Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/190/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215117
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116215117.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: W. Q., trvale bytom A. nad C., ul. N. H.
XXXX/XX, proti žalovanému: N., s.r.o., so sídlom D., ul. N. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému:
JUDr. J. H., advokátka so sídlom D., K. X/A, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. mája 2018, č.k. 17Csp/40/2016-70, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmovzodňa09.10.2015,uzatvorenámedzižalobcomažalovaným,jeneplatnáavýrokomII.žalobcovi
priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa
žalobou domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.10.2015, uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným, je neplatná. V žalobe žalobcu bol zároveň obsiahnutý aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práv veriteľa z
Dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu by uložil, aby sa zdržal vykonávania zrážok
z jeho mzdy na základe predmetnej dohody, s tým, že uznesením zo dňa 19.01.2017 súd nariadil
neodkladné opatrenie v požadovanom rozsahu. Následne sa súd v prvom rade zaoberal procesnou
prípustnosťoupodanejžaloby.Konštatoval,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalurčenianeplatnosti

právneho úkonu, teda určenia právnej skutočnosti. Podľa § 137 CSP, ktorý je potrebné aplikovať
na prejednávaný spor, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa tohto ustanovenia, konštatoval súd, je preto pre procesnú
prípustnosť žaloby potrebné, aby právo na požadované určenie vyplývalo z osobitného predpisu. Je
zrejmé, že žalobcom požadované určenie nevyplývalo zo žiadneho právneho predpisu. Táto skutočnosť
však podľa názoru súdu nespôsobuje automatickú nemožnosť úspešne sa domáhať požadovaného
určenia. Ako je zrejmé z uvádzaného ustanovenia § 137 CSP, výpočet procesne prípustných žalôb

nie je úplný. Vyplýva to z použitia slova "najmä" v tomto ustanovení. Preto je na úvahe súdu, aby
posúdil, či požadované určenie je procesne prípustné. V súvislosti s uvedeným nie je podľa názoru
súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 CSP, ktorý zavádza iba príkladmý výpočet procesne
prípustných žalôb. Preto súd uzatvoril, že žaloba žalobcu je procesne prípustná aj bez výslovného
ustanovenia CSP. Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby, teda či napadnutá dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd poukázal na judikatúru iných

všeobecných súdov, ktoré určili rovnaké dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré uzatvoril žalovaný s inými
spotrebiteľmi, za neplatné. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, ako v predmetnej dohode, je
neurčité. Spotrebiteľ v čase uzatvárania dohody nemohol vedieť, čo presne bude predmetom prípadnýchzrážok z jeho mzdy a nemal možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť. Súd uviedol, že znenie
predmetnej dohody svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v
neprospech spotrebiteľa. Znenie predmetnej dohody oprávňuje žalovaného na zrážky zo mzdy aj vo

vzťahu k ďalším nárokom, ktoré dokonca ku dňu uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nie sú určité.
Na presnom uvedení zabezpečovanej pohľadávky a na uvedení výšky pohľadávky, ktorá je dohodou
zabezpečovaná, je potrebné trvať, pretože v opačnom prípade by zrážky zo mzdy bolo možné vykonávať
dovtedy, kým veriteľ sám neoznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávka je v celom rozsahu
uspokojená a už nie je potrebné vykonávať žiadne zrážky. Ak je výška pohľadávky v dohode o zrážkach

zo mzdy jasne a určito uvedená, je veriteľovi, dlžníkovi a aj zamestnávateľovi dlžníka zrejmé, dokedy
je možné vykonávať zrážky zo mzdy (porovnaním súčtu vykonaných zrážok a výšky pohľadávky). Iba
v takom prípade možno považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za určitý právny úkon, ktorý nie je
spôsobilý vytvárať nerovnovážne postavenie v právnom vzťahu veriteľa a dlžníka. Podľa názoru súdu je
tak predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, pretože žalobca bol v konaní plne

úspešný.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň má súd dbať na to, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené
podmienky nespĺňa. Následne uviedol, že ustanovenie § 137 CSP písm. c) pripúšťa určovacie žaloby
len vo vzťahu k právam a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá
osobitný predpis. Konštatoval, že je zrejmé, že CSP vôbec nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú
právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej
skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti , nie
však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Ďalej uviedol, že so žalobcom uzatvorili dňa 9.10.2015

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 1.000 eur, ktorú sa
dlžník zaviazal vrátiť navýšenú o príslušný poplatok. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že
žalobca uhradil svoj záväzok dňa 7.11.2016 a v prípade určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy nezakladal by takýto rozsudok žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľným
ani aplikovateľným. Záväzok z predmetnej zmluvy zanikol splnením a žalovaný považuje tento dlh za

ukončený a vysporiadaný, a preto nie ani dôvod na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ak
zmluvný vzťah už zanikol. Čo sa týka samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola uzavretá platne
podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný mal za to, že predmetná
dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a

súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by
odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá
na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú
dohodu preštudovať a až následne potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Uviedol, že
spôsobyzabezpečenia,medzinimiajdohodaozrážkachzomzdy,súprespotrebiteľskéúveryprípustné.

Zákon o spotrebiteľských úveroch prípustnosť zabezpečenia úverového vzťahu výslovne pripúšťa aj v
ust. § 4 ods. 1 (Poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a v ust. § 9 ods.
1 písm. q) (Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Aj príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované
do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku (najmä zákon o spotrebiteľských úveroch),

výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, resp. zmenil toto rozhodnutie tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne. Zároveň
žalovaný žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalobca nevyjadril.4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnuté
rozhodnutie, odvolací súd uvádza, že sa s touto nestotožnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
riadne a presvedčivo zdôvodnené a je v ňom vysvetlený myšlienkový postup a závery, pre ktoré súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne,

zrozumiteľne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako vec právne posúdil, ako vyložil a
aplikoval príslušné predpisy a taktiež akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí vo veci samej.

6. Ďalej v odvolaní žalovaný tvrdil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.10.2015 bol
žalobcom uhradený dňa 07.11.2016, a teda žalovaný považuje tento dlh za ukončený a vysporiadaný,

a preto nie je dôvod na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ak zmluvný vzťah zanikol.
Zároveň žalovaný v podanom odvolaní namietal, že Civilný sporový poriadok nepripúšťa žalobu o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; podporne uviedol, že v prípade, ak súd určí neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy, nevyrieši takýto rozsudok s konečnou platnosťou všetky práva a povinnosti
medzi sporovými stranami, pretože až rozsudok na plnenie môže s konečnou platnosťou upraviť pomery

medzi sporovými stranami, a preto nie je splnený predpoklad určovacej žaloby (teda naliehavý právny
záujem).

7. Tvrdenie žalovaného, že záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy je splnený, nie je v spisovom
materiáli podložené nijakým dôkazom, ktorý by uvedené preukazoval, preto odvolací súd túto námietku

žalovaného považoval za bezdôvodnú.

8. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca žalobcu je procesne
prípustná. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil naliehavý právny záujem, nakoľko
iba týmto spôsobom, teda podaním žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, sa mohlo

odstrániť neisté právne postavenie žalobcu, spočívajúce predovšetkým v tom, že na základe predmetnej
dohody nevedel (keďže táto celková dlžná suma v nej absentovala), akú dlžnú sumu má žalovanému
uhradiť. Predmetná dohoda obsahuje iba výšku mesačnej splátky (164 eur), ktorú má zamestnávateľ
žalobcovi zraziť z jeho mzdy, neuvádzala však, dokedy má toto splácanie trvať, iba neurčito obsahuje
dojednanie, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka až do celkovej

výšky zabezpečovanej pohľadávky (s tým, že v zmysle predmetnej dohody zabezpečovaná pohľadávka
znamenáktorúkoľvekjednotlivúatiežvšetkyvdohodešpecifikovanépohľadávkyveriteľavočidlžníkovi).
Takéto znenie dohody o zrážkach zo mzdy istote právneho postavenia žalobcu nenasvedčuje. Z
uvedeného dôvodu preto námietku žalovaného o nedostatku danosti naliehavého právneho záujmu a o
neprípustnosti žaloby vyhodnotil ako neopodstatnenú.

9. Odvolací súd sa ďalej v zmysle podaného odvolania zaoberal námietkou žalovaného poukazujúcou
na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súladná so zákonom a dospel k záveru, že tomu
tak nie je z nasledovných dôvodov:

10. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 551 OZ aj
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy musí
byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie

pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Aj keď je predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále je uzatvorená v občiansko-právnom vzťahu,
v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 OZ zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k

dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a
výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v
prospechveriteľa.Výškapohľadávkysícemôžemaťoporupriamovzmluve,aleprizmluvesozmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné exoffo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. V čase uzatvorenia zmluvy už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, poznať
pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený

nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom
by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v
zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Je tomu tak aj v danom prípade,
nakoľkozmluvnéstranysamalivdohodeozrážkachzomzdydohodnúťnatom,žesúčasťoupohľadávky
je aj náhrada škody, ktorá vznikne veriteľovi na základe zmluvy o úvere; pohľadávky, ktoré vzniknú v

dôsledku a v súvislosti s odstúpením a vypovedaním zmluvy; pohľadávky na vydanie bezdôvodného
obohatenia; pohľadávky, ktoré vzniknú na základe odporovateľného právneho úkonu. Ak teda nie je
určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť,
môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku
vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu.

11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná s
poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá
mala byť touto dohodou zabezpečená. Na základe toho súd prvej inštancie správne konštatoval, že pri
uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy musí mať spotrebiteľ vedomosť o tom, pohľadávku akého druhu

a v akej výške dohoda zabezpečuje.

12. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalovaného boli nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd vyslovil, že žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).