Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417204329
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6417204329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne I. R., narodenej XX.
XX.XXXX, s trvalým pobytom W. č. XX, XXX XX U. U., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 576,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Csp/50/2017-77 z 18. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 576,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným od 05. 05. 2017 do
zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách
konania (tretí výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 18. 10. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 576,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným od 05. 05. 2017 do
zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a žalobu žalobkyne čo do
zvyšku zamietol (druhý výrok).O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni
priznáva náhradu trov konania v pomere 100% trov konania (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania
bezdôvodnéhoobohateniavovýške576,74Eursúrokomzomeškaniavovýške5,00%ročnepočítaným
od 24. 03. 2017 do zaplatenia.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, § 3 ods. 1, § 34, §
43, § 43a ods. 1, § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods.
1, 2, § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmlúv (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch,“ resp. ,,ZoSÚ,“ event. ,,zákon č.129/2010 Z.z.“),§
497 Obchodného zákonníka (ďalej aj ,,ObZ“), § 451 ods. 1, 2 OZ.
V súvislosti s námietkou miestnej nepríslušnosti uplatnenej žalovaným súd prvej inštancie konštatoval,
že je daná miestna príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom v zmysle ustanovenia § 19 písm.

d/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), pretože žalobkyňa využila právo voľby miestnej
príslušnosti a došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom.
I keď zmluvy o revolvingovom úvere predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods.
3 písm. d) ObZ), predmetné zmluvy sú súčasne spotrebiteľskými zmluvami a na žalobkyňu je potrebnéhľadieť ako na spotrebiteľa, ktorá pri ich uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalovaný bol dodávateľom, t.j. osobou, ktorá pri uzavieraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Teda na právny vzťah založený zmluvami o revolvingovom o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Podľa
názoru súdu prvej inštancie uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné
vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice,
podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované

touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z
uvedeného§52ods.1Občianskehozákonníka),alenavšetkyzmluvy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ.
Uzatvorené zmluvy súd prvej inštancie podriadil aj pod právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa potrebovala peňažné
prostriedky a o možnosti takéhoto úveru sa dozvedela od kamarátky. Peniaze potrebovala do

domácnosti. Navštívila kanceláriu v F. T., kde požiadala o úver. Uviedla, že mala záujem o úver, nič
iné nechcela. Z výpovede žalobkyne prvoinštančný súd zistil, že obidve zmluvy podpisovala v jeden
deň dňa 06. 11. 2014. Obchodný zástupca vyplnil bod 5. Žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru /
Zmluvy o revolingovom úvere, pričom žalobkyňa zmluvy podpísala. V tom čase údaje pod bodom 6.
vypísané neboli. Obchodný zástupca následne zmluvy zobral a žalobkyni potom boli doručené zmluvy

poštou,kdeužbolvypísanýbod6.azmluvybolipodpísanéžalovaným.Takýmtospôsobombolivyplnené
obidve zmluvy, ktoré sú predmetom sporu. Žalobkyni ani v jednom prípade neboli poukázané peňažné
prostriedky vo výške uvádzaného úveru v zmluvách, pretože pri každej zmluve jej bol vopred zrazený
poplatok. Žalobkyňa nemala záujem uzavrieť Dohodu o poskytnutí služby, za ktorú by platila poplatok.
Obchodný zástupca jej povedal, že to má podpísať, pretože je to potrebné k zmluvám. Nevedela, že

podpísaním týchto Dohôd by jej vznikla povinnosť platiť za službu. Tiež nevedela (a nebola to ani
upozornená), že výška splátky úveru bude tvorená aj časťou výšky odplaty za Dohodu o poskytovaní
služieb. Obchodný zástupca jej nevysvetlil, ani aké prípadné služby na základe uvedených dohôd by jej
mal žalovaný poskytovať. Uvedené Dohody podpisovala rovnakým spôsobom ako zmluvy. Žalobkyňa pri
uzatváranízmlúvnemalavedomosťotom,žeúverjejnebudevyplatenýcelý, alelenvovýškepozrazení

poplatku za službu odklad splatnosti splátok. To, že žalovaný pri uzavretí zmlúv zrazil žalobkyni poplatok
a že jej reálne vyplatil sumu o to nižšiu, žalovaný nenamietal. Takáto prax žalovaného je okresnému
súdu známa aj z mnohých iných súdnych konaní.
Zo Žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru/ Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č.
XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa ju podpísala dňa 06. 11. 2014, kedy boli vyplnené

aj údaje v bode 5. a to : poskytnutá čiastka úveru 1500,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42,
mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,43 Eur, mesačná platba ( splátka spolu s platbou podľa Dohody
o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) 81,99 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník musí zaplatiť
2.142,06 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 26,17 %, ročná úroková sadzba revolvingu
18,08 %, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 150,- Eur. Z výpovede žalobkyni vyplynulo, že mala

záujem len o poskytnutie úveru, nie revolvingu. Žalovaný vyplnil údaje v bode 6. Zmluvy a túto aj
podpísal dňa 11. 11. 2014. V bode 6. sú uvedené údaje o chválenom úvere: poskytnutá čiastka úveru
1500,-, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka 47,43 Eur, mesačná platba (splátka spolu
s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) 81,99 Eur, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť 2.142,06 Eur, RPMN za úver 26,07 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, priemerná RPMN

44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,- Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť 2.142,06 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revovingu 26,07%, ročná úroková sadzba
revolvingu 18,08 %, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 150,- Eur. Následne zo strany žalobkyne
už k akceptácii nedošlo. Nemala možnosť namietať alebo nesúhlasiť s údajmi, ktoré následne doplnil
žalovaný v bode 6 a ktoré sú odlišné od údajov v bode 5., čo sa týka RPMN za úver a predpokladaná

RPMN po poskytnutí revolvingu. Napriek údaju o schválenej výške úveru 1500,- Eur, bolo žalobkyni
reálne vyplatených len 1.350,- Eur, pretože jej žalovaný zrazil sumu 150,- Eur. Žalobkyňa zaplatila spolu
sumu 1.514,97 Eur.Zo Žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru/ Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č.
XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa ju podpísala dňa 06. 11. 2014, kedy boli
vyplnené aj údaje v bode 5. a to : poskytnutá čiastka úveru 1500,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok)

42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,43 Eur, mesačná platba ( splátka spolu s platbou podľa
Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) 81,99 Eur celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
2.142,06 Eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, priemerná RPMN 44,06
%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,- Eur, dlžník musí zaplatiť 2.142,06 Eur, predpokladaná RPMN
po poskytnutí revolvingu 26,17 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08 %, poplatok za poskytnutie

úveru/revolvingu 150,- Eur. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že mala záujem len o poskytnutie úveru,
nie revolvingu. Žalovaný vyplnil údaje v bode 6. Zmluvy a túto aj podpísal dňa 11. 11. 2014. V bode 6. sú
uvedenéúdajeochválenomúvere:poskytnutáčiastkaúveru1500,-Eur,splatnosťúveru(početsplátok)
42, mesačná splátka 47,43 Eur, mesačná platba ( splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní
služieb, ak bude uzavretá) 81,99 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 Eur, RPMN za
úver 26,07 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, priemerná RPMN 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu

1.500,-Eur,celkováčiastkaprirevolvingu,ktorúmusídlžníkzaplatiť2.142,06Eur,predpokladanáRPMN
po poskytnutí revolvingu 26,07 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, poplatok za poskytnutie
úveru/revolvingu 150,- Eur. Následne zo strany žalobkyne už k akceptácii nedošlo. Nemala možnosť
namietať alebo nesúhlasiť s údajmi, ktoré následne doplnil žalovaný v bode 6 a ktoré sú odlišné od
údajov v bode 5., čo sa týka RPMN za úver a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu. Napriek

údaju o schválenej výške úveru 1500,- Eur, bolo žalobkyni reálne vyplatených len 1.350,- Eur, pretože
jej žalovaný zrazil sumu 150,- Eur. Žalobkyňa zaplatila spolu sumu 1.487,79 Eur.
V oboch prípadoch žalovaný do formulára zmlúv dopísal iné údaje. V návrhoch na uzavretie zmlúv
(bod 5. Údaje o požadovanom revolvigovom úvere) je uvedená predpokladaná RPMN za úver vo výške
26,17 %. Žalobkyňa, ktorá bola s týmto oboznámená, zmluvy podpísala dňa 06. 11. 2014. Následne

však žalovaný schválil úver s inou RPMN za úver (bod 6. Údaj o schválenom revolvingovom úvere),
kedy uviedol RPMN za úver vo výške 26,07 % a zmluvy aj podpísal. Súd prvej inštancie konštatoval,
že v prípade doplňovania údajov do znenia zmlúv alebo uvedenia iných údajov (v inej hodnote) sa
jedná o zmenu návrhu (44 ods.2 OZ), ktorý mala žalobkyňa prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou
neplatnosti v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalobkyňa mala formulár

opäť opatriť svojim podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície žalovaného. V danom prípade
však tento postup nebol súdu prvej inštancie preukázaný, zmluvy tak nemajú zákonom vyžadovanú
písomnú formu, a teda sú neplatné.
Pretože obe zmluvy nemajú zákonom predpísanú formu, čo má za následok, že úver je bezúročný a
bez poplatkov (§ 11 ods.1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Súd prvej inštancie konštatoval, že i v prípade, ak by zmluvy spĺňali požiadavku písomnej formy, súd
prvej inštancie by musel úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluvy nespĺňajú
obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy
neobsahujú adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatiť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/
ZoSÚ), neobsahujú dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSU),

termín konečnej splatnosti musí byť uvedený konkrétnym dátumom.
Zvýsluchužalobkynevyplynulo,žemalazáujemlenoklasickýúveranieorevolving.Zmluvyneobsahujú
ani výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.2 písm. k/ ZoSÚ). Uvedená je
len celková suma splátok (42 x 47,43 Eur, resp. 42 x 81,99 Eur, ak bude uzavretá Dohoda o poskytovaní
služieb) bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku (resp. poplatky

žalobcu) a ďalšie poplatky. Zo zmlúv spotrebiteľovi nie je zrejmé ani to, kedy sú splátky úveru splatné.
Zo zmluvy nevyplýva ani to, akým spôsobom má spotrebiteľ úver čerpať (§ 9 ods.2 písm.g/ ZoSÚ).
Vzhľadom na to, že zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti, sú bezúročné a bez poplatkov ( § 11
ods.1 písm.b/ ZoSÚ).
Aj keď niektoré náležitosti sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 11. 11. 2014 (v

oboch prípadoch), podpísané len žalovaným, súd prvej inštancie poukázal na to, že uvedená listina
nie je žalobkyňou podpísaná, z jej výpovedi vyplynulo, že jej uvedené listiny (Oznámenia veriteľa o
schválení úveru) boli doručené až spolu so Zmluvami, podpísanými žalovaným, a teda s Oznámením
nebola a ani nemohla byť oboznámená dňa 06. 11. 2014, keď podpisovala zmluvy. Podľa názoru
súdu prvej inštancie Oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je súčasťou úverových zmlúv, ani naň

úverové zmluvy neodkazujú. Oznámenie bolo vyhotovené neskôr (ako žalobkyňa podpísala zmluvu)
a nemožno ho považovať za odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami. Z
toho dôvodu písomnosť dodatočne vyhotovenú žalovaným nemožno považovať za súčasť zmluvných
podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, ale za nový návrh, ktorý už však žalobkyňa, spotrebiteľkanepodpísala. Podľa názoru prvoinštančného súdu obligatórne náležitosti zmluvy musia vyť uvedené v
zmluve samotnej.
Strany sporu uzavreli dňa 11. 11. 2017 aj Dohody o poskytovaní služieb k Zmluve o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX aj k č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa uvedené listiny podpísala dňa 06. 11. 2014,
čiže v rovnaký deň ako Zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle uvedených Dohôd - dohoda upravuje
podmienky poskytovania služieb k uzavretým Zmluvám o revolvingovom úvere a povinnosť dlžníka
uhradiť odplatu. Definícia služieb je uvedená v článku II. V Dohode je upravená výške odplaty mesačne
vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku a poskytnutie úveru. Z výpovede

žalobkyne vyplynulo, že nemala záujem o takého odplatné poskytovanie služieb žalovaným. Obchodný
zástupca ju pri uzavieraní zmlúv o poskytnutí revolvingu informoval, že je to potrebné k uvedeným
zmluvám. Súd prvej inštancie posúdil Dohody o poskytovaní služieb ako uzavreté v rozpore s dobrými
mravmi, pretože na ich základe boli žalobkyni, spotrebiteľke, vnútené služby, o ktoré vôbec nežiadala.
Veriteľ totiž zinkasuje poplatok za službu, ktorú možno spotrebiteľovi v budúcnosti ani neposkytne.
Dohody o poskytovaní služieb boli uzavreté v tej istý deň a pod tým istým číslom ako Zmluvy o

revolvingovom úvere a hoci boli uzavreté na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon, to ešte
neodôvodňuje záver, že tieto Dohody boli individuálne dohodnuté, v takom slova zmysle, že svedčia
o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takého osobitné zmluvné podmienky. Dohody o poskytnutí služieb
majú povahu formulára, čo vyplýva aj z toho, že boli uzavreté s rovnakým obsahom (obe Dohody).
Dohody boli predložené žalobkyni na podpis naraz zo zmluvami, a preto uvedené okolnosti súvisiace s

uzavretím zmluvného vzťahu nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní. Tvrdenie o tom,
že žalobkyňa uvedené Dohody nemusela uzavrieť (neboli podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere) je
iluzórne. Žalobkyni boli Dohody predložené k podpisu pri uzavieraní zmlúv o úvere, pričom obchodný
zástupca ju informoval o tom, je to potrebné podpísať k zmluvám o úvere. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že výška splátky úveru bola v zmluvách uvedená vo výške 47,43 Eur a výška splátky s platbou

podľa Dohody vo výške 81,99 Eur.
Žalobkyňa zo Zmluvy č. XXXXXXXXX reálne čerpala sumu 1.350,- Eur, mala zaplatiť celkovú výšku
úveru 3.593,58 Eur (2.142,06 Eur plus 1.451,52 Eur ako určil žalovaný v Oznámení). Žalovaný mailovým
podaním oznámil žalobkyni dňa 04. 07. 2016, že z uvedenej zmluvy je zostatok k úhrade vo výške
2.105,79 Eur, z toho vyplýva, že žalobkyňa zaplatila sumu 1.487,79 Eur. Naviac zaplatila o 137,79 Eur

(1.487,79 Eur mínus 1.350,- Eur). Žalobkyňa zo Zmluvy č. XXXXXXXXX reálne čerpala sumu 1.350,-
Eur, mala zaplatiť celkovú výšku úveru 3.593,58 Eur (2.142,06 Eur plus 1.451,52 Eur ako určil žalovaný
v Oznámení). Žalovaný mailovým podaním oznámil žalobkyni dňa 04. 07. 2016, že z uvedenej zmluvy je
zostatokkúhradevovýške2.078,61Eur,ztohovyplýva,žezaplatilasumu1.514,97Eur.Naviaczaplatila
o 164,97 Eur (1.514,97 Eur mínus 1.350,- Eur). Z predloženého výpisu z účtu žalobkyne vyplynulo, že

zaplatila sumu: dňa 12. 01. 2017- 2x po 25,- Eur, dňa 12. 12. 2016 - 2x po 25,- Eur, dňa 04. 11. 2016
- 2x po 25,- Eur, dňa 12. 10. 2016- 2x po 25,- Eur, dňa 12. 09. 2016 - 2x po 36,99 Eur. Spolu sumu
273,98 Eur, ktorú žiadala tiež započítať. Z uvedeného výpisu vyplývajú aj ďalšie platby a to dňa 01.
08. 2016 2x po 30,- Eur, ktoré však žalobkyňa nežiadala započítať. Žalobkyni žalovaný reálne poskytol
úver vo výške 2.700,- Eur (2x po 1.350,- Eur). Žalobkyňa zaplatila spolu naviac 576,74 Eur (137,79 Eur

plus 164,97 Eur plus 273,97 Eur). Žalobkyni tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 576,74 Eur, preto súd prvej inštancie v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.
Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobkyni vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od
01. 02. 2013. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

576,74 Eur ( z dôvodne uplatnenej a priznanej sumy). Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od 24. 03.
2017. Žalobkyňa súdu prvej inštancie predložila ,,Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia“ zo dňa
21. 03. 2017 adresovanú žalovanému, avšak nepreukázala doručenie (ani odoslanie) uvedenej výzvy
žalovanému. Vzhľadom na to súd prvej inštancie žalobkyni priznal úrok z omeškania od 05. 5.2017
(počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby súdom žalovanému) a čo do zvyšku uplatneného úroku

jej žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
bola v konaní úspešná, neúspech mala len v nepatrnej časti úroku z omeškania, preto jej súd prvej
inštancie priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

2. Žalovaný podal formálne odvolanie do celého rozsudku prvoinštančného súdu, avšak z jeho obsahu
vyplýva, že de facto podal odvolanie do výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiťsumu 576,74 Eur s príslušenstvom (prvý výrok) a do závislého výroku o trovách konania (tretí výrok).
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobu zamietol v celom rozsahu.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa

ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP.
Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý.
Ak má byť údaj o RPMN podľa zákona určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných čase
uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich danom čase.
Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojim textom‚ ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z

toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by neurčil údaj RPMN
schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil
výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú
s .,predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákon č. 129/2010 Z.z.,
pretože takto určená RPMN by nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z..
Ak teda súd prvej inštancie dospel k tomu, že k neuzavretiu zmluvy došlo z dôvodu rozdielnych údajov

RPMN, potom ide o nesprávny, vecne nedôvodné a nezákonný záver.
Ďalej napadol aj alternatívne formulované závery súdu prvej inštancie pre prípad, že by bola dodržaná
písomná forma zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorých by bol úver bezúročný, pretože zmluve
chýba údaj o adrese, kde sa môže uplatniť reklamácia alebo sťažnosť, ďalej že zmluva neobsahuje je
dobu trvania a termín konečnej splatnosti a údaj o výške, počte a a termínoch splatnosti splátok.

Každá úverová zmluva uzavretá medzi sporovými stranami bola tvorená ustanoveniami na listine
označenej ako zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva,
že zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru i dlžníkovi,

a teda je splnená zákonná požiadavka. Určenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené dvomi
spôsobmi, a to: určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných
splátok; spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Uviedol, že údaj o dobe trvania zmluvy je uvedený
v článku 9. ods. 9.1. Adresa veriteľa, na ktorej je možné uplatniť sťažnosť je uvedená na prvej strane

zmluvy. Udaj o spôsobe čerpania sa uvádza v článku 2., ods. 2.3 zmluvných dojednaní. Podľa jeho
názoru závislý výrok o trovách konania je nesprávny a nezákonný.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Obligatórne údaje v úverovej zmluve (v bode 6) boli do zmluvy doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie
zmluvy z jej strany, pričom niektoré údaje doplnené do bodu 6 sa líšia od údajov obsiahnutých v bode
5 úverovej zmluvy. Uviedla, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ sa prijatie návrhu, ktoré obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny považuje za nový návrh.
Zmluvy o úvere neobsahujú viacero obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako

si to vyžaduje § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tieto nie sú uvedené priamo v
zmluvách, čo zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Sankcia
bezúročnosti za absenciu náležitostí vyžadovaných Zákonom o spotrebiteľských úveroch v úverových
zmluvách je primeraná a teda legislatíva SRv tomto smere je súladná s právom EÚ. Zároveň poukázal
na rozhodnutia všeobecných súdov, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

Pozaslanížiadostioposkytnutierevolvingovýchúverovbolažiadosťdoplnenáoúdajevbode6.atakisto
došlo k zmene niektorých údajov (napr. hodnoty RPMN). Práve toto doplnenie údajov do bodu 6 zmluvy
považuje za prijatie návrhu s dodatkami, ktoré sa považuje za nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 OZ.
Keďže došlo k novým návrhom na uzavretie zmluvy (tým, že návrh na uzavretie zmluvy bol doplnený a
zmenený),nemohlotakdôjsťkplatnémuuzavretiu úverovýchzmlúv,pretožezmenanávrhupovažovaná

za nový návrh nebola druhou zmluvnou stranou prijatá. Zdôraznila, že údaj o konečnej splatnosti úveru
je esenciálnou náležitosťou úverovej zmluvy a musí byť uvedený v samotnej zmluve o úvere a nestačí,
aby tento daj bol uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, preto sú úverové zmluvy
sú bezúročné a bezpoplatkové.
Ďalej poukázala na princíp právnej istoty, ktorý je jedným z atribútov civilného sporového konania a

právneho štátu (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ECdo/192/2014, sp. zn. 6MCdo/9/2012
z 16. 01. 2013).4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) a v závislom

výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací

súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaného v odvolaní.
8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný

v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366
CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
9. Zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných
prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak

možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci si tvoria obsah
zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka,pretožebytakétodojednaniabolineplatné.Spravidlastačíkuzavretiuzmluvykonsenzoboch
účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však
v Občianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý

reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.
10. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a OZ rozumieme prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám a
prejav ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je veľmi dôležitý právny úkon

prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že
súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný
a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom) dôjde
navrhovateľovi. To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného
vyplývaabyprávnyúkonprijatianávrhusastalperfektným:a/musíbyťurobenýosobou,ktorejbolurčený

(oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať
žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi.
Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie
návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok ( a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu
zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky,

dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň
by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy,
ak by pôvodný navrhovateľ (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant
(teraz navrhovateľ) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí
byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že údaje o požadovaných revolvingových
úveroch (bod 5. žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti), a
to konkrétne v údaji týkajúcom sa RPMN za úver (v bode 5 je uvedená hodnota 26,17 % a v bode 6
hodnota 26,07 %).12. Podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo
odmietnutie návrhu akceptantom a zároveň aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je v zmysle

ustanovenia § 44 ods. 2 OZ možné. Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase, kedy zmluvu o
revolvingovom úvere podpisovala žalobkyňa, totiž neboli obsahom zmluvy, preto ich žalobkyňa nemohla
písomne akceptovať.
13.Akobolouvedené,zmenenéúdaje,ktoréboliobsahombodu6.Žiadostioposkytnutierevolvingového
úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere smerované žalovaným žalobkyni, predstavovali nový návrh na

uzatvorenie zmluvy a v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa takýto návrh akceptovala.
14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že Zmluvy o revolvingovom úvere v rozpore
so zákonom nemajú písomnú formu, hoci v zmysle kogentného ustanovenia § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, čo Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ).
15. Pretože prvoinštančný súd posúdil zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako bezúročné a bezpoplatkové

z titulu absencie písomnej formy, postupoval v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na uvedený dôvod odvolací súd považuje ďalšie závery prvoinštančného súdu uvedené
v odôvodnení rozhodnutia, ohľadne absencie ďalších obligatórnych náležitostí, v dôsledku ktorých by
bolo potrebné úvery považovať za bez úrokov a bez poplatkov, ak by zmluvy mali písomnú formu, za
nadbytočné.

16. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovaného odvolací súd dodáva, že z obsahu Zmlúv
o revolvingovom úvere absentujú i ďalšie obligatórne údaje (napr. konkrétny údaj o termíne splátok
istiny,resp. úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti zmluvy, dobu trvania zmluvy), pričom
jednostranné právne úkony žalovaného (Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú

spôsobilé konvalidovať absenciu dohôd účastníkov zmlúv o spotrebiteľskom úvere (dvojstranných
právnych úkonov) ohľadne obligatórnych náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere, a preto ak súd
prvej inštancie neprihliadol na obsah jednostranných právnych úkonov žalovaného, postupoval správne.
17. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobkyne v zmysle ustanovení § 451 a nasl. OZ o
bezdôvodnom obohatení, pretože povinnosťou žalovaného bolo vydať majetkový prospech získaný od

žalobkyne bez právneho dôvodu vo výške 576,74 Eur vrátane jeho príslušenstva.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa ustanovenia § 379,
§ 380 CSP. Nakoľko žalovaný výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietal, preto sa
odvolací súd s priznaným úrokom z omeškania nezaoberal.

19. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP) vrátane závislého výroku o trovách
konania (III. výrok), ktorý v zmysle aplikovanej zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP považuje taktiež
za správny.

20. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (druhý výrok) zostal nedotknutý (§
367 ods. 2 CSP).
21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní

aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie
uvedených ustanovení vznikol nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
22. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).