Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16Pc/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918203614
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918203614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej

veci navrhovateľky H. W., T.. XX. XX. XXXX, U. H. Č. XXX/XX, XXX XX M. G. proti manželovi C. W., T..
XX. XX. XXXX, U. H. Č. XXX/XX, XXX XX M. G., v konaní o rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo manželov H. W., M.. Y., T.. XX. XX. XXXX a C. W.Z., T.. XX. XX. XXXX uzavreté dňa
XX. XX. XXXX na Mestskom úrade v M. G., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á n ár o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 09. 2018 domáhala rozvodu

manželstva s manželom C. W., T.. XX. XX. XXXX, ktoré bolo uzavreté na Mestskom úrade v M. G. dňa
XX. XX. XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že spolu s manželom majú jedno dieťa - M. W., T.. XX. XX.
XXXX, ktorý je plnoletý. Posledné spoločné bydlisko s manželom mali na adrese Č. XXX/XX v M. G.. Z
manželského zväzku sa vytratilo vzájomné porozumenie, spoločné záujmy, neexistuje komunikácia, ani
intímny život. Ďalej navrhovateľka uviedla, že s manželom už spolu nebývajú, pretože sa odsťahovala zo
spoločnej domácnosti. Keďže toto nefunkčné manželstvo nie je možné obnoviť, navrhovateľka žiadala,
aby ho súd rozviedol.

2) Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva, ktorý mu bol doručený poštou dňa 11. 10.
2018 nevyjadril.

3) Na pojednávaní konanom dňa 19. 12. 2018 navrhovateľka uviedla, že na svojom návrhu na rozvod
manželstva trvá. Trvala aj na dôvodoch uvedených v návrhu na rozvod manželstva, ktoré konkretizovala

tým, že ju manžel zo spoločnej domácnosti vyhadzoval. Domnieva sa, že to bolo spôsobené tým,
že si jej manžel našiel novú známosť. Spoločnú domácnosť opustila dňa 13. 09. 2018, a to i z
dôvodu obavy z prípadného fyzického násilia zo strany manžela. V súčasnosti býva u svojej mamy
v M. G.. Do spoločnej domácnosti sa po svojom odchode síce vracala, avšak iba z toho
dôvodu, keď prišiel domov spoločný syn manželov, aby s ním mohla tráviť čas. Po opustení spoločnej
domácnosti a po podaní návrhu na súd nedošlo v manželskom spolužití k žiadnej náprave, práve
naopak. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s manželstva pochádza iba jedno dieťa, a to plnoletý syn

M.. Z jej strany už neexistuje možnosť na obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka sa bojí
toho čo by po obnove manželského spolužitia nastalo. Možno by sa uskutočnila na začiatku nejaká
náprava, ale pravdupovediac neverí, že by došlo k definitívnej náprave. Podľa jej názoru už manželstvo
nemožno obnoviť. Ďalej navrhovateľka uviedla, že jej počas manželstva manžel vôbec nehovoril, že juľúbi. Povedal jej i to, že nie je „dobrá v posteli“ a z uvedeného dôvodu prestala s manželom intímne
žiť. Vo vzťahu k priateľke manžela navrhovateľka uviedla, že neverí, že sa jedná iba o rádovú priateľku,
nakoľko manžel s ňou trávi veľa času. Má vedomosť o tom, že chodia spolu do kina, stále sa u

nej manžel zdržiava. Naposledy si doniesol aj košele, ktoré mu kúpila, t.j. navrhovateľka má pocit,
že majú blízky vzťah. Z jej strany už neexistuje dôvera voči manželovi. Vo vzťahu k známostiam s
inými mužmi navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že manžela počas manželstva podviedla s iným
mužom, avšak poukázala na to, že sa to udialo za tých okolností, že bola opitá a túto svoju neveru
následne oľutovala. Záverom navrhovateľka uviedla, že po podaní návrhu na súd sa manžel o obnovu

manželského spolužitia vôbec nesnažil.

4) Manžel navrhovateľky, ktorý sa pojednávania vo veci samej zúčastnil uviedol, že s návrhom na rozvod
manželstva nesúhlasí. Poukázal na to, že jeho manželka bola počas manželstva stále nespokojná. Bola
nespokojná s tým čo robí, napr. v domácnosti. Z uvedeného dôvodu vznikali medzi nimi rozpory. Mal
dojem, že navrhovateľka má stále pocit, že niečo nemajú. Myslel tým majetkové veci. V prípade, že

ju konfrontoval s tým, že niektorí ľudia sa majú horšie, tak mu neodpovedala. Zároveň mu vadilo to,
že navrhovateľka chodila cez víkendy pracovať do krčmy, pričom keď prišla domov, bola nasiaknutá
prostredím v ktorom pracovala, t.j. cigaretami. Vo svojej práci však navrhovateľka prejavila to, že
chce pokračovať ďalej. Vo vzťahu k svojej známosti, na ktorú navrhovateľka poukázala uviedol, že je
pravdou, že udržiava priateľský vzťah s inou ženou, ktorá je jeho klientkou. Pravdou je, že sú si blízki

a v prípade potreby jej vypomáha s vecami, napr. jej počas neprítomnosti strážil psa, prípadne urobil
nákup keď bola po operácii kolena. S uvedenou osobou udržiava priateľský vzťah až doteraz, avšak
nejedná sa o osobu s ktorou by si vedel predstaviť nejaký spoločný vzťah. Menovaná je v jeho veku
a o partnerský vzťah nemá záujem. Vo vzťahu k svojej agresivite, prípadne násiliu k navrhovateľke
uviedol, že je pravdou to, že navrhovateľku silnejšie chytil, zároveň je pravda aj to, že ju dvakrát vyhodil

pred dvere spoločného bytu, pričom zároveň uviedol, že sa to stalo počas vyhrotených situácií, ktoré
podľa jeho názoru vyprovokovala navrhovateľka a inak ich v tom momente nezvládol. Ďalej uviedol, že
navrhovateľka pri svojom vyjadrení ohľadom toho, že došlo k zhoršeniu ich vzťahov po podaní návrhu na
súd mala pravdepodobne na mysli práve jeho vzťah s vyššie uvedenou osobou, pričom si navrhovateľka
nedá vyhovoriť, že sa jedná iba o priateľský vzťah medzi ním a inou ženou. V tejto súvislosti poukázal

manžel navrhovateľky práve na to, že navrhovateľka ho pred 15 rokmi podviedla s iným mužom. Počas
manželstva navrhovateľ na základe rôznych dôkazov dospel k tomu, že ho manželka podvádzala aj
s inými mužmi a to napr. na základe tajných telefónov a komunikácie ku ktorej sa dostal z histórie
počítača. Raz sa stalo aj to, že navrhovateľku nachytal s iným mužom spolu so svojim synom v spoločnej
domácnosti. Vo vzťahu k intímnemu životu s navrhovateľkou uviedol, že s ňou už od novembra roku

2017 intímne nežije. Vždy keď sa snažil s navrhovateľkou intímne zblížiť, povedala mu, aby sa jej
nedotýkal. Má však za to, že počas manželstva boli aj pekné chvíle, navrhovateľka je žena s ktorou zažil
aj to dobré počas manželstva, je starostlivá, vyzerá dobre, hoci teraz je strhaná, ale verí, že k obnove
ich manželského spolužitia by ešte mohlo dôjsť. Treba brať do úvahy aj to, že s navrhovateľkou majú
spoločného syna pre ktorého by mali žiť. Záverom uviedol, že je pravdou, že sa navrhovateľke po jej

odchode zo spoločnej domácnosti nevenoval, avšak podotkol, že svoju energiu venoval spoločnému
synovi, ktorý išiel študovať do iného mesta. Dodal, že keď niekomu nehovoríte každý deň, že ho ľúbite,
to neznamená, že ho už neľúbite.

5) Súd v predmetnej veci okrem výsluchu účastníkov konania vykonal dokazovanie oboznámením sa

s obsahom spisu, a to sobášnym listom manželov, odpoveďou na lustráciu manžela navrhovateľky
v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni a ZVJS a odpoveďou na lustráciu navrhovateľky v Registri
obyvateľov, Sociálnej poisťovni a ZVJS.

6) Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19. 02. 2000

na Mestskom úrade v M. G., pričom u navrhovateľky sa jednalo o jej prvé manželstvo a u manžela
navrhovateľky to bolo jeho druhé manželstvo. Manželia majú jedného spoločného syna M., ktorý je už
plnoletý.Manželiavsúčasnostispoločnúdomácnosťnezdieľajú.Manželkaspoločnúdomácnosťopustila
dňa 13. 09. 2018 a žije u svojej mamy v M. G.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese
Č. XXX/XX, XXX XX M. G..

7) Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ako
„Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.8) Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9) Podľa § 1 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na

základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

10) So zreteľom na obsah vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zjavné, že ak už uzavretie
manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím

vytvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na strane
druhej jeho harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas
jeho existencie. I keď zaiste nie je sporné, že naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže
z času načas byť obtiažne. Aj v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory
dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť v prípade už existujúceho manželstva aj

právo oboch strán v minulosti založeného partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných
vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s
niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či
tento treba považovať za trvalý (nezvratný), alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti.
Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah budovať a podľa možnosti každý z manželov

jeden druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby sa presvedčili o správnosti v minulosti prijatého
rozhodnutia a aby chyby, ktoré sú prirodzené u každého jedinca nie len vyvážili, ale i prevážili pozitívami.
Je v rukách manželov, či budú spadať do kategórie prípadov, v ktorých prehodnotením niekdajšieho
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku obaja manželia dospejú k
záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho

udržiavať a tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je záver, podľa ktorého
dôvodypredobrovoľnéaslobodnézotrvávanievmanželskomzväzkupominulianietrozumnéhodôvodu
predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď k náprave narušených
vzťahov, alebo k naplneniu prakticky už vyprahnutého vzťahu.

11) Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov konania, berúc do úvahy ich vzájomný vzťah,
doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi manželmi a dospel k záveru,
žemanželstvoúčastníkovkonaniajevážneatrvalorozvrátenéanemôžeplniťsvojspoločenskýúčelaod
manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia a preto súd manželstvo účastníkov
konania podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol. Z

vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ani
spolu intímne nežijú a spoločné dieťa manželov je v čase konania o rozvod manželstva plnoleté.
Manželstvo účastníkov konania nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných Zákonom
o rodine. Ďalej súd zdôrazňuje, že dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie sú charakteristické nielen
pre založenie manželstva, ale aj pre jeho ďalšie trvanie. Pokiaľ jeden z manželov deklaruje celkom

jednoznačne a rozhodne svoj postoj v takom význame, že nemá záujem o ďalšie spolužitie s druhým
manželom a nie je možné ho už obnoviť, potom nemožno takého manžela nútiť zotrvať v manželskom
spolužití, ktorého sa obáva a je pre neho nevyhovujúce. V tomto smere súd nemôže na základe
svojho autoritatívneho rozhodnutia nútiť zotrvať jedného z manželov vo zväzku v ktorom sa cíti
nepohodlne. Ďalej súd poukazuje na to, že riadne fungujúcim je taký zväzok, v ktorom sú si manželia

verní, rešpektujú svoje osobnosti, akceptujú schopnosti a možnosti druhého manžela na vytváraní
plnohodnotného spolužitia. Stav keď manželia spolu nežijú, nezdieľajú problémy, ale ani úspechy,
neuspokojujú vzájomné potreby, či už biologické alebo iné, indikuje možný rozvrat manželstva. Podľa
názoru súdu príčinou rozvratu manželstva v danom prípade sú evidentne rozdielne predstavy manželov
o riadnom manželskom spolužití, s čím súvisí aj subjektívna predstava každého z nich o vhodnosti,

resp. nevhodnosti uskutočňovania voľno časových a iných aktivít s inou osobou opačného pohlavia
ako s manželským partnerom. Všetky tieto okolnosti presvedčili súd o hlbokom rozvrate manželstva, u
ktorého nie je možné očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Verbálne, bez konkrétne
definovaných návrhov, vôľa zo strany manžela k obnoveniu manželského spolužitia prispieť nemôže,najmä ak bola navrhovateľkou odmietnutá. Pokiaľ manžel navrhovateľky v priebehu konania uviedol,
že prípadným dôvodom na udržanie manželstva je okrem iného i to, že majú syna, súd má za to, že
dobrý vzťah s dospelým synom je možné udržiavať a rozvíjať, a to aj spoločne, aj bez toho, aby bolo

manželstvo zachované.

12) Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je zo strany manžela navrhovateľky prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
365 ods. 3 CSP).

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Proti tomuto rozhodnutiu nie je zo strany navrhovateľky prípustné odvolanie, nakoľko navrhovateľka sa
podľa § 368 CSP po vyhlásení rozhodnutia a jeho odôvodnení vzdala práva podať odvolanie voči nemu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
späť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.