Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207735
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817207735.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne: B. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXXX/
X, XXX XX F. M. A., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5Csp 160/2017-61 zo dňa 18. decembra 2017, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur a to do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalovaného so žalobkyňou
uzatvorili Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX. Žalobkyňa ju podpísala dňa 24.09.2010
a právny predchodca žalovaného dňa 21.10.2010. V zmysle uvedenej zmluvy právny predchodca
žalovaného poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 2.028,29 Eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 25
mesačných splátkach po 101,58 Eur. Celková suma pôžičky bola 2.539,50 Eur. Súčasťou formulárovej
zmluvy je aj drobným písmom v strede textu v časti IV. formulára označenej „Klient“ uvedená Dohoda o

zrážkach zo mzdy. Žalovaná k predmetnej zmluve uhradila sumu 1.828,44 Eur. V konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 4C/211/2016 si žalobkyňa úspešne uplatnila ako spotrebiteľka svoje právo,
keď rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 4C/211/2016 z 22.12.2016 súd
určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v žiadosti a v zmluve o poskytnutí účelovej pôžičkyč. H. zo dňa 21.10.2010 uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. a žalobkyňou je neplatná. Súd prvej inštancie pri priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia žalobcovi vychádzal najmä z porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany

žalovaného, intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa, ktorým zásahom bolo odňatie ústavného práva
na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ďalej z dĺžky trvania závadného stavu, pričom samotná
zmluva o pôžičke bola uzavretá v roku 2010 a konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy bolo právoplatne skončené v roku 2016. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného
stavu vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd prvej

inštancie právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné
zadosťučinenie považoval žalobcom žiadanú sumu 500 Eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal.
Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného,
je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj
sankciou postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ nie
je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva

spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy,
keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal
ochrany svojich práv. V danom prípade žalovaný žiadal listom zo dňa 12.04.2016 zamestnávateľa
žalobkyne o zrážky zo mzdy vo výške 1.063,90 Eur. Uvedené sa uskutočnilo za stavu, kedy žalobkyňa
mala k predmetnej úverovej zmluve uhradených 1.828,44 Eur (uvedené vyplýva z prehľadu splátok a

úhrad). Žalobkyňa na istine úveru nemala uhradených iba 171,56 Eur a žalobca žiadal vykonať zrážky v
sume 1.063,90 Eur. Za stavu, kedy nedošlo k preskúmaniu úverovej zmluvy súdom, čomu sa žalovaný
vyhol práve využitím inštitútu dohody zrážok zo mzdy, žalobkyni mohol úspešným vykonaním zrážok
spôsobiť ujmu minimálne v rozsahu 892,34 Eur. Výška primeraného finančného zadosťučinenia v sume
500 Eur sa tak v danom prípade javí ako primeraná a dostatočne odradzujúco pôsobiaca na žalovaného

ako dodávateľa.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uviedol, že žalovaná si svoje zmluvné záväzky riadne a včas neplnila, postupcovi

v priebehu trvania zmluvného vzťahu v nepravidelných splátkach uhradila len sumu spolu vo výške
1.828,44 Eur, t.j. neuhradila ani poskytnutú istinu, v dôsledku čoho postupca vypovedal zmluvu.
Žalovaný po postúpení pohľadávky a márnom uplynutí lehoty na zaplatenie pohľadávky využil zákonom
predpokladaný a aprobovaný inštitút zrážok zo mzdy, ktorého využitie si postupca a žalobkyňa dojednali
vuzatvorenejzmluveavyzvalzamestnávateľažalobkyneouspokojeniesvojejpohľadávkyvykonávaním

zrážok zo mzdy. Zdôraznil, že v posudzovanom prípade nebola vykonaná ani jedna zrážka zo mzdy
žalobkyne a žalovaný plne rešpektoval konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 4C/211/2016. Dohoda o zrážkach zo mzdy tiež nebola určená za neplatnú z dôvodu
spotrebiteľskej neprijateľnosti, ako sa to snažil navodiť vo veci konajúci súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Nakoľko žalobkyni boli na základe zmluvy poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do

dnešného dňa neuhradila a zároveň jej nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna ujma, priznaním
finančného zadosťučinenia došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania,
ktorým sa žalobkyňa snaží zneužiť svoje postavenie.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je

opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:9. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 odsek
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo
spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie

svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Vyššie uvedené deklaroval vo

svojom uznesení aj Krajský súd v Prešove, sp. zn. 6Co/220/2012 zo dňa 30.08.2013 v bode 9: „Na
primeranéfinančnézadosťučinenie(relutárnasatisfakcia)zákonexplicitnevyžadujeúspechspotrebiteľa
pred súdom.“

11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr

potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu.

12. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalovaného (spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s.) ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 21.10.2010 uzatvorená
Žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V bode IV.
Zmluvy o úvere bola medzi rozsiahlym textom zakomponovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy. Zmluvy o
úvere bola svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou.

14. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom sp. zn. 4C/211/2016-46 zo dňa 22.12.2016 určil,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v Žiadosti a zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky číslo
5006454 zo dňa 21.10.2010 je neplatná. V odôvodnení tohto rozhodnutia v bode 38 konštatoval, že
cit.: „Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že ak žalobkyňa chcela uzavrieť zmluvu o pôžičke

prostredníctvom dodávateľom predloženého formulára, musela uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy
zakomponovanú do čl. IV zmluvy drobným písmom. Nemala možnosť uzavrieť zmluvu o pôžičke bez
dohody o zrážkach zo mzdy. Vsunuté ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o pôžičke
v článku IV. nepôsobí určito a zrozumiteľne a preto je v zmysle § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka
neplatné.“ V bode 52 uviedol, cit.: „Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním

Dohody o zrážkach zo mzdy v bode IV. zmluvy o pôžičke, ktorú žalobkyňa podpísala, súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa.“ V bode 54 uviedol, cit.: „Žalobkyňa nemala vedomosť o následkochdohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je zakomponované do zmluvy drobným písmom, pričom je možné mať
pochybnostiotom,žeideoskutočnýprejavvôležalobkyneuzavrieťdohoduozrážkachzomzdy.“Vbode
57 uviedol, cit.: „V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy,

tak ako je to vyššie uvedené sa žalovaný snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej
zmluvy o pôžičke, ktoré je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, ako
aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe
obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu
(§ 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu

pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy
žalovaný môže sám určiť výšku, akú má zamestnávateľ žalobkyne tejto zrážať.“ V bode 64 odôvodnenia
uviedol, cit.: „... Drobným písmom vsunuté ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o
pôžičke v bode IV. uprostred textu, nepôsobí určito a zrozumiteľne, preto je v zmysle § 37 odsek 1
Občianskehozákonníkaneplatné.Zároveňsajednáoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,atedaneplatnú,
s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa a nejedná a o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac bola
uzatvorená za použitia nekalej obchodnej praktiky, ako súd uviedol vyššie.“

15. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti prípadu. Žalovaný však predostrel žalobkyni na podpis Zmluvu o úvere, do

ktorej žalovaný prostredníctvom nekalej obchodnej praktiky zakomponoval Dohodu o zrážkach zo mzdy.
Konanie žalovaného posúdil konajúci súd ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je špekulatívne
a ktorým sa žalovaný snažil obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Bez zásahu
Okresného súdu Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. 4C/211/2016 by žalobkyňa bola stále vystavená
postihom z nevýhodného záväzku. Musí byť nastolená aj určitá prevencia takýmto postupom vo vzťahu

k porušovateľovi spotrebiteľských práv.

16. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na
závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne
domohla na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a výška priznaného finančného
zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu,

teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

18. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

19. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia

§ 387 C.s.p. rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalobkyni v priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa jej ich náhrada nepriznáva.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).