Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/54/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201098
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718201098.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela:
U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. P. K., B. XXX/XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou
JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom U., X. O. XXXXX/XXB, proti manželke: L. M., rod.
F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. P. K., B. XXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Peter
Celec, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika 36, IČO: 51 762 986, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: U. M., nar. XX. XX. XXXX, L. M.,
nar. XX. XX. XXXX a B. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Martin ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 9P/69/2018-63 zo dňa 24. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 9P/69/2018-63 zo dňa 24. 08. 2018 manželstvo navrhovateľa
a jeho manželky uzatvorené dňa XX. XX. XXXX pred Matričným úradom M. P. K., zapísané v knihe
manželstiev zväzok č. X, ročník XXXX, strana XX, poradové č. X., rozviedol (výrok I.). Maloleté U. a B.
M. zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), maloletého L. M. zveril do osobnej starostlivosti otca
(výrok III.) s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok
IV.). Otca zaviazal platiť výživné pre mal. U. vo výške 180,- eur mesačne a pre mal. B. vo výške 120,-
eur mesačne, vždy do 20. dňa vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (výrok
V.). Matku zaviazal platiť výživné pre mal. L. vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 20. dňa vopred k
rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.). Styk rodičia nežiadali upraviť (výrok
VII.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok VIII.).
V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 22. 03. 2018 domáhal rozvodu
manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Manželka
s návrhom na rozvod nesúhlasila.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX
pred Matričným úradom M. P. K., ktoré je zapísané v knihe manželstiev zväzok X, ročník XXXX, strana
XX, por. č. X. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti - U., nar. XX. XX. XXXX, L., nar. XX. XX.
XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX. Manžel je SZČO, jeho základ dane za rok 2017 bol vo výške 3.863,-
eur. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 190,90 eur mesačne. Manželka je zamestnaná
v Slovenskej katolíckej Charite - Charitný domov X. C.. s čistým priemerným mesačným príjmom za
obdobie od 05/2017 do 06/2018 vo výške 492,85 eur.

O rozvode manželstva účastníkov súd rozhodol podľa § 1 ods. 2, § 22, § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), o úprave rodičovských
práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode podľa § 100 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „C. m. p.“), § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine.
Súd manželstvo účastníkov konania rozviedol zistiac, že medzi manželmi sú vážne vzťahové problémy,
ktoré nie je možné prekonať. V súčasnosti nemožno hovoriť o obnovení manželského spolužitia, čo bolo
spôsobené dlhoročnými problémami v manželstve. Manželka mala v minulosti mimomanželský intímny
pomer, ktorý trval dlhšiu dobu. Obnoviť manželské spolužitie sa podarilo len na určitú dobu. Vzťahy
medzi manželmi sa opätovne narušili, nedokážu pokojne komunikovať, hádajú sa, zo strany manželky
došlo aj k fyzickému napadnutiu manžela (dala mu facku). Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti,
avšak spolu nekomunikujú. Takéto vzťahy negatívne vplývajú aj na maloleté deti, ktoré uviedli, že je pre
ne takáto situácia stresová.
Následne súd rozhodol o zverení maloletej U. a B. do osobnej starostlivosti matky a maloletého L. do
osobnej starostlivosti otca. U maloletej U. (17 rokov) a maloletého L. (15 rokov) súd prihliadal na ich
názor. V prípade maloletej B. rovnako prihliadol na jej názor, avšak aj na skutočnosť, že je ešte vo veku,
kedy v jej živote zohráva dôležitú úlohu matka, na ktorú je citovo naviazaná.
Výživné otca na maloletú U. súd určil vo výške 180,- eur mesačne a na maloletú B. vo výške
120,- eur mesačne, výživné matky na maloletého L. vo výške 100,- eur mesačne. Pri rozhodovaní o
výške výživného prihliadal najmä na skutočnosť, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú, ktorá
navštevuje základnú školu, s čím má spojené aj výdavky. Maloletá U. navštevuje strednú školu a jej
výdavky sú prirodzene vyššie, keďže je takmer plnoletá. Jej výdavky, okrem bežných, pozostávajú aj z
položiek ako hygienické potreby, vreckové, cestovné a podobne. Súd priznal výživné aj s ohľadom na
príjem otca, ktorý uviedol, že zo živnosti má príjem okolo 800,- eur až 900,- eur, pričom mu je vyplácaný
aj invalidný dôchodok 190,- eur.
Výživné matky na maloletého L. určil súd na sumu 100,- eur, nakoľko matka dosahuje polovičný príjem
(500,- eur) otca. Maloletý L. navštevuje základnú školu.
Súd styk rodičov s deťmi na základe návrhu rodičov neupravoval.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p. a účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z nich.

2. Proti tomuto rozsudku podala manželka navrhovateľa odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny
spočívajúcej v zamietnutí návrhu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
V odvolaní uviedla, že má za to, že vzťahy medzi manželmi nie sú tak trvalo narušené, aby naplnili
§ 23 zákona o rodine. Podľa odvolateľky trvalým rozvratom nie sú rozpory prechodného charakteru s
možnou perspektívou obnovenia vzťahov (facka pre hádku o kúpu gauča). Atribút trvalosti nemožno
chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na
budúcnosť manželského spolužitie, t. j. či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. V konaní
bolo preukázané, že nielen že žijú v spoločnej domácnosti, ale aj po eventuálnom rozvode v tejto
domácnosti spoločne žiť budú, a to aj so svojimi deťmi. Súd prvej inštancie neustálil, kedy mal nastať
trvalý rozvrat medzi nimi. Za trvalý rozvrat podľa nej nemožno považovať situáciu, keď obaja manželia
spoločne prispievajú na chod domácnosti, či navštevujú reštauráciu ako rodina. Vzájomnú vyživovaciu
povinnosť si navzájom plnia najmä spoločnou starostlivosťou o domácnosť. Nedá sa preto podľa nej
súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že aj keď medzi nimi sú bežné nezhody, všetci žijú v spoločnej
domácnosti.
Súd prvej inštancie podľa odvolateľky nedostatočne skúmal i majetkové pomery navrhovateľa.
Navrhovateľ preukázal iba poberanie invalidného dôchodku vo výške 199,90 eur mesačne, preukázal
daňové priznanie za rok 2017 s údajmi, podľa ktorých mal zo živnosti príjem 12.845,73 eur a výdavky
8.982,48 eur, základ dane 3.863,- eur. Súd vôbec neskúmal skutočnosti v zmysle § 63 ods. 2 zákona
o rodine a uspokojil sa len s tvrdením otca, že jeho príjem je okolo 800,- eur - 900,- eur mesačne
+ invalidný dôchodok. Súd neskúmal skutočné výdavky manžela na podnikanie. Tento navyše vlastní
motocykle, ktoré kupuje aj mal. B. a L., je spoluvlastníkom v BSM nehnuteľnosti - rodinného domu,
pričom táto nehnuteľnosť nikdy nebola a nie je zaťažená záložným právom. Je teda logické, že z
prezentovaného príjmu otca a jej príjmu nie je možné postaviť rodinný dom a súčasne sa starať o bežné
výdavky na domácnosť, tri mal. deti a k tomu financovať drahé koníčky. Otcov príjem tak evidentne

nezodpovedá jeho majetkovým pomerom. Svoje tvrdenie, že rodinný dom postavil z úspor, navrhovateľ
nijako nepreukázal.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
Zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných v konaní a v celom rozsahu sa stotožnil s odvodnením
napadnutého rozsudku, poukážuc najmä na bod 28. odôvodnenia rozsudku, kde súd jednoznačne a
správne vymedzuje dôvody rozvodu manželstva.
Nesúhlasil s tvrdením manželky, že došlo k obnoveniu vzťahov medzi nimi, o čom má svedčiť to, že sa
vrátil do spoločnej domácnosti v roku 2011 a začali spolu stavať rodinný dom. Uviedol, že mali síce snahu
obnoviť svoje manželstvo, ale iba kvôli deťom. Toto obnovenie, resp. snaha o obnovenie manželstva
trvala len krátky čas. Ako bolo v rámci konania preukázané, manželstvo je už trvalo rozvrátené. K
manželke už neprechováva žiadne city, nemá voči nej ani dôveru, vôbec spolu nekomunikujú. Aj na
pojednávaní sa vyjadril v tom zmysle, že denné vulgarizmy, ktoré adresuje manželka na jeho osobu, už
nie je schopný ďalej znášať. Uviedol i to, že od nej dostal facku, a to len z dôvodu, že prejavil názor čo
sa týka kúpy sedacej súpravy a v inom prípade, pokiaľ s ňou nechcel mať intímny pomer. Dokonca aj
v deň konaného pojednávania o rozvod mala manželka snahu o intímny pomer, čo rovnako odmietol a
následne bol opäť atakovaný vulgárnosťami.
Poukázal na to, že jednou zo základných úloh manželstva je povinnosť starať sa o mal. deti a povinnosť
vytvárať zdravé rodinné prostredie. Ako manželia spolu nekomunikujú a ak aj áno, končí sa to hádkami
alebo ponižovaním. Maloleté deti sa na pojednávaní vyjadrili, že nechcú zažívať dennodenné hádky
rodičov, je to pre ne stresujúce a nechcú v takej atmosfére vyrastať. Nemožno teda v tejto súvislosti
hovoriť o tom, že manželstvo plní svoje základné funkcie. Nie je pravda, že sa spolu intímne stýkajú,
dlhodobo intímne nežijú, cca 1 rok. Od novembra 2017 spáva v obývačke. Je pravda, že ešte v čase
konaného pojednávania žili v spoločnej domácnosti, resp. žili ako spolubývajúci, nemožno však hovoriť o
nejakom hospodárení, o spoločnej domácnosti, nakoľko každý si nakupuje sám, on sa doma nestravoval,
rovnako domáce práce si každý zabezpečoval sám. V súčasnosti spolu s mal. synom L. už neobýva
spoločnú domácnosť s manželkou. Nie je možné ho nútiť, aby zotrval v manželstve, v ktorom je nešťastný
a necíti sa dobre.
Pokiaľ ide o výšku príjmu, tento uviedol pravdivo. Zo spisu vyplýva, že má príjem v podobe invalidného
dôchodku vo výške 190,- eur a príjem zo živnosti vo výške 316,- eur. Pravdivo však uviedol, že si
privyrába aj rôznymi brigádami a jeho príjem je okolo 800,- eur - 900,- eur. Uviedol aj to, že jeho práce
sú sezónne, a teda v období zimných mesiacov takmer nerobí vôbec. Súd podľa neho správne zohľadnil
príjem a životnú úroveň manželov.

4. Manželka na vyjadrenie navrhovateľa už nereagovala.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky ani k vyjadreniu navrhovateľa nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
podľa § 65, § 66 C. m. p. a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku v podstatných bodoch zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

8. Z ust. § 23 zákona č. 36/2005 Z. z. vyplýva, že zákonným predpokladom zrušenia manželstva
rozvodom je existencia vážneho rozvratu vzťahu medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť
svoj spoločenský účel, pričom záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak
sa rozvrat vzťahu medzi manželmi javí ako neodčiniteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na jeho
intenzitu (hĺbku) a trvalosť rozvratu a so zreteľom na možnosť ďalšieho plnenia spoločenského účelu
manželstva. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej spočívajúcej

v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na
uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a riadnej
výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v
ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú a funkcie
hospodárskej, t. j., že obaja manželia sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom,
a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Spoločenský účel manželstva spočíva
vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení,
poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu. Predpokladom rozvodu manželstva je objektívne zistenie
podmienok pre rozvod, a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel.

9. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, odvolania manželky navrhovateľa
a vyjadrenia navrhovateľa v rámci odvolacieho konania nemá odvolací súd, rovnako ako súd prvej
inštancie, pochybnosti o tom, že manželstvo účastníkov je natoľko narušené a vzťahy medzi manželmi
sú dlhodobo tak rozvrátené, že nemožno očakávať, že ich manželstvo bude do budúcna plniť svoj
spoločenský účel. Z výpovedí manželov, ale aj ich detí je zrejmé, že súžitie manželov dlhodobo nie je
harmonické, absentuje tu vzájomná podpora a dôvera, ku ktorej narušeniu došlo v minulosti v dôsledku
intímneho vzťahu manželky navrhovateľa s iným mužom. Je zrejmé, že i keď sa manželia k sebe vrátili,
k obnoveniu dôvery zo strany navrhovateľa voči manželke nedošlo, čo malo vplyv na ďalšiu kvalitu
a vývoj manželstva. Z vyjadrenia navrhovateľa, či už v rámci prvoinštančného konania ale aj v rámci
odvolacieho konania, vyplýva, že tento už k manželke nemá žiaden vzťah, došlo k citovému odcudzeniu
sa. Rovnako z výpovedí detí vyplýva, že manželia nevedia spolu konštruktívne komunikovať, dochádza
k nim k častým hádkam, ktorú skutočnosť pociťujú ako stresujúcu. I keď deti majú záujem, aby ich rodina
ostala zachovaná, v záujme eliminácie dennodenných hádok rodičov a stresu akceptujú i rozvod rodičov.
Nemožno tu teda hovoriť o vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo
vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu. Pokiaľ odvolateľka v
odvolaní poukazuje na to, že manželia naďalej žijú v spoločnej domácnosti (z vyjadrenia navrhovateľa
k odvolaniu však vyplýva, že tento sa už zo spoločnej domácnosti odsťahoval) a podieľajú sa na úhrade
nákladov domácnosti, samotná úhrada nákladov neznamená, že nedošlo k narušeniu manželstva.
Povinnosť podieľať sa na nákladoch domácnosti je totiž spojená i s vlastníctvom a užívaním spoločného
majetku (v danom prípade nehnuteľností). Vychádzajúc z týchto skutočností a záverov odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva, pri nezáujme navrhovateľa v manželstvo,
v ktorom sa cíti byť menejcenný, potvrdil.

10. Odvolací súd potvrdil i výrok rozsudku o zverení maloletých U. a B. do osobnej starostlivosti matky
a maloletého L. do osobnej starostlivosti otca (ktorý výrok je závislý od rozvodu manželstva) s tým, že
obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Správnosť rozhodnutia
o zverení detí do osobnej starostlivosti toho - ktorého rodiča nebola v odvolacom konaní žiadnym z
účastníkov konania spochybňovaná, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletých detí do
osobnej starostlivosti toho - ktorého z rodičov náležite odôvodnil, keď pri svojom rozhodovaní správne
prihliadal i na prejavenú vôľu a záujem maloletých detí.

11. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie pokiaľ ide o určené výživné zo strany
otca na mal. U. a mal. B. a výživné zo strany matky na mal. L.. Odvolanie matky, čo do výživného
určeného otcovi vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

12. Súd prvej inštancie vychádzajúc pri úprave rozsahu vyživovacej povinnosti z príjmu otca v zmysle
jeho výpovede na pojednávaní dňa 24. 08. 2018, t. j. nielen z príjmu vyplývajúceho z listinných dôkazov,
ktorý je cca 322,- eur + invalidný dôchodok 190,90 eur, uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať
na výživu mal. U. sumou 180,- eur a mal. B. sumou 120,- eur mesačne.

13. V nadväznosti na odvolaciu námietku matky vytýkajúcu súdu neúplnosť skutkových zistení vo vzťahu
k príjmu otca s poukazom na skutočnosť, že postavili rodinný dom a popri tom dokázali uhrádzať bežné
výdavky na domácnosť a financovať koníčky, odvolací súd uvádza, že matka v priebehu konania na súde
prvej inštancie v tomto smere žiadne tvrdenia ani návrhy na vykonanie dokazovania neprodukovala.
Samotná skutočnosť, že počas manželstva došlo k výstavbe rodinného domu bez úverového zaťaženia,
nie je dôkazom o inom príjme otca detí, než uviedol. Vo vyjadrení k návrhu matka uviedla, že nemá
vedomosť o presných príjmoch otca s tým, že jeho príjem sa podľa nej pohybuje na úrovni cca 2.000,- eur.
Príjem otca v tejto výške však v konaní preukázaný nebol, pričom súd pri určení vyživovacej povinnosti

mohol vychádzať len z preukázaných skutočností, t. j. z daňového priznania otca, resp. pokiaľ tento
prezentoval vyšší príjem než vyplýva z daňového priznania, z jeho výpovede. Odvolací súd zároveň
poukazuje aj na to, že výživné nie je určované len možnosťami a schopnosťami výživou povinnej osoby,
ale aj odôvodnenosťou potrieb na strane maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o maloleté deti, vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že tieto majú bežné výdavky, primerané ich
veku. I keď dve z maloletých detí majú rovnako ako otec zdravotné postihnutie - poruchu sluchu, z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by s týmto postihnutím boli spojené zvýšené výdavky, ani matka
a ani otec v tomto smere neprodukovali žiadne tvrdenia. Vychádzajúc z uvedeného, s prihliadnutím
na vek maloletých detí, kedy mal. U. je žiačkou 2. ročníka strednej školy (Pedagogickej a sociálnej
akadémie v Turčianskych Tepliciach), mal. L. žiakom 9. ročníka základnej školy v M. P. K. a mal. B.
žiačkou 6. ročníka základnej školy v M. P. K., považuje odvolací súd súdom prvej inštancie určené
výživné primerané odôvodneným potrebám detí. Súd zároveň zohľadnil, že otec má rovnako ako matka
vyživovaciu povinnosť aj voči mal. L., ktorý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti, matke však,
vzhľadom na jej nižší príjem, bola určená vyživovacia povinnosť v nižšom rozsahu než otcovi voči
mladšej B.. Vzhľadom na postoj účastníkov konania nie je v prípade neočakávaných výdavkov zároveň
vylúčená ani dohoda medzi rodičmi o ich úhrade, keď vzhľadom na pozitívny vzťah otca s deťmi má
zároveň otec možnosť v rámci styku s deťmi plniť si svoju vyživovaciu povinnosť i iným spôsobom,
prípadne i nad rozsah súdom určenej vyživovacej povinnosti.

14. Pokiaľ ide o výživné zo strany matky, i keď žiadny z oprávnených účastníkov konania rozsudok
súdu prvej inštancie v tomto smere nenapadol, odvolací súd preskúmajúc i tento výrok napadnutého
rozhodnutia podľa § 65 C. m. p., sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tejto časti, keď ako bolo
konštatované, súd zohľadnil nižší príjem matky v porovnaní s príjmom otca.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 C. s. p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, keď manželka navrhovateľa
a matka maloletých detí v odvolaní neuviedla a ani odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by
mali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súdu prvej inštancie možno
vytknúť len nesprávnu formuláciu, keď namiesto uloženia povinnosti platiť výživné, rodičov maloletých
detí na platenie výživného „zaviazal“, ktorá formulácia sa používa spravidla v rámci vyjadrenia záväzku
(povinnosti) rodiča platiť výživné v prípade uzavretia rodičovskej dohody, nie v prípade autoritatívneho
uloženia povinnosti súdom. Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58,
§ 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 55 C. m. p.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.