Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207484
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716207484.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. X. XXX/XX, XXX XX B., zastúpeného Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou, so sídlom A.
I. XX, XXX XX B., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,

s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.095,07 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/240/2016-35 zo dňa 06. 10. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/240/2016-35 zo dňa 06. 10. 2016 zrušuje a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 451 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.095,07 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
25.05.2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému
podľa § 255 CSP povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, predovšetkým
vychádzajúc z právoplatných rozsudkov Okresného súdu Brezno (sp. zn. 1C/96/2015 a sp. zn.

3C/92/2010) bol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného spočívajúci v tom,
že žalobca mu plnil sumu 1.095,07 Eur na základe neplatného právneho úkonu, čo bolo konštatované
v uvedených rozhodnutiach Okresného súdu Brezno. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania
vychádzal okresný súd z časového momentu uplynutia výzvy na plnenie doručenej žalovanému.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny, tak,

že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne.
4. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné, pretože v ňom súd prvej inštancie konštatoval
neplatnosťprávnehoúkonu,nazákladečohomalovzniknúťžalovanémubezdôvodnéobohatenie,avšak
takáto neplatnosť nevyplýva z napadnutého rozhodnutia ani z rozhodnutí Okresného súdu Brezno.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nezodpovedá zneniu § 220 CSP a nedáva žiadnu odpoveď
na otázku, z akých konkrétnych skutkových okolností súd vyvodil záver o neplatnosti právneho úkonu,

ktorý právny úkon je neplatný a v čom spočíva jeho neplatnosť. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva
ani to, ako žalobca preukázal výšku bezdôvodného obohatenia. Ide pritom o skutočnosť, ktorá súvisí
s posúdením veci v zmysle predpisov hmotného práva a dôkazné bremeno o tejto skutočnosti bolo na
žalobcovi. Odvolateľ tiež namietal, že súd nemohol odkázať na rozsudok iného súdu a tak nahradiť
dokazovanie v prejednávanej veci. Zo zmlúv uzavretých medzi sporovými stranami vyplýval dátum
splatnosti prvej i poslednej splátky poskytnutých revolvingových úverov. Pokiaľ ide o potrebu členenia

splátok na istinu, úroky a poplatky, táto nevyplýva z právnej úpravy, k čomu sa vyjadril Krajský súd v
Prešove v rozhodnutí č. k. 13Co/111/2014-166, ako aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15.5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

6. Uviedol, že rozsudok okresného súdu bol riadne odôvodnený, a to aj v kontexte skutočnosti, že
odkazoval na rozsudky Okresného súdu Brezno. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca riadne
preukázal; keď úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, a preto prostriedky zaplatené nad
rámec istiny predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Je pravdou, že rozhodnutia
Okresného súdu Brezno neboli pre súd v aktuálnej veci záväzné, avšak uvedené neznamená, že sa

s nimi nemohol súd stotožniť. Napokon žalobca zdôraznil, že sporné zmluvy neobsahujú náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto treba považovať
úvery za bezúročné a bez poplatkov.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP vo veci
samej a v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

8. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám
sporu posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa

spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere
súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť,
znemožní stranám realizovať ich procesné práva, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v

odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).
9. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní

odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti, stručnosti, presnosti, ako
aj základnými princípmi logického myslenia.
10. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd
je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Ak súd prijme
skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých

podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu
rozsudku.

11. Z obsahu žaloby doručenej okresnému súdu dňa 30.06.2016 vyplýva, že žalobca uplatnil v spore
voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia poukazujúc na ustanovenie § 9 ods. 2

písm. f) a k) zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a tvrdiac, že úvery na základe zmlúv
uzavretých so žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov. V rámci argumentácie odkázal na rozsudky
Okresného súdu Brezno vzťahujúcim sa k úverom posudzovaným aj v aktuálnej veci, z
ktorých vyplynulo, že úver je bezúročný a bez poplatkov, resp. že zmluva je čiastočne neplatná.

12. Súd prvej inštancie sa s uplatneným žalobným nárokom vysporiadal v stručnom odôvodnení,
keď konštatoval vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku „neplatného
právnehoúkonu“.Ináargumentáciaavysvetleniemyšlienkovéhopostupuokresnéhosúduzrozhodnutia
nevyplýva. Nie je jasné, ktorý úkon má byť neplatný, v akom rozsahu, z akého dôvodu a na základe
akého právneho posúdenia. Odkaz na skoršie rozhodnutia Okresného súdu Brezno nie sú postačujúci,

pretože nedáva obraz o predmete aktuálne prejednávanej veci.

13. Na základe uvedeného bol krajský súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie v mimoriadne
stručnom odôvodnení nevysvetlil podstatné dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozsudku,čím vážnym spôsobom zasiahol do práv odvolateľa na spravodlivý proces. Účinnú argumentáciu
proti rozsudku mohol žalovaný prezentovať v opravnom prostriedku len pri jasnom, zrozumiteľnom a
obsažnom odôvodnení, čo v danom prípade nebolo splnené.

14. V ďalšom konaní okresný súd vytýči vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu,
vykoná dokazovanie na základe dôkazov označených a predložených obidvomi procesnými stranami
a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi
nárok žalobcu uplatnený žalobou. Po doplnenom dokazovaní okresný súd opätovne rozhodne o nároku

žalobcu uplatnenom žalobou, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie
(§ 391 ods. 2 CSP). Pri vyhotovení písomného vyhotovenia rozsudku bude
súd prvej inštancie dôsledne vychádzať z ust. § 220 CSP.

15. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

CSP), ktoré tiež náležite s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenia aj odôvodní.
16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).