Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201511
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618201511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/
X, U. O., o zaplatenie 1.690,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 11Csp/28/2018-95 zo dňa 18. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu v zostávajúcej časti zamietol a vo výroku
o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,07 eur spolu
s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.687,80 eur od 27.04.2018 do zaplatenie, v zostávajúcej
časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

2) Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur a preto je na daný vzťah
potrebné aplikovať aj príslušné normy upravujúce spotrebiteľské úvery. Vzhľadom k tomu, že zmluva je
po obsahovej stránke úplná, žalovanej vznikla povinnosť popri splácaní úveru platiť riadne aj dojednané
úroky z úveru, avšak len do dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaná žiadnym
spôsobom nespochybnila uplatnený nárok, netvrdila ani nepreukázala, že by si splnila svoju povinnosť,
súd žalobcovi priznal titulom nezaplatenej istiny úveru sumu 1.614,33 eur, titulom dojednaného úroku
z úveru sumu 73,47 eur, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť do dátumu predčasnej splatnosti ako aj

vyčíslené úroky z omeškania vo výšky 0,81 eura a individuálne dojednané poistenie vo výške 1,46 eur,
spolu 1.690,07 eur. Ďalej súd uviedol, že žaloba v časti uplatneného 12,90 % ročného úroku z úveru
zo sumy 1.614,33 eur od 27.04.2018 do zaplatenia je nedôvodná. Zmluvný úrok je odplata za užívanie
požičanej sumy, pričom je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, to znamená
spolu s istinou. Doba splatnosti zmluvného úroku sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný
zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny
úveru, to znamená jednorazovo alebo v splátkach. Celková suma zmluvných úrokov však musí byť

zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Na základe uvedeného zmluvné úroky prislúchali žalobcovi len do doby
splatnosti dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením istiny dňa 27.04.2018 a preto súdokrem vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 0,81 eura priznal žalobkyni aj zákonné 5 % ročné úroky
z omeškania zo sumy 1.687,80 eur (1 614,33 eur + 73,47 eur) od 27.04.2018 do zaplatenia. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP. Žalobca si žalobou celkovo

uplatnil sumu vo výške 1.771,98 eur s úrokmi z omeškania, súčasťou ktorej sú aj 12,9 % ročné úroky
z úveru zo sumy 1.614,33 eur, ktoré za obdobie od 27.04.2018 do 18.09.2018 predstavujú 82,72 eur,
pričom súd mu priznal sumu 1.689,26 eur s úrokmi z omeškania. Jeho úspech v konaní tak predstavuje
95 % a neúspech 5 %. Po započítaní úspechu a neúspechu žalobcu mu tak prináleží náhrada trov v
rozsahu 90 %.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie zmenil tak, že návrhu vyhovie aj v časti zmluvného úroku 12,90% ročne z nezaplatenej
istiny 1.614,33 eur od 27.04.2018 do zaplatenia a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Tvrdenie súdu, že po zosplatnení

úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky nemá oporu v
právnych predpisoch. Poukázal pri tom na ust. § 502 ods. 1 a 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako
aj na komentára IURA EDITION. Vychádzajúc z ust. § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku
dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožniť s úrokmi
z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou,

ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka
upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka. Toto odstúpenie
nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi,
táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Poukázal pri tom na viaceré rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a

Najvyššieho súdu ČR. Žalobca namietal aj výrok súdu, ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 90 %, kedy ml za to, že súd postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal
iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa
na ne neprihliada. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodnutia krajských súdov.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal
rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že doba splatnosti zmluvného úroku sa

zhoduje s dobou splatnosti úveru a preto má žalobca nárok na zmluvné úroky len do doby splatnosti
dlhu, resp. v danom prípade do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

8) V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania
označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o

administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co
182/2011). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať

zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok
na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti).
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože
tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrilivýhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,

ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd uvedené v žiadnom prípade nemôže pripustiť,
lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za situácie,

že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn.
6Co/190/2014).

9) Pokiaľ aj odvolateľ poukázal na viacero rozhodnutí súdov SR a NS ČR, je nutné poukázať na to,

že súd nie je v zásade viazaný inými rozhodnutiami ostatných súdov, no v danom prípade sa však
pridržal rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, z ktorého vyplýva,
že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho
splátok). Od splatnosti je dlžník (žalovaný) v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle §
369 Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v

opačnom prípade by na ťarchu žalovaných (ako spotrebiteľov) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu
atojednakvpodobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní) aj v danom prípade.

10) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti potvrdil.

11) Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolávateľa ohľadne výroku o trovách konania.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Niet dôvodu pri výpočte čistého úspechu účastníka v konaní neprihliadať aj na príslušenstvo
pohľadávky, pokiaľ netvorí zanedbateľnú časť uplatnenej pohľadávky. Takýto výklad zodpovedá aj

ustálenej judikatúre vyšších súdov.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).