Uznesenie – Poistenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Monoková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoPoistenie

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/177/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106228797
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:1106228797.16

Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Soňou
Pohovejovou, advokátkou, Advokátska kancelária Bratislava, Záhradnícka 37 proti žalovanej: K. Č.,
V.. XX.X.XXXX, P. X. V. B., O. XX, prechodne bytom P., D. X/F, zastúpená JUDr. Evou Borovskou,
advokátkou, Advokátska kancelária Bratislava, Štefánikova 7
o zaplatenie 248,09 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 248,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 7%
ročne od 30.03.2006 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd stranám konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 248,09 eur ( 7.474,-Sk ) s
úrokom z omeškania vo výške 7% od 30.3.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 06.09.2004 v čase o 13.36 hod. došlo v Bratislave na Ružinovskej ulici k poistnej
udalosti - dopravnej nehode, keď žalovaná prechádzala cez električkové koľajisko mimo označeného
priechodu pre chodcov a to v čase, keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky
č. 7113, ktorú viedol vodič I. smerom von z mesta, následkom čoho došlo k zrážke medzi električkou a
žalovanou. Dopravnou nehodovou bola na električke spôsobená škoda. Dopravná nehoda bola šetrená
políciou, ktorá vypracovala oznámenie o dopravnej nehode a Okresný dopravný inšpektorát v Bratislave
IV vydal rozhodnutie o priestupku č. p. ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
07.10.2005 a vykonateľnosť 07.11.2005, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože porušila
ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z.. V ďalšom žalobca uviedol, že v čase
poistnej udalosti mal dopravný podnik Bratislava, a.s. ( ďalej len ,,poškodený“ ) ktorému patrí poškodená
električka uzavretú so žalobcom poistnú zmluvu, poistnú udalosť poškodený žalobcovi riadne a včas
nahlásil a žalobca z tohto dôvodu pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a uvoľnil v prospech poškodeného
poistné plnenie 7.474,- Sk. Preto v súlade s § 813 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobcu právo na
náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou ako na poistiteľa a to do sumy vyplateného poistného
plnenia a citoval taktiež ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na záver uviedol, že žalovaná
bola listom zo dňa 28.02.2006 vyzvaná na zaplatenie žalovanej sumy, avšak túto do dňa spísania žaloby
neuhradila.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, keď uviedla, že dopravnú nehodu nezapríčinila, ale ju zapríčinil
vodič električky I., ktorý ju zrazil na prechode pre chodcov v priestore zastávky električiek, pričom
rýchlosť jazdy električky bola vzhľadom na všetky okolnosti dopravnej situácie a možnosti električku
zastaviť neprimeraná a teda vodič I. porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. c), e)
a f) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. V ďalšom uviedla, že proti

rozhodnutiu Krajského riaditeľstva o jej odvolaní proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava
IV o priestupku, na ktoré sa žalobca odvoláva, podala na Krajský súd v Bratislave mimoriadny opravný
prostriedok - žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a konanie vedené pod sp. zn. 2S/399/05.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a jej prílohami, vyjadrenia strán konania a
predloženými listinami, znaleckými posudkami podanými v konaniach o náhradu škody na základe
žalobou podaných žalovanou, spisom Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 2S/399/2005 a zistil tento
skutkový stav.

Právna zástupkyňa žalobcu pri svojom výsluchu uviedla, že žalobca obdržal od dopravného podniku
hlásenie o poistnej udalosti, bol vykonaný zápis ohliadky a žalobca prevzal vyúčtovanie škody,
výdavkový doklad, ktoré boli ako doklady podkladom pre výpočet škody, s tým že náklady na opravu
predstavovali celkom 47.474,- Sk, ktoré likvidátor uznal, avšak po odpočítaní spoluúčastí v sume
40.000,- Sk, celkové plnenie bolo vyčíslené na sumu 7.474,- Sk, ktorá suma bola poukázaná na účet
dopravnému podniku, teda v dôsledku poistnej udalosti došlo k poškodeniu čelného skla električky,
ktoré bolo rozbité nárazom, keď odporkyňa vstúpila na koľajisko mimo vyznačeného prechodu pre
chodcov, keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky. K namietanej aktívnej
legitimácii predložila originál návrhu poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Dopravným podnikom
Bratislava, a.s. a poukázala na znenie článku 2 zmluvy. Ku skutočnostiam ohľadom tvrdenej objektívnej
zodpovednosti zo strany žalovanej poukázala na rozhodnutie o priestupku, z ktorého vyplýva, že
žalovaná ako chodec prechádzala cez električkové koľajisku mimo vyznačeného prechodu pre chodcov
v čase, keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky.

Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že s návrhom nesúhlasí, namietala aj aktívnu legitimáciu žalobcu,
pretože nebola predložená zmluva ani iný doklad, na základe ktorého by bolo možné dôvodiť, že žalobca
plnil z poistnej zmluvy. Taktiež uviedla, že so žalobou nesúhlasia, keďže žalovaná síce bola uznaná
vinnou, avšak proti rozhodnutiu podala návrh na preskúmanie rozhodnutia. Poukázala na ustanovenie
§ 441 Občianskeho zákonníka s tým, že škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku -
električky, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť a prevádzateľ sa jej môže zbaviť len ak preukáže,
že škode sa nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Ak vodič
električky vchádzal na zastávku električky a z dostatočnej vzdialenosti videl chodcov prechádzať po
prechode a teda aj žalovanú mal a mohol predvídať, že bude prechádzať na druhú stranu cesty. Tým, že
neprispôsobil jazdu okolnostiam, zodpovedá za škodu v prevažnej miere a porušil viacero ustanovení
Zákona o cestnej premávke. V ďalšom uviedla, že žalovaná prechádzala po prechode pre chodcov na
druhú stranu cesty, pričom orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že prechodom pre chodcov sa
nerozumie časť cesty kadiaľ sú vedené električkové koľaje. Navrhla za účelom zistenia zodpovednosti
jednotlivých účastníkov nehody, teda Dopravného podniku mesta Bratislava ako aj žalovanej vykonať
znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej premávky.

Z oznámenia o dopravnej nehode ČVS:145/ODN-2004-II súd zistil, že k nehode malo dôjsť 06.09.2004
o 13.36 hod., pričom v popise dopravnej nehody je uvedené, že žalovaná ako chodkyňa prechádzala
Ružinovskú ulicu z pravej strany na ľavú cez koľajisko električiek a do koľajiska vstúpila v čase, keď to
celková dopravná situácia nedovoľovala a došlo k zrážke s električkou, ktorú riadil vodič I.. Ako páchateľ
a podozrivý bola označená žalovaná.

Podľa rozhodnutia o priestupku č. p.: ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV zo dňa 26.07.2005, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2005 vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát ORPZ v Bratislave
IV, ako správny orgán, v konaní o priestupku zistil, že žalovaná dňa 06.09.2004 v čase o 13.36 hod., v
Bratislave, na ulici Ružinovskej ako chodec prechádzala cez električkové koľajisko mimo vyznačeného
priechodu pre chodcov v čase, keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky č.
7113 v dôsledku čoho došlo k zrážke. Došlo k hmotnej škode na električke. Z rozhodnutia ďalej vplýva,
že uvedením konaním žalovaná porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) Zákona NRSR č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa §
22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch a bola jej uložená sankcia v sume 500,-Sk.

Žalobcom bolo súdu predložené vyjadrenie likvidátora, likvidačná správa, adresované Dopravnému
podniku Bratislava, a.s., podľa ktorého priznané plnenie predstavovalo sumu 47.474,- Sk, spoluúčasť
predstavovala sumu 40.000,- Sk a plnenie celkom takto predstavovalo sumu 7.474,- Sk s tým, že toto

bolo poukázané na uvedené číslo účtu DPB, a.s., pričom sa jednalo o likvidačnú správu ohľadom vozidla
EČV: XXXX v súvislosti so vznikom poistnej udalosti dňa 06.09.2004.

Výzvou na zaplatenie zo dňa 28.02.2006 vyzval žalobca žalovanú na úhradu sumy 7.474,- Sk z titulu
poistnej udalosti zo dňa 06.09.2004, pričom jej poskytol lehotu na úhradu do pätnástich dní po prijatí
tejto výzvy. Podľa predloženej doručenky bola výzva žalovanej doručená dňa 14.03.2006.

Podľa návrhu poistnej zmluvy č. 0519000033 - poistenie dráhových vozidiel, túto uzavreli žalobca ako
poisťovňa a Dopravný podnik Bratislava, a.s. ako poistený s tým, že podľa článku I. touto zmluvou
sa dojednalo poistenie súboru dráhových vozidiel, pričom za súbor sa považuje najmenej päť kusov
vozidiel a súborom dráhových vozidiel sú električky a trolejbusy. Podľa článku II. - rozsah poistenia bod
1 poistenie súboru dráhových vozidiel sa dojednáva pre riziká havária, živel, odcudzenie, vandalizmus,
lom stroja, ktoré poistenie upravujú všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku ako a osobitné
poistné podmienky uvedené v bode 1 ako aj ustanoveniami tejto zmluvy. V článku IX. - spoluúčasť
zmluvy bolo dojednané že poistenie súboru sa dojednáva so spoluúčasťou 40.000,- Sk z každej poistnej
udalosti. V zmysle záverečných ustanovení zmluvy sa poistná zmluva dojednala na dobu neurčitú s
účinnosťou od 01.04.2004.

Z dohody o spolupráci pri vykonávaní ohliadok poškodených vozidiel uzavretej medzi žalobcom ako
poisťovňou a Dopravným podnikom Bratislava, a.s. súd zistil, že účelom tejto zmluvy bolo upraviť
podmienky ďalej vymedzenej spolupráce za účelom skvalitnenia, zjednodušenia a urýchlenia likvidácie
poistných udalostí, kde predpokladaná výška opravy poškodeného vozidla nepresiahne 50.000,- Sk.

Vo vyjadrení zo dňa 16.11.2009 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že v konaní
vedenom na OS Bratislava I, v ktorom má žalovaná postavenie žalobcu, bol vypracovaný znalecký
posudok a z dodatku k nemu je zrejmé, že vodič električky začal na chodkyňu vstupujúcu do
koľajiska reagovať z technického hľadiska včas a žalovaná ako chodkyňa vytvorila vodičovi električky
z technického hľadiska náhlu prekážku. Opätovne poukázala na rozhodnutie o priestupku s tým, že
s návrhom na vypracovanie znaleckého posudku v tejto veci nesúhlasia. K výške uplatňovanej škody
uviedla, že táto je preukázaná jednak vyúčtovaním škody, výdajkou, popisom činností ako aj vyjadrením
likvidátora a na záver uviedla, že majú za to, že výpočet škody bol správny, že likvidátor spoločnosti
doklady nespochybnil a poistné plnenie tak ako bolo vyčíslené bolo poistnému aj poukázané.

Spolu s vyjadrením žalobca predložil doklad - výdajky - prevodka č. 7113 s uvedením vydávajúceho
útvaru a názvu množstva a sumy jednotlivých vydaných tovarov a to skla, lepu, pásky, riedidla a tmelu.

Z vyúčtovania škody č. E462/2004 ohľadom električky 7113, ktorá bola nahlásená dňa 7.9.2004 a vznikla
dňa 06.09.2004 vyplýva, že podľa priloženej výdajky a podľa priloženého pracovného lístka škoda spolu
predstavuje sumu 47.474,- Sk, kde suma 40.722,80 Sk predstavuje sumu za materiál potrebný na opravu
podľa priloženej výdajky a práca podľa priloženého pracovného lístka predstavovala sumu 6.751,50 Sk.
Prílohou vyúčtovania bol aj rozpis prác pri výmene čelného a zadného skla na vozidle.

Zo znaleckého posudku č. 9/2012 vyhotoveného znalcom, spoločnosťou Expert Group, s.r.o., z odboru
doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty
cestných vozidiel, podaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I., pod sp. zn. 8C/13/2007,
ktorý sa týkal technickej analýzy dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 06.09.2004 na ulici Ružinovskej a
účastníkmi ktorej boli električka č. 7113 a žalovaná ako chodkyňa a to zo záverov vyplýva, že v zmysle
technického výkladu pravidiel cestnej premávky sa chodkyňa v priestore nástupného ostrovčeka a v
priestore koľajovej dráhy sa už nepohybovala po priechode pre chodcov a vodičovi električky nevyplývala
povinnosť umožniť chodkyni prejsť cez koľajovú dráhu potom, ako táto začala prechádzať po priechode
pre chodcov.

Dopravný podnik Bratislava vo svojej správe zo dňa 22.04.2014 súdu oznámil, že vodič električky, ktorá
bola účastná nehody dňa 06.09.2004 a to pán I. má vo výpise z karty vodiča evidovaných sedem
záznamov.

Zo znaleckého posudku č. 158/2004 vyhotoveného znalcom z odboru cestná doprava S.. J. Q., v
konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave II., ODI, pod č. ČVS: ORP-145/ODN-2004-

II súd zistil, že podľa záverov znaleckého posudku technika jazdy vodiča električky bola z technického
hľadiska správna, vodič električky začal na chodkyňu z technického hľadiska reagovať včas a to
pri oboch alternatívach prechádzania chodkyne cez koľajisko električiek. Chodkyňa mohla stretu s
električkou zabrániť za predpokladu, keby jej chovanie sa po vozovke, resp. na koľajisku električiek bolo
v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Ďalej z posudku vyplýva, že príčinou dopravnej
nehody medzi električkou a chodkyňou bol z technického hľadiska nesprávny spôsob pohybu chodkyne
pri prechádzaní cez koľajisko električiek pri oboch alternatívach jej pohybu. Chodkyňa do koľajiska
električiek vstúpila v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 17C/65/2007 zo dňa 17.12.2012, kde sa viedlo
konanie v právnej veci žalobcu - K. Č. proti žalovanému - Dopravný podnik Bratislava, a.s. súd žalobu
zamietol. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žalobkyňa v danej veci, teda žalovaná, sa domáhala
voči žalovanému - DPB zaplatenia sumy 3529,11 eur a straty na zárobku po skončení PN z titulu náhrady
škody. Taktiež je z odôvodnenia zrejmé, že žaloba v danom konaní bola odôvodnená tým, že dňa
06.09.2004 utrpela žalobkyňa úraz pri dopravnej nehode, keď ako chodkyňa prechádzala cez prechod
pre chodcov, pričom na koľajisku bola zrazená električkou č. 7113, ktorú riadil vodič I., zamestnanec
žalovaného. Žalobu odôvodnila tým, že za tento úraz zodpovedá žalovaný ako prevádzateľ dopravného
prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka, pričom ide o objektívnu zodpovednosť. V ďalšom súd
v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že nárok žalobkyne predstavuje nárok na náhradu škody, ktorá
jej bola spôsobená pri dopravnej nehode a preto je potrebné aplikovať ustanovenie o zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka.
Súčasne uviedol, že v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka sa môže prevádzateľ zodpovednosti
zbaviť ak preukáže, že sa škode nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
požadovať. Jedných z liberačných dôvodov je okolnosť, že škoda síce vznikla v súvislosti s prevádzkou,
ale bezprostrednou príčinou škody bola neodvrátiteľná udalosť. Neodvrátiteľnú udalosť môže pritom
spôsobiť objektívna skutočnosť ale aj subjektívna skutočnosť, ktorou je správanie tretej osoby. Súd
v danom konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyšetrovacím spisom ODI, Oddelenie
dopravných nehôd ČVS:ORP-145/ODN-2004-II ako aj listinnými dôkazmi zo spisu sp. zn. 8C/13/2007.
Po vyhodnotení dôkazov potom súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané že odporca ako
prevádzateľ sa zbavil zodpovednosti , nakoľko sa škode nemohlo zabrániť, keď v oboch znaleckých
posudkoch bolo konštatované, že chodkyňa vytvorila vodičovi električky z technického hľadiska náhlu
prekážku a to pri zohľadnení všetkých variant spôsobu chôdze navrhovateľky. Otázka predvídateľnosti
chôdze žalobkyne na druhú stranu cez koľajovú dráhu je otázkou právneho posúdenia, pričom súd
vyhodnotil tú otázku v takom smere, že žiaden vodič električky nemohol predvídať za danej situácie,
že chodkyňa bude prechádzať po prejdení prechodu pre chodcov ďalej cez koľajisko a to v rozpore s
právnymi predpismi.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2Co/165/2013 zo dňa 16.marca 2016 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 17C/65/2007, keď rozhodoval o odvolaní žalobkyne v danom konaní
proti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že v konaní v prejednávanej
veci zostalo nepochybne preukázané, že žalovaný v danom konaní ( v osobe jeho zamestnanca N. I.
ako vodiča električky ) sa nedopustil protiprávneho konania, že sa ani v najmenšej časti nespolupodieľal
na vzniku dopravnej nehody, na vzniku škody navrhovateľke na zdraví, na veciach a teda nie je daná ani
príčinná súvislosť. V ďalšom súd uviedol, že naopak bolo preukázané a to jednak znaleckými posudkami
ale aj ďalšími dôkazmi, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, nekonal v rozpore so zákonom,
že vodič električky vynaložil všetko úsilie, ktoré bolo možné od neho požadovať. Napriek včasnej reakcii
žalobkyňa vytvorila vodičovi električky prekážku náhlu, nepredvídateľnú, svojím konaním bezprostredne
ohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a ( výlučne len ) sama vlastným konaním zavinila
dopravnú nehodu.

Zo spisu sp. zn. 2S/399/05 vedeného na Krajskom súde v Bratislave súd zistil, že žalobkyňa podala
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave
rozhodnutia č. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04.10.2005 a domáhala sa zrušenia tohto rozhodnutia.
Uvedeným rozhodnutím KR PZ zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o priestupku ODI č.p.
ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský
dopravný inšpektorát uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 Zákona č. 315/96 Z.z. sa priechodom pre
chodcov rozumie miesto vyznačené príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, prípadne označené aj
zvislou dopravnou značkou, pričom z predmetného protokolu o nehode v cestnej premávke vyplýva,

že v stredovej časti pozemnej komunikácie - električkovom páse nie je tento vodorovným dopravným
značením označený ako priechod pre chodcov a z tohto dôvodu účastníčka konania na mieste dopravnej
nehody nepožívala zvýšenú ochranu chodca na priechode pre chodcov. Krajský súd v Bratislave
rozhodnutím zo dňa 14.03.2007 žalobu žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia žalovaného - KR PZ
zamietol, pričom uviedol že po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade
so zákonom.

V dôsledku odvolania podaného proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave bolo vedené
konanie na Najvyššom súde SR a to pod sp. zn. 1Sžo/142/2007, keď Najvyšší súd svojím rozsudkom
zo dňa 05.02.2007 rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Najvyšší súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že bol dôvodne ustálený záver, že žalobkyňa dňa 06.09.2004 prechádzala
ako chodkyňa cez električkové koľajisko mimo vyznačeného priechodu pre chodcov v čase, keď jej to
situácia cestnej premávke nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky, jazdiacej smerom
von z mesta, následkom čoho došlo ku kolízií s električkou. Taktiež Najvyšší súd uviedol, že v konaní
bolo významnou skutočnosťou posúdenie či žalobkyňa v čase kolízie s električkou požívala zvýšenú
ochranu náležiacu chodcom na priechode pre chodcov, pričom konštatoval, že na základe vykonaného
dokazovania v priestupkovom konaní mali správne orgány dôvodne za preukázané, že v mieste kolízie
sa žalobkyňa na takomto priechode nenachádzala.

4. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkovi konania vyjadruje stav
vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu
alebo neúspechu v konaní, vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré postavenie
môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia,
má aktívnu vecnú legitimáciu a účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má
pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a ak sa ukáže, že žalobcovi
uplatňované právo patrí, súd žalobe vyhovie, žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu.

Žalovaná namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podania žaloby, no súd z predloženého návrhu
poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako poisťovňou a Dopravným podnikom Bratislava ako
poisteným mal za preukázané, že žalobca bol poistiteľom z tejto poistnej zmluvy a potom, čo žalobca
poskytol Dopravnému podniku Bratislava, ktorému bolo v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 6.9.2004,
ktorej účastníčkou bola aj žalovaná, poskytnuté poistné plnenie, prešlo na žalobcu ako na poistiteľa
toto právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a teda žalobca je aktívne vecne legitimovaný.

5. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a
ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje
správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim
schopnostiam.

Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 379/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k),
poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil ( § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia ( § 443 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane
ustanovenie §450 ( § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä
na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila;
prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne ( § 450 Občianskeho zákonníka ) .

6. Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu,
možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona. V ustanovení § 420 OZ je upravená všeobecná
zodpovednosť za spôsobenú škodu či už fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá vychádza zo zásady
zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti, je zodpovednosťou za
zavinený protiprávny úkon a uvedené ustanovenie sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia
škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje
osobitné podmienky zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená
v inom zákone.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti ( existencia
protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym
úkonom spôsobil.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 6.9.2004 o 13.36 hod. na ul. Ružinovskej
v Bratislave došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, keď žalovaná prechádzal cez električkové
koľajisko mimo vyznačeného priechodu pre chodcov v čase, keď to situácia nedovoľovala a vošla do
jazdnej dráhy električky č. 7113, tak ako je táto poistná udalosť opísaná aj v rozhodnutí o priestupku.

Na účely skúmania predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu potom súd dospel k záveru, že
predmetné konanie, za ktoré bola žalovaná postihnutá rozhodnutím o spáchaní priestupku je takým
konaním ako vyžaduje ustanovenia § 420 OZ, teda že konaním žalovanej došlo k porušeniu právnej
povinnosti tak ako to vyplýva z predmetného rozhodnutia o priestupku, ktorého sa žalovaná ako
účastníčka cestnej premávky dopustila, že týmto svojím konaním spôsobila škodu Dopravnému podniku
mesta Bratislava a to na električke, ku kolízii s ktorou došlo v dôsledku správania sa žalovanej a že
medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, keďže týmto jej
konaním vznikla škoda Dopravnému podniku Bratislava a že v zmysle všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti založenej na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie
žalovaná zodpovedá za spôsobenú škodu, keďže žiadnym spôsobom v zmysle ust. § 420 ods. 3 nebolo
preukázané, že škodu nezavinila.

Táto skutočnosť o porušení právnej povinnosti žalovanou ako už súd uviedol vyššie bola preukázaná v
priestupkovom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava
IV, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o priestupku zo dňa 26.7.2005, ktoré rozhodnutie bolo
potvrdené v ďalšom konaní rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ, Krajského dopravného inšpektorátu,
preskúmania ktorého sa žalovaná domáhala žalobou v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave,
ktorý však žalobu zamietol a Najvyšší súd v konaní o odvolaní rozsudok krajského súdu potvrdil, ktorými
všetkými rozhodnutia ako aj ich odôvodnením a právnymi závermi sa súd zaoberal vyššie.

Súd poukazuje na ust. § 193 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd je ďalej viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti, pričom tak ako súd konštatoval vyššie, žalovaná bolo uznaná vinnou
zo spáchania priestupku.

8. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne opakovane poukazovala na to, že v danej veci
je potrebné postupovať podľa ustanovení § 427 Občianskeho zákonníka a z princípu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa môže prevádzateľ alebo vodič, teda nie iný účastník cestnej premávky,
zbaviť, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť, pričom pod takýmto „kvalifikovaným úsilím“ treba
rozumieť objektívnu možnú starostlivosť. Poukázal tiež na to, že Slovenská republika ako štát Európskej
únie sa zaviazal dodržiavať i predpisy, ktorými sa zjednocuje postup členských štátov aj pri škodách
spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, poukázala na smernice Európskeho parlamentu a rady
č. 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú motorovými vozidlami, č. 90/232/EHS o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa tejto zodpovednosti a č. 2005/14/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, dovoláva sa v danej veci priameho účinku smerníc. Výslovne poukázala
na bod 16 smernice 2005/14/ES, ktorou smernicou sa menila a doplnila smernica 90/232/EHS a 72/166/
EHS, podľa ktorého osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní
užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať povinné poistenie
vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho občianskeho práva.

V ďalšom poukázala na to, že je vodič električky porušil viaceré ustanovenia zákona o cestnej premávke,
že hlavnou príčinou škody bolo, že vodič sa nevenoval riadne vedeniu vozidla, nesprávne zhodnotil
situáciu na ceste a napriek tomu, že v dostatočnej vzdialenosti videl žalovanú prechádzať cez prechod
na ceste, nedôvodne sa spoliehal na to, že žalovaná mu dá prednosť v jazde. Preto nie je možné
považovať účasť žalovanej, ktorá utrpela závažné poškodenie zdravia za zrovnateľné s podielom vodiča
na dopravnej nehode a vzniku škody. Vodič dopravného prostriedku nie je oprávnený spoliehať sa na
to, že chodci nebudú cez vozovku prechádzať, lebo nikdy nie je vylúčená čo len potenciálna možnosť,
že na vozovke sa chodec objaviť môže a preto v zmysle § 427 OZ vodič túto skutočnosť predvídať
mal a preto sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti a teda nemôže ani preukázať, že
výlučnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla, nesie žalovaná. Taktiež sa podrobne zaoberala závermi
jednotlivých znaleckých posudkov podaných v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou s tým, že v
danom prípade nie je možné uplatniť ani jeden z liberačných dôvodov ani v zmysle § 441 ani v zmysle
§ 428 OZ.

K svojim vyjadreniam doložila právna zástupkyňa žalovanej rozhodnutia tuzemských ako aj českých
súdov.

K týmto návrhom a výhradám žalovanej súd poukazuje na to, že závery znaleckého dokazovania, ktoré
bolo vykonané v súvislosti s nehodovým dejom aj v konaniach vedených na základe žaloby žalovanej a
to v konaní sp. zn. 17C/65/2007 a 8C/13/2007, predmetom ktorých boli nároky uplatnené žalovanou, keď
aj podľa názoru súdu zostalo nepochybne preukázané, že Dopravný podnik mesta Bratislava, v osobe
vodiča električky sa nedopustil protiprávneho konania a že sa ani v najmenšej miere nespolupodieľal
na vzniku dopravnej nehody a teda aj na vzniku škody, naopak bolo preukázané, že vodič električky
vynaložil všetko úsilie , ktoré bolo možné od neho požadovať a to bez ohľadu na výhrady žalovanej,
resp. právnej zástupkyne k podaných posudkom, ich záverom či obsahu.

Práve tieto závery znaleckého dokazovania v uvedených konaniach tak ako sa s nimi súd zaoberal vyššie
podľa názoru súdu dali dostatočnú odpoveď na tie skutočnosti, ktoré žalovaná namietala prípadne tvrdila
a to ohľadom vzniku prípadnej objektívnej zodpovednosti prevádzateľa električky - Dopravného podniku
Bratislava v súvislosti s konaním vodiča ako ich zamestnanca, podľa názoru súdu pri podaní posudkov
sa znalci vysporiadali s otázkou žalovanou tvrdeného zavinenia vodiča električky a s tým súvisiacej
prípadnej spoluzodpovednosti alebo vzniku objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa električky -
Dopravného podniku Bratislava, ktorá bola účastná poistnej udalosti - dopravnej nehody a zároveň, že
bol preukázaný liberačný dôvod a teda že Dopravný podnik Bratislava ako prevádzateľ vozidla sa zbavil
zodpovednosti za vzniknutú škodu. Tak ako konštatoval v konaní sp. zn. 17C/65/2007 okresný súd aj
v krajský súd v konaní sp. zn. 2Co/165/2013 v rámci vykonaného znaleckého dokazovania pri oboch
alternatívach prechádzania žalovanej cez koľajisko. Vzhľadom na závery takto vykonaného dokazovania
potom súd mal za to, že nie je dôvod na vykonanie prípadne ďalšieho znaleckého dokazovania v tomto
smere, ktoré by bolo nadbytočné, nakoľko otázka, ktorou by sa znalci zaoberali už bola vyriešená.

K žalovanou uvádzaným skutočnostiam k jej postaveniu ako slabšej strany s poukazom na smernice, súd
poukazuje na to, že predmetné smernice tak ako to už vyplýva aj z ich názvov riešia postavenie chodcov

a ďalších nemotorizovaných účastníkov cestnej premávky v súvislosti s poistením zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a podľa názoru súdu právnou zástupkyňu
žalovanej prezentovaný názor o nemožnosti prevádzateľa vozidla zbaviť sa zodpovednosti za škodu je
neprípustným a ničím nepodloženým, ktorý ak by bol prijatý, bol by v rozpore s ust. § 428 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje možnosť liberácie prevádzateľa, túto predpokladá aj s tam uvedenými
účinkami.

9. Čo sa týka sumy škody, na zaplatenie ktorej súd žalovanú zaviazal, suma 248,09 eur ( v žalobe 7.474,-
Sk ) predstavuje sumu, ktorú žalobca poskytol Dopravnému podniku Bratislava ako rozdiel sumy 47.474
Sk, ktorá bola vyčíslená vo vyúčtovaní škody spôsobenej na električke č. 7113 vzniknutej dňa 6.9.2004
s tým, že suma je v ďalšom bližšie špecifikovaná výdajkou preukazujúcou materiál potrebný na opravu
a pracovným lístkom preukazujúcim rozsah vykonaných prác na električke, keď súd mal za to, že takéto
vyčíslenie spôsobenej škody je vyčíslením škody na veci tak ako to predpokladá ust. § 443 Občianskeho
zákonníka a preto nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, pričom predmetom žaloby
bola len časť vzniknutej škody po odrátaní sumy spoluúčastí v zmysle poistnej zmluvy.

10. K žalovanej navrhovanému zníženiu náhrady škody postupom podľa § 450 Občianskeho zákonníka
v prípade vyhovenia žaloby súd uvádza, že v zmysle ustanovenia
§ 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade prechodu práva na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou na poistiteľa voči fyzickej osobe platí ustanovenie § 450, no predmetné ustanovenie v prípade
osoby, voči ktorej by sa práva na zníženie na náhrady škody v prípade dôvodov osobitného zreteľa
mohlo uplatniť, pojednáva o fyzickej osobe, no v tomto spore nebola osobou, ktorá bola poškodená a
ktorej právo na žalobcu ako poistiteľa prešlo fyzická osoba, ale Dopravný podnik Bratislava ako právnická
osoba.

11. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10a Prechodné ustanovenie nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak došlo k omeškaniu pred 1.
januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Keďže žalovaná sa s plnením svojho záväzku dostala do omeškania a to dňom 30.3.2006, keď dňa
29.3.2006 uplynula lehota poskytnutá žalobcom vo výzve na plnenie zo dňa 28.2.2006, kde jej bola
poskytnutá lehota na zaplatenie do 15 dní po prijatí výzvy, ktorú žalovaná prevzala dňa 14.3.2006,
pričom výška úroku z omeškania je v súlade s príslušnými ustanovenia Občianskeho zákonníka ako
aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie žalobcom
uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 7% ročne, keď ku dňu omeškania výška diskontnej sadzby
NBS predstavovala 3,5 %.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v tom, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcom
aj keď v iných konaniach ale zo záver vychádzal súd aj v tomto konaní bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie a rozhodnutie záviselo od znaleckého dokazovania.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.