Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115215871
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115215871.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu 1: G. N., narodený

XX.XX.XXXX, bytom L. A. Y. XXXX/XX, XXX XX Y., žalobcu 2. E. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom
L. A. Y. XXXX/XX, XXX XX Y., obaja zastúpení: JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou so sídlom
Paulínska 15/A, 917 01 Trnava, proti žalovanej: X. K., narodená XX.XX.XXXX, XXX XX T. XXX, o určenie
neplatnosti závetu a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že Listina o vydedení zo dňa 30. 9. 2014, spísanej vo forme notárskej zápisnice spísanej
JUDr. Ivicou Hodá10vou, PhD., notárom so sídlom v Hlohovci, Nám. Sv. 1icha1a 5, pod číslom N XXX/
XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, ktorou poručiteľ I. N., rod. N., narodený XX. l. XXXX, r. č.

XXXXXX/XXX, naposledy bytom P. XXXX/XX, Y., ktorou vydedil svojho syna G. N., rod. N., rod. N.,
narodeného X. X. XXXX, trv. bytom L. A. Y. XXXX/XX, Y., ako aj jeho potomkov je n e p l a t n á.

II. U r č u j e, že závet zo dňa 30. 9. 2014, spísaný vo forme notárskej zápisnice JUDr. Ivicou Hodálovou,
PhD., notárom so sídlom v Hlohovci, Nám. Sv. Michala 5, pod číslom L. XXX/XXXX, L. XXXXX/., L.,
ktorým poručiteľ I. N., rod. N., narodený XX. B. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom P. XXXX/
XX, Y., celý svoj majetok zanechal svojej dcére, X. K., rod. N., narodenej XX. X. XXXX, trv. bytom T., je v

časti, ktorý odporuje právu žalobcu 1 podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka na jeho dedičský
podiel n e p l a t n ý .

III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 23.06.2015 domáhali, určenia neplatnosti: a) Listina o
vydedení zo dňa 30. 9. 2014, spísanej vo forme notárskej zápisnice JUDr. Ivicou Hodá10vou, PhD.,

notárom so sídlom v Hlohovci, Nám. Sv. 1icha1a 5, pod číslom N XXX/XXXX, Nz 35682/2014, NCRza
5069/2014, ktorou poručiteľ I. N., rod. N., narodený XX. l. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom
P. XXXX/XX, Y., ktorou vydedil svojho syna G. N., rod. N., rod. N., narodeného 8. 9. XXXX, trv. bytom
L. A. Y. XXXX/XX, Y..
b) závetu zo dňa 30. 9. 2014, spísaný vo forme notárskej zápisnice JUDr. Ivicou Hodálovou, PhD.,
notárom so sídlom v Hlohovci, Nám. Sv. Michala 5, pod číslom N 356/2014, Nz 35682/2014, NCRza
5069/2014, ktorým poručiteľ I. N., rod. N., narodený XX. l. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom

P. XXXX/XX, Y., celý svoj majetok zanechal svojej dcére, X. K., rod. N., narodenej XX. 8. XXXX, trv.
bytom T. XXX, v celosti.2.Žalobuodôvodnilitým,žeporučiteľI.N.,rod.N.,nar.XX.LXXXX,r.č.XXXXXX/XXX,naposledybytom
P. XXXX/XX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, spísal listiny o vydedení a závet, ktorým vydedil svojho
syna a všetok majetok odkázal žalovanej. Žalobcovia boli odkázaní v dedičskom konaní, aby podali

žalobuourčenieneplatnostidotknutýchlistínvlehote30dníodprávoplatnostirozhodnutia.Poručiteľako
dôvod vydedenia žalobcu l uviedol dôvod podľa §469a ods. l písm. d) Občianskeho zákonníka, teda že
tento mal viesť trvalo neusporiadaný život, pri čom toto v listine o vydedení špecifikoval tak, žalobca l má
byť závislý na alkohole, omamných a psychotropných látkach. Trvalé vedenie neusporiadaného života
ako dôvod vydedenia bol zavedený za tým účelom, aby poručiteľ ešte za svojho života mal možnosť

odvrátiťsituáciu,keďjehomajetokmápripadnúťtakémuneopomenuteľnémudedičovi,ktorýsidedičstvo
nebude vážiť a ktorý rozdelený majetok chce použiť na vedenie svojho neusporiadaného života (napr.
hazardné hry, nákup ommaných látok a pod) .
Žalobcovia uviedli, že uvedenie existencie daného dôvodu vydedenia sa síce zakladá na
subjektívnom posúdení poručiteľa, toto však musí bezpodmienečne vychádzať z určitých objektívnych,
preukázateľných skutočností. Nie je teda prípustné, aby neopomenuteľný dedič, ako zákonom chránený

subjekt v rámci dedičského konania, bol vydedený bez objektívnej existencia a preukázania daného
dôvodu vydedenia a bol obeťou svoj vôle poručiteľa. Všeobecne sa odporúča, aby za účelom unesenia
dôkazného bremena v listine o vydedení bol samotný dôvod vydedenia čo možno najviac špecifikovaný.
Je teda nepochybné, že objektívne preukázanie skutočností tvrdených poručiteľom - skutočnosť, že
žalobca l má byť závislý na alkohole, omamných a psychotropných látkach, je potrebné bez ďalšieho

preukázať, ak má listina o vydedení byť platnou. Žalobca uviedol, že nie pravdou, že by bol závislý
na alkohole, nie je ani pravdou, že by tento požíval v neprimeranej miere. Alkoholické nápoje požival
príležitostne,vbežnejspoločenskyakceptovanejmiere.Pokiaľideotvrdenie,žejezávislýnaomamných
a psychotropných látkach, toto sa absolútne nezakladá na pravde, žalobca l s týmito nemá žiadnu
osobnú skúsenosť, nikdy ich neužíval a to ani jednorazovo. Žalobca má za to, že tieto skutočnosti sa

dajú objektívne preukázať, či už svedeckými výpoveďami alebo znaleckým dokazovaním. Ak by sme
aj pripustili extenzívnej ši výklad dôvodu vydedenia, než ten ktorý poručiteľ bližšie špecifikoval v listine
o vydedení (závislosť na alkohole, omamných a psychotropných látkach), teda strach, že jeho majetok
by si navrhovateľ nezodpovednosťou znehodnotil, na toto podľa žalobcov z objektívneho hľadiska
neexistujú obavy. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalobca l sa už od roku 2002 osamostatnil, kedy si našiel

prácu v zahraničí. Vzhľadom na túto skutočnosť, kedy musel do práce dochádzať, domov chodil v
priemere každý l či 2 týždne a finančne bol úplne samostatný. V roku 2006 si sám vyriešil bytovú otázku
zakúpil byt. Aj naďalej pravidelne navštevoval rodičov, pomáhal im a prejavoval záujem p ich život.
Taktiež s otcom - poručiteľom mal vzťah bez vážnejších problémov. Popritom bol stále zamestnaný a
finančné zabezpečený. Nič teda nepodporuje tvrdenie, že by mal žalobca 1 viedol neusporiadaný život a

už vôbec nie trvalo, kedy naopak viedol zodpovedný život, pracoval, zabezpečil si bývanie a nikdy nedal
dôvod na pochybnosti o jeho osobe v tom smere, že by bol nezodpovedný, nevážil si peniaze a majetok
a s týmito zaobchádzal ľahkovážne. V období, kedy otec ku koncu svojho života, keďže trpel vážnou
smrteľnouchorobuužpočasdlhšejdobyamanželkaporučiteľabolazamestnaná,osobne,zabezpečoval
žalobca ljehoopateruatoaždoposlednýchminútjehoživota.Poručiteľbezakýchkoľvekvýhradprijímal

túto omoc prijímal a prirodzene spolu komunikovali, pri čom išlo o dlhšie časové obdobie. Žalobca l
je naviac presvedčený, že ak otec takýto úkon urobil, nebolo to výsledkom jeho vôle. Dôvodom, pre
ktorý žalobcovia namietajú neplatnosť závete a to ako neplatnosť absolútnu je skutočnosť, že poručiteľ
obe listiny spísal síce vo forme notárskej zápisnice, a podľa vyhlásenia žiadateľa o spisaní zápisnice
uviedol, že je spôsobilý na právne úkony. Toto nezodpovedá reálnemu stavu, nakoľko v tomto čase

sa už naplno uňho rozvinula alkoholová závislosť i na fyzickom zdraví a ochorenia si vyžadovali trvalú
liečbu spojenú s liekmi tlmiacimi bolesť. Keďže tieto kombinoval pravidelne s množstvom alkoholu, jeho
správanie a vnímanie reality nebolo z hľadiska spôsobilosti na právne úkony adekvátne. I v období, kedy
bol hospitalizovaný je možné preukázať, že liečba ovplyvňovala vnemové rozpoznávacie schopnosti. S
ohľadom na deň, kedy bol závet spísaný je nepochybné, že nebol spôsobilý na právne úkony.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 11.11.2015. Súd konštatuje, že podanie
žalovanej bolo rozsiahle (čl.14-28), pričom budú uvedené tvrdenia (námietky), ktoré majú relevanciu
k veci, kde uviedla, že poručiteľ bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré nadobudol dedením.
Žalovaná uviedla, že žalobkyňa 2./ robila rozdiely medzi súrodencami a uprednostňovala žalobcu 1 od

detstva. Poručiteľ v dôsledku problémov s žalobcom 1 utekal z domu z dôvodu fyzických útokov zo
strany žalobcu 1./, ktorý podľa žalovanej súčasne užíval drogy a alkohol. Žalobca 1 mal maloleté dieťa,
pričom v rodnom liste nie je uvedený ako otec. Žalovaná uviedla, že raz bola svedkom toho, ako domový
dôverník volal žalobkyni 2./, aby prišla poupratovať porozbíjané fľaše od červeného vína, ktoré porozbíjalžalobca 1./. Žalovaná uviedla, že poručiteľ uviedol, ako dôvod vydedenia trvalo neusporiadaný život -
závislosť na alkohole a omamných a psychotropných látkach, pričom fyzické ataky neuviedol v dôsledku
rady od pracovníka notára. Navrhla vypočutie svedka za ozrejmenie správania žalobcu 1./. Poukázala

na to, že žalobca 1./ bol odsúdený za trestný čin voči nej. Informácie o užívaní alkoholu žalobcom 1./ má
od žalobkyne 2./. Žalovaná navrhla dopytovať Fakultnú Nemocnicu Trnava, za účelom zistenia možných
hospitalizácii Žalobcu 1./. Žalovaná navrhla zistiť spáchané priestupky žalobcom 1./, súčasne mala za
to, že žalobca 1./ nevedie trvalo usporiadaný život, pričom nebol riadne zamestnaný a prácu stratil z
dôvodu ľahkovážneho prístupu k nej. Súčasne uviedla, že žalobcovia neposkytovali poručiteľovi pomoc

posledných 10 mesiacov. Poprela tvrdenie, že by otec kombinoval alkohol spolu s liekmi, pričom uviedla,
že nepožíval alkohol, nakoľko mu už ani pivo nechutilo. Lieky neužíval, mal z lekárov strach, trápil sa
doma, odmietal ísť k lekárovi. Prehovorili ho v októbri 2014, kedy ho zaviezol do nemocnice manžel
žalovanej. Tvrdenie žalobcov, že poručiteľ bol nespôsobilý na právne úkony žalovaná poprela. Ďalej
uviedla, že otec bol tri týždne po spísaní závetu hospitalizovaný v nemocnici, pričom ho prepustili až po
podpísaní reverzu, ktorého si poručiteľ bol plne vedomý, a ktorý podľa žalovanej vyhodnotil kvalifikovaný

lekársky personál nemocnice. Uvedenému ďalej svedčí fakt, že tri dni pred smrťou poručiteľ daroval
žalovanej motorku, pričom podpis sa vykonal pred pracovníkom notára, ktorý nemal pochybnosti o
spôsobilostiporučiteľa.Ďalejuviedla,žeotecešteajvdeňsmrtiuvažovalracionálneachcelodpojiťvodu
na dvore a odvzdušniť točky z dôvodu prichádzajúcej zimy. Žalobkyňa 2./ posledné 3-4 dni posielala
žalobcu1./kporučiteľovi,abypriňomsedelastaralsaoneho.KvyjadreniupripojilaZápisnicuotrestnom

oznámení, Trestný rozkaz, Darovaciu zmluvu.

4. Na pojednávaní dňa 12.04.2016 zotrvali žalobcovia aj žalovaná na svojich skutkových tvrdeniach a
navrhovaných dôkazoch tak, ako bolo uvedené v žalobe a vyjadrení.

5. Svedok C. N., pri svedeckej výpovedi uviedol, že počul, že brat urobil nejaký závet, brat bol
alkoholicky na tom zle. Zapíjal lieky alkoholom, videl to x rázy, keď žil. Keď chcel, aby ho zaviezol
do Bratislavy tak, mu musel povedať tri dni vopred aby ho zaviezol, lebo bol pod vplyvom alkoholu.
Vybavil som mu liečbu cez jedných lekárov a lekári mu povedali, že čo som im poslal , že on
potrebuje piť a nie sa liečiť. On bol alkoholicky závislý, a potom ako ho navštívil v sobotu keď bol doma,

povedal poručiteľ že zožeň borovičku, tá ma vylieči, svedok ju zohnal, ale ho nevyliečila. Svedok
uviedol, že nebol priamym svedkom toho, že by poručiteľ zapíjal lieky alkoholom.

6. Svedkyňa I. D. uviedla, že poručiteľ požíval vo zvýšenej miere alkohol, a vtedy bol agresívny. Keď
bol triezvy bol v poriadku. V poslednom období pred smrťou vyzeral zle. Svedkyňa nevidela, že by

kombinoval lieky s alkoholom. Svedkyňa záverom uviedla na otázku žalovanej, že odkiaľ vie, že so
žalobcom 1./ nevychádza. Svedkyňa odpovedala, že sa o tom rozprávali.

7. Znalec C.. C. V. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 28.12.2017 odpovedal na nasledovné
otázky:

1./ Posúdiť, či dlhodobé Inajmenej 25 ročnél sústavné a nadmerné požívanie alkoholu, je možné
považovať za ochorenie majúce vplyv na vôľovú a vedomostnú zložku konania.
Znalcova odpoveď : Dlhodobé sústavné a nadmerné pitie alkoholu /najmenej 25 ročné/ spôsobuje
závislosť od alkoholu s telesným /orgánovým poškodením, vrátane poškodenia mozgu. m poškodením.
Vôľovú a vedomostnú /rozpoznávaciu/ zložku konania závislosť od alkoholu zmenšuje, resp. má na

obojetietozložkykonaniavplyvpodlaklinickéhoštádia,vktoromprebieha.Takátozávislosťodalkoholu/
mení kritickosť, nahliadanie na udalosti v živote, mení emócie, tieto sú plytšie - plytké, dominuje
egocentrizmus, sebaľútosť, obviňovanie, menia sa vôľové vlastnosti, dochádza k nedostatočnosti v
odpovedajúcej kvalite úsudku. Postupujúcimi zmenami - poškodením orgánov sa všetko vyššie uvedené
prehlbuje až do nezrozumiteľnosti v správaní.

2./Posúdiť,čísúčasnépožívaniepredpísanýchliekovvzmyslezdravotnejdokumentácieaalkoholických
nápojov, má vplyv na vôľovú a vedomostnú zložku konania.
Znalcova odpoveď : U poručiteľa - zosnulého znalec nezistil ordinovanie medikácie, ktorá by bola z
hľadiska kombinácie s pitím alkoholu forénzne zásadná. Skôr mohlo ísť' u poručiteľa - zosnulého o
zhoršenie fyzické ho - telesného stavu v prípade, že doporučené lieky neužíval, resp. užíval v kombinácii

s alkoholom. Pre precíznosť znalec dodáva, že poručiteľ - zosnulý mal v čase po spísaní predmetného
závetu/listiny../predpísanýFentanyl/opiátovéanalgetikum!,inakmalordinovanýAlgifen,Novalgin,čosú
"bežné" analgetiká, ktoré nespôsobujú zásadné psychoaktívne zmeny ako samé o sebe tak v kombinácii
s alkoholom.3./ Posúdiť mieru týchto dvoch skutočností v spojitosti s fyziologickým zdravotným stavom a psychikou (2
mesiace pred úmrtím) a ich vplyv na vôľové a rozpoznávacie schopnosti poručiteľa a to najmä z pohľadu
jeho spôsobilosti na právne úkony v danom čase.

Znalcova odpoveď: Znalec konštatuje, že môže /azda aj musí/ predpokladal', že poručiteľ - zosnulý
mohol byt' závislý od alkoholu a tento stav pri dlhoročnom trvaní - priebehu - mohol mať nepriaznivý vplyv
na vôľovú a rozpoznávaciu zložku jeho konania - zmeny emócii /impulzivita/, zmeny v súdnosti /úsudku/
nekoncepčnosť, nepremyslenosť, ovplyvniteľnosť. Znalec sa vyjadruje tak, že veľmi pravdepodobne
nemohol byť poručiteľ - zosnulý za ostatné mesiace svojho života úplne, resp. dostatočne, spôsobilý

vykonávať, vykonať koncepčne premyslene s neovplyvnením svojej vôle, zásadné úradné, tj. právne
úkony.
4./ Posúdiť, či I. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom P. XX, Y., ktorý
zomrel dňa XX. XX.XXXX, v období od 30.09.20]4 až 22. ll. 2014 (t.j. dva mesiace pred smrťou) trpel
duševnou chorobou stáleho charakteru alebo duševnou poruchou krátkodobého charakteru, ktoré by
ovplyvňovali jeho vôl'ové a rozpoznávacie schopnosti.

Znalcova odpoveď: I. N., rod. N., nar. XX. Xl.XXXX, r. č. -XXXXXX/XXX, naposledy bytom P. XX,
Y. zomrel dňa XX. XX. XXXX/, v období od 30. 09. 2014- až 22. 11. 2014, t.j. v období od 30.
09.2014 až 22. 11.2014 (t.j. dva mesiace pred smrťou) bol pravdepodobne závislý od alkoholu, čo je
duševná porucha s celoživotným priebehom, nie je len duševnou poruchou krátkodobého charakteru.
V dopytovanom období od 30.09. do 22.1 1.201-1 trpel závažnymi telesnými ochoreniami, ktoré

majú dopad na centrálny nervový systém /mozog/ prostredníctvom nedostatočného metabolizmu I či
okysličenia mozgovych buniek. Oboje faktory, ako možná - uvedená - závislosť tak orgánové - telesné
ochorenia /onkologické, kardiálne/ mohli zásadne ovplyvňovať jeho vôľové a rozpoznávacie schopnosti
aj v zmysle kvantitatívnom ako aj kvalitatívnom /nedostatočná pozornosť, prehĺbenie porúch emócii,
formálne poruchy myslenia, porucha úsudku.

Znalec v rámci diagnostických záverov uviedol, že nezistil zadokumentovanú psychiatrickú chorobnosť.
Súčasne, že nebola zadokumentovaná závislosť od alkoholu, pričom však vzhľadom na choroby
poručiteľa, ktoré môžu byť fyzickými markermi závislosti od alkoholu. Znalec uviedol, že nemôže
konštatovať patologický, chorobný (psychotický) úsudok poručiteľa.

8. Z obsahu uznesenia 22d/244/2014-26 zo dňa 21.05.2015, právoplatného dňa 11.06.2015 mal súd
preukázané, že žalobcovia boli odkázaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o
vydedení.

9. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z.,(ďalej len „CSP"), Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 175k ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od
zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,

ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie
žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto
dediča.

11. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú.

12. Podľa § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony.

13. Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.14. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov je neplatný, ods. 3 písomný právny úkon je neplatný ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis

ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

15. Podľa § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice, ods. 2 v každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

16. Podľa § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

17. Podľa § 469a ods. 1 písm. d) OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak trvalo vedie neusporiadaný
život.

18. Podľa § 469a ods. 3 OZ, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

19. Podľa ustanovenia § 476d OZ, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice;

osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

20. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je
ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a
sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovláda jazyk účastníka,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v
jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,

h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovládajazykúčastníka;akpodpisujenotárskuzápisnicuzaprávnickúosobuakoúčastníkafyzickáosoba
oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

21. Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

22. Podľa §40a OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

23. Závet (aj listina o vydedení) je jednostranný neadresný právny úkon, ktorý zriaďuje fyzická osoba o

svojom majetku pre prípad smrti. Závet je kedykoľvek odvolateľný a zameniteľný. Pri zriadení závetu,
treba splniť všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť ktoréhokoľvek právneho úkonu (§37,
§ 38 § 40 OZ) a okrem toho aj osobitné náležitosti, ktoré sa vzťahujú k prejavu vôle pre prípad
smrti. Účelom prísnych zákonných požiadaviek na formálne a obsahové náležitosti závetu je naplnenie
poslednej vôle poručiteľa a ochrana dedičov, ktorým je v závete odkázaný majetok s ohľadom na fakt,

že právne účinky závetu nastávajú v čase, keď sa k nemu poručiteľ už nemôže vyjadriť, svoje závery
vysvetliť, opraviť, či doplniť. Závet môže byť zriadený i formou notárskej zápisnice, ktorá notárska
zápisnica sa uschová v kancelárii notára a zaradí sa do centrálnej evidencie závetov. Závet je platný, len
čo závetca v náležitej forme prejavil v ňom svoju vôľu slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Závetomje tzv. posledná vôľa človeka obmedzená len v zákonom stanovenej miere (zákaz podmienok v závete -
§ 478 OZ, neopomenuteľní dedičia - § 479 OZ). Okrem uvedených zákonných obmedzení, je na ľubovôli
každej osoby, ako v závete pre prípad svojej smrti naloží s majetkom. Táto vôľa môže, ale aj nemusí

odzrkadľovať vzťahy, náklonnosť, či správanie sa poručiteľa počas jeho života, ba dokonca môže byť
v rozpore s nimi. Nič teda nevylučuje, aby poručiteľ pre prípad smrti odkázal všetok majetok jedinej
osobe a opomenul blízkych, ktorí sa počas jeho života chovali k nemu s láskou, úctou a porozumením.
Poručiteľ má možnosť jednostranným prejavom vôle pre prípad svojej smrti ľubovoľne naložiť so svojím
majetkom, pričom na platnosť tohto jeho prejavu sa vzťahujú aj ustanovenia § 35, § 37 až 40. Ide o

poručiteľov prejav vôle, pri ktorom sa nemôže dať zastúpiť, a to ani zástupcom na základe udeleného
plnomocenstva, ani zákonným zástupcom (v prípade osoby staršej ako 15 rokov). Pri zriaďovaní závetu
sa vždy musí dbať na dodržanie všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje na platnosť akéhokoľvek
právneho úkonu, a okrem toho aj na dodržanie náležitostí vzťahujúcich sa na prejav poručiteľovej vôle
pre prípad jeho smrti (§ 476 až 479). Odôvodňuje to skutočnosť, že poručiteľov závet sa uplatní až v
čase, keď on už nežije, a preto už nebude možné prostredníctvom neho zistiť, či vôbec zamýšľal závet

zriadiť, prípadne čo jeho zriadením sledoval (čo chcel ním dosiahnuť).

24 Z ustanovenie § 476 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť tieto všeobecné náležitosti závetu :
a/výslovný prejav vôle poručiteľa
b/ prejav vôle poručiteľa musí byť zachytený v písomnej forme, v prípade závetu zriadeného podľa §476

a, a 476 b, musí byť poručiteľom aj podpísaný,
c/ v závete musí byť uvedený deň , mesiac a rok kedy bol podpísaný.

25. Pokiaľ ide i právnu formu závet možno zriadiť len v písomnej forme a v závete musí byť zachytená
vôľa závetcu ustanoviť určité osoby za dedičov. K tomu aby listina , ktorá obsahuje prejav poslednej vôle

poručiteľa mala zamýšľané právne následky sa nevyžaduje aby bola ako závet výslovne označená v
nadpise alebo v jeho obsahu. Na druhej strane výrazové prostriedky v závete musia mať taký charakter
aby nevznikli pochybnosti o tom, že ide o poslednú vôľu poručiteľa. Rovnaké zásady platia aj pre listinu
o vydedení, pričom však v nej musí byť nezameniteľným spôsobom špecifikovaný dôvod vydedenia,
pričom nestačí uvedenie zákonného znenia § 469a ods. 1 písm. d) OZ, ale musí byť jasne vymedzené

v čom trvalo neusporiadaný život spočíva. Súd v danom prípade skúmal či závet poručiteľa a listina
o vydedení vo forme notárskej zápisnice z dňa 30.09.2014 obsahuje všetky zákonné náležitosti. Súd
konštatuje, že závet a listina o vydedení zo 30.09.2014 vo forme notárskej zápisnice spĺňa všetky
uvedené náležitosti, a preto z hľadiska obsahových náležitostí ide o úkon platný. Ďalej súd rozoberie
platnosť aj z pohľadu naplnenia zákonných dôvodov a spôsobilosti poručiteľa.

26. Súd však skúmal úkon poručila aj z pohľadu žalobcami tvrdenými skutočnosťami, a to či poručiteľ
v čase spísania závetu bol spôsobilý na právne úkony alebo nie. Súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k záveru, že poručiteľ bol spôsobilý na právne úkony, nakoľko v konaní nebolo preukázané,
že by nespôsobilý nebol. Súd konštatuje, že v konaní nebolo zo strany žalobcov unesené dôkazné

bremeno v časti preukázania nespôsobilosti na právne úkony poručiteľa v čase spísania závetu. Súd
má za to, že dôkazná situácia žalobcov bola zložitá, nakoľko dodatočne (po smrti dotknutej osoby)
skúmať spôsobilosť na právne úkony je náročné a zväčša nie vždy úspešné. Žalobcovia predložili
znalecký posudok, ktorý však neobsahuje jednoznačné závery o tom, že poručiteľ bol nespôsobilý na
právne úkony, ale v rámci záverov len konštatuje predpoklad o alkoholickej závislosti poručiteľa, čo

mohlo mať nepriaznivý vplyv na vôľovú zložku poručiteľa, na základe čoho poručiteľ nemohol vykonávať
koncepčné a zložité právne úkony. K uvedenému znalec dospel za predpokladu užívania alkoholu
v spojení s chorobou poručiteľa, pričom však v samotnom posudku uviedol, že v zdravotnej karte
neboli zadokumentovaná psychiatrická chorobnosť a dokonca ani alkoholická závislosť. Súd má za
to, že takýto záver vyjadrený v znaleckom posudku nie je dostatočný pre prijatie záveru súdu o tom,

že poručiteľ bol v čase vykonania úkonu nespôsobilý na právne úkony, nakoľko pre prijatie takéhoto
záveru treba mať jednoznačný záver, a nie určitú pravdepodobnosť vychádzajúcu z predpokladaného
záveru, že poručiteľ bol dlhoročný alkoholik, čo v kombinácii s chorobu viedlo k záverom o nedostatočnej
spôsobilosti poručiteľa. Súd konštatuje, že ak by pripustil závery uvedené v znaleckom posudku, bola
by nespôsobilá na právne úkony značná časť občanov Slovenskej republiky, ktorá vo zvýšenej miere

požíva alkoholické nápoje a trpí pritom chorobou. Súd uvádza, že nepochybuje o tom, že dlhodobé
užívanie alkoholu negatívne pôsobí na osobnosť a správanie človeka, ktorého závislosť degraduje po
osobnostnej aj fyzickej stránke, avšak to ešte neznamená, že táto osoba je nespôsobilá na právne
úkony. Súd poznamenáva, že záverom posudku by svedčila svedecká výpoveď svedkyne, avšak tátobola nepoužiteľná pre účely súdneho rozhodnutia, nakoľko z obsahu svedeckej výpovede vyplynulo, že
svedkyňa komunikovala so žalobcami (viď odpoveď na otázku od žalovanej). Ďalej z obsahu výpovede
svedka (brata poručiteľa) plynie, že poručil nemal zásadné zmeny v správaní, napriek dlhodobej

závislosti(animúdry-anisprostý). Súdmátiežzato,žezávislosťodalkoholusamaosebebezriadneho
vyšetrenia a posudku neodôvodňuje prijatie záveru o nespôsobilosti na právne úkony. Súd má tiež za
to, že zo znaleckého posudku neplynie skutočnosť, že by poručiteľ užíval lieky, ktoré v kombinácii s
alkoholom mohli ovplyvniť jeho správanie. Rovnako v konaní ani nebolo preukázané, že by kombinoval
užívanie liekov a alkoholu. Z obsahu vyjadrení, plynie, že poručiteľ odmietal lekárov a aj lieky pričom

podpísal reverz v nemocnici a odmietol sa podrobiť liečbe. Súd v tomto prípade zohľadnil námietku
žalovanej, že pri prepustení z nemocnice nebola kontaktovaná rodina za účelom jeho hospitalizácie
pre pochybnosti o jeho spôsobilosti rozhodovať o svojej liečbe a stave. Súd má za to, že ak by tam
dôvodné pochybnosti zo strany nemocnice boli, postupovala by v záujme pacienta inak. Súd súčasne
zohľadnil žalovanou tvrdenú skutočnosť, a žalobcami nerozporovanú (a teda nespornú) skutočnosť o
konaní poručiteľa v deň smrti, kde pod jeho vedením odpojili vodu na dvore. Vzhľadom na uvedené

súd žalobu o určenie neplatnosti závetu zamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti pre nespôsobilosť
poručiteľa na právne úkony pri spísaní závetu zamietol, nakoľko má za to v konaní nebolo spoľahlivo a
riadne preukázané dôvody (dôkazy) na prijatie takýchto záverov. Súd si je vedomý toho, že s odstupom
času je ťažké skúmať duševnú spôsobilosť poručiteľa a žalobcovia v zásade v takýchto prípadoch
sú v dôkaznej núdzi, avšak uvedené nemôže byť bez spoľahlivo dokázaných záverov podkladom pre

vyhovenie takejto žalobe, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

27. Ďalším posudzovaným dokumentom bola listina o vydedení, súd konštatuje, že na ňu plne vzťahuje
závery uvedené v odseku 25 a 26, pričom má za to, že poručiteľ bol spôsobilý na právne úkony, a
z tohto pohľadu listina o vydedení je platná rovnako ako závet. Predmetom skúmania vzhľadom na

obsah žaloby nie sú len zákonné náležitosti, ale vzhľadom na obsah žaloby aj to, či skutočne tieto
zákonné dôvody boli naplnené. Súd nemohol nechať bez povšimnutia výslovný prejav vôle žalobcu
1 uvedený v žalobe zo dňa 22.06.2015, v ktorej uviedol, že on ako neopomenuteľný dedič podľa §
479 OZ nedostal svoj zákonný podiel, iba na základe subjektívnej vôle poručiteľa, pričom následne
žalobca 1 popieral dôvod vydedenia. Z obsahu žaloby je tak nepochybný výslovný prejav vôle žalobcu

1, dovolať sa neplatnosti závetu tiež z dôvodu jeho vylúčenia z dedenia ako neopomenuteľného dediča
podľa § 479 OZ, podľa ktorého sa plnoletým potomkom pri dedení zo závetu musí dostať aspoň
toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. V tomto prípade ide zo strany
žalobcu 1 o dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu, teda nebyť vylúčený z dedenia k predmetu
dedičstva označeného v závete, keď žalobca 1 poukázal na konkrétnu vadu závetu v časti opomenutia

neopomenuteľného dediča. Pokiaľ závet nespĺňa podmienky ustanovenia § 479 OZ, považuje sa za
platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho neplatnosti nedovolá (§ 40a OZ). Dovolanie sa
neplatnosti právneho úkonu, je jednostranný hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkom právneho
úkonu, v danom prípade dedičom. Relatívnu neplatnosť možno kvalifikovane uplatniť nielen v dedičskom
konaní ale aj priamo v občianskom súdnom konaní v návrhu na začatie konania proti účastníkovi, proti

ktorému sa dovolanie neplatnosti právneho úkonu uplatňuje. Právne účinky dovolania sa neplatnosti
právneho úkonu nastávajú okamihom, keď dôjde účastníkom právneho úkonu dovolanie vo forme
oznámenia neplatného právneho úkonu adresovaného ostatným účastníkom relatívne neplatného
právnehoúkonu,vtomtoprípadededičom.Zadovolaniesarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonumožno
považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho vôľu, že nechce byť

viazaný pre neho nepriaznivými účinkami závetu. Doručením žaloby žalobcu 1 v tomto konaní žalovanej
a žalobkyni 1, nastali v tomto konaní účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu voči ostatným
účastníkom (dedičom). Súd preto venoval pozornosť z tohto hľadiska tomuto významným tvrdeniam
žalobcu 1, ktorého obsah nasvedčuje účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti závetu. Ustanovenie
§ 479 OZ je obmedzením závetnej voľnosti poručiteľa, a to v záujme ochrany neopomenuteľných

dedičov. Neopomenuteľný dedič, potomok, ktorým žalobca 1 bez pochybností je, má podľa tejto
úpravy právo dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu, pokiaľ sa jej z dedičstva nedostane toľko, koľko
predstavuje jednu polovicu jej dedičského podielu podľa zákona. Žalobca 1 je synom poručiteľa, je teda
neopomenuteľným dedičom poručiteľa a v prípade, že sa mu nedostane aspoň jeho zákonného podielu,
má právo dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu. Súd konštatuje, že pre tieto účely poručiteľ žalobcu

1 vydedil, avšak v tejto súvislosti súd skúmal žalobu v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení
v časti existencie dôvodov vydedenia. Žalobcovia v rámci skutkových tvrdení dôvodili, aj neplatnosť
dôvodov vydedenia. Súd teda rozoberal žalobu a dokazovanie aj pohľadu, či sú dané dôvody vydedenia
v podobe vedenia trvalo nesporiadaného života. Súd na základe vykonaného dokazovania v tomtokonaní musí konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by boli dané dôvody vydedenia v podobe
vedenia trvalo neusporiadeného života z dôvodu požívania alkoholu, drog, omamných a psychotropných
látok, nakoľko žiadnym z vykonaných dôkazov sa nepodarilo preukázať, že by žalobca 1 užíval v

nadmernej miere alkohol, drogy, omamné a psychotropné látky. V priebehu konania žalovaná viackrát
poukázala na to, že žalobca je bol odsúdený za trestný čin, resp. že časť svojho aktívneho života nebol
zamestnaný, resp. že bol agresívny voči poručiteľovi a zvyšku rodiny. Súd žalovanej uvádza, že pri
preskúmaní dôvodov vydedenia je súd viazaný listinou o vydedení, pričom ak tam poručiteľ uviedol,
len vyššie spomenuté dôvody, tak len tieto sú prípadným predmetom súdneho prieskumu, a dôvody

nemôžu byť dodatočne rozširované o tie, ktoré v listine o vydedení neboli uvedené. Súd vychádzajú
striktne z vôle poručiteľa, pričom jeho vôľu nemožno rozširovať. V súlade so zákonom a ustálenou
súdnou praxou pre vymedzenie dôvodu trvalo neusporiadaného života je nevyhnutné vymedziť v čom
tento trvalo neusporiadaný život tkvie (nestačí uviesť len vedie trvalo neusporiadaný život, ale musí
uviesť aj v čom toto spočíva). V tomto prípade šlo o alkohol, omamné a psychotropné látky užívané v
nadmernej miere žalobcom 1./, a nie ďalšie okolnosti, ktoré neboli v listine o vydedení uvedené, tj. aj

keby to bolo možné ako dôvod vydedenia, súd by na to nemohol prihliadnuť, lebo to nebolo uvedené
v listine ako prejav vôle poručiteľa (súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 194/2011 zo dňa 26.07.2012, ktoré riešilo obdobný prípad).
Súd súčasne uvádza, že dôvody musia byť uvedené nezameniteľne a riadne, inak by listina nebola
platná. Súd k trestnému činu voči žalovanej spáchanému žalobcom 1 konštatuje, že tento nastal až

po smrti poručiteľa, a preto by nemôže byť braný na zreteľ vo vzťahu k posúdeniu života a správania
žalobcu 1./. Súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané žalovanou, že by žalobca 1 skutočne požíval
alkohol, omamné psychotropné látky, pričom tieto tvrdenia zo strany žalovanej boli žalobcami popreté a z
vykonanéhodokazovaniasauvedenénepodarilopreukázať.Vykonanélustráciepriestupkovéhoregistra
nepreukázali spáchanie priestupku pod vplyvom alkoholu, pričom žalobca mal v registri celkom štyri

priestupky,ztohotrinaúsekucestnejdopravysriešenímvblokovomkonanísvýškoupokút20,-eur,20,-
eur 40,- eur a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2010 s pokutou vo výške 40,-
eur. Fakultná nemocnica Trnava v odpovedi na dopyt súdu uviedla, že žalobca 1./ nebol za ostatných 10
rokov hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici Trnava. Vzhľadom na uvedené zostali tvrdenia žalovanej
o alkoholických excesoch žalobcu 1 len nepodloženým tvrdením. Súd tiež uvádza, že aj keby mal

vziať v úvahu(čo nemohol) ďalší tvrdené skutočnosti uvedené žalovanou, tak by musel konštatovať, že
žalobca 1 neviedol taký život, ktorý by súd musel vyhodnotiť ako trvalo neusporiadaný, nakoľko žiadna
zo skutočností sa nepotvrdila, resp. nepreukázala. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci na
poslednom a predposlednom pojednávaní vykonanie ďalších dôkazov nenavrhli, pričom súd mal za to,
že ďalšími dôkazmi by sa nezmenila skutková situácia v konaní. Súd k otázke požívania omamných

a psychotropných látok konštatuje, že aby ich súd vzal v úvahu musí ich požívanie byť spoľahlivo
preukázané, čo v konaní nebolo, a to ani náznakom. Požívanie alkoholu by ako dôvod vydedenia muselo
byť v konaní taktiež preukázané v rozsahu miery na obvyklé pomery, čo v konaní taktiež preukázané
nebolo. Vzhľadom na uvedené, keď v konaní nebolo preukázané, že žalobca 1./ nepožíval alkoholické
nápoje, omamné a psychotropné látky, a teda nemôže byť táto skutočnosť podľa názoru súdu na ujmu

žalobcu 1./ s dôsledkom jeho vylúčenia ako zákonného dediča jeho nebohého otca(vydedením). Preto
mal súd za to, že dôvody vydedenia žalobcu 1./ neboli dané, preto návrhu v časti určenia neplatnosti
listiny o vydedení vyhovel. Rovnako súd vyhovel v časti o určenie neplatnosti závetu, kde tento odporuje
právu žalobcu 1./ na jeho zákonný dedičský podiel ako neopomenuteľného dediča podľa § 479, ktorého
sa dovolával v skutkových tvrdeniach žaloby (rovnako viď Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.

11Co/321/2016-91 zo dňa 23.08.2017). Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd konštatuje, že žalobca bude
dediť len 1/2 jeho zákonného podielu.

28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP"), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.31. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a contrario i za použitia
analógiepodľačl.4ods.1CSP. Žalovaná bolavkonaníplne úspešnávočižalobkyni2./,pretojejvzniklo
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovanej súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko

možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo
544/2015), nakoľko neplatila súdny poplatok, ani nemala právneho zástupcu. Pričom v prípade, ak by
súd priznal nárok následne by rozhodol, že priznáva sumu 0,- eur samostatným rozhodnutím. Uvedený
postup súd považoval za neúčelný a nehospodárny, a preto rozhodol tak, že žalovaná v tejto časti nemá

nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobcovi 1./ súd konštatuje, že v časti bolo jeho žalobe
vyhovené, a to čo do požadovaného výroku I. v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení, a čiastočne
aj čo do výroku II, kde sa domáhal určenia neplatnosti závetu pre neplatnosť z dôvodu opomenutia
neopomenuteľného dediča. Avšak žalobca sa domáhal neplatnosti celého závetu a určenia neplatnosti
listiny o vydedení aj z iných dôvodov (nespôsobilosť poručiteľa), v ktorej časti bola žaloba zamietnutá.
Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil úspech žalobcu 1./ v pomere 50% a úspech žalovanej tiež v

pomere 50%, t.j. úspech žalobcu 0% po odpočítaní úspechu žalovanej. Vzhľadom na uvedené súd
rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).