Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/163/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229273
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112229273.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: L.. L.

O., N. Z. Č..X, XXX XX N. proti odporcovi v prvom rade: L.. A. N., predseda Stavebného bytového
družstva Bratislava I, so sídlom Palackého ulica č. 24, 811 02 Bratislava, odporkyni v druhom rade: M..
P. V., podpredsedníčka kontrolnej komisie Stavebného bytového družstva Bratislava I, bytom Tichá č.
9, Bratislava o zaplatenie odškodnenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhomdoručenýmsúdudňa10.9.2012,doplnenýmpísomnýmpodanímdoručenýmsúdu
dňa 12.9.2014, v zmysle uznesenia súdu č. k. 10C 163/2012-96 zo dňa 5.8.2014 žiadal, aby súd zaviazal

odporcov, každého samostatne, zaplatiť sumu 500,- € na tom skutkovom základe, že ide o odškodnenia
navrhovateľa za viacročné úsilie, ktoré navrhovateľ vynaložil pri zastupovaní vlastníkov bytov v bytovom
dome postavenom na ulici Z. Č.. X, Bratislava voči Stavebnému bytovému družstvu Bratislava I, so
sídlom na Palackého ulici č. 24, 811 02 Bratislava /ďalej družstvo v príslušnom gramatickom tvare/
v rokovaniach súvisiacich s prevodom spoluvlastníckych podielov k spoločným priestorom v bytovom
dome postavenom na ulici Z. Č.. X, Bratislava.
Odporcovia v prvom a druhom rade žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu nedostatku ich

pasívnej vecnej legitimácie v konaní.
Súdvychádzalprirozhodovanízoskutkovéhostavuzistenéhovykonanýmdokazovaním,atovýsluchom
účastníkov konania, obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah
spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný, v zmysle
ust. § 79 ods. 1 O.s.p., pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolával
a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Súd vec prejednal v intenciách

tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na
pojednávaní.
Súd skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných odporcov v konaní v kontexte s obsahom žalobného
návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľ vo vzťahu k družstvu ako zástupca vlastníkov bytov
v bytovom dome na Z. X. Č.. X S. N., viedol rokovania za účelom prevodu spoluvlastníckeho podielu k
nebytovému priestoru nachádzajúceho sa v bytovom dome na Z. X. Č.. X S. N..
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o

ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastníkna opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)
V prejednávanej veci bolo teda, v zmysle uvedeného, povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je vo
vzťahu k žalovaným odporcom ako fyzickým osobám účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého
je vyvodzovaný návrhom uplatnený nárok, a zároveň bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že
odporcovia v prvom a druhom rade boli povinní vo vzťahu k navrhovateľovi ako fyzické osoby splniť si
záväzok, ktorého nesplnením by navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu ním žalovanej pohľadávky

voči odporcom.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovia označení ako funkcionári družstva sú pasívne vecne
legitimovaní v konaní.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v

bytovomdome,právaapovinnostivlastníkovtýchtobytovýchdomov,právaapovinnostivlastníkovbytov
a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a
povinnostivlastníkovdomov,bytovanebytovýchpriestorovObčianskyzákonníkaaosobitnépredpisy.6)

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa
spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 cit. zákona ustanovenia osobitných predpisov 7) nie sú týmto zákonom
dotknuté.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa
nadobúda
a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu
alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru,

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu
o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým
družstvom.
Podľa ustanovenia § 28 cit. zákona nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,

má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa
osobitného predpisu. 7)
Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 cit. zákona ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal
bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, 7) je bytové
družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto

zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom
o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v
takto dohodnutej lehote.
Podľa ustanovenia § 24 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní
majetkových nárokov v družstvách, členovia bytových družstiev, ktorí sú nájomcami bytov a nebytových

priestorov, môžu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vyzvať bytové družstvo na
uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru.
Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ ďalej OZ / spôsobilosť mať práva a povinnosti
majú aj právnické osoby.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 OZ na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo

zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 OZ právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do
obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik
inak.
Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 OZ právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného

zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto
registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 20 ods.1,2 OZ právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí
sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne
orgány) . Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je
to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie

obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len
pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o
ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka /ďalej ObZ/ družstvo je spoločenstvom
neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych,

sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Podľa ustanovenia § 225 ods. 1 ObZ družstvo vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Pred
podaním návrhu na tento zápis musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania.
Orgánmi družstva sú:
a) členská schôdza,

b) predstavenstvo,
c) kontrolná komisia,
d) ďalšie orgány družstva podľa stanov.
Podľa ustanovenia § 243 ods. 1 ObZ predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.

Podľa ustanovenia § 243 ods. 2 ObZ predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.
Podľa ustanovenia § 243a ods. 1 ObZ členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám

by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmom družstva.
Podľa ustanovenia § 243a ods. 2 ObZ Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri
výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.

Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s
odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov. Členovia
predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú družstvu konaním, ktorým vykonávali uznesenie
členskej schôdze; to neplatí, ak je uznesenie členskej schôdze v rozpore s právnymi predpismi
alebo so stanovami družstva alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov

predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie kontrolná komisia schválila.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal exces v konaní odporcu v prvom rade ako predsedu predstavenstva
družstva a ani odporkyne v druhom rade ako predsedníčky kontrolnej komisie.
Odporca v prvom rade vo vzťahu k navrhovateľovi konal v súlade s uzneseniami členskej schôdze pri
rokovaniach o prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

v bytovom dome na Z. X. Č..X S. N.. Navrhovateľ nepreukázal, ktorú konkrétnu povinnosť si odporca
v prvom rade nesplnil a súčasne jej nesplnením by konal nad rámec svojich oprávnení predsedu
predstavenstva družstva a v dôsledku takého konania v priamej príčinnej súvislosti nebol spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach v bytovom dome na Svetlej ulici prevedený do vlastníctva
jednotlivých vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, a že takýmto konaním, resp. nekonaním

vznikla navrhovateľovi ujma, zaplatenia ktorej sa voči odporcovi v prvom rade ako predsedovi
predstavenstva družstva domáha.
Predstavenstvo družstva, tak ako vyplýva z citovaných ustanovení, je štatutárny orgán družstva,
t.j. orgán, ktorý koná menom družstva ako právnickej osoby navonok vo všetkých veciach bezobmedzenia. Pri vykonávaní právnych úkonov predstavenstvom družstva a tretími osobami je
oprávnenie predstavenstva družstva konať v mene družstva v zásade neobmedzené. Predstavenstvo
je povinné plniť uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Zákon ustanovuje,

že za predstavenstvo koná navonok - vykonáva právne úkony vo vzťahu k tretím osobám predseda
alebo podpredseda. Každý z nich vykonáva právne úkony samostatne avšak v mene družstva. Zákon
zveruje stanovám možnosť odchýliť sa od zákonnej úpravy upravujúcej konanie menom družstva.
Zákon kogentne ustanovuje, že právny úkon predstavenstva vo vzťahu k tretím osobám, pri ktorom je
obligatórne predpísaná písomná forma musia vykonať aspoň dvaja členovia predstavenstva.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 ObZ kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva
a prerokúva sťažnosti jeho členov. Zodpovedá iba členskej schôdzi a je nezávislá od ostatných orgánov
družstva. Kontrolná komisia má najmenej troch členov.
Podľa ustanovenia § 244 ods. 8 ObZ na povinnosti členov kontrolnej komisie a na ich zodpovednosť
platia primerane ustanovenia § 243a.
Kontrolná komisia je nezávislým orgánom družstva od ostatných orgánov družstva, ktorá je oprávnená

kontrolovať všetku činnosť družstva a prejednávať sťažnosti členov družstva. Nezávislosť sa prejavuje
v tom, že kontrolná komisia je zodpovedná len členskej schôdzi, ktorá ju volí a odvoláva. Ak si členovia
kontrolnej komisie nesplnia povinnosti stanovené zákonom, posúdi sa ich zodpovednosť primerane
podľa ustanovenia § 243a ObZ.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť si nesplnila odporkyňa ako členka

kontrolnej komisie a v dôsledku jej porušenia nebol prevedený do vlastníctva spoluvlastnícky podiel,
na spoločných častiach a zariadeniach v bytovom dome na Z. X., jednotlivým vlastníkom bytov
v predmetnom bytovom dome, a že v súvislosti s konaním, resp. nekonaním odporkyne vznikla
navrhovateľovi ujma, ktorej zaplatenia sa voči odporkyni ako predsedníčke kontrolnej komisie družstva
domáha.

Vo vzťahu k vlastníkom bytov v bytovom dome na Z. X. Č.. X S. N. konalo výhradne družstvo,
ktoré je právnickou osobou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj ustanovení
Obchodného zákonníka, ktoré ako jediné by malo procesnú ako aj hmotnoprávnu spôsobilosť byť
účastníkom konania, a ktoré by za splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok mohlo byť nositeľom
práv a povinností vo vzťahu k navrhovateľovi - teda iba družstvo by bolo vo veci pasívne vecne

legitimované byť účastníkom konania na strane žalovaného odporcu. Súd návrh navrhovateľa vo vzťahu
k odporcom vyhodnotil ako nedôvodný a pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie žalobný návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, §142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady
úspechu účastníka v konaní, avšak úspešní odporcovia si v konaní náhradu trov konania voči

navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnili, nakoľko im trovy konania v súvislosti s
prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcom náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205
ods. 2 O.s.p./