Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116012050
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116012050.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného P. X., pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a)
Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2017

r o z h o d o l :

obžalovaný:

P. X., nar. XX.XX.XXXX v Q.T.K.H.D., trvale bytom Q., U.. W.. V. Č.. XXX/XX, dôchodca,
stíhaný na tom skutkovom základe, že:

dňa 15.07.2016 v čase po 13.00 hod. v I., na ulici I., na parkovisku pred D. X. Q., sa poškodenej H. P.
vyhrážal slovami „rozmysli si, či ťa mám streliť do hlavy alebo do srdca a potom zabijem aj seba“, pričom
na ňu mieril zbraňou čiernej farby neznámej značky a typu a veľkosti 15 cm, načo poškodená H. P.
chcela zavolať hliadku polície, po čom pokračoval slovami „to nestihnú, to tu už budeš ležať nehybne“, a
následne odišiel z miesta preč, čím svojím konaním u poškodenej H. P., trvale bytom I., K. Č.. X, vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že svoje vyhrážky uskutoční,
sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 16.11.2016 sp. zn.

1 Pv/422/16 v celom rozsahu

oslobodzuje,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. X., svedkyne
poškodenej H. P. Q.., svedkov X. P., a H. P. st. a oboznámením podstatných listinných dôkazov
obsiahnutých v spisovom materiály - odpisom RT obžalovaného a výpisom z ústrednej evidencie

priestupkov.

Obžalovaný X. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je
nevinný. Ďalej v podstate vypovedal, že s poškodenou P. Q.. bol 8 rokov vo vzťahu, pričom spolu i 14
mesiacov bývali ako partneri. Otec poškodenej mal voči ich vzťahu výhrady a to kvôli veľkému vekovému
rozdielu medzi nimi. Ešte pred skutkom, ktorý mu je kladený za vinu sa rozišli. V deň, kedy malo dôjsť ku
skutku sa s poškodenou stretol na parkovisku pred jej zamestnaním. Prišiel tam preto, lebo poškodená

mu sprostredkovala poistku na auto a on dostal z poisťovne finančnú poukážku na úradu a ju prišiel
poprosiť, aby túto za neho zaplatila, pričom jej doniesol i peniaze. Samotné stretnutie prebiehalo tak, že
prišla k jeho autu, kde on otvoril dvere spolujazdca a podal jej túto poukážku. Do práce za ňou nechcel
ísť. Poškodená pracuje ako pokladníčka a bola v tom čase za pokladňou. Nechcel aby ostatní povedali,že si tam rieši súkromné záležitosti. Žiadnou zbraňou na poškodenú nemieril a ani sa jej nevyhrážal. Je
síce pravda, že pri sebe nosil pištoľ z dôvodu, že svedčil v inej trestnej veci a mal obavu, aby ho cigáni
neprepadli. Nebola to však ozajstná zbraň, išlo o čiernu pištoľ, čo strieľa plastové guličky. Poškodená

vedela, že je to detská zbraň. Je pravda, že s rodičmi poškodenej sa skontaktoval a pýtal sa ich na
nového partnera poškodenej, či vedia, že je rozvedený a má deti a že to bude ťažko udržateľný vzťah. K
tomu, že má nového priateľa nebol ľahostajný, ale nepovedal by, že žiarlil, pričom dodal, že na to nemá
už vek. Následne po tom stretnutí s poškodenou, ktoré sa odohralo pred jej prácou, prišla poškodená
za nim o niekoľko dní a priniesla mu ústrižok o zaplatení poistky za auto. Boli spolu asi pol hodiny a

poškodená sa mu i ospravedlnila a uviedla, že jej asi preplo. Aj sa jej pýtal, že z akého podnetu to
oznámila na polícii, pričom mu povedala, že išla za rodičmi, povedala im, že sa mal stať takýto skutok
a otec ju doviedol na políciu. Tiež dodal, že aj po tomto konkrétnom dátume, kedy sa mal stať skutok,
sa viackrát stretli. Ich terajší vzťah by definoval ako veľmi priateľský.

Svedkyňa poškodená H. P. ml. na hlavnom pojednávaní (dňa 16.03.2017) ku skutku vypovedala, že

si na to už nepamätá. Ďalej v podstate vypovedala, že s obžalovaným spolu chodili 8 rokov a bývali
spolu i v spoločnej domácnosti. Rozišli sa v mesiacu júl 2016, pričom ona si našla nového priateľa.
Obžalovanému to nevadilo. Má vedomosť o tom, že obžalovaný vlastnil zbraň. Pred skutkom ju u neho
videla pod košeľou. Obžalovaný jej povedal, že to má na ochranu pred cigánmi, lebo v ich dedine zabili
nejakého človeka. Pripustila, že jej možno obžalovaný i v minulosti povedal, že je to atrapa zbrane, ale

asi na to zabudla. Samotný skutok išla na políciu oznámiť až po niekoľkých hodinách z toho dôvodu, že
nemohla odísť z práce. Telefonicky ho taktiež neoznámila, lebo v práci nesmie telefonovať. Keď prišla z
práce, povedala o tom rodičom, tí jej povedali, že je to vážna vec a aby s tým šla na políciu. Je pravda,
že s obžalovaným sa stretla i po tomto skutku.
Na návrh prokurátora postupom § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal súd výpoveď svedkyne poškodenej z

prípravného konania (č.l. 25-30 časť výpovede označená ako A). Svedkyňa poškodená P. v prípravnom
konaní dňa 16.07.2016 v podstate vypovedala, že dňa 13.07.2016 pred domom, kde býva s rodičmi,
počula ako obžalovaný s obomi jej rodičmi rieši jej nový vzťah a jej nového priateľa. Ako k nim prišla,
tak obžalovanému hneď vynadala, že čo tam robí a čo vlastne s jej rodičmi rieši. Už tu videla, že má
za opaskom zbraň, pričom ju zakrývala košeľa. Ako sa neskôr dozvedela od svojho otca, obžalovaný

túto zbraň ukazoval aj jemu ešte predtým, ako prišla na miesto. Následne obžalovaného zobrala a išla
s ním so reštaurácie W. Z., kam ich odviezla jej kamarátka. V reštaurácii si sadol a vypil 2dcl vína naraz.
Potom,akohovypil,takjejzačalukazovaťzbraňazásobník,ktorývytiaholzozbrane.Videlatamináboje
žltej farby. Zásobník ako vytiahol, tak ho dal naspäť a zbraň aj obtiahol. Toto je ukázal ešte dva alebo
trikrát, pričom jej hovoril „pozri mám zbraň“. Jej osobne sa vtedy nevyhrážal, ale používal vyhrážky na

jej súčasného priateľa ako „zabijem toho tvojho“. Tieto slová zopakoval dva lebo trikrát. Následne asi po
hodine odišli spoločne pred jej obytný blok, kde obžalovaný nastúpil so svojho motorového vozidla a ona
išla domov. Nasledujúci deň ráno jej prišla od obžalovaného SMS správa, že aby sa nehnevala, ale on sa
s tým nedokáže zmieriť. Túto správu vymazala. Potom toho istého dňa obžalovanému prostredníctvom
pošty zaslala povinné zmluvné poistenie T. na sumu 74,64 Eur spolu so šekom. Na tejto poistke sa

dohodli spolu už dávno, že ona to vybaví. Potom dňa 15.07.2016 v čase okolo 13.00 hod. jej volal, že
kde sa nachádza, že ju čaká pred prácou na parkovisku už hodinu. Povedal jej, aby vyšla von, že má
pre ňu tie papiere od poisťovne. Na to ona vyšla z práce von, pričom obžalovaný sedel vo vozidle. Ona
sa postavila k dverám vodiča, pričom on jej otvoril dvere. Tu jej povedal, aby sa posadila do vozidla,
čo odmietla nakoľko bola v práci. Tu jej potom povedal slová „celú noc som rozmýšľal, či ťa strelím do

srdca alebo do hlavy“. Po týchto slovách vytiahol zbraň, obtiahol ju, namieril ju na ňu a povedal „tak
si teda vyber“. Jednalo sa o tú istú zbraň, čo jej ukazoval dňa 13.07.2016. Zareagovala na to slovami,
že zavolá políciu. Obžalovaný jej na to povedal, že „to nestihnú, tu už budeš ležať bezhybne“. Na to
mu ona povedala, že ak je chlap, tak nech to spraví, pričom to ho asi prekvapilo, naštartoval vozidlo, z
nervov jej podal šek na zaplatenie spolu s hotovosťou, zatvoril dvere a odišiel preč. Keď potom prišla z

práce, kde bola do 17.30 hod. tak to povedala otcovi a následne išla oznámiť vec na políciu.
Na vysvetlenie rozporu svedkyňa poškodená uviedla, že si na to už nepamätá, ale keď tak vypovedala,
asi sa to tak stalo.
Na hlavnom pojednávaní (12.10.2017) súd postupom podľa 2 ods. 11 Tr. por. s poukazom na § 264
ods. 1 Tr. por. prečítal aj časť výpovede svedkyne poškodenej z prípravného konania zo dňa 21.10.2016

(č.l. 31-34 - ohľadom stretnutia s obžalovaným W. Z.) a opätovne časť výpovede svedkyne poškodenej
z prípravného konania zo dňa 16.07.2016 (č.l. 25-30 - ohľadom stretnutia s obžalovaným W. Z.).
Svedkyňa poškodená v prípravnom konaní dňa 21.10.2016 vypovedala, že v rámci rozhovoru v
reštaurácii W. Z. obžalovaný nespravil nič, čo by u nej vzbudzovalo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,prípadne o život a zdravie iného. Obžalovaný jej tam ukázal zbraň tým spôsobom, že túto vytiahol na
kúsok spod pásu a povedal „pozri mám zbraň“.
Na vysvetlenie rozporu ohľadom toho, čo sa v reštaurácii W. Z. malo medzi ňou a obžalovaným stať

svedkyňa poškodená uviedla, že pravdivá je jej výpoveď z 21.10.2016.
Súd následne na hlavnom pojednávaní (12.10.2017) postupom podľa § 2 ods. 11 Tr. por. opätovne
vypočul svedkyňu poškodenú ku skutku, pričom táto v podstate vypovedala, že obžalovanému robila
povinné zmluvné poistenie na auto. On jej telefonoval do práce, že jej prinesie papiere. Kolegom nič
nepovedala a išla za ním von. Prišla k jeho autu, kde jej on podal papier s peniazmi, pričom obžalovaný

naliehal, aby sa k nemu do auta posadila. Uviedla mu, že nemôže, pretože je v práci. Na to mali menšiu
hádku, ktorú by nazvala skôr teda žiarlivostnou scénou, avšak obžalovaný na ňu zbraňou nemieril. Túto
iba videla, že ju ma za pásom. Viac si k skutku nespomína.

Svedok X. P. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že obžalovaný si začal s jeho dcérou, keď
ona mala dvadsať rokov. Vtedy sa s obžalovaným i zoznámil, pričom mu dohováral, že sa starý chlap

stretáva s dvadsaťročnou. Samozrejme sa mu to ako otcovi nepáčilo. Aj jej zakázal sa s ním stretávať,
čo však vydržalo asi iba mesiac a potom zistil, že sa znovu stretávajú. Nedalo sa tomu zabrániť. Niekedy
v mesiaci júl prišiel obžalovaný k ním pred bytovku, kde zazvonil na ich zvonček a požadoval, aby išli s
manželkou dolu za ním. Potom vonku videli, že má vypité, pričom im dohováral, že čo to dcére dovolili
a že on to tak nenechá. On potom svojej dcére zatelefonoval, aby si pre obžalovaného prišla. Na to si

obžalovaný vyhrnul košeľu a za pásom mal zbraň. Nevedel, či išlo o právu zbraň, alebo atrapu. Túto
potom obžalovaný vytiahol a ukazoval im ju. Bol pod vplyvom alkoholu, jeho vyhrážky nebrali vážne
a s manželkou sa mu smiali. O prejednávanom skutku vie sprostredkovane od dcéry, pričom táto mu
povedala, že obžalovaný ju zavolal von z predajne, kde sa jej vyhrážal asi v tom zmysle, že keď nebude
jeho, tak ju zastrelí. Toto správanie zo strany obžalovaného považoval za neprípustné a preto dcéru vzal

a išli spolu urobiť oznámenie na políciu.

Svedkyňa H. P. W.. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že obžalovaný niekedy minulý
rok prišiel k ním a pýtal sa na ich dcéru, pričom i vytiahol zbraň. Obžalovaný vytýkal dcére jej nového
priateľa. Mal vypité a tvrdil niečo v tom zmysle, že či jej takého priateľa dovolia. Počas toho rozhovoru

vytiahol zbraň, ukázal im ju a následne ju schoval. Jej sa tá zbraň v tej chvíľu zdala ozajstná. Hovoril pri
tom, že či dcére dovolia ako rodičia rozvedeného partnera. Toto stretnutie s obžalovaným trvalo asi 30
minút, potom obžalovaný telefonoval s ich dcérou, ktorá po neho prišla a zobrala ho preč. Nespomína
si, či ho viezla domov, alebo si išli ešte niekam sadnúť. Nespomína si, že by sa po tomto incidente ešte
niečo malo stať medzi obžalovaným a jej dcérou pred jej zamestnaním.

Súd následne na návrh prokurátora postupom § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne z
prípravného konania (č.l. 39-40). Svedkyňa P. st. v prípravnom konaní dňa 16.07.2016 ku skutku
vypovedala, že dňa 15.07.2016 v čase okolo 17.30 hod. telefonoval jej manžel dcére a táto mu povedala,
že okolo 13 hod. prišiel pred jej prácu na parkovisko obžalovaný s tým, že jej priniesol nejaké papiere,
pričom sa jej mal obžalovaný vyhrážať so zbraňou v ruke. Už si nespomína, že aké slová mal pri tom

obžalovaný použiť. Toto sa dozvedela od svojho manžela a potom im to dcéra povedala i doma osobne.
Keď prišla dcéra domov z práce, manžel išiel s ňou na políciu, aby vec nahlásila. Dcéra potom celý
večer nič nerozpráva a ani nejedla, bola z toho celá zhrozená. Ona sama si musela dať tabletky, lebo
má problémy so srdcom a to, čo spravil obžalovaný jej dcére jej neurobilo dobre.
K prečítanej svedeckej výpovedi z prípravného konania svedkyňa uviedla, že sa zakladá na pravde.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich súhrne podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak,
ako to predpokladá § 2 ods. 2 Tr. por., dospel súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci nebolo
dokázané, že sa stal skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu.

Rozhodnutie o vine obžalovaného musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotenie
nepripúšťa alternatívy, pokiaľ ide o otázky čo do viny obžalovaného. Vina musí byť preukázaná
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu
skutočnosť. To je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.

Uznať vinu nemožno založiť na záveroch v rovine pravdepodobnosti a to ani pravdepodobnosti vyššieho
stupňa. Pre výrok o vine zo žalovanej trestnej činnosti musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z
hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať.V prejednávanej trestnej veci je možné v podstate konštatovať, že obžaloba sa opierala o jediný priamy
usvedčujúci dôkaz, ktorým je výpoveď svedkyne poškodenej P. Q.., ktorá ako jediná mala byť očitým
svedkom žalovaného skutku.

Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze zo dňa 22.06.2016, sp.zn. I. ÚS 520/16 vo vzťahu
k jedinému priamemu usvedčujúcemu dôkazu konštatoval, že takáto dôkazná situácia obsahuje v
sebe riziko možných chýb a omylov. V týchto prípadoch musí byť venovaná mimoriadna pozornosť
dôkladnému vykonaniu jediného priameho usvedčujúceho dôkazu a tento musí byť mimoriadne

dôsledne hodnotený.

Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní najprv vypovedala, že si na skutok nepamätá. Následne,
keď jej bola postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná jej výpoveď z prípravného konania uviedla, že
si na skutok už nespomína, ale keď tak v prípravnom konaní vypovedala, asi sa to tak stalo. S dôrazom
na skutočnosť, že výpoveď svedkyne je v podstate jediný usvedčujúci dôkaz, postupom podľa § 2 ods.

11 Tr. por. súd opätovne vypočul svedkyňu ku skutku, pričom táto vypovedala úplne v rozpore so svojou
predchádzajúcou výpoveďou z prípravného konania, keď poprela, že by obžalovaný bol na ňu mieril
pištoľou, ktorú u neho videla iba zastrčenú za pásom počas ich „žiarlivostnej hádky“.

Výpoveď poškodenej teda podľa názoru súdu vnáša čo do otázky viny obžalovaného pochybnosti, ktoré

súd nemôže ignorovať.

V vzťahu k prejednávanému skutku boli obžalobou produkované ešte ďalšie dva tzv. „odvodené“ dôkazy
v podobe výpovede rodičov poškodenej. Ide však o tzv. dôkazy z počutia, kedy títo svedkovia priamo
skutok nevideli, nepočuli a ani ho nevnímali svojimi zmyslami, pričom sa o skutku dozvedeli iba z

rozprávania svedkyne poškodenej. Výsluch tzv. „svedka z počutia“ je síce riadnym dôkazom, avšak má
menšiu dôkaznú silu oproti výpovedi svedka, ktorý prežité udalosti vnímal svojimi zmyslami.

Z výpovede svedka X. P. okrem toho, že sa od poškodenej dozvedel, že sa jej mal obžalovaný
vyhrážať v tom smere, že keď nebude jeho, tak ju zastrelí, tiež vyplýva, že svedok ako otec poškodenej

neschvaľoval jej vzťah s obžalovaným a tento jej v jeho počiatkoch i zakazoval. Z jeho výpovede tiež
vyplýva, že iniciátorom podania trestného oznámenia bol on, keďže správanie obžalovaného považoval
za neprípustné.

Svedkyňa H. P. st. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si nespomína na žiaden incident medzi

jej dcérou a obžalovaným, pri ktorom by sa jej mal obžalovaný vyhrážať. Následne, po prečítaní jej
výpovede z prípravného konania, sa na túto výpoveď svedkyňa odvolala. Pri hodnotení výpovede
svedkyne z hlavného pojednávania súd nemôže konštatovať inak, ako že je zarážajúce, že matka by si
nespomínala na skutočnosť (i zistenú z počutia), že sa jej dieťaťu mal niekto vyhrážať so zbraňou v ruke
tak, ako je to obžalovanému kladené za vinu a to naviac, keď svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala,

že uvedená informácia ju natoľko rozrušila, že musela užiť lieky na srdce. Naproti tomu svedkyňa
spontánne na hlavnom pojednávaní vypovedala k okolnostiam, za ktorých sa s obžalovaným mala
stretnúť pred stíhaným skutkom bez potreby oživovať tieto jej spomienky čítaním jej skoršej výpovede.

V naznačenom kontexte má súd isté pochybnosti o vierohodnosti a hlavne o motivácií svedeckých

výpovedí rodičov poškodenej. V posudzovanej trestnej veci nadobúdajú tieto rozumné pochybnosti
reálne kontúry a racionálny základ s ohľadom na výpoveď samotnej poškodenej, ktorá na hlavnom
pojednávaní poprela, že by na ňu obžalovaný mieril pištoľou, pričom medzi nimi došlo iba k žiarlivostnej
scéne, na ktorú si už však presne nespomína.

Je nepochybné, že obžalovaný sa s poškodenou stretol dňa 15.07.2016 v čase po 13.00 hod. v
I., na ulici I., na parkovisku pred D. X. Q.. Rovnako je nepochybné, že obžalovaný dva dni pred
spáchaním údajného skutku kontaktoval rodičov poškodenej, ktorým v podstate vytýkal nového priateľa
poškodenej s tým, že ide podľa neho o ťažko udržateľný vzťah. Sumár vykonaného dokazovania však
ďalej vytvára priestor pre úvahy o tom, že je možné, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo

počas inkriminovaného stretnutia k žiarlivostnej scéne zo strany obžalovaného, ktorý nevedel uniesť
rozchod s poškodenou a skutočnosť, že táto mala v tom čase už nového priateľa, pričom poškodená
o tejto skutočnosti neskôr informovala svojho otca, ktorý keďže bol proti jej vzťahu s obžalovaným
vzhľadom na ich vysoký vekový rozdiel, inicioval podanie trestného oznámenia v snahe dosiahnuť, abyobžalovaný jeho dcéru už nechal na pokoji a viac ju nekontaktoval. Táto i keď hypotetická úvaha sa
súdu nejaví ako nerozumná s ohľadom na skutku predchádzajúce stretnutie obžalovaného s rodičmi
poškodenej, vzhľadom na výpoveď matky poškodenej, ktorá si na hlavnom pojednávaní nepamätala,

že by sa obžalovaný mal poškodenej vyhrážať, čo ako súd už rozviedol vyššie považuje za zarážajúce
vzhľadom na vzťah rodiča k dieťaťu, a taktiež vzhľadom na postupnú avšak zásadnú zmenu výpovede
samotnej poškodenej v priebehu konania. Súdu tiež poznamenáva, že sa mu javí minimálne zvláštne a
pochybnostivyvolávajúce,žepoškodenásaneobrátilanaorgányčinnévtrestnomkonaníbezprostredne
po skutku, čo by súd považoval za štandardné v prípade jeho prežitia. Pozornosti súdu neuniklo ani to,

že poškodená sa s obžalovaným stretla i neskôr po skutku, čo súd, i keď akceptujúc isté okolnosti tohto
prípadu, považuje minimálne za neštandardné za situácie, že by sa bol obžalovaný poškodenej vyhrážal
spôsobom uvedeným v obžalobnom skutku.

Možnosť vyššie uvedenej verzie, ktorá sa s ohľadom na vykonané dokazovanie nejaví súdu ako
nerozumná, vylučuje jednoznačný záver o vine obžalovaného za skutok, ktorý sa mu kladie za vinu.

Záverom súd konštatuje, že výsledky dokazovania v prípravnom konaní v potrebnej miere odôvodňovali
podstavenie obžalovaného pred súd tak, ako to predpokladá § 234 ods. 1 Tr. por. Dokonca i
po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní podozrenie zo spáchania žalovaného skutku
obžalovaným, z hľadiska istej miery dôvodnosti, pretrváva aj naďalej. Pokiaľ sa však toto podozrenie

nepretavilodoistotytakýmspôsobom,ktorýbynevzbudzovalžiadnerozumnépochybnosti,súdnemohol
rozhodnúť o uznaní viny. Súd pritom zdôrazňuje, že nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutku
uvedeného v obžalobe, ale konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutku
dopustil. Nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je za použitia zásada in
dubio pro reo, oslobodenie spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pričom oznámením sa rozumie
vyhlásenie rozsudku v prítomnosti toho, komu ho doručiť.