Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205312
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115205312.15

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: H. I., R..
XX.X.XXXX, T. D. K. XX, N., právne zastúpenej: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27,
Prešov, proti žalovaným, v 1. rade: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 327 646, v 2. rade: Správa
a zimná údržba prešovských ciest, s.r.o., Pionierska 24, Prešov, IČO: 31 719 473, právne zastúpený:
Mgr. Paulína Naništová, advokátka so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v 3. rade: N.. S. Q. - ZÁHRADA

REAL, so sídlom Bardejovská 48, IČO: 31 248 799, právne zastúpený: JUDr. Martin Saloka, advokát
so sídlom Zvonárska 8, Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaných v 1. a 2. rade spoločnosti:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00
585 441, o zaplatenie 14.188,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I a. žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4.405,53 EUR spolu s 8,05 % ročným
úrokom z omeškania od 28.11.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

I b. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

I c. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade rozsahu 100 % s
tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

II a. žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a ,

II b. žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania
n e p r i z n á v a ,

III a. žalobu voči žalovanému v 3. rade z a m i e t a ,

III b. p r i z n á v a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania, z titulu uhradeného preddavku
na znalečné vo výške 800 EUR, voči žalobkyni v rozsahu 69 %,

IV. p r i z n á v ažalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania, z titulu uhradeného preddavku
na znalečné vo výške 800 EUR, voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 31 %,

V a. p r i z n á v a znaleckej organizácii LEGE ARTIS s.r.o. Košice, Kováčska 32/245, 040 01 Košice,
IČO: 46 683 003 nárok na náhradu znalečného, z titulu priznanej nevyplatenej časti vo výške 513,36
EUR, voči žalobkyni v rozsahu 69 %,

V b. p r i z n á v a znaleckej organizácii LEGE ARTIS s.r.o. Košice, Kováčska 32/245, 040 01 Košice,
IČO: 46 683 003 nárok na náhradu znalečného, z titulu priznanej nevyplatenej časti vo výške 513,36
EUR, voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 31 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 05.03.2015 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade
(žalovaný v 1. rade - Mesto Prešov, žalovaný v 2. rade - pôvodne spoločnosť ZÁHRADA REAL s.r.o.

Prešov) zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 14.188 EUR s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od
01.11.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
Vrámcižalobyžalobkyňapoukázalanato,žedňa30.01.2013prechádzalaokolo21.00hod.pochodníku
na ul. C. C. N., kde pred vchodom bytového domu č. XX, v dôsledku zľadovateného chodníka, hlavne
v úseku, kde došlo k jej pošmyknutiu, utrpela pri páde zlomeninu ľavej ruky s tým, že k ukončeniu
liečenia došlo 01.10.2014. Poukázala na to, že úraz zanechal aj trvalé následky, a to obmedzenie

pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa, obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu vľavo ľahkého stupňa,
ako aj obrnu všetkých troch nervov vľavo. Uviedla, že mala obutú vhodnú zimnú obuv do snehu
s gumovou podrážkou, po chodníku sa pohybovala riadnou pomalou chôdzou, a to, že chodník je
zľadovatený zistila až v momente, keď spadla. U Mesta Prešov, ako u správcu miestnej komunikácie
a chodníka, si oznámením zo dňa 11.03.2013 uplatnila nárok na náhradu škody z titulu bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré jej ohodnotil chirurg K.. I. J., ktorý ohodnotil bolestné na
150 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) na 750 bodov, čo pri hodnote bodu 15,72 EUR
predstavuje pri bolestnom sumu 2.358 EUR a pri SSU sumu 11.790 EUR. Žalobkyňa si taktiež uplatnila
inú škodu z titulu vyčíslenia bolestného a trvalých následkov 2 x 20 EUR, t.j. sumu 40 EUR. Spolu teda
škoda predstavuje celkovo sumu 14.188 EUR. V rámci žaloby je taktiež text, že „čistenie mesta a zimnú

údržbu chodníkov a verejných priestranstiev v meste Prešov zabezpečuje na základe zmluvy s Mestom
Prešov (akej ? navrhovateľke neznámej a nepredloženej) ZÁHRADA REAL s.r.o. a z tohto dôvodu preto
aj túto spoločnosť z opatrnosti a behu premlčacích lehôt žalujem formálne ako žalovaného v 2. rade.
Až pokiaľ náležitým spôsobom sa zistí a bude ustálený zmluvný vzťah medzi odporcami, z procesného
hľadiska zváži okruh účastníkov na strane odporcov“.

2. Žalovaný v 1. rade (Mesto Prešov) v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že dňa
27.11.2014 vykonal šetrenie na mieste úrazu za prítomnosti žalobkyne a svedkov úrazu pani K. a
zástupcu spoločnosti ZÁHRADA REAL s.r.o. Taktiež si vyžiadal stanovisko od spoločnosti ZÁHRADA
REAL s.r.o. s poukazom na ustanovenie § 9a a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, z

vyjadrenia ktorej vyplynulo, že zjazdnosť a schodnosť chodníku bola zabezpečená primerane počasiu
a v čase úrazu o 21.00 hod. nemali hlásenú žiadnu pohotovosť od Správy a zimnej údržby prešovských
ciest s.r.o. Dňa 30.01.2013 bola vyhlásená pohotovosť o 02.15 s výjazdom od 03.00 do 13.30 hod.
V uvedenom čase boli posypané a vyčistené chodníky, zástavky, schody a prechody. Teplota bola v
uvedenýdeňo19.00hod.0,0°Cao22.00hod.0,5°C.Nazákladestanoviskasubjektu,ktorýzodpovedá

za schodnosť chodníka, na ktorom sa stal úraz, žalovaný v 1. rade vyhodnotil nárok žalobkyne ako
neopodstatnený. Zároveň uviedol, že nie je možné s určitosťou stanoviť ako dôvod úrazu neschodnosť
chodníka pred vchodom č. XX bytového domu na ul. C. C. N., a to kvalifikovať ako právnu skutočnosť
prostredníctvom ktorej Mesto Prešov porušilo zákon a v príčinnej súvislosti spôsobilo škodu žalobkyni.
Z týchto dôvodov preto navrhol žalovaný v 1. rade žalobu zamietnuť.

3. Pôvodne žalovaný v 2. rade, spoločnosť ZÁHRADA REAL s.r.o. Prešov, poukázal na skutočnosti,
ktoré uviedol žalovaný v 1. rade, a taktiež aj na to, že v čase úrazu nebola privolaná žiadna spoločnosť,
ktorá by stav chodníka zdokumentovala a z priloženej dokumentácie nie je jasné, či chodník v čase úrazu
bol alebo nebol posypaný. Vzhľadom na uvedené nie je možné s určitosťou stanoviť ako dôvod úrazu

neschodnosť chodníka, keďže príčinou mohla byť aj zlá obuv alebo neprispôsobenie chôdze prírodným
podmienkam, teda nemožno tento úraz kvalifikovať ako právnu skutočnosť prostredníctvom ktorej by
žalovaný v 2. rade porušil zákon a v príčinnej súvislosti spôsobil škodu žalobkyni, preto navrhol žalovaný
v 2. rade žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Podaním súdu doručeným dňa 03.03.2016 navrhla žalobkyňa, aby do konania vstúpila ako žalovaný
v 3. rade spoločnosť Správa a zimná údržba prešovských ciest s.r.o., Pionierska 24, Prešov, IČO: 31
719 473. Uznesením zo dňa 17.03.2016 súd pripustil tento subjekt do konania ako žalovaného v 3. rade.

5. Podaním súdu doručeným dňa 04.04.2016, právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že až z

pripojených zmlúv, ktoré sú súčasťou spisu zistil, že k úrazu žalobkyne došlo počas účinnosti zmluvyuzavretej medzi Mestom Prešov a N.. S. Q. - ZÁHRADA REAL, IČO: 31 248 799 so sídlom Bardejovská
48, Prešov, a preto takto „spresňuje“ označenie žalovaného v 2. rade. V rámci pojednávania konaného
dňa 22.04.2016 súd upozornil právneho zástupcu žalobkyne, že označenie žalovaného v 2. rade, ako N..

S. Q. - ZÁHRADA REAL nemožno považovať za spresnenie žaloby vo vzťahu k pôvodne žalovanému
v 2. rade označenému ako ZÁHRADA REAL s.r.o., na čo právny zástupca žalobkyne reagoval tak, že
zobral žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, preto súd voči žalovanému v 2. rade konanie zastavil a
zároveň navrhol, aby do konania vstúpil ako žalovaný - N.. S. Q. - ZÁHRADA REAL, pričom súd tento
subjekt pripustil do konania uznesením zo dňa 04.05.2016.

6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov, znaleckým posudkom a
oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

7. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že dňa 30.01.2013 išla večer okolo 21.00 hod. počkať na zastávku
MHD dcéru, pričom vtedy sa strašne šmýkalo, bola poľadovica a v podstate z ničoho nič jej zdvihlo nohy,

spadla na zem, udrela sa hlavu a zacítila silnú bolesť ruky. Uviedla, že na mieste, kde spadla nikdy nikto
nerobil údržbu, robili to samí obyvatelia domu, pokiaľ vládali a je tam aj tiež chládok, preto sa tam sneh
udržiava dlhšie. Poukázala na to, že bola robená rekonštrukcia úrazu, kde bol aj pán Q., ktorý sa vyjadril,
že sa chodník nedá čistiť, pretože tam nemôžu ísť so strojom, nakoľko po kraji chodníka stoja auta,
avšak povedal, že to budú čistiť ručne. Žalobkyňa taktiež v rámci pojednávania nakreslila na náčrt, kde

presne sa úraz stal a je nepochybné, že úraz sa stal na dlhom chodníku, ktorý je rovnobežne s bytovým
domom, teda nie na niektorom z pripájacích chodníkov k jednotlivým vchodom. Žalobkyňa uviedla, že
všade sa strašne šmýkalo, teda aj keď vyšla z ich bytovky aj tam sa šmýkalo a na mieste, kde spadla,
pravdepodobne muselo byť ešte šmykľavejšie, teda celá trasa keď išla, tak všade sa šmýkalo, ale na
danom mieste bola asi väčšia námraza.

8. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa X.. S. P. D., ktorá sa za Mesto Prešov zúčastnila šetrenia
úrazu na mieste samom, kde bol tiež prítomný pán I. za spoločnosť ZÁHRADA REAL s.r.o. Šetrenie
bolo realizované aj s poukazom na VZN Mesta Prešov č. 6/2010 v súvislosti s tým, že za schodnosť
chodníka, ktorý bezprostredne smeruje k jednotlivým vchodom zodpovedajú vlastníci, resp. užívatelia

bytov a z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že úraz sa nestal na tomto pripájacom chodníku, ale na dlhom
chodníku, ktorý môže mať aj 100 metrov. Svedkyňa uviedla, že všetci svedkovia, ktorí boli prítomní na
tomto šetrení tvrdili, že chodník bol zľadovatelý.

9. Zo zápisu z vlastného šetrenia zo dňa 27.11.2014 vyplýva, že šetrenie sa uskutočnilo za účasti

žalobkyne, svedkyne K., D., p. I. a p. D.. Z priloženej fotodokumentácie taktiež vyplýva, kde konkrétne
sa úraz stal.

10. Z výsluchu svedkyne E. D. vyplynulo, že žalobkyňu pozná ako susedu, avšak v súčasnosti tam
už nebýva a v uvedený večer išla na nočnú zmenu do práce, a niekde okolo vchodu XX na ul. C. sa

pošmykla a spadla tak, že si zlomila rebro, pričom žalobkyňu stretla na pohotovosti. Potvrdila, že chodník
bol zľadovatený, určite tam bol ľad a muselo byť nejak pod nulou, nevedela však uviesť, koľko stupňov
mohlo byť, ale bola tam námraza, chodník sa leskol a aj keď išla opatrne, tak spadla. Svedkyňa uviedla,
že ona vtedy bývala na ul. K., a keď vyšla z ich vchodu, tak pred ich vchodom bol chodník posýpaný,
keďže tam ho posypávali kamienkami, ale na ul. C. chodník posypaný nebol a nebol tam ani žiaden

posypovýmateriál.Uviedla,žetentochodníkužívalavpodstatedenne,atentochodníkneboludržiavaný
ani v minulosti a nikdy si nevšimla, aby tam bolo niečo robené. Zároveň uviedla, že po úraze, ktorý sa
jej stal, už chodila po ceste kde chodili auta, ale aj tak sa jej to zdalo bezpečnejšie.

11. Svedkyňa O. K. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že v uvedený večer išla od svojej sestry

a už keď išla od vchodu, tak išla skoro šmykom, pretože bolo veľmi klzko a asi niekde okolo vchodu na
ul. C. Č.. XX započula plač a našla tam ležať na zemi žalobkyňu, ktorá mala zranenú ruku. Uviedla, že
k svojej sestre išla okolo 18.00 hod. a už vtedy bolo veľmi klzko a rozmýšľala, či by nešla nejako okolo
bytovky, keďže tam bola tráva a sneh, ale nechcela sa zašpiniť a už vtedy si všimla, že bolo šmykľavo.
Uviedla, že celý chodník bol zľadovatený, pričom tam býva už 50 rokov, ale chodník sa neudržiava, teda

za posledných 10 - 15 rokov tento chodník nebol ani raz posypaný a nepamätá si, aby bol udržiavaný aj
predtým. Potvrdila, že bola prizvaná na šetrenie, kde boli aj zástupcovia, ktorí majú udržiavať chodník,
ale títo tvrdili, že sa to nedá udržiavať, pretože tam stoja na chodníku autá, pričom ona dúfala, že aspoň
od toho času sa nejako situácia zmení, ale situácia je stále rovnaká, teda chodník nie je udržiavaný aani sneh tam neodhŕňajú. K poveternostným podmienkam sa vyjadrila tak, že určite mrzlo, ale nevedela
povedať, či napr., či fúkal vietor, resp. či snežilo.

12. Svedkyňa K.. A. Q., zamestnankyňa a zároveň manželka žalovaného v 3. rade poukázala na to,
že Správa a zimná údržba prešovských ciest zamestnáva dispečera, ktorý vedie dispečerskú knihu a
ktorý monitoruje situáciu v meste Prešov a v prípade potreby ich vyzve na realizáciu údržby, a to tak,
že to ohlási ich manažérovi, ktorý je 24 hodín na telefóne a ktorý do 2 hodín zorganizuje pracovníkov,
ktorý realizujú údržbu, resp. čistenie chodníkov. Opätovne potvrdila skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný

v 1. rade z hľadiska vykonaných výjazdov a teplôt vzduchu. Uviedla, že chodníky sa čistia multikármi,
ktoré odhŕňajú sneh a zároveň majú posypové zariadenie a prechody, schody a zastávky sa čistia a
posýpajú ručne. Uviedla, že dňa 30.01.2013 nikto nijakým spôsobom nereklamoval realizované práce,
teda od Mesta Prešov a od Správy a zimnej údržby prešovských ciest nemali žiadnu reklamáciu, resp.
dodatočne požiadavky na čistenie, resp. údržbu chodníkov, pričom zamestnanci mesta, ktorí sú počas
dňa v teréne im niekedy avizujú, že je potrebné niečo dočistiť, resp. zrealizovať.

13. Žalovaný v 3. rade navrhol vykonať znalecké dokazovanie, keďže lekársky posudok zo dňa
27.10.2014 nie je relevantným dôkazom na preukázanie nároku žalobkyne, a to s poukazom na
skutočnosť, že nespĺňa zákonné predpoklady (§ 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). Taktiež namietal
určenie počtu bodov, napr., že položka 232b mala byť aplikovaná iba 1 krát, ako aj ďalšie skutočnosti a

zároveňžiadal,abyznalecurčil,kedybolzdravotnýstavžalobkyneustálenýtak,žebolomožnévyhotoviť
posudok o bolestnom, resp. o SSU.

14. Súd v predmetnej veci pribral do konania spoločnosť LEGE ARTIS, znalecká organizácia s.r.o.
Košice, ktorá ohodnotila bolestné na 75 bodov a SSU na 220 bodov. Zároveň sa vyjadrila, že za dátum,

kedy bolo možné prvý krát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia je možné považovať dátum
rok od úrazu. Z posudku taktiež vyplýva, z akého dôvodu znalecká organizácia nesúhlasí s bodovým
ohodnotením K.. J., a taktiež skutočnosť, že znalecká organizácia bola schopná pri neurologickom
vyšetrení previesť len stimulačné EMG vyšetrenie, nie natívne EMG vyšetrenie, ktoré je omnoho
presnejšie, keďže žalobkyňa odmietla prevedenie daného vyšetrenia napriek poučeniu, že je nutné

previesť dané vyšetrenie, aby bolo možné posúdiť eventuálne poškodenie plexus brachialis.

15. Podaním súdu doručeným dňa 24.11.2017 žalobkyňa poukázala na to, že znalecké dokazovanie
bolo vykonané po viac ako 4 a pol roku po úraze, čo znamená, že po uplynutí tak dlhej doby sa mohol
stav žalobkyne upraviť a skonvalidovať, avšak znalecká organizácia sa k tejto skutočnosti nevyjadrila.

Žalobkyňa potvrdila, že odmietla ihlové EMG vyšetrenie z dôvodu, že sa uskutočňuje až po tak dlhom
čase od úrazu a je bolestivé, a takéto vyšetrenie u nej vyvoláva stresy. Vzhľadom na tieto skutočnosti,
ako aj jej vek, zdravotný stav a najmä psychiku a priebeh súdneho konania prijala závery znaleckého
dokazovania a aj s poukazom na skoré ukončenie súdneho konania navrhla, aby súd uložil žalovaným v
1., 2. a 3. rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne náhradu škody za 295 bodov, pri výške jedného bodu

15,72 EUR, t.j. sumu 4.637,40 EUR s 8,05 % úrokom z omeškania od 01.11.2014 do zaplatenia.
16. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestne
komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa § 3d ods. 5, písm. d) cestného zákona, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve

obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené,
Podľa § 3d ods. 6 cestného zákona, vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné
komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez

prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly
bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy
možnéhovplyvuprácnatýchtopozemnýchkomunikáciáchnabezpečnosťaplynulosťcestnejpremávky.
Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona, závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych
komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych

komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.
Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom
území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci,správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo
snehom.

Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona, správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú
za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem
prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť.
Podľa § 9a ods. 3 cestného zákona, správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody,

ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a
prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov
a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu primerane; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

18.Podľa§4ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia (ďalej len zákon), náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;

musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 4 ods. 2 zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 7 a 8 ). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú

ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti .
Podľa § 5 ods. 1 zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského

uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ).
Podľa § 5 ods. 2 zákona, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,

v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa § 5 ods. 4 zákona, ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady
za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením
vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr

do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
Podľa § 7 ods. 1 zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár
zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia
alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov

presahuje 200 bodov.
Podľa § 10 ods. 1 zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti . Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa

hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.
Podľa § 10 ods. 4 zákona, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci
lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadochustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému
zákroku.
Podľa § 10 ods. 5 zákona, ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu
súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo
trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

19. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
niejedotknutéustanovenie§105.
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

20. Keďže žalovaní v 2. a 3. rade vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne
zaoberal touto námietkou a zistil, že táto je dôvodná. Žalobkyňa navrhla pristúpenie žalovaného v 2.
rade podaním súdu doručeným dňa 03.03.2016 a žalovaného v 3. rade podaním súdu doručeným dňa
22.04.2016. Zo znaleckého posudku, ktorého závery žalobkyňa akceptovala, vyplynulo, že sťaženie

spoločenského uplatnenia bolo možné určiť rok po úraze, teda v danom prípade dňa 30.01.2014. Je
nepochybné, že minimálne k tomuto dátumu bolo možné určiť aj výšku bolestného. V tejto súvislosti
súd poukazuje na výsluch samotnej žalobkyne, ktorá sa vyjadrila, že rehabilitáciu ukončila v novembri
v roku 2013. Keďže žalobkyňa si nárok voči žalovaným v 2. a 3. rade uplatnila až po uplynutí dvojročnej
subjektívnej lehoty v zmysle § 106 ods. 2 OZ, teda nárok vo vzťahu k týmto subjektom si neuplatnila do

30.01.2016, námietka premlčania bola vznesená dôvodne a súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade
zamietol a nezaoberal sa už ďalšou argumentáciu žalovaných v 2. a 3. rade na zamietnutie žaloby.

21. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplynulo, že svoje povinnosti ohľadom schodnosti chodníkov
plnil prostredníctvom žalovaných v 2. a 3. rade, pričom z vyjadrenia žalovaného v 3. rade vyplynulo, že

realizoval údržbu a čistenie chodníkov, a preto nárok žalobkyne nie je daný, keďže zo strany žalovaného
v 1. rade nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti. V rámci záverečného prednesu žalovaný v 1.
rade namietal taktiež jeho pasívnu legitimáciu práve z dôvodu uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným
v 3. rade, kde je v článku VI. bod 6.6 tejto zmluvy zo dňa 17.12.2009 uvedené, že žalovaný v 3. rade
ako zhotoviteľ preberá na seba zodpovednosť za škody podľa § 9a zákona č. 135/1961 Zb., príčinou

ktorých sú závady v schodnosti chodníkov, prechodov pre chodcov, schodoch a zastávkach MHD, ktoré
vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Žalovaný v 1. rade uviedol, že neporušil žiadnu právnu
povinnosť z ktorej by mala vyplývať jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu, pričom zodpovednosť za
schodnosť chodníkov zabezpečuje práve žalovaný v 3. rade a podľa vykonaného dokazovania táto bola
zabezpečená, teda dostatočne si splnil svoju povinnosť.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 9a ods. 3 cestného zákona vyplýva, že
správcovia miestnych komunikácii zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady schodnosti na
chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani
na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Z ustanovenia § 3d cestného zákona vyplýva, že miestne

komunikácie sú vo vlastníctve obcí a z § 3d ods. 5, písm. g) cestného zákona vyplýva, že správu
pozemných komunikácii vykonávajú, ak ide o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve
obcí - obce, prípadne právnickej osobe na tento účel založené alebo zriadené. Z citovanej právnej
úpravy nepochybne vyplýva, že chodník, na ktorom mala žalobkyňa úraz patrí do vlastníctva mesta
Prešov, teda žalovaného v 1. rade, ktorý je zároveň správcom tohto chodníka a v tomto ohľade nie je

právne významné, či toto správcovstvo deleguje na iný subjekt, a taktiež podľa názoru súdu nemôže
vlastník a správca chodníka na základe zmluvy o dielo preniesť túto zákonnú zodpovednosť na subjekt,
ktorý pre neho realizuje údržbu a schodnosť chodníkov, nakoľko túto zákonnú zodpovednosť má stálevlastník, ktorý je zároveň správcom chodníka a v tomto ohľade súd nerieši vzťahy medzi žalovanými v 1.
3. rade. V tomto ohľade teda neobstojí námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v1. rade.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1. rade
zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobkyni, keďže bolo preukázané porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 cestného zákona, ako aj zavinenie žalovaného v 1. rade minimálne
vo forme nedbanlivosti, keďže tento dlhodobo nezabezpečoval schodnosť predmetného chodníka, čo
nepochybne vyplýva z výsluchu žalobkyne a svedkov. Taktiež je nepochybné, že škoda vznikla žalobkyni

v príčinnej súvislosti s konaním (nekonaním) žalovaného v 1. rade, ako aj to, že žalobkyni vznikla škoda
z titulu bolestného a SSU tak, tak ako bola určená znaleckým dokazovaním v rámci súdneho konania.
24. Vzhľadom na námietky žalovaného v 3. rade ohľadom predložených posudkov o bolestnom a SSU
súd v prejednávanej veci na jeho návrh nariadil znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bola redukcia
počtu bodov oproti posudkom predložených samotnou žalobkyňou, pričom žalovaní tento posudok
jednoznačne akceptovali a z vyjadrenia žalobkyne s poukazom na už citované dôvody, taktiež vyplynulo,

že akceptuje závery tohto znaleckého posudku.

25. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného v 3. rade na pojednávaní dňa 11.04.2018 vyplynulo, že
mu v podstate nie je jasné, čo je predmetom konania, keďže z vyjadrenia žalobkyne súdu doručeného
dňa 24.11.2017 vyplynulo, že táto žiada priznať už iba sumu 4.637,40 EUR. Právna zástupkyňa

žalovaného v 2. rade poukázala na to, že sa jedná, podľa obsahu, o čiastočné späťvzatie žaloby. Súd
má ale za to, že z obsahu tohto podania nemožno nepochybne vyvodiť, že sa v danom prípade jedná
o čiastočne späťvzatie žaloby, keďže žalobkyňa v zásade iba vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
dĺžku konania a snahu o ukončenie súdneho sporu akceptovala závery tohto posudku a v závere svojho
vyjadrenia iba matematicky vyjadrila, aká suma jej na základe tohto znaleckého posudku prináleží.

26. V prejednávanej veci súd zároveň ex offo skúmal prípadné spoluzavinenie žalobkyne (toto namietal
aj intervenient) a dospel k záveru, že je namieste žalobkyni krátiť plnenie vyplývajúce zo znaleckého
posudkuojejspoluzavinenievovýške5%zdôvoduporušeniaprevenčnejpovinnosti.Zožalobyvyplýva,
že žalobkyňa mala vhodnú zimnú obuv, čo potvrdila aj v rámci svojho výsluchu a pohybovala sa pomalou

riadnou chôdzou. Zo žaloby tiež vyplýva, že skutočnosť, že chodník je zľadovatený zistila až v momente,
keď spadla. Toto žalobné tvrdenie však vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, práve naopak z
výsluchu samotnej žalobkyne vyplynulo, že v uvedený večer zistila, že chodníky sú zľadovatené už keď
vyšla z vchodu, v ktorom býva, teda na ul. K. a aj keď dávala pozor, napriek tomu spadla. Samotná
žalobkyňa sa vyjadrila, že sa strašne šmýkalo, bola poľadovica a na chodníku po ktorom išla nebola

nikdy vykonávaná údržba, je tam chládok a sneh sa tam udržiava dlhšie. Teda práve tieto okolnosti,
ktoré potvrdili aj svedkyňa K. a D. svedčia o tom, že žalobkyňa si skutočne mala zvoliť inú cestu, keď,
ako sama sa vyjadrila, strašne sa šmýkalo, resp. možno túto cestu ani nerealizovať a dcére telefonicky
oznámiť, že na zastávku ju čakať nepríde, práve s poukazom na ustanovenie § 415 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje aj napr. na návrh samotnej žalobkyne na vypočutie svedkov,

konkrétne K.. W. U., ktorá mala hodnoverne potvrdiť, že chodník, na ktorom došlo k úraze je pravidelne
neudržiavaný ako sa patrí a je stále šmykľavý. Práve táto okolnosť, teda že žalobkyňa už mala dlhodobo
vedomosť o tom, že chodník nie je udržiavaný, ju mala viesť k tomu, aby zvolila iný spôsob cesty,
resp. vo večerných hodinách, keď je viditeľnosť znížená a jej cesta nie je nevyhnutná, takúto cestu ani
neabsolvovať. V podstate všetky žalobkyňou navrhované dôkazy mali svedčať o tom, že chodník nebol

dlhodobo udržiavaný, bol zľadovatený, teda všetky tieto skutočnosti mali a aj privodili záver súdu o tom,
že je daná zodpovednosť žalovaného v 1. rade, keďže tento sa nevyvinil s poukazom na to, že žiadnym
spôsobom nepreukázal, že nebolo v jeho medziach a možnostiach tieto závady odstrániť, resp. na ne
predpísaným spôsobom upozorniť, a teda je daná jeho zodpovednosť, ale na druhej strane všetky tieto
okolnosti podľa názoru svedčia aj o určitej, aj keď minimálnej, spoluzodpovednosti samotnej žalobkyne.

27. Ako už súd konštatoval, z vykonaného dokazovania, teda z výsluchu samotnej žalobkyne, ako
aj všetkých svedkov nepochybne vyplynulo, že predmetný chodník nie je udržiavaný a že tvrdenia
žalovaného v 3. rade sa nepreukázali ako pravdivé, pričom aj úraz ďalšej svedkyne D. v uvedený deň,
svedčí o tom, že minimálne v uvedený večer bol chodník zľadovatený a nebol schodný (posypaný) a v

tomto ohľade, aj keď sa svedkovia vyjadrili, že pravdepodobne mrzlo, keďže chodník bol zamrznutý a
zo správy meteorologického ústavu vyplynulo, že v uvedený večer o 22.00 hod. bola teplota vzduchu
0,5 °C, táto skutočnosť nevylučuje záver o tom, že chodník bol zľadovatený.28. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy určenej súdnym znaleckým posudkom, krátenej o 5 % - tné spoluzavinenie, t.j. sumy 4.405,53
EUR spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania, keďže z pripojených listinných dôkazov mal súd

za preukázané, že žalobkyňa zaslala dňa 30.10.2014 žalovanému v 1. rade posudky o bolestnom a
SSU, teda vyčíslenie náhrady škody a tento na základe šetrenia, ktoré bolo realizované 27.11.2014
dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný, teda súd má za to, že nasledujúcim dňom, t.j. od
28.11.2014 už bol žalovaný v 1. rade v omeškaní s plnením svojho dlhu, a preto súd od tohto dátumu
priznal žalobkyni príslušný zákonný úrok z omeškania a v prevyšujúcej časti ohľadom priznania istiny,

ako aj úroku z omeškania, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd taktiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie inej škody v sume 40 EUR, ktorá predstavuje náklady
za vystavenie znaleckého posudku K.. J., keďže tento posudok nemohol byť relevantným podkladom
pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko práve z dôvodu nesprávneho a nezákonného vystavenia tohto
posudku, bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol na základe vyššie
citovaných zákonných ustanovení, s poukazom na skutočnosť, že výsledok konania závisel od
znaleckého dokazovania, a preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému,
pričom výška trov konania bude vypočítaná zo sumy, ktorá bola žalobkyni priznaná týmto rozsudkom.

31. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol tak, že neúspešná
žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a úspešný žalovaný v 2. rade si nárok na náhradu trov
konania neuplatnil.

32. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade súd rozhodol na základe vyššie

citovaných zákonných ustanovení tak, že neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a
úspešnému žalovanému v 3. rade súd nárok na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia
nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktoré spočívajú v tom, že
žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou a jej príjmom je starobný dôchodok (k 1.1. 2017 vo výške 384,80
EUR mesačne), teda s ohľadom na jej sociálny status a príjem, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa utrpela

úraz, ktorý zanechal aj trvalé následky, a ktorý ju v podstate obmedzuje aj v bežnom živote.

33. Aj keď súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalovanému v 3. rade nárok na náhradu
trov konania z titulu trov právneho zastúpenia, priznal mu nárok z titulu vynaložených nákladov na
znalecké dokazovanie, keďže zložil preddavok vo výške 800 EUR, ktorý už bol vyplatený znaleckej

organizácii (čl. 265), a to s ohľadom na výsledok sporu, teda žalovanému v 3. rade priznal nárok na
náhradu trov konania, z titulu uhradeného preddavku na znalečné vo výške 800 EUR, voči žalobkyni v
rozsahu 69 % a voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 31 %.
Taktiež znaleckej organizácii priznal nárok na náhradu trov konania z titulu priznaného znalečného, ktoré
nebolo pokryté preddavkom, t.j. sumy vo výške 513,36 EUR, voči žalobkyni v rozsahu 69 % a voči

žalovanému v 1. rade v rozsahu 31 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).