Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/254/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615214127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615214127.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov 1/ S.. M. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X., W. J. XXXX/XX, 2/ V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., J. Y. XXXX/X, 3/ Z. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., Ulica J. A. H. XXX/XX, 4/ S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., J. Y. XXXX/X,
ako právnych nástupcov po pôvodnom žalobcovi Z.. S. P., advokátovi, so sídlom X., H. XX, IČO: 35 679
771, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, bol do dňa 30. 09. 2017 zastúpený JUDr. Máriou Krahulcovou,
advokátkou, Advokátska kancelária, so sídlom Lučenec, Komenského 17, proti žalovanému S. X., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., X. XX, v konaní o zaplatenie 190,27 € s príslušenstvom, o odvolaní pôvodného

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/342/2015-59 zo dňa 07. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), m e n í
tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne sumu 127,07 € s
5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 127,07 € od 19. 12. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 63,20

€ s príslušenstvom (výrok I.), z o s t á v a nedotknutý.

III. Výrok o náhrade trov konania (výrok III.) m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť
žalobcom 1/ až 4/ trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ až 4/ trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi
JUDr. S. P., advokátovi, so sídlom X., H. XX, IČO: 35 679 771, ktorý v priebehu odvolacieho konania
dňa XX. XX. XXXX zomrel, zaplatiť 63,20 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,20 €
od 19. 12. 2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že predmetom sporu medzi
stranami bol nárok pôvodného žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby žalovanému
na základe plnomocenstva (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka) v sporovom konaní vedenom pod
sp. zn. 2Ro/228/2006 a exekučnom konaní sp. zn. 12Er/34/2007. Konštatoval, že v prejednávanej veciadvokát - pôvodný žalobca poskytoval právne služby žalovanému, za ktoré mu prináleží odmena. V
konaní vedenom pred Okresným súdom Lučenec sp. zn. 2Ro/228/2006 platobným rozkazom zo dňa 26.
10. 2006 bol X. I. zaviazaný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu, teda táto povinnosť

bola prisúdená v tomto konaní žalovanému. Táto povinnosť však podľa okresného súdu nezakladá
advokátovižiadnuprocesnúalebovecnúlegitimáciu,atoajnapriektomu,žečasťtýchtotrovpredstavuje
sumy vynaložené na trovy právneho zastúpenia. Nárok na náhradu trov je procesným nárokom, hoci
hmotnej povahy a do jeho obsahu sa nepremietajú právne vzťahy založené zmluvou o právnej pomoci,
ktorá sa uzavrela medzi účastníkom, ktorý má právo na náhradu trov konania a jeho advokátom.

Uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci medzi klientom a advokátom sa podľa okresného
súdu zakladá právny vzťah, v ktorom sa v medziach určených vyhláškou o odmenách a náhradách
advokátov uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti. Dohoda klienta s advokátom o poskytnutí právnej pomoci
honorovanej zmluvnou odmenou sa môže dotýkať len účastníka týmto úkonom založeným, čo vyplýva
aj z ustanovenia § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte „Vyhláška č. 655/2004 Z. z.“).

Z uvedeného je potom podľa okresného súdu preukázané, že uzavretím zmluvy o právnej pomoci
sa zakladá nielen povinnosť advokáta poskytnúť klientovi právne služby, ale aj právo advokáta na
poskytnutie odmeny od klienta za vykonanú právnu pomoc bez ohľadu či odmenu prizná príslušný orgán
klientovi alebo ho neprizná, pretože advokát má nárok na odmenu za zastupovanie klienta v konaní.

3. V prejednávanej veci v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Lučenec sp. zn.
12Er/34/2007 si žalobca správne vyúčtoval odmenu za 3 úkony vo výške po 13,28 €, t. j. 400,- Sk v
pôvodne platnej mene a to za úkon zo dňa 04. 01. 2007 prevzatie, príprava, konzultácia, zo dňa 15.
01. 2007 podanie návrhu na exekúciu a zo dňa 16. 05. 2011 návrh na zmenu exekútora. K uvedenému
si vyúčtoval 2x režijný paušál po 178,- Sk v pôvodne platnej mene (5,91 €) a 1x režijný paušál 7,41

€. Vyúčtoval si aj náhradu za poštovné 29,- Sk v pôvodne platnej mene (0,96 €), avšak v predmetnom
konaní si túto čistku už neuplatnil.

4. Dňa 05. 12. 2015 došlo k vypovedaniu plnej moci a ukončeniu právneho zastupovania, teda v
exekučnom konaní už žalobca nebude oprávneného (žalovaného) zastupovať, pretože už v žiadnom

prípade nedôjde k uhradeniu tejto odmeny z jeho strany.

5. Pri náhrade zvyšnej odmeny v konaní sp. zn. 2Ro/288/2006 vo výške 127,07 € bez náhrady
poštovného za 5 úkonov právnej pomoci vo výške po 800,- Sk pôvodne platnej mene (26,56 €), za 3
režijné paušály po 150,- Sk v pôvodne platnej mene (4,98 €) a za 2 režijné paušály po 164,- Sk v pôvodne

platnej mene (5,44 €) a po odpočítaní úhrady zálohy vo výške 950,- Sk v pôvodne platnej mene (31,50
€) mal okresný súd za to, že návrh je v tejto časti nedôvodný, nakoľko exekučné konanie nie je ešte
ukončené, exekúcia ešte stále prebieha a od X. I., ktorý bol platobným rozkazom zaviazaný na úhradu
aj trov konania, budú tieto trovy vymáhané v tomto konaní, preto súd nevidel dôvod duplicitne zaviazať
aj žalovaného na ich úhradu.

6. Keďže súd mal za to, že návrh je dôvodný len čo do zaplatenie sumy 63,20 €, zaviazal žalovaného na
zaplatenie len tejto čiastky s príslušným úrokom z omeškania od 19. 12. 2014, teda od nasledujúceho
dňa, kedy uplynulo 7 dní od doručenia vyúčtovania odmeny spolu s vypovedanou plnou mocou, ktorú
prevzal žalovaný 11. 12. 2014 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako podanú nedôvodne.

7. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa pomeru úspechu a neúspechu. Žalobca bol podľa
okresného súdu úspešným vo výške 33,21 % a žalovaný vo výške 66,79 %. Po prepočítaní pomeru
úspechu a neúspechu je žalovaný úspešný vo výške 33,58 %, preto mu priznal náhradu trov konania
voči žalobcovi v tejto výške.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom lehote odvolanie pôvodný žalobca, a to tak voči
zamietajúcemu výroku ako aj voči výroku o trovách konania. Nestotožnil sa so zamietnutím svojho
žalobnéhonávrhuvozvyšnejčasti,keďsícepriznal,žemedzinímažalovanýmbolodohnuté,žeodmena
advokátabudeuhradenáažpoukončeníexekučnéhokonania,avšakkeďžedošlokukončeniuprávneho

zastúpenia vzniklo advokátovi nárok na uhradenie odmeny advokáta ku dňu jej vyúčtovania. Uznal, že je
pravdou, že v exekučnom konaní je vymáhaná náhrada trov konania vrátane odmeny advokáta, táto je
však príjmom mandanta ako náhrada za ním vynaložené trovy v súvislosti s týmto konaním a teda nie je
príjmom advokáta. Advokát je podľa neho len platobným miestom a následne je povinný tieto prostriedkyvydať mandantovi. Dal tiež do pozornosti, že žalovaného už v exekučnom konaní nezastupuje, teda ak
by aj v exekučnom konaní boli vynaložené nejaké prostriedky, žalobca sa nemá o tejto skutočnosti ako
dozvedieť, nakoľko tieto prostriedky budú zasielané priamo žalovanému, príp. jeho novému právnemu

zástupcovi. Pôvodný žalobca tak nie je podľa neho príjemcom prostriedkov vymožených v exekučnom
konaní, je len platobným miestom, kam ich exekútor poukáže a následne ich poukáže oprávnenému.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 aj na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob 98/2012.

9. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

10. Žalobca v priebehu odvolacieho konania dňa XX. XX. XXXX zomrel. Krajský súd uznesením č. k.
16Co/254/2017-93 zo dňa 18. 06. 2018 rozhodol, že v konaní pokračuje s jeho právnymi nástupcami,
ktorými súd: 1/ S.. M. G., nar. XX. XX. XXXX, 2/ V. P., nar. XX. XX.XXXX, 3/ Z. H., nar. XX. XX. XXXX
a 4/ S. P., nar. XX. XX. XXXX. Žalobcovia po dotaze odvolacieho súdu súčasne zotrvali na žalobe i na

podanom odvolaní písomným podaním zo dňa 23. 07. 2018.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v
texte „CSP“) prejednal odvolanie pôvodného žalobcu v medziach daných § 379 § 380 ods. 1 CSP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP (a contrario), rozsudok okresného

súdu v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP zmenil, keďže preskúmaním veci dospel k záveru,
že odvolanie pôvodného žalobcu je dôvodné. Vo zvyšku (výrok I. ) zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd uvádza, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Odvolací súd sa cíti byť skutkovým stavom zisteným okresným súdom viazaný.

14. Právnym posúdením nečinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd použil správny náležitý právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v súdenej veci síce správne zistil
skutkový stav vecí, použil správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval. Je nepochybné, že
súdposúdiluplatnenýnárokvčastiozaplatenie127,07€spríslušenstvom,t.j.odmenyzaúkonyprávnej
služby uskutočnené v konaní pred Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 2Ro/228/2006 ako nedôvodný

s odôvodnením, že exekúcia ešte stále prebieha a od Ladislava Varádiho, ktorý bol platobným rozkazom
zaviazaný na úhradu aj trov konania budú tieto trovy vymáhané v tomto konaní, preto súd nevidel dôvod
duplicitne zaviazať aj žalovaného na ich úhradu.

16. Vyššie uvedené právne posúdenie okresného súdu na zistený skutkový stav odvolací súd považuje

za nesprávne. Odvolací súd poukazuje na to, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže
byť len strana sporu. Civilný sporový poriadok upravuje platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje
ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Je však nepochybné, že
zo zákona advokát nemá žiadne právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe
dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Súd prvej inštancie správne právne posúdil,

že advokát má právo na odmenu. Toto právo advokátovi však patrí len vzťahu voči jeho klientovi.
Advokát nemá žiadne právo na odmenu voči tretej osobe, či už ďalším účastníkom konania, osobám
zúčastneným na konaní alebo voči súdu v podobe náhrady trov konania. Toto právo na náhradu trov
konania má len strana sporu. Keďže Civilný sporový poriadok, Zákon o advokácii a ani žiadny iný predpis
rovnako nezakotvuje právo advokáta na náhradu trov konania, ktoré vznikli jeho klientovi v konaní pred

súdom, nie je právne významná skutočnosť, že sa vedie exekučné konanie pred Okresným súdom
Lučenec sp. zn. 12Er/34/2007, v ktorom sú vymáhané aj trovy konania, pretože oprávnený v exekučnom
konaní nie je právny zástupca žalovaného z konania sp. zn. 2Ro/228/2006, ale oprávneným povinnémuje len žalovaný. Teda je právne bezvýznamné, že táto exekúcia stále prebieha a budú v nej trovy konania
vzniknuté v konaní 2Ro/228/2006 vymáhané.

17. S prihliadnutím na vyššie uvedené právne posúdenie, ktoré odvolací súd nepovažuje za správne,
bolo potrebné pristúpiť k zmene rozsudku súdu prvej inštancie a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom 1/ až 4/ ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu uplatnený nárok ako odmenu za
poskytovanie právnych služieb v konaní vedenom pred Okresným súdom Lučenec sp. z. 2Ro/228/2006
a v konaní 12Er/34/2007. Keďže tak, ako už ustálil súd prvej inštancie medzi stranami sporu, bolo

nepochybné a v konaní preukázané, že pôvodný žalobca ako advokát na základe plnomocenstva
zastupoval žalovaného v týchto konaniach a pôvodný žalobca mal právo na zaplatenie odmeny v
zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. tak, ako to v odôvodnení rozhodnutia konštatoval aj
súd prvej inštancie, s prihliadnutím na vyššie uvedené argumenty odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 127,07
€ s príslušenstvom ako rozdiel sumy uplatnenej pôvodným žalobcom 190,27 € a sumou, ktorá už

bola pôvodnému žalobcovi priznaná rozsudkom v rozsahu 63,20 € s príslušenstvom a v ktorej časti
rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť, nakoľko nebolo odvolaním napadnuté, t. j.
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 127,07 € s príslušenstvom. Žalovaný je preto povinný zaplatiť
žalobcom 1/ až 4/ sumu 127,07 € aj s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, teda že v rozsahu
poskytnutého plnenia ktorémukoľvek zo žalobcov zaniká povinnosť plnenia žalovaného voči ostatným

žalobcom.

18. Len pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10. 06. 2015
uviedol, že mu žalobca nevysvetlil, prečo v návrhu na vydanie platobného rozkazu si účtuje odmenu

advokátazazastupovaniežalovanéholenza2úkony+2xrežijnýpaušál,avšakvočižalovanémuvtomto
konaní si uplatňuje odmenu a režijný paušál za viac úkonov, čo považuje za rozporné s dobrými mravmi.
Ďalejvšakvýslovneuviedol,ženepopiera,žepôvodnýžalobcauvedenéúkonyvykonalajkeďsčasovým
oneskorením, resp. po urgovaní veci zo strany žalovaného. V samotnom konaní nijakým spôsobom
nespochybnil, že by uvedené úkony vykonané neboli, uskutočnenie týchto úkonov navyše vyplýva aj z č.

l. 36 až 42 spisu, t. j. okresný súd nemal za pochybnú ani výšku tejto náhrady a z uvedeného skutkového
stavu vychádzal i odvolací súd.

19. V nadväznosti na vyššie uvedené v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd pristúpil i k
zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. Keďže úspešnou stranou sporu bol v celom rozsahu

pôvodný žalobca, súd rozhodol, že žalobcovia 1/ až 4/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade § 396 ods. 1 aplikujúc § 262 ods. 1

a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol pôvodný žalobca, preto odvolací súd
rozhodol, že právni nástupcovia pôvodného žalobcu majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).