Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Magdaléna Floreková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417200837
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417200837.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekvoej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : I.. C. I., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom J., G. X, proti žalovanému : Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147,
IČO : 36 234 176, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 11. 2017 č.k. 7C/2/2017 - 112, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a určil, že Zmluva o
spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X.
XXXX medzi stranami sporu I.. C. I. a Home Credit Slovakia, a.s. a súvisiaca Dohoda o zrážkach
zo mzdy uzavretá dňa 16. 4. 2015 medzi stranami sporu I.. I. I. a Home Credit Slovakia, a.s., sú
neplatné. Ďalej určil, že Zmluva o spotrebovateľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č.

XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi stranami sporu I.. C. I. a Home Credit Slovakia,
a.s. a súvisiaca Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi stranami sporu I..
C. I. a Home Credit Slovakia, a.s., sú neplatné. Napokon priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z výpovede
žalobcu do Zápisnice o pojednávaní dňa 20.11.2017 vyplýva, že v tomto spotrebiteľskom spore

napriek tomu, že je slabšou stranou, sa snažil preukázať, že nie je osobou, ktorá uzatvárala zmluvy
o spotrebiteľských úveroch a dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným prostredníctvom internetovej
aplikácie s využitím SMS podpisu a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že je žalobca osobou,
ktoráprejavilasvojuvôľuuzatvoriťtietozmluvy.Podľanázoružalobcužalovanýkonalnedbanlivo,keďpri
telefonických rozhovoroch zo svojho callcentra komunikoval s osobou so ženským hlasom hovoriacou
po česky napriek tomu, že zmluvy mal uzatvárať so žalobcom, pričom žalobca je muž a hovorí po
slovensky. Žalovaný tiež nezisťoval na aké telefónne číslo posiela kód potrebný k SMS podpisu ináč

by zistil, že majiteľom tohto telefónneho čísla ako majiteľom druhého telefónneho čísla, ktoré malo
byť do zamestnania pre overenie výšky príjmu žalobcu boli v skutočnosti telefónne čísla evidované
na tretiu osobu a teda, žalovaný žalobcovi nikdy neposlal kódy, ktoré by žalobca mohol použiť k
SMS podpisu. Mal za to, že žalovaný ako silnejšia strana v tomto spotrebiteľskom spore nepreukázal
súdu, že zmluvy uzatvoril so žalobcom, iba sa obmedzil na konštatovanie, že aj keby preveroval kto
je vlastníkom telefónnych čísiel, tak by mohol dospieť k záveru, že to môže byť niektorý z rodinných

príslušníkov a v prípade audionahrávok sa obmedzil na konštatovanie, že jeho zamestnanci nie sú
schopní posudzovať fonetickú výbavu osôb s ktorými komunikujú, čo však považoval za abnormálne
nakoľko mužský hlas a ženský hlas je na nahrávke jednoznačne rozpoznateľný. Čo sa týka vyjadreniažalovaného ohľadne prezumpcie neviny, to bude predmetom posudzovania v trestnom konaní, avšak
dôkazy zabezpečené kriminalistami jednoznačne preukazujú, že telefónne čísla patria tretej osobe,
ako aj samotná S. I. pri výsluchu priznala, že so žalovaným telefonovala výlučne ona. Poskytnutie

úverov od žalovaného by pre žalobcu nemalo žiaden ekonomický zmysel, nakoľko pracuje vo vedúcej
pozícii v komerčnej banke, kde má aj poskytnutý zamestnanecký úver na kúpu bytu pri zvýhodnenej
úrokovej sadzbe 1,69% p.a. a u zamestnávateľa má možnosť čerpať peňažné prostriedky aj formou
debetu na zamestnaneckom bežnom účte. Nemal žiaden ekonomický dôvod žiadať spotrebiteľské úvery
u tohto nebankového subjektu za mnohonásobne vyššie úrokové sadzby. Žalovaný sa obmedzuje na

zasielanie neustálych upomienok, telefonické hovory a neustále tvrdí, že žalobca je jeho klientom,
avšak na žiadosť žalobcu, aby mu poskytol kópie úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy mu
odpísal e-mailom, že mu žiadnu dokumentáciu neposkytne a žalobca bol nútený si ju zaobstarať
prostredníctvom nahliadnutia do spisu v trestnej veci vedenej voči jeho manželke. Žalovaného žalobca
oslovil s návrhom na uzatvorenie mimosúdnej dohody listom z 10.7.2017, avšak žalovaný žiadnym
spôsobom nereagoval. Trval na tom, že splátky úverov, ktoré boli doposiaľ vykonané taktiež nevykonal

žalobca, ale tretia osoba, ktorá zneužila doklady totožnosti žalobcu. Z doterajších dôkazov považoval
žalobca za dostatočne hodnoverne preukázané, že žalovaný pri uzatváraní obidvoch úverových zmlúv a
s nimi súvisiacich dohôd o zrážkach zo mzdy konal s tretou osobou a teda, nejde o prejav vôle žalobcu,
ktorý je nevyhnutným predpokladom platnosti predmetných zmlúv. Žalobca dospel k záveru, že žalovaný
žiadnym spôsobom nevyvrátil, že SMS podpis, ktorý akceptoval vykonal s osobou používajúcou

telefónne číslo ktorého žalobca nie je majiteľom a ani žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo akceptoval
rokovania o uzatvoreniach zmlúv so ženou, ktorej hlas je zachytený na audionahrávkach, keď vedel, že o
zmluvy mal žiadať muž, tiež z výsluchu S. I., ktorá v trestnej veci priznala, že so žalovaným telefonovala
vždy výlučne ona, mal za preukázané, že išlo jednoznačne o prejav vôle tretej osoby, ktorá žalovaného
zámerne uviedla do omylu a vydávala sa za osobu žalobcu s cieľom sa bezdôvodne obohatiť.

2/ Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že OR PZ v Bratislave IV odbor kriminálnej polície
3.oddelenie vyšetrovania, C.. D.. P. X, J. uznesením ČVS:ORP-210/3-VYS-B4-2017 zo dňa 25.10.2017
(l.č. 93) začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a súčasne podľa § 206 ods. 1
Tr. por. vzniesol obvinenie osobe S. I. rod. D., nar. XX.XX.XXXX v D., Č. O., štátny občan Č. O., pre
pokračovací zločin úverový podvod podľa § 222 ods. 1, ods.3 písm. a) Tr.zák. v súbehu s prečinom

poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na základe skutkových okolností
uvedených v predmetnom uznesení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci je na
strane žalobcu daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko existuje aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť (nie je pritom rozhodujúce, ako

táto neistota vznikla). Súd prvej inštancie vec posúdil podľa smernice XX/XX/EHS, podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka § 40, § 49a a nasl. a zák.č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Listinnými dôkazmi a výpoveďou žalobcu
bolo nesporne preukázané, že v polovici decembra 2016 žalobca v poštovej schránke našiel obálku od
žalovaného adresovanú jeho osobe, ktorá obsahovala upomienku, v zmysle ktorej mal byť žalobca ku

dňu 30.11.2016vomeškanísosplátkouúveru.Žalobcapodaldňa28.12.2016naOkresnomriaditeľstve
PZ, Obvodnom oddelení Karlova Ves trestné oznámenie na manželku S. I., rod. D., nar. XX.XX.XXXX
(sp.zn. ČVS: ORP-1099/KV-B4-2016). Žalobca na call centre žalovanej zistil, že pod jeho menom
evidujú tri aktívne úvery, poskytnuté na základe úverových zmlúv zo dňa 16. 04. 2015 a 16. 03. 2016.
Žalobca nahliadol dňa 23. 01. 2017 do spisu ČVS: M.-XXXX/KV-J.-XXXX dňa 23.01.2017, vyhotovil si

fotokópie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo
dňa 16.04.2015, Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.04.2015, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere -
hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2016, Dohody o zrážkach zo mzdy
zo dňa 16.03.2016; z dôkazov zabezpečených vyšetrovateľkou do 23.01.2017 okrem iného vyplýva,
že obidve úverové zmluvy boli uzatvorené cez prostriedky diaľkovej komunikácie, obidve dohody o

zrážkach zo mzdy boli uzatvorené cez prostriedky diaľkovej komunikácie, bez vlastnoručného podpisu,
ktorý bol nahradený „sms podpisom" (na internetovej stránke F..Y..sk je proces SMS podpisu opísaný
nasledovne : „Po odsúhlasení zmluvy Vám obratom pošleme SMS kód na Váš mobil. SMS kód odpíšete
do našej aplikácie a tlačidlom potvrdíte."). Na obidvoch úverových zmluvách je uvedená e-mailová
adresa klienta : D..Q. (žalobca používa ale e-mailovú adresu D..Q. C.:D..Q.). Na obidvoch

úverových zmluvách je uvedené telefónne číslo klienta : XXXXXXXXXX, ktorého žalobca nie je a nebol
majiteľom a žalovaná si túto informáciu nepreverila a poslala SMS kód na tento mobil. Z audionáhravky,
ktorú žalovaná poskytla vyšetrovateľke, žalobca opoznal ženský hlas patriaci jeho manželke S. I..3/ Na obidvoch úverových zmluvách je uvedené telefónne číslo zamestnávateľa: XXXXXXXXXX (číslo
klienta aj číslo zamestnávateľa sa v prvých siedmych čísliciach zhodujú a ide zjavne o dve SIM karty
zakúpené hneď za sebou, ktorých majiteľom je jedna a tá istá osoba). V zmluve o spotrebiteľskom

úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2015 je uvedený čistý
mesačný príjem klienta 1.290,- eur a čistý mesačný príjem partnerky 850,- eur. Žalobca uviedol, že jeho
príjem už nebol dostačujúci ani na splácanie jedného úveru od žalovaného a podľa zistení z výpisu
z bankového registra klientských informácií a z výpisu z nebankového registra klientských informácií,
ktoré mu 25.01.2017 vystavilo Non Banking Credit Bureau, mali byť jeho osobe zo strany ZUNO BANK

AG, pobočka zahraničnej banky, poskytnuté dňa 25.05.2015, 05.06.2015, 22.07.2015 a 08.10.2015 štyri
úvery vo výške 20.000,-eur a dokonca aj spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. mu mala poskytnúť
30.04.2015 a 12.08.2015 dva úvery vo výške 10.000,- eur. Žalobca v Consumer Finance Holding, a.s.,
nežiadaloposkytnutieúverov,podaldňa25.01.2017naOkresnomriaditeľstvePZvBratislaveV,Odbore
kriminálnej polície, 1. oddelení vyšetrovania, trestné oznámenie na neznámeho páchateľa (č.p.: ORPZ-
BAV-OKP-7-020/2017). Žalovaná dňa 16.03.2016 uzatvorila cez prostriedky diaľkovej komunikácie

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXXX, na základe
ktorej žalobcovi mala poskytnúť hneď dva úvery naraz. Žalovaná neposúdila schopnosť žiadateľa ako
spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery a umožnila podpísať obidve úverové zmluvy spolu s obidvoma
dohodami o zrážkach zo mzdy pomocou SMS odoslanej na mobil, pričom vlastník daného čísla nebol
overený (žalovaná z uvedeného dôvodu nezistila, že žalobca nie je majiteľom mobilu, na ktorý sms

poslala). Žalovaná nevykonala operácie hodnoverne preukazujúce, že určitá konkrétna identifikovaná
osobavedomeurobilaurčitýúkon,ktorýmbypotvrdilasúhlassobsahomzmluvyasvojuvôľutútozmluvu
uzavrieť.
4/ Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. dospel k záveru, že
SMS podpis nespĺňa ani jeden znak uvedený pod písm. a) až c) citovaného ustanovenia (telefónne číslo

nie je jednoznačne spojené s podpisujúcou osobou, resp. osobnými údajmi, ktoré o sebe podpisujúci
uviedol - resp. za akú podpisujúcu osobu sa vydáva) a mobil mala pod svojou výhradnou kontrolou
len osoba, čo sa za podpisujúceho vydáva. Zmluva o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a
revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.04.2015,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa

16.03.2016, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.03.2016 neboli podpísané žalobcom, a tieto
písomné právne úkony nie sú platné, pričom je nesporné, že žalobca nie je majiteľom telefónneho
čísla uvedeného na úverových zmluvách, na ktoré žalovaný poslal sms a na audionahrávke, ktorú
žalovaný poskytol vyšetrovateľke v rámci konania vedeného pod ČVS: ORP-1099/KV-B4-2016 nie je
zachytený hlas žalobcu, ale ženský hlas, čiže iná osoba podpísala menom žalobcu predmetné

zmluvy a teda ide o neplatný právny úkon, pričom omyl bol vyvolaný úmyselne konajúcou osobou pri
uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.04.2015, Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.04.2015, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
- hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2016, Dohody o zrážkach zo
mzdy zo dňa 16.03.2016. K Zmluve o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č.

XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2015 bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.04.2015
a k Zmluve o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa
16.03.2016 bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.03.2016 a neznáma osoba,
vydávajúca sa za žalobcu, prestala v januári 2017 uhrádzať splátky úverov vylákaných zo ZUNO BANK
AG, pobočky zahraničnej banky ako aj Consumer Finance Holding, a.s.

5/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že právne významný (majúci za následok relatívnu neplatnosť
právneho úkonu) je ten omyl vo vôli, okrem iného, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl (vychádzajúci z takej skutočnosti) buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť (vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu v čase jeho urobenia). Pokiaľ ale táto osoba omyl vyvolala úmyselne (omyl vyvolaný
lsťou), je právny úkon relatívne neplatný aj bez toho, aby musela vychádzať zo skutočnosti, rozhodujúcej

pre uskutočnenie právneho úkonu. Listinnými dôkazmi a výpoveďou žalobcu bolo preukázané, že S. I.
rod.D.,L.. XX.X.XXXXvD.,Č.O.,štátnyobčanČ.R.O.,neoprávnenepoužilaosobnéúdaje,občiansky
preukaz poškodeného C. I. a výpis z účtu na meno poškodeného a spôsobila škodu poškodenej
spoločnosti a poškodenému C. I. závažnú ujmu na jeho práve dobrovoľne sa rozhodnúť, či vstúpi ako
dlžník do záväzkovoprávneho vzťahu založeného zmluvou o úvere a tomto jeho práve ho ukrátila, a

to najmä tým, že bez vedomia a súhlasu žalobcu vyplnila žiadosti o poskytnutie úveru s uvedením
osobných údajov poškodeného žalobcu, s ktorým žila v spoločnej domácnosti a v mene žalobcu a úvery
následne vyčerpala. Žalovaná predmetné zmluvy uzavrela v zmysle vychádzajúcom zo skutočnosti, že
sa domnievala, že zmluvy uzatvára so žalobcom, pričom došlo inou osobou k zneužitiu osobných údajovžalobcu. S poukazom na ustálený skutkový stav súd prvej inštancie určil, že zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a s nimi súvisiacimi Dohodami o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovanou spoločnosťou sú
neplatné; záverom súd prvej inštancie dodal, že nakoľko došlo k neplatnému uzatvoreniu predmetných

zmlúv,žalovanámáprávouplatniťsinároknanáhraduškoduvadhéznomkonaní,alebomáprávoobrátiť
sa na súd so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia a so žalobou o náhradu škody voči osobe,
ktorá od žalovanej spoločnosti finančné prostriedky prevzala bez právneho titulu uvedením žalovanej
spoločnosti do omylu (§ 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
3 ods. 1, § 37 ods. 1, §39, § 40 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 49a Obč. zák., ďalej § 3 ods. 1, ods.

2, § 26 ods. 3, ods. 4 zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise). Rozhodnutie o náhrade trov
konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
6/ Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný,
v celom rozsahu. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nerešpektoval zásadu prezumpcie neviny, z
ktorého dôvodu je napadnutý rozsudok predčasný; rovnako ho označil za nedostatočne odôvodnený,
keď neobsahuje náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný argumentoval tým, že súd v danom

prípade neuplatnil nerozlučné spoločenstvo, vyplývajúce z hmotnoprávnej úpravy, zjavne z dôvodu,
že v konaní nebola stranou sporu aj manželka žalobcu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyšetrovacieho spisu ČVS : ORP-210/3-VYS-B4-2017, v ktorom bolo vznesené obvinenie
S. I. uznesením zo dňa 25. 10. 2017, ktoré však bolo uznesením prokurátora zo dňa 26. 11. 2017
zrušené ako nezákonné a neopodstatnené a súčasne bolo nariadené, aby sa vo veci znovu konalo a

rozhodlo. Z uznesenia prokurátora plynie, že sa uvedený skutok nie je trestným činom a že sa jedná
o čisto „civilnú“ vec. V predmetnom uznesení ďalej prokurátor poukazuje na nezrovnalosti vo výpovedi
žalobcu a na skutočnosť, že o poskytnutých úveroch vedel. V civilnom konaní absentuje výsluch S. I.,
ktorá by mala potvrdiť alebo vylúčiť tvrdenie žalobcu o jeho nevedomosti o poskytnutí úverov. V prípade
spochybňovaniapreverovaniaklienta,ktorýuzatvára úverovúzmluvu,ktorýmžalobcanarážalnazmenu

hlasu, žalovaný v odvolaní uviedol, že v súčasnej dobe je hranica pre diskrimináciu na základe pohlavia
veľmi tenká a operátor si tak nemôže dovoliť spýtať sa klienta, či je naozaj muž/žena, ale to skúma
nepriamoďalšímiotázkamiohľadomjehoidentifikácie.Ajvzhľadomnačastejšiemožnostihormonálnych
zmien, pri ktorých môže dôjsť aj k zmene pohlaví, nemôže operátor odmietnuť poskytnúť úver (ak
iné identifikačné znaky súhlasia) len preto, že dotyčný klient - muž - nemá dostatočne „mužný hlas.“

Žalovaný si počas telefonického hovoru overoval identifikačné údaje volajúceho, informácie vyplývajúce
z jeho dokladov, o zamestnávateľovi ako aj jeho príjme. Žalovaný však nie je povinný overovať si u
mobilných operátorov na koho je registrované telefónne číslo. Ak by si aj zisťoval aj uvedené informácie,
ich výpovedná hodnota by bola v mnohých prípadoch neobjektívna, nakoľko veľakrát registrovaný
používateľ nepoužíva pridelené číslo, ale ho bežne používa iný rodinný príslušník. Z trestného materiálu

tiež vyplýva, že pri telefonickom potvrdení úverov musí byť počuť aj hlas žalobcu, pretože telefonovali
spoločne s manželkou. Vedomosť žalobcu o úverových zmluvách plynie tiež z mailovej komunikácie
medzi žalobcom a jeho manželkou, ktorá je uvedená v trestnom spise. Žalovaný navrhoval napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok
zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

7/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s argumentom
žalovaného, že sa v danom prípade mal uplatniť aj inštitút nerozlučného ani núteného spoločenstva;
poukazovalnasúdnuprax,ktorájejednotnávnázore,žestranamisúdnehokonaniavsporeoneplatnosť
právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli, a to buď ako žalobcovia alebo ako

žalovaní. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade nejde ani o nerozlučné ani o nútené spoločenstvo
(poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/234/2010) podľa ktorého ust. § 145 ods. 1, ods. 2 Obč.
zák.upravujevzájomnévzťahymanželovatretíchosôb,sohľadomnadispozičnéúkonybezpodielových
spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom
BSM. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych

úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon
týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išli o bežnú
vec, alebo inú než bežnú vec (kedy sa vyžaduje súhlas druhého manžela). Nedostatok tohto súhlasu
má za následok relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Základnou podmienkou aplikácie ust.
§ 145 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločnej veci. Za

právne úkony týkajúce sa spoločnej veci je nutné považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s
predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy. Za predmet vlastníctva a teda ani BSM sa tak nepovažujú
pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov, ako
je to napr. v prípade zmluvy o pôžičke, uzavretej len jedným z manželov. Takýto záväzok sa považujeza individuálny záväzok toho manžela, ktorý sa k tomuto plneniu zaviazal, t.j. tzv. pasívna solidarita
manželov je vylúčená. Vo všeobecnosti teda platí, že zmluva uzavretá len s jedným z manželov, z ktorej
je zaviazaný len tento manžel, a ktorá sa netýka dispozície s predmetom BSM, nebýva považovaná za

právny úkon, týkajúci sa spoločných vecí manželov, a teda súhlas druhého manžela nie je potrebný a
nezakladáani solidaritumedzimanželmi. Podľaustálenejsúdnejpraxeaksipožičiavajedenzmanželov
a v zmluve vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov,
ktorý ju ako dlžník uzavrel a na jej platnosť nie je potrebný súhlas druhého manžela, keď sa netýka
spoločných vecí. Podľa žalobcu tak nevyplýva z odvolania žiadna relevantná argumentácia, z ktorej by

bolo možné dedukovať, prečo žalovaný považuje S. I. za účastníka súdneho sporu. Žalobca vo svojom
vyjadrení ďalej poukazoval na to, že žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa
19. 10. 2017 a rovnako dňa 20. 11. 2017. V rámci odvolacieho konania žalovaný predložil nový dôkaz
- uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. 1Pv/572/17/1104-9 zo dňa 26. 11.
2017 o zrušení obvinenia v časti, v ktorej bolo voči S. I. vznesené obvinenie pre pokračovací zločin
podvodu, z ktorého dedukuje, že žalobca mal o poskytnutých úveroch údajne vedieť. V tejto súvislosti

žalobca zdôraznil, že nedošlo k zastaveniu trestného konania, prokurátor iba uložil záväzný pokyn
vyšetrovateľovi PZ, aby vo veci znova konal a rozhodol. Hlavným dôvodom pre zrušenie obvinenia voči
S. I. bola skutočnosť, že v trestnom spise sa nenachádzal výslovný súhlas žalobcu na trestné stíhanie
S. I., ktorý je podmienkou podľa § 211 ods.1 Tr. poriadku. Tento nedostatok žalobca odstránil dňa
6. 12. 2017, kedy žalobca zaslal vyšetrovateľke do spisu súhlas s trestným stíhaním blízkej osoby.

S. I. v sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia uviedla, že úvery zobrala s vedomím žalobcu
a použila ich na rekonštrukciu bytu, pričom toto vymyslené tvrdenie používa vo všetkých trestných
konaniach. Žalobca orgánom činným v trestnom konaní dňa 6. 12. 2017 zdokladoval, že materiál na
rekonštrukciu bytu bol zakúpený v r. 2013, a nie ako tvrdí manželka v rokoch 2015 a 2016 z úverových
zdrojov, ktoré údajne nabrala s vedomím žalobcu. K vylákaniu úverov s použitím dokladov žalobcu a

dokladov jej milenca S. W. došlo z troch rôznych finančných inštitúcií, ktoré akceptovali sms podpis
zmlúv uzatvorených cez prostriedky diaľkovej komunikácie. Najďalej pokročilo vyšetrovanie v ZUNO
Bank AG, pobočka zahraničnej banky (teraz Tatra Banka a.s.,) kde bolo dňa 24. 8. 2017 voči S. I.
vznesené obvinenie a kde nebolo vyhovené jej sťažnosti. Dodal, že trestné oznámenie podala nezávisle
na sebe ZUNO BANK AG, S. W. a C. I.. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú zásadu prezumpcie

neviny, túto žalobca označil za irelevantnú, vzhľadom na predmet sporu - určenie neplatnosti zmlúv o
spotrebiteľských úveroch a Dohôd o zrážkach zo mzdy. Podstatné bolo preukázať, že nešlo o prejav
vôle žalobcu, k čomu bolo v trestnom konaní zabezpečené množstvo dôkazov. Kto je treťou osobou,
ktorá uviedla žalovaného do omylu, nie je predmetom tohto sporu a nie je to ani úlohou žalobcu.
Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými argumentami a tvrdeniami žalovaného, podstatnými pre

rozhodnutie súdu.
8/ Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 2. 2018 (č.l. 177 spisu) žalobca
doplnil novú skutočnosť, totiž že mu dňa 14. 2. 2018 bolo doručené z Krajskej prokuratúry Bratislava
vyrozumenie o tom, že Krajská prokuratúra Bratislava na podnet žalobcu preskúmala postup okresného
prokurátora a dospela k záveru, že zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania nebolo správne;

zároveň uložila záväzné pokyny okresnému prokurátorovi, v zmysle ktorých má opätovne zvážiť postup
vo vzťahu k obom trestným činom - úverového podvodu aj poškodzovania cudzích práv. podstatné je
tiež, že to, čo uviedla prokurátorka na stranách 2 - 6 uznesenia, boli citácie zo sťažnosti obvinenej,
nie argumenty prokurátora, tieto obsahujú strany 6 - 7 uznesenia. Žalobca má preto naďalej za to, že
rozhodnutie prvoinštančného súdu je po vecnej aj právnej stránke správne.

9/ Ďalšie podania sporovými stranami v konaní učinené neboli.
10/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podanéhoodvolania(t.j.vcelomrozsahu)vzmysle§379a§380ods.1CSPbeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11/ Prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej
inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho
rozhodnutie podstatné.
12/ Námietka žalovaného, týkajúca sa uplatnenia nerozlučného či núteného spoločenstva, ako dôsledku

skutočnosti, že žalobca a S. I., sú manželia, nie je opodstatnená. Je nutné dať za pravdu žalobcovi v
tom, že vo vzťahu k tretím osobám (v danom prípade k žalovanému) by došlo k uplatneniu aktívnej či
pasívnej solidarity manželov I. (t.j. žalobcu a jeho manželky) v prípade, ak by sa predmet konania týkal
dispozície so spoločnou vecou, za ktorú však nemožno považovať finančné prostriedky, ktoré ešte lenmajú byť získané. Záväzok (dlh), ktorý je výsledkom právneho úkonu (tu zmluvy o úvere) uzavretom len
jedným z manželov, je záväzkom len tohto jedného manžela (len on je z daného záväzkového vzťahu
oprávnený či povinný) a nie záväzkom spoločným, ako už judikovala súdna prax. Nevznikol preto dôvod,

pre ktorý by jednou zo strán sporu mala byť aj manželka žalobcu, S. I., a teda neexistuje ani dôvod
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, ako to tvrdil žalovaný.
13/ Pokiaľ ide o obranu žalovaného, vyplývajúcu zo skutočnosti, že trestné konanie t.č. ešte stále nie je
ukončené, a teda nebolo doposiaľ s konečnou platnosťou rozhodnuté o prípadnej trestnej zodpovednosti
manželky žalobcu, S. I., a tým ani o údajnej vedomosti, či dokonca účasti žalobcu na konaní jeho

manželky pri uzatváraní dotknutých úverových zmlúv (ako to tvrdí S. I. vo voči nej vedených trestných
konaniach), odvolací súd poznamenáva, že túto nepovažuje za relevantnú. Predmetom konania je
posúdenie platnosti označených zmlúv o spotrebiteľskom úvere a s nimi súvisiacich Dohôd o zrážkach
zo mzdy, z hľadiska občianskeho práva (t.j. nie z trestného hľadiska), pričom výsledkom vykonaného
dokazovania je skutkové zistenie, že uvedené zmluvy (a Dohody o zrážkach zo mzdy) so žalovaným
uzatvárala jeho manželka, ktorá sa pri telefonickej komunikácii vydávala za svojho manžela a zmluvy

uzavrela na jeho meno. V konaní nebolo preukázané, že by uzavretie sporných zmlúv bolo výsledkom
slobodného prejavu vôle žalobcu, ani že by bol na takéto konanie splnomocnil svoju manželku S. I., na
základe čoho súd prvej inštancie správne uzavrel, že označené zmluvy o spotrebiteľských úveroch (a s
nimi súvisiace Dohody o zrážkach zo mzdy) sú neplatné. Odvolací súd sa so skutkovými ako aj právnymi
závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie.
14/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), včítane výroku o trovách prvoinštančného konania.
15/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a v
konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.