Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 9, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216221799
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216221799.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: Q.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XB, XXX XX R., o vymoženie 311,76 eura s príslušenstvom a

trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13. decembra
2017 č.k. 8Er/1586/2016-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d),

§ 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čl. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a rozhodnutiami všeobecných súdov Slovenskej republiky. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie sumy 311,76 eura

s príslušenstvom. Ako exekučný titul predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 03.03.2016 sp.zn.
687/07/15. Jeho vydaniu predchádzala zmluva o revolvingovom úvere č. 8500017893 uzatvorená
medzi oprávneným a povinnou dňa 20.11.2012 a rozhodcovská zmluva uzatvorená v rovnaký deň.
Podľa rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončení či

neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní, pred niektorým zo súdov uvedených v zmluve podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov. Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú. Zistil, že formulácia v rozhodcovskej
zmluve spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňovala spotrebiteľovi (povinnej) zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa v prípade, keď bola oprávneným už podaná žaloba na

rozhodcovský súd. Nepovažoval ju za individuálne dojednanú a predtlačené poučenie oprávneného
v zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Z uvedených dôvodov považoval rozhodcovskú zmluvu
za absolútne neplatnú. Dospel k záveru, že exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia. Vzhľadom na to
považoval exekúciu za neprípustnú, keďže neexistoval rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilý

byť exekučným titulom z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho.2. Oprávnený napadol uznesenie v zákonnej lehote odvolaním v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací
súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne,
aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň si voči povinnej

uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 51,10 eura vrátane DPH. Dôvodil ustanoveniami §
365ods.1písm.b),d),f)ah)Civilnéhosporovéhoporiadku.Uviedol,žerozhodcovskékonanie,vktorom
bol vydaný exekučný titul, bolo vedené podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tvrdil, že začatie rozhodcovského konania
dodávateľom (oprávneným) a aj samotná možnosť začať rozhodcovské konanie na základe žaloby

dodávateľa proti spotrebiteľovi (povinnej) neodporovalo žiadnemu zákonu, a preto nešlo o protiprávnu
skutočnosť. Nešlo o skutočnosť spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Namietal, že závery súdu prvej inštancie nespĺňali znaky zákonnej definície
neprijateľnej podmienky, pretože sa netýkala obsahu rozhodcovskej zmluvy. Z uznesenia nevyplýval
žiaden zákonný dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie nepovažoval predtlačené poučenie zahnuté do
texturozhodcovskejzmluvyzapostačujúce.Tvrdil,žerozhodcovskázmluvabolaindividuálnedojednaná

a súd prvej inštancie túto otázku nesprávne posúdil. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva neobsahovala
neprijateľnú podmienku a ani sama takouto podmienkou nebola. Na podporu svojich tvrdení poukázal
na viacero rozhodnutí všeobecných súdov.

3. Povinná v písomnom vyjadrení uviedla, že oprávnený už nemá od nej aké peniaze žiadať, nakoľko

celá dlžná suma bola podľa zmluvy uhradená. Celkový výška úveru bola 1.500 eur a zaplatila spolu
sumu 3.375,54 eura. K vyjadreniu priložila kópiu dokladu o uhradení dlžnej sumy.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Štefana Rosívala 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

doručená súdu prvej inštancie dňa 27.12.2016. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného zo dňa
20.12.2016, ktorým sa domáhal od povinnej vymoženia sumy 311,76 eura s príslušenstvom, potvrdenie
o úhrade súdneho poplatku v hodnote 16,50 eura a exekučný titul, ktorým bol rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna
56, Bratislava zo dňa 03.03.2016 sp.zn. 687/07/15, právoplatný dňa 05.08.2016 a vykonateľný dňa

09.08.2016. Exekučné konanie začalo dňa 21.12.2016. Súčasťou spisu je zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500017893 uzatvorená oprávneným a povinnou dňa 20.11.2012, zmluvné dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. verzia 01.11.2012 a rozhodcovská
zmluva uzatvorená dňa 20.11.2012.

7. Reagujúc na námietky oprávneného v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné. Súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp.zn.
6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na
vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú vrozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

10. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

11. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného

vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

13. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver

a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom a dôvodmi súdu
prvej inštancie, pre ktoré správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Zásadnou právnou
otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k úveru, na základe ktorej rozhodcovský
súd rozhodol, je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o neprijateľnú podmienku
v rozhodcovskej zmluve, ide aj vtedy, keď výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na
oprávnenom a spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a príslušným súdom
Slovenskej republiky, ale ak by podľa rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel

k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebododávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardizovanými typmi zmlúv.

15. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej
rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo

odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne

neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto
právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť

tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom dojednaní zo strany spotrebiteľov. Je
neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby
za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

16. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom (oprávneným) naformulované

zmluvnéklauzulyvrátanerozhodcovskýchdoložiekajezrejmé,žespotrebiteľ (povinná)nemoholznenie
všeobecných podmienok poskytnutia úveru ovplyvniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez súhlasu s
týmito podmienkami by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávneného je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere
neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne dojednal rozhodcovskú

zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne dojednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však
takýto záver nie je možné prijať.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne

a individuálne dojednaná rozhodcovská zmluva, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu podľa
tvrdenia oprávneného založiť. Teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S
poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

18. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).