Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918203015
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:6918203015.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o maloleté deti: H.

M., J.. XX.X.XXXX a K. M., J.. X.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: H. G., J.. X.XX.XXXX, G. E., G. XXX/XX a K. M.Š., J..
X.XX.XXXX, G. O. XX, Š. o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec mal. detí sa svojim písomne podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti.
Poukázal na to, že Okresný súd Komárno ho rozsudkom 12P/20/2013 zo dňa 23.7.2013 zaviazal na

platenie výživného na mal. deti po 70,- Eur. Uviedol, že v tom čase nemal zamestnanie, bol vyradený na
úrade práce a kvôli tomuto rozsudku sa dostal do finančných problémov. Sám uviedol, že jeho situácia je
stále nezmenená. Z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k zásadnej zmene pomerov na
jeho strane, žiadal aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na minimálnu výšku. Súd pojednával podľa
§ 180 CSP bez prítomnosti otca, nakoľko sa otec na pojednávanie opakovane nedostavil, doručenie
mal vykázané, avšak svoju neúčasť neospravedlnil. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11.12.2018
ospravedlnil telefonicky z dôvodu, že sa na pojednávanie nevedel dostaviť z finančných dôvodov. Vtedy

súd odročil pojednávanie na termín 17.1.2019.

2. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že otec súdom stanovené výživné
neplatí a nie je v kontakte s mal. deťmi. Podala na neho trestné oznámenie. Ďalej uviedla, že otec
sa o deti vôbec nezaujíma. Poukázala na to, že výdavky mal. detí neodôvodňujú zníženie vyživovacej
povinnosti otca.

3.Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd návrh na zníženie výživného zamietol s poukazom aj na tú
skutočnosť, že otec sám v návrhu uviedol, že k žiadnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia
nedošlo na jeho strane.

4.Súdvovecivykonaldokazovanieatovýsluchommatky,oboznámenímsasRLmaloletýchdetí,spisom
Okresného súdu Komárno 12P/20/2013, potvrdenie o výdavkoch na školské roky 2017/2018, potvrdenie
o úhrade stravného, doklad o príjme manžela matky, opis mzdového listu matky a na základe takto

vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

5.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 12P/20/2013 zo dňa
23.7.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre 8Cop/64/2013 zo dňa 7.11.2013,bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa na 70,- Eur v prípade oboch detí. V čase rozhodnutia súdu bolo zistené, že na strane
mal. detí došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného.

V tom čase bol otec mal. detí zamestnaný v spoločnosti M., N..V..Q.., V. N. na dohodu o vykonaní práce
od21.3.2013azamarec2013dosiaholpríjemnetto34,02Eur. Vobdobíod17.8.2012do21.3.2013otec
mal. detí nepracoval a nebol evidovaný na úrade práce. V predmetnom konaní bolo taktiež preukázané,
že s otcom mal. detí bol ukončený pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa a to v spoločnosti K. N., N..V..Q.. dňa 20.8.2012 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce. V dôsledku týchto skutočností bol otec mal. detí v určitom období bez dôležitého dôvodu bez
príjmu resp. následne u neho došlo bez dôležitého dôvodu k zníženiu netto príjmu mesačne, teda otec
sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, zamestnania s poukazom na ustanovenie § 75.
Matka v tom čase bola evidovaná ako nezamestnaná, žiadnu podporu nepoberala. Žila však v spoločnej
domácnosti so svojím manželom. Maloletá H. navštevovala 3.ročník základnej školy a mal. K. 1.ročník
základnej školy.

V súčasnej dobe z vyjadrenia otca súd zistil, že je nezamestnaný a je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie a je spolu posudzovaná osoba v hmotnej núdzi.
Matka mal. detí pracuje v spoločnosti I. - výroba bicyklov v E. na trojhodinový úväzok s mesačným
príjmom155,-Eur.Žijevspoločnejdomácnostisosvojímmanželomasosvojimiajehomaloletýmideťmi.
Manžel dosahuje čistý príjem 800,- Eur. Maloletá H. navštevuje 9.ročník základnej školy a maloletá K.

navštevuje 7.ročník základnej školy. Matka predložila súdu rozpis výdavkov na maloleté deti za školský
rok 2017/2018 z ktorých súd zistil, že výdavky týkajúce sa školy v školskom roku 2017/2018 na mal. H.
predstavujú 98,20 Eur a na mal. K. 64,50 Eur. Matka predložila súdu potvrdenie o platbách za stravu v
škole, z ktorých súd zistil, že platba za obdobie od 3.9.2018 do 30.11.2018 činí 115,54 Eur. Z potvrdenia
vyplýva, že mal. deti pravidelne navštevujú školskú jedáleň. Matka predložila súdu z internetu stiahnutú

fotodokumentáciu, na ktorej otec ukladá zámockú dlažbu na verejnej komunikácií s dátumom 7.6.2018.
Ďalej matka predložila súdu fotodokumentáciu, kde sa otec nachádza v dopravnom prostriedku a po
preklade tlmočníčkou bolo zistené, že nad obrázkom je uvedený komentár „do práce srdiečko“.

6.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa

zmeniapomery.Okremvýživnéhopremal.dieťajezmenaalebozrušenievýživnéhomožnélennanávrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7.Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobomprejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami
na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť

takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí
zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj

zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.

8.Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na
to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo

vymedzuje kritériá na základe ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného
sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti,
majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného
prihliada aj v prípade ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný

berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a
rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže

mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti,
odmeny za výkon rôznych funkcií, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy
z prenájmu nehnuteľností atď. Nesporný význam pri individualizácii výšky výživného má kritérium
majetkových pomerov povinného čo umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň
povinného pre potreby výživného keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii

povinného. Ak povinný disponuje so značným majetkom a súd stanoví výšku výživného na mal. dieťa je
vecou povinného, aby ich speňažením výťažku alebo inak zabezpečil výživné.

9.V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebola
preukázaná taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia a

to smerom k zníženiu výživného. Naopak, za obdobie od roku 2013 až doposiaľ sa neustále zvyšujú
výdavky na maloleté deti priamo úmerne vekom mal. detí ako aj rastom cien spotrebného koša. Súd
poukazuje na skutočnosť, že otec sám vo svojom písomne podanom návrhu uviedol, že od posledného
rozhodnutia k žiadnej zmene pomerov na jeho strane nedošlo. Vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o
rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V danom prípade

súd takúto zmenu pomerov na strane otca nezistil a preto návrh zamietol. Súd hodnotil aj matkou
predložené dôkazy fotodokumentáciu, ktorú stiahla z internetu a na ktorej sa nachádzajú zábery, z
ktorých sú zrejmé pracovné aktivity otca a preto možno považovať návrh otca za účelový.

10.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).