závislom výroku o trovách
konania zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci zostávajúci predmet konania

dôsledne právne a skutkovo posúdiť, opätovne o zostávajúcom nároku rozhodnúť a rozhodnutie
odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom jasne a výstižne vysvetliť,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil s prípadným odkazom na ustálenú

rozhodovaciuprax.Vnovomrozhodnutíozostávajúcompredmetekonania súdprvejinštancierozhodne
o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).