Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618201945
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4618201945.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTopoľčanysamosudcomMariánomMokošomvprávnejvecižalobcu:I.X.,nar.XX.X.XXXX,

bytom M. H. XXXX/X, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová,
Advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: D. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., t. č. v A. na výkon väzby a A. na výkon trestu odňatia slobody, S. štvrť XXX/XX,
XXX XX S. nad D., právne zastúpený: Pavol Trnka, advokát, Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce
nad Bebravou, o zaplatenie 3436,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.436,77 eura s 5% ročným
úrokom z omeškania od 17.01.2018 do zaplatenia z dôvodu, že žalovanému bol Slovenskou sporiteľňou
a.s. poskytnutý úver a žalovaný ho poprosil, či by nemohol byť ručiteľom na tomto úvere a on nevidel
dôvod, aby žalovanému nepomohol, avšak žalovaný sa v r. 2016 dostal do finančných ťažkostí a úver
prestal platiť a preto musel úver platiť on (žalobca). Za žalovaného bola celkovo zaplatená suma
3.436,77 eura, čo žalobca dokladoval potvrdeniami o hotovostných vkladoch na úverový účet a keďže

žalovaný na základe písomnej výzvy na zaplatenie sumy 3.436,77 eura nereagoval, tak preto bol
žalobca nútený domáhať sa zaplatenia pohľadávky súdnou cestou. Vo svojom vyjadrení k odporu zo
dňa 29.10.2018 (č.l. 51) žalobca uviedol, že matke odovzdával príslušné sumy, ktorá fyzicky tieto platby
platila v peňažnom ústave a keďže pri realizácii platby bol potrebný občiansky preukaz, tak na doklade
o zaplatení sa nachádza meno J. X.. Finančné prostriedky však patrili jemu a matka mu robila len
službu, keď chodila s jeho peniazmi platiť otcov úver. Na pojednávaní dňa 18.01.2019 žalobca uviedol,
že žalovaný robil na neho nátlak, aby mu šiel podpísať úver a preto zmluvu podpísal a keď žalovaný

prestal úver splácať, tak ho vyzýval na riadne platenie. Žalobu ani nechcel podávať, pretože je to podľa
neho hlúposť, keď bol na úvere spoludlžníkom, ale žalovaný má majetok, z ktorého by mohol všetko
zaplatiť. Medzi nimi bola ústna dohoda, že žalovaný vyplatí celý úver a jeho potreboval len na to, aby mu
to podpísal, pretože inak by mu úver nedali. Keď mu telefonovali z banky, že musí do týždňa zaplatiť na
úrokoch700eur,takpoprosilmatku,abydalidokopypeniazeavbankeimpovedali,žejejedno,ktobude
peniaze nosiť. Z uvedeného dôvodu nosila peniaze do banky matka a z toho, čo bolo za žalovaného
zaplatené na splátkach, niečo zaplatil on (žalobca) a niečo matka, ale nepamätá si a nevie sa k tomu

vyjadriť, koľko každý z nich zaplatil, resp. v akom pomere zvyšok dlhu zaplatili. S matkou sa konkrétne
nedohodli, ako sa vysporiadajú s platbami, ktoré uhradila ona. Do 01.11.2016 úver splácal žalovaný a
on zaplatil len tieto platby, ktoré sú predmetom žaloby a nič viac.2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, pričom v písomnom odpore proti platobnému rozkazu (č.l.
45) uznával len časť uplatneného nároku vo výške 221,31 eura a zvyšok nároku neuznával, nakoľko
namietal v tejto časti aktívnu legitimáciu žalobcu. Poukazoval na to, že podľa dokladov vklady na úverový

účet vykonávala J. X., s ktorou prebiehajú mimosúdne rokovania o vyporiadaní BSM. Popieral skutkové
tvrdenia žalobcu ohľadom jeho vedomosti o úvere, nakoľko žalobca zmluvu podpísal a táto obsahovala
príslušné náležitosti. Na pojednávaní dňa 13.02.2019 žalovaný uviedol, že potreboval úver a banka mu
ponúkla 10.000 eur a ako ručiteľa na tento úver zavolal syna - žalobcu, aby to zostalo v rodine. Potvrdil,
že úver platil do 01.11.2016, avšak potom ho z väzenia už nemohol platiť a po uvedenom dátume na

úvere nič nezaplatil. Medzi ním a žalobcom nebola žiadna dohoda, kto splatí úver a v akom podiele, ale
bral to tak, že pokiaľ bude môcť, tak ho bude platiť a ak nie, tak ho bude platiť žalobca. Pokiaľ ide o
jeho stanovisko v odpore proti platobnému rozkazu, tak vtedy ešte nevedel, kto po 01.11.2016 a koľko
na úvere zaplatil, avšak trvá na tom, že už zaplatil väčšiu časť tohto úveru ako žalobca. So žalobcom
považuje vzťahy ohľadom úveru za vyrovnané a podľa neho žalobcovi už nič nemusí dať. Trval na tom,
že so žalobcom neuzavreli žiadnu dohodu, v akom podiele každý z nich úver splatí.

3./ Svedkyňa J. X., ktorá je matkou žalobcu a bývalou manželkou žalovaného uviedla, že úver
žalovaného bolo treba platiť, pričom banka ich informovala, že jej je jedno, kto bude nosiť peniaze. Tie
peniaze, ktoré zaplatili na úvere žalovaného neboli jej, ale boli požičané a splátky dávali dokopy so
synom tak, že si požičali peniaze od viacerých členov rodiny a tieto im zatiaľ nevrátili, ale budú to musieť

splácať. Na splátky teda neboli dané žiadne jej peniaze, alebo peniaze zo strany syna, ale všetko bolo
požičané.

4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, ako aj svedkyne J. X., oboznámením
sa s predloženými dokladmi a so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 6C/2/2019, pričom zistil, že žalovaný

dňa 07.11.2013 uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zmluvu o splátkovom úvere č.
5048437407, na základe ktorej mu sporiteľňa ako veriteľ poskytla úver vo výške 10.000 eur s konečnou
splatnosťou 30.11.2017, ktorý mal žalovaný splácať v dohodnutých splátkach a podmienkou poskytnutia
úveru bolo aj pristúpenie k záväzku dlžníka jeho synom I. X.. V závere zmluvy o splátkovom úvere sa
nachádza aj podpis žalobcu ako pristupujúceho dlžníka, ktorým žalobca potvrdil, že na základe osobitnej

dohody o pristúpení pristupuje k záväzku dlžníka vyplývajúcemu z tejto zmluvy a zároveň vyhlasuje,
že je dostatočne informovaný o ekonomickej situácii dlžníka a o dôsledkoch, ktoré vzniknú alebo môžu
vzniknúť v súvislosti s jeho postavením pristupujúceho dlžníka. Dňa 07.11.2013 žalobca podpísal so
Slovenskousporiteľňoua.s.dohoduopristúpeníkzáväzkužalovanéhovyplývajúcehozozmluvyoúvere
č. 5048437407, pričom v čl. II dohody sú podrobne špecifikované všetky práva a povinnosti žalobcu ako

pristupujúceho dlžníka. Podľa správy Slovenskej sporiteľne a.s. ako aj predložených výpisov z úveru č.
5048437407 žalovaný do 01.11.2016 úver splácal, avšak od 01.11.2016 do 30.11.2017 bola na úvere
zaplatená suma 3.436,77 eura a to priamymi vkladmi, ktoré uskutočnila J. X. a v jednom prípade (dňa
21.12.2016 v sume 221,31 eura) I. X.. Posledný vklad na úver bol realizovaný dňa 23.11.2017 v sume
175,12 eura , kedy aj došlo k úplnému uhradeniu úveru. Výzvou zo dňa 11.01.2018 žalobca vyzval

žalovaného na zaplatenie sumy 3.436,77 eura s tým, že za neho uvedenú sumu uhradil na úvere, ktorý
žalovaný prestal splácať. Uvedená výzva bola doručená žalovanému dňa 16.01.2018.

5./ Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/2/2019 vyplýva, že žalovaný si podal žalobu o vyporiadanie
BSM s bývalou manželkou J. X. dňa 11.01.2019 a medzi pasíva, ktoré je potrebné v rámci tohto konania

vyporiadať uviedol aj nesplatený zostatok pôžičky čerpanej v Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava č.
úveru 5048437407 vo výške ku dňu rozvodu manželstva a navrhoval, aby žalovaná prebrala na seba
povinnosť uhradiť zostatok tohto úveru.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za

dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 531 ods. 4 OZ, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá
dlh prevzala.

Podľa § 511 ods.1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlhspoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa ods. 2, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je stanovené alebo účastníkmi

dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti
ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto
rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa ods. 3, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu
od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento
podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,

kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
3.436,77 eura s úrokmi z omeškania v celom rozsahu nie je dôvodná a preto ju zamietol. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky z titulu jeho ručiteľského záväzku na úvere

poskytnutom žalovanému, avšak v priebehu konania bolo preukázané, že sa nejednalo o ručiteľský
záväzok, ale o záväzok vyplývajúci z dohody o pristúpení k záväzku uzavretej medzi žalobcom a
Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá žalovanému poskytla úver vo výške 10.000 eur a na základe dohody
o pristúpení k záväzku sa žalobca ako pristupujúci dlžník zaviazal splatiť pohľadávku peňažného
ústavu a stal sa dlžníkom z úverovej zmluvy popri pôvodnom dlžníkovi - žalovanom. Obaja dlžníci boli

zo zmluvy o úvere zaviazaní voči banke splatiť pohľadávku a splniť ďalšie záväzky podľa úverovej
zmluvy spoločne a nerozdielne. Tento účinok vznikol na základe dohody o pristúpení k záväzku medzi
veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, pričom zmluva o pristúpení k záväzku je uzatváraná bez účasti
dlžníka a jej účinnosť nie je podmienená dlžníkovým súhlasom. Môže riadne vzniknúť aj bez jeho
vedomia a proti jeho vôli. Zmluva o pristúpení k záväzku musí byť uzavretá písomne. Medzi pôvodným

a pristupujúcim dlžníkom ide o spoločný záväzok, ktorý má charakter solidárneho dlhu. Veriteľ môže
teda požadovať celé plnenie alebo jeho časť od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov prípadne od všetkých
súčasne. V rozsahu plnenia niektorého z dlžníkov zaniká povinnosť ostatných spoludlžníkov plniť v
prospech veriteľa (§ 511 ods. 1 OZ). Medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom je prípustná dohoda o
veľkosti ich podielov na spoločnom dlhu, pokiaľ ide o ich vzájomný (vnútorný) vzťah. Voči veriteľovi je

však naďalej každý zo spoludlžníkov zaviazaný na celé plnenie. Pokiaľ k takejto dohode nedôjde, uplatní
sa v zmysle § 511 ods. 2 OZ paritný princíp, na základe ktorého sú podiely všetkých spoludlžníkov vo
vzájomnom pomere rovnaké. Veľkosť týchto podielov, resp. ich vzájomný pomer, určuje aj podmienky a
obsah regresných vzťahov, ktoré vznikajú v nadväznosti na splnenie dlhu. Na vzájomné vysporiadanie
pôvodného a pristupujúceho dlžníka sa aplikujú pravidlá vyplývajúce z § 511 ods. 3 OZ, rovnako ako

v prípade štandardného solidárneho dlhu. Pokiaľ teda pristupujúci dlžník sám splní celý dlh, má voči
pôvodnému dlžníkovi regresný nárok v rozsahu podielu, ktorý na pôvodného dlžníka pripadá, a naopak.
Regresný nárok sa vzťahuje iba na tú časť plnenia, ktorá prevyšuje dlžníkov podiel. Ak došlo k splneniu
celého dlhu, objem regresu sa rovná celkovému plneniu zníženému o časť pripadajúcu na dlžníka, ktorý
plnenie poskytol. Rovnaký princíp sa uplatní aj pri čiastočnom splnení celého dlhu, avšak voči dlžníkovi,

ktorý plnil sa zohľadní vždy jeho podiel na dlhu ako celku. Regresný nárok je riadne uplatniteľný v
súdnom konaní a premlčuje sa vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom splnenia dlhu
solidárnym dlžníkom veriteľovi.

7./ Na základe uvedeného pri existencii dohody o pristúpení k záväzku uzavretej medzi žalobcom a

bankou bolo povinnosťou žalobcu, ktorý sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 3.436,77 eura s
príslušenstvom preukázať, že so žalovaným uzavrel dohodu o výške ich podielov na dlhu a to v takom
znení, že podľa tejto dohody sa žalovaný zaviazal splniť sám celý dlh a zároveň bolo povinnosťou
žalobcu preukázať, že plnenia na dlh žalovaného po 01.11.2016 poskytol on. Žalobca však existenciu
dohody podľa § 511 ods. 2 OZ o veľkosti podielov na dlhu nepreukázal a rovnako ani nepreukázal, že

celú sumu 3.436,77 eura na úver žalovaného zaplatil on. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o existencii
dohody s tým, že pokiaľ bude môcť, tak bude úver platiť a ak nie, tak ho bude platiť žalobca a preto bolo
povinnosťou žalobcu preukázať existenciu ním tvrdenej dohody so žalovaným, pričom žalobca v tomto
smere neprodukoval žiadne dôkazy a existencia dohody nebola preukázaná ani výpoveďou svedkyneJ. X.. Okrem toho žalobca ani nepreukázal, že splátky úveru uhradil on sám z finančných prostriedkov
jemu patriacich, i keď to tvrdil v žalobe, avšak vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.01.2019 už
uvádzal, že žalobu ani nechcel podávať, keďže bol na úvere spoludlžník a s matkou dali dokopy peniaze,

ktoré ona potom nosila do banky. Pripustil, že časť splátok za žalovaného zaplatil on a časť matka,
ale nevedel sa vyjadriť, v akom pomere prípadne výške, ani k existencii dohody s matkou ohľadom
následného vyporiadania medzi nimi. Rovnako svedkyňa J. X. nepotvrdila, že by splátky úveru zaplatil
výlučne žalobca, ale práve naopak spochybnila akékoľvek platby zo strany žalobcu tým, že vlastne
malo ísť o požičané peniaze od viacerých členov rodiny, pričom nešpecifikovala, či si tieto požičala

ona alebo žalobca, v akej výške a od koho. Žalobca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie existencie dohody uzavretej so žalovaným, o výške ich podielov na dlhu a v tom prípade
sú podľa § 511 ods. 2 OZ podiely žalobcu a žalovaného na dlhu vo vzájomnom pomere rovnaké,
pričom je nesporné, že žalovaný do 01.11.2016 dokedy dlh splácal sám, zaplatil viac ako predstavovala
polovica dlhu, pretože po 01.11.2016 bolo splátkami zaplatených spolu 3.436,77 eura, čím bol celý úver
splatený a tento bol poskytnutý vo výške 10.000 eur a žalobca ani nepreukázal, že on uhradil všetky

splátky po 01.11.2016. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 3.436,77 eura s
príslušenstvom nepovažoval za opodstatnenú a v celom rozsahu ju zamietol.

8./ Keďže v priebehu konania žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu písomne uznal časť
uplatneného nároku vo výške 221,31 eura, tak súd sa musel pri svojom rozhodovaní zaoberať s

uvedenou skutočnosťou a vysporiadať sa s tým, či ide o uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ prípadne o
procesné uznanie nároku v zmysle § 282 a nasl. OZ. Súd vychádzal z toho, že žalobca si v konaní svoj
nárok neuplatnil na základe uznania dlhu a odpor podaný žalovaným nie je hmotnoprávnym uznaním
dlhu podľa § 558 OZ, nakoľko by muselo ísť o právny úkon urobený žalovaným ešte pred začatím
súdneho konania, na základe ktorého by si potom žalobca uplatňoval od žalovaného splnenie záväzku

a súd by musel skúmať, či uznanie dlhu má okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ) aj ďalšie
osobitné náležitosti, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu, čo do dôvodu
aj výšky. Takéto uznanie dlhu v podanom odpore proti platobnému rozkazu nie je spôsobilé vyvolať
právne účinky v hmotnoprávnej rovine, ale iba v rovine procesnoprávnej. Žalovaný v priebehu konania
v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že uznáva časť uplatneného nároku vo

výške 221,31 eura, čo je možné považovať za uznanie nároku v jeho časti v zmysle § 282 a nasl.
CSP a výsledkom tohto uznania časti nároku by malo byť rozhodnutie súdu rozsudkom pre uznanie
nároku, ktorému však musí prechádzať návrh žalobcu na vydanie takéhoto rozhodnutia. Uvedený návrh
žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku nie je obsahom žaloby a nebol vznesený žalobcom
ani v priebehu konania ako reakcia na obsah odporu proti platobnému rozkazu podaného žalovaným

a preto súd rozhodnutie podľa § 282 CSP nemohol vydať. Podľa citovaného zákonného ustanovenia,
ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom, alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre
uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný procesný postup. Touto právnou úpravou, a teda že
súd môže rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku len na návrh žalobcu, sa má prehĺbiť dispozitívny
princíp sporového konania. Ak k uznávaciemu prejavu žalovaného došlo na pojednávaní alebo počas

predbežného prejednania sporu a zároveň súd disponuje návrhom žalobcu na tento osobitný procesný
postup, súd rozhodne rozsudkom pre uznanie nároku na predbežnom prejednaní alebo na pojednávaní.
Nárok uplatnený žalobcom môže byť uznaný aj písomným prejavom žalovaného a v takomto prípade
súd nemusí nariaďovať pojednávanie. Vzhľadom k tomu, že žalobca v prebiehajúcom konaní neuplatnil
návrh na vydanie rozhodnutia súdu rozsudkom pre uznanie nároku, tak súd z vlastnej iniciatívy nemohol

priznať žalobcovi zaplatenie sumy 221,31 eura s príslušenstvom od žalovaného, ale mohol iba posúdiť
obsah odporu v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi a rozhodnúť o nároku žalobcu, pričom z obsahu
odporu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznával len časť uplatneného nároku do výšky 221,31 eura
vychádzajúc z dokladov predložených žalobcom, podľa ktorých žalobca zaplatil iba jednu splátku v
sume 221,31 eura a zvyšné splátky hradila J. X., pričom jeho stanovisko sa zmenilo v momente, keď

bolo preukázané, že žalobca plnil na základe dohody o pristúpení k záväzku a aké právne následky z
tejto dohody vyplývajú pre dlžníka a pristupujúceho dlžníka. Žalovaný v priebehu konania zmenil svoje
stanovisko a trval na zamietnutí žaloby v celom rozsahu s poukazom na skutočnosť, že so žalobcom
neuzavrel žiadnu dohodu o výške podielov na dlhu a teda z toho vyplýva, že zaplatil väčšiu časť
úveru ako na neho pripadá a preto vzťahy so žalobcom považuje za vyrovnané. Z uvedených dôvodov

podľa názoru súdu nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť ani čiastočne a to do sumy 221,31 eura s
príslušenstvom a preto bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.9./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 CSP tak, že žalovanému s poukazom na
§ 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže mal plný úspech v konaní a o
výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.