Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207735
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817207735.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobkyne: B. N., M..

X.X.XXXX, A. Q. C. XXXX/X, XXX XX F. M. A., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 72 48 03, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur a to
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.9.2017 domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 500,- eur spolu s trovami konania. Svoju žalobu odôvodila tým, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 4C/211/2016 o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy v Žiadosti a zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky, č. 5006454, z 21.10.2010, bola
ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou,
sp. zn. 4C/211/2016, z 22.12.2016, v odôvodnení ktorého uviedol: „Z vykonaného dokazovania má
súd za preukázané, že ak žalobkyňa chcela uzavrieť zmluvu o pôžičke prostredníctvom dodávateľom

predloženého formulára, musela uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú do čl. IV
zmluvy drobným písmom. Nemala možnosť uzavrieť zmluvu o pôžičke bez dohody o zrážkach zo mzdy.
Vsunuté ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o pôžičke v článku IV. nepôsobí určito
a zrozumiteľne a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Uvedenie menšieho
písma v bode IV. textu zmluvy ohľadne tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda
o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky
za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa je nepochopiteľný. Rozhodne takáto závažná

klauzula nemalabyťuvedená drobnýmpísmomuprostredsúvisléhotextuzmluvy.Priemernýspotrebiteľ
sa celkom dôvodne môže spoliehať na to, že menším písmom sú uvedené už menej závažné a
menej podstatné dojednania a tak podcení túto časť zmluvy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že nebola nijako bližšie
poučovaná ani osobitne informovaná o dohode o zrážkach zo mzdy, o následkoch jej podpisu, nakoľko
formulárové tlačivo jej bolo zaslané poštou, a toto mala po podpise odoslať žalovanému. Z uvedeného

postupu žalobcu, ktorý použil pri zakomponovaní dohody o zrážkach zo mzdy do textu zmluvy o pôžičke
drobné písmo, je zrejmé, že spotrebiteľa mimo textu zmluvy bližšie neozrejmoval ustanovenie týkajúce
sa dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel. Drobným
písmom vsunuté ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o pôžičke v bode IV. uprostredtextu, nepôsobí určito a zrozumiteľne, preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň
sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, s poukazom na to, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa

o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac bola uzavretá za použitia nekalej obchodnej
praktiky, ako súd uviedol vyššie.“ Žalobkyňa poukázala na § 3 ods. 5 a na § 4 ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Žalobkyňa si ako spotrebiteľka uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv.
Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať
sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu

relutárnu.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom spis Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp.zn. 4C/211/2016 a z predmetného spisu žalobou, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou

sp.zn. 4C/211/2016 zo dňa 22.12.2016, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu
žalovaného, písomným podaním žalovaného zo dňa 31.10.2017 spolu s prílohami, a to Žiadosťou
a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006454 z 21.10.2010 a Všeobecnými obchodnými
podmienkami a Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, vypovedaním zmluvy
zo dňa 23.12.2012 s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, Prílohou k zmluve o postúpení

pohľadávok, Výzvou k úhrade zo dňa 11.12.2015, oznámením o postúpení pohľadávky spolu s
poštovými podacími hárkami, listom žalovaného adresovaným zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa
12.4.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že pokiaľ ide o skúmanie primeranosti

zadosťučinenia, rozhodovacia prax súdov hovorí, že vznik prípadnej ujmy sa nevyžaduje v tejto
súvislosti, teda je potrebné skúmať, či hrozila nejaká ujma a ak áno tak v akej výške. V danom prípade
ujma hrozila priamo vo výške 1063,90 eur, pričom tento názor je v súlade s rozsudkom Krajského súdu
Prešov sp.zn. 3Co/53/2016 zo 4.10.2016, ktorým krajský súd povedal, že odradzujúco môže pôsobiť len
hrozba straty prevyšujúcej 50% sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť. V danom

prípade 500,- eur nie je ani 50% tejto možnej sumy. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov
18 Co/34/2014 zo dňa 16.2.2015, v ktorom vyslovil, že nejaké úhrady dlžníka nemajú vplyv na výšku
alebo samotné priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré vyplýva z iného porušenia
práva v rámci konkrétnej zmluvy.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žaloba je nedôvodná a účelová
a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V danom prípade požadovanie sumy 500,- eur vôbec
nepredstavuje primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko nielenže nedošlo k ujme a táto okolnosť by
mala byť skúmaná. Žalovaná okrem toho, že absolútne nesplatila ani len istinu, sa domáhala neplatnosti
určenia dohody o zrážkach zo mzdy a v tomto smere sa snaží ďalej bezdôvodne obohatiť. Kto za

porušenie práva alebo povinnosti, ustanovenej zákonom, alebo osobitnými predpismi zodpovedá, tu
je pri najmenšom otázne, či je to žalovaný, nakoľko žalovaný takúto formuláciu týkajúcu sa dohody o
zrážkach zo mzdy v zmluve nepoužil a vzhľadom na uvedené trvá na tom, že žaloba je nedôvodná v
celomrozsahuaalternatívnenavrhujekonajúcemusúdu,abyzohľadnilzvyšnúargumentáciuakorigoval
výšku, ktorá je žalobcom uplatňovaná. V závere poukázal na samotný kontraktačný proces. Žalobkyňa,

keď si brala úver, návrh zmluvy jej bol poslaný poštou, nikto ju nenútil do podpisu zmluvy, čerpala
finančné prostriedky, do dnešného dňa finančné prostriedky nevrátila a napriek tomu, že jej nevznikla
žiadna ujma a jedine čo žalovaný urobil bolo, že sa domáhal výkonu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa sa
cíti natoľko poškodená, že považuje za primerané finančné zadosťučinenie 500,- eur, pričom sama sa
zaviazala, že ešte uhradí niečo vyše 1000,- eur žalobcovi.

6. Žalovaný v písomnom podaní uviedol, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného dňa
21.10.2010 Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky. Na základe uzatvorenej Zmluvy poskytol postupca
žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 2.028.29 eur. Žalobca následne podal na Okresný súd Vranov
nad Topľou žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Podaná

žaloba sa javila a aj naďalej javí žalovanému ako účelová a nedôvodná, avšak žalovaný napriek tomu
rešpektoval rozhodnutie okresného súdu Vranov nad Topľou a uhradil žalobcovi aj náhradu trov konania
vo výške 370,31 eur, na zaplatenie ktorej bol súdom zaviazaný. Žalovaný napriek uvedenému uvádza,
že zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s hmotným právom,pričom takáto dohoda predstavuje zabezpečovací inštitút prípustný právnym poriadkom SR a v žiadnom
prípade nemohla byt' spôsobilá privodiť žalobcovi ujmu. Požiadavka žalobcu na vyplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur je preto neopodstatnená a v plnom rozsahu nedôvodná. V

tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na to, že zrážky zo mzdy žalobcu neboli nikdy vykonávané a preto
konanie žalovaného nebolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Žalobca sa dostal do omeškania a bol
povinný plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Napriek tomu tak žalobca do dnešného dňa neurobil.
Konanie žalobcu nemožno považovať za morálne a čestné a preto je absurdné, ak by takémuto konaniu
bola poskytnutá súdna ochrana. Žalobca v podanej žalobe taktiež vôbec nešpecifikuje, prečo je podľa

jeho názoru primerané finančné zadosťučinenie vo výške práve 500 eur a v čom mu bola spôsobená
ujma takého rozsahu, resp. porušenie spotrebiteľského práva takého rozsahu, že by bola suma vo výške
500 eur primeraná porušeniu tohto práva.

7. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 4C/211/2016 z 22.12.2016 súd
určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v žiadosti a v zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č.

56454 zo dňa 21.10.2010 uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. a žalobkyňou je neplatná. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa chcela uzavrieť zmluvu o pôžičke prostredníctvom
dodávateľom predloženého formulára, musela uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú
do čl. IV zmluvy drobným písmom. Nemala možnosť uzavrieť zmluvu o pôžičke bez dohody o zrážkach

zo mzdy. Vsunuté ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o pôžičke v článku IV. nepôsobí
určito a zrozumiteľne a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Formulácia
klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a
čestnú obchodnú prax. Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že nebola nijako bližšie poučovaná ani osobitne
informovanáodohodeozrážkachzomzdy,onásledkochjejpodpisu,nakoľkoformulárovétlačivojejbolo

zaslané poštou, a toto mala po podpise odoslať žalovanému. Z uvedeného postupu žalobcu, ktorý použil
pri zakomponovaní dohody o zrážkach zo mzdy do textu zmluvy o pôžičke drobné písmo, je zrejmé,
že spotrebiteľa mimo textu zmluvy bližšie neozrejmoval ustanovenie týkajúce sa dohody o zrážkach
zo mzdy. Zároveň sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, s poukazom na to, že
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac bola uzavretá za použitia nekalej
obchodnej praktiky.

8. Právny predchodca žalovaného so žalobkyňou uzatvorili Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č.
5006454. Žalobkyňa ju podpísala dňa 24.9.2010 a právny predchodca žalovaného dňa 21.10.2010. V

zmysle uvedenej zmluvy právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 2028,29
eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 25 mesačných splátkach po 101,58 eur. Celková suma
pôžičky bola 2539,50 eur.

9. Súčasťou formulárovej zmluvy je aj drobným písmom v strede textu v časti IV. formulára označenej

„Klient“ uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy v znení „Svojim podpisom prejavujem súhlas s tým,
že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp.
v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Consumer Finance Holding a.s. bola
oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do
doby úplného splatenia zabezpečenej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a iných

príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy
a iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.“

10. Z listu žalovaného zo dňa 12.4.2016 adresovaného spoločnosti LINORA s.r.o., so sídlom Hencovská

289, 093 02 Hencovce vyplýva, že žalobca oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2015 v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka,
postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy č. 5006454
s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu. V zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka žalobca vyzval zamestnávateľa žalobkyne na realizáciu zrážok zo mzdy. Dlh žalobkyne ku

dňu 12.4.2016 mal predstavovať sumu 1063,90 eur.

11.Zpredloženéhoprehľadusplátokjezrejmé,žežalobkyňaspoluuhradilažalobcovisumu1828,44eur.12. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

18.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného so
žalobkyňou uzatvorili Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006454. Žalobkyňa ju podpísala dňa
24.9.2010 a právny predchodca žalovaného dňa 21.10.2010. V zmysle uvedenej zmluvy právny
predchodca žalovaného poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 2028,29 eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala

zaplatiť v 25 mesačných splátkach po 101,58 eur. Celková suma pôžičky bola 2539,50 eur. Súčasťou
formulárovejzmluvyjeajdrobnýmpísmomvstredetextuvčastiIV.formuláraoznačenej„Klient“uvedená
Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaná k predmetnej zmluve uhradila sumu 1828,44 eur.

22. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je podľa povahy

spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé,
že veriteľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľom, keďže
zmluvu uzavrela ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré súuzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv.
Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože zmluva o úvere bola vyplnená na vopred pripravenom

predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením mu bola predložená na podpis ako aj
obchodné podmienky, ktoré žalobkyňa nemala možnosť pred podpisom ani prečítať.

23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou - typovou zmluvou v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

24. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

25. V zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

26. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde

úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie

žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet
dodávateľa.

27. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

28. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom

súde pod sp.zn. 4C/211/2016 si žalobkyňa úspešne uplatnila ako spotrebiteľka svoje právo, keď
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 4C/211/2016 z 22.12.2016 súd určil,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v žiadosti a v zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 56454 zo
dňa 21.10.2010 uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. a žalobkyňou je neplatná.

29. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života.

30. Samotné súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobkyne, je

náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Súd pri priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi vychádzal najmä z porušenia práv žalobcu ako
spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa, ktorým zásahom bolo
odňatie ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ďalej z dĺžky trvania závadnéhostavu, pričom samotná zmluva o pôžičke bola uzavretá v roku 2010 a konanie o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy bolo právoplatne skončené v roku 2016.

31. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v
súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné
zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval žalobcom
žiadanú sumu 500,- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal. Priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav,

ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcu žalovaného,
ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu,
ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné
zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na
porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.

32. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je skutočnosť, že v
konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch prípadne ďalších predpisov

33. Samotné ustanovenie § 3 odsek 5 zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie
sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné
zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 odsek 5 a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť
záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je

možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch
spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je
možné považovať konanie žalobkyne, ktorá si po určení neprijateľnej zmluvnej podmienky uplatnila aj
nárok na primerané finančné zadosťučinenie, za šikanózne a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

34. Súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať
na okolnosti prípadu, bol to však žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel
žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľné podmienky (dohoda o zrážkach zo
mzdy). Je zrejmé, že žalovaný požadoval plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a svoj nárok
voči žalobkyni si uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne. Takéto konanie bolo nepochybne spôsobilé

privodiť spotrebiteľovi ujmu. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že za daného stavu, s
ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa
úspešne domohla na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a jeho priznaná výška
je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť
satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k

žalobkyni - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné
uplatňovanie nároku spotrebiteľa.

35. Skutočnosť, že žalobkyňa žalobcovi neuhradila celú dlžnú sumu, nemôže zohrávať úlohu pri určení,
či tu je nárok na primerané finančné zadosťučinenie a pri určení výšky tohoto nároku. Žalovaný je

oprávnený domáhať sa všetkých nárokov z predmetného právneho vzťahu v súlade so zákonom, a to
aj podaním žaloby na súd. V takomto konaní však bude povinný strpieť aj súdnu kontrolu predmetnej
úverovej zmluvy z pohľadu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, posúdenie a či predmetná
zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti.

36. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne
preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného
zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a
časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia
a podobne).

37. V súvislosti s určením výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd poukazuje aj na názor
vyslovený v uznesení krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/53/2016-59 zo dňa 4.10.2016, podľa ktorého
pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia odradzujúco môže pôsobiť len hrozba stratyprevyšujúca nad 50 % sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol
riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť.

38. V danom prípade žalovaný žiadal listom zo dňa 12.4.2016 zamestnávateľa žalobkyne o zrážky
zo mzdy vo výške 1063,90 eur. Uvedené sa uskutočnilo za stavu, kedy žalobkyňa mala k predmetnej
úverovej zmluve uhradených 1828,44 eur (uvedené vyplýva z prehľadu splátok a úhrad). Žalobkyňa na
istine úveru nemala uhradených iba 171,56 eur a žalobca žiadal vykonať zrážky v sume 1063,90 eur.
Za stavu, kedy nedošlo k preskúmaniu úverovej zmluvy súdom, čomu sa žalovaný vyhol práve využitím

inštitútudohodyzrážokzomzdy,žalobkynimoholúspešnýmvykonanímzrážokspôsobiťujmuminimálne
v rozsahu 892,34 eur. Výška primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur sa tak v danom
prípade javí ako primeraná a dostatočne odradzujúco pôsobiaca na žalovaného ako dodávateľa.

39. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne

sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie sankcia za samotnú
existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v
zadosťučinení obsiahnutý.

40.Súdďalejvsúvislostisnámietkamižalovanéhozdôrazňuje,žespotrebiteľniejepovinnýpreukazovať

ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie
nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa
vzniknúť mohla. Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako
spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. Spotrebiteľ je oprávnený uplatniť si nárok na

primerané finančné zadosťučinenie samostatnou žalobou na súde, ako tomu žalobkyňa učinila aj v
prejednávanom prípade.

41. K námietke žalovaného, že do úverovej zmluvy zakomponoval neprijateľnú podmienku v podobe
dohody o zrážkach zo mzdy jeho právny predchodca, súd považuje za potrebné uviesť, že to bol

práve žalovaný, ktorý tento inštitút využil a listom zo dňa 12.4.2016 vykonávanie zrážok uplatnil u
zamestnávateľa žalobkyne, pričom práve toto konanie bolo spôsobilé privodiť žalobkyni najväčšiu ujmu,
ako to bolo uvedené vyššie.

42. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto jej patrí proti neúspešnému žalovanému plná
náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.